Ľudia, čo ste si to urobili? Vy ste stvorení pre to, aby ste boli slobodní a živí, behali po lesoch a plávali v oceáne.

Depresie, úzkosti a panické ataky – liečenie sa dá hľadať aj v umení

Zuzka odišla z fungujúcej veľkej firmy, ktorú vybudovala a vrhla sa na „inô“. Prebrázdila trochu svet a dnes, okrem iného, aj maľuje. Keďže sa v poslednej dobe roztrhlo vrece s depkami a ambulancie psychológov a psychiatrov sú plné ako nikdy doteraz, hľadám inšpiratívnych ľudí, ktorí by nás priviedli na iné myšlienky. Depresie, úzkosti a panické ataky – liečenie sa dá hľadať aj v umení?

Takéto „liečenie“ je rozhodne lacnejšie a aj zdravšie. Lebo u lekára často dostanete lieky a tie riešia len následky. Neriešia príčinu. Tak pozývam k rozhovoru a čo vy viete? Možno vás to nakopne a navrhnete mi, že mi nakreslíte portrét. Hneď to beriem a hlásim sa…

Zuzka, ako sa ti darí a vnímaš vôbec, že je medzi ľuďmi nervozita a stres? Či ty si len tak plávaš a tvoríš?

Mne osobne sa darí veľmi dobre. Áno, veľa tvorím a plávam si na kreatívnom obláčiku. Vnímam, že svet sa mení, vyliezajú na povrch až neuveriteľné veci, rozpadajú sa staré štruktúry a istoty, a to spôsobuje stres, nervozitu a otvára strachy. Ja to veľmi nepociťujem, ale viem, že to je okolo. Mám známych, čo prežívajú ťažké časy a súcítim s nimi. Ja ich však neprežívam, verím, že realitu si tvoríme sami tým, čomu venujeme pozornosť a energiu. A preto ju venujem tomu, čo mi robí radosť a stretávam sa s ľuďmi, s ktorými mi je dobre.

Tento čas prináša mnoho krásneho, nové možnosti, nové príležitosti, možnosť spomaliť, prepojiť sa viac so sebou, s ľuďmi na úplne inej úrovni, s prírodou. Vnímam ho ako dar. Aj keď si niekedy zanadávam.

Veľmi mi pomáha tvorivosť a akýkoľvek druh umenia. Indiáni hovoria, a toho sa ja držím, že ťažkým časom najlepšie odolávame, keď sa vieme radovať a užívať si život. Keď sa pustím do maľovania, zabudnem na všetky starosti, myseľ sa utíši a srdce a duša tancujú na plátne. Mám to rovnako aj pri tanci či speve a, aby toho nebolo málo, hrám aj divadlo. Ale nebolo to tak vždy. Mala som mnoho rokov depresie a niekoľko rokov aj úzkosti a panické ataky, ale, ako sama píšeš, mne umenie doslova zachránilo život.

Čo konkrétne teraz tvoríš? A kde prichádzaš na nápady?

Posledné 2 roky som sa okrem maľovania venovala aj tvorbe kurzov a tento posledný rok aj online kurzov.

Pred tými 2 rokmi ma oslovili priatelia, aby som ich naučila techniky a postup, akým maľujem. Boli nadšení, a tak som začala iných učiť, ako sa slobodne a radostne vyjadrovať farbami, dôverovať sebe, svojej intuícii a odovzdať sa kreatívnemu procesu.

Moje živé aj online kurzy majú nádherné ohlasy. Prebudili mnoho kreatívnych duší a pomohli na svet stovkám nádherných diel, ktoré chytia za srdce. A to je jedno z tých pozitív, ktoré mi táto doba priniesla.

Objavila som v sebe dar otvárať v ľuďoch kreativitu. Ani neviem, ako presne sa to deje, v podstate držím láskyplný priestor pre objavovanie, kde je povolené na plátne či papieri všetko. Asi pravý opak toho, čo nás učili na výtvarke.

Keď začínam maľovať, väčšinou neviem, čo z toho bude a nechávam sa viesť intuíciou a nechávam sa prekvapovať. Maľujem vlastne také svoje vnútorné obrazy, pocity, príbehy. Inšpiruje ma divoká príroda, zvieratá, kvety a stromy, Havaj, múdrosť prírodných národov, symboly a ornamenty rôznych kultúr, snové svety a mnohovrstevnatosť života, tváre, film Avatar a hlbinná imaginácia. Maľujem to, aký krásny vidím svet.

Vie sa naučiť kresliť či maľovať každý? Kde si sa učila ty? Či tebe to spadlo z neba ako dar?

No, hovoria o mne, že naučím maľovať každého. Ja ale naozaj úprimne verím, že všetci sa rodíme ako umelci a že Vesmír do nás vložil rôzne klenoty a teraz čaká, či ich dokážeme objaviť. V súvislosti s kreativitou je však spojených množstvo blokov, stresu a strachu. Mnoho ľudí v sebe cíti až paralýzu pri predstave, že má niečo namaľovať alebo zaspievať.  No, nie je to divné? A pritom je to také prirodzené. Som si istá, a môj prípad je toho dôkazom, že každý dokáže maľovať i spievať a vnútorného umelca v sebe má. Stačí si naň spomenúť a dať mu povolenie hrať sa.

Moje maľby sú splneným snom jedného malého dievčatka o tom, že raz bude umelkyňa. Je to sen, na ktorý som na takmer 35 rokov zabudla a ktorý čakal v mojej duši, kým si spomeniem. Ďakujem všetkým, čo mi v tom pomohli a ďakujem aj sebe, že som mala odvahu a silu za tým ísť, nevykašlať sa na to a dôverovala, že aj Vesmír podporí trochu mojej zdravej extravagancie. Ale nebolo to ľahké.

Musela som prekonať mnoho blokov a negatívnych presvedčení a dať si konečne to povolenie, že môžem maľovať, smiem byť umelcom, aj keď nemám oficiálne školy a že umením sa uživím, aj keď všetci tvrdia, že sa tým uživiť nedá. Spočiatku som sa učila od učiteľov Ivety Slobodníkovej a akademického maliara Michala Černušáka, neskôr cez internet od zahraničných lektorov. Stále sa učím nové veci, nechávam sa inšpirovať, skúšam, stále viac a viac sa hrám, robím chyby a z nich sa učím. Z neba mi to určite nespadlo.

Maľujem vyše 8 rokov, skoro každý deň. Maľovať sa človek naučí tak, že to jednoducho robí, maľuje a maľuje a maľuje.

Vraj niečo nové chystáš…

Neviem, o čom presne ti vrabce čvirikali, ale chystám teraz 2 nové veci. Mám veľkú radosť, že sa moje obrazy budú môcť pripojiť k Maokovi a jeho koncertu 29. 9. 2021 v Novoměstské radnici v Prahe a priniesť ľuďom radosť, krásu a jemnosť, podobne ako Maokova hudba. Vystavím približne desiatku svojich starších aj nových obrazov, ktoré sa už veľmi tešia, že sa pôjdu prevetrať medzi úžasných ľudí, a ja s nimi.

A druhou vecou, čo sa rodí, sú zošitky, zápisníky a oblečenie s motívmi mojich obrazov. To je moja veľká srdcovka a plním si tým môj ešte jeden veľký detský sen.

Ktorý obraz je tvoj naj? Podeľ sa s nami a povedz, prečo…

To je fakt asi ťažko povedať. Takmer s každým obrazom, čo maľujem, mám hlboký vzťah. Rozprávam sa s ním a bytosťami na ňom a tvoríme ho spoločne. Oni mi vždy povedia alebo ukážu, čo tam ešte má byť, aby bol obraz kompletný.

Medzi moje naj asi patrí Posolstvo od Veľryby, a to hlavne preto, že milujem veľryby a je tak trochu o mne. A posolstvo, ktoré mi priniesol, je takým mojím životným krédom. „Ľudia, čo ste si to urobili? Vy ste stvorení pre to, aby ste boli slobodní a živí, behali po lesoch a plávali v oceáne. Veď aj vy ste také veľryby ako ja“.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Zuzku nájdete tu: FREYJA

Mohlo by sa vám páčiť…