Starí verzus mladí? Starí ľudia sú často považovaní za pomalších a občas prekážajúcich v spoločnosti.

Hodnota človeka nie je merateľná vekom…

Starý verzus mladý. Rozdiel je pre pozorovateľa ľahko vnímateľným. Rozdieľ je nielen v dátume narodenia, vzhľade a funkčnosti tela, ale aj zažitých skúsenostiach.

Nie je tajomstvom, že starí ľudia sú často považovaní za pomalších a občas prekážajúcich v spoločnosti.

Sú často stredom pozornosti pre mladších a prefíkanejších s úmyslom obrať ich o majetok. Ak vôbec nejaký majú.

Prečo o tom uvažujem?

Všimla som si pohľad malého chlapca, ktorý skúmavo, až nechápavo hľadel na chorého, pomaly sa pohybujúceho deduška, kráčajúceho chodníkom.

Z jeho očí som vnímala zármutok, ale aj úškľabok mládenca, pre ktorého je staroba smiešnou.

Akoby v jeho hlave bežala myšlienka:

„Aha, dedko, chudák a ako smiešne chodí!”

Koľko máte rokov vy, ktorí ste sa rozhodli čítať tento článok?

Dvadsaťpäť, tridsať, šesťdesiatpäť?

Nemáte ťažké nohy, stuhnuté ruky a nerozmazáva sa vám zrak?

To je výborné!

Ale všetci tí, ktorí sú dnes označení za starých, nevládnych a často zábudlivých, sa cítili tiež niekedy tak, ako možno dnes vy.

V pohode, bez bolesti a ťažkostí s fyzickým telom.

Možno práve sediaci s dobrým chladeným pivkom na pláži, alebo v pekne upravenom parku alebo záhradke.

Myslím si, že hodnota človeka nie je merateľná vekom a funkčnosťou nášho tela. Vek aj funkčnosť sú limitované.

Zamýšľam sa nad duševnou hodnotou človeka. Je tiež limitovaná?

Kam sa stratia skúsenosti a poznanie človeka? Môžu sa len tak vymazať z pamäte zostarnutím ľudského tela?

Čo naša duša? To abstraktné duševno popisované v mnohých filozofických a duchovných spisoch?

Ak pripustíme myšlienku, že naša „duša je nesmrteľná“, tak môže stratiť hodnotu iba pokrčením jej obalu – telesnej schránky?

Tak mi to pripadá, že sa nemôže cez slabé oči, svaly a boľavé kĺby prejaviť.

Preto nesúhlasím s názorom, že starí ľudia sú menejcenní a nepotrební.

V produktívnej sfére života možno áno, pretože je zameraná na rýchlosť a výkon.

Ale pre blízkych priateľov a rodinu nie.

Zamýšľam sa či máme naozaj „navrch” v prítomnosti staršieho človeka.

Domnievame sa, že vie menej ako my. Že sa nevie rozhodovať a nemá svoj názor.

Tak schválne. Sadnite si občas na lavičku a porozprávajte sa s ním.

Možno budete prekvapení.

Zuzana Balašovová Donátová

Art. Olga Gromova

Vek

Častokrát počúvam vetu

o ľudskom biologickom veku.

Vraj v tridsiatke sme už starí,

a v štyridsiatke nie mladí.

V šesdesiatke v chrbte pichá,

v osemdesiatke človek vzdychá.

V deväťdesiatke sme nenormálni,

storoční sú sťaby zázrakom,

médiami obliehaní.

Vraj pocit, že sme starí

je otázkou predstáv, hlavy.

Ktorú najviac sýtime:

Zdravie, sviežosť a či krásu,

únavu, smútok, alebo skepsu prázdnu?

Kedy sme naozaj starí a v akom veku?

Jednoducho tam,

kde mladosť s radosťou sú na úteku!

Básnička z najnovšej knihy VÁŽNE – NEVÁŽNE

https://elist.sk/kniha/vazne-nevazne/

 

Súvisiace články

Mínus minivolt v praxi – redox zeozoe v spolupráci s Jaromírom Šusterom

Mínus minivolt v praxi - redox zeozoe v spolupráci s Jaromírom Šusterom V rozhovore pre podcast ODznova sme sľúbili priniesť výsledky z praxe. Ide o...

Čo sa stane, keď vám jedného dňa zablokujú účet? Sloboda sa môže skončiť jediným kliknutím

Čo sa stane, keď vám jedného dňa zablokujú účet? Sloboda sa môže skončiť jediným kliknutím Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a nemôžete zaplatiť...

Najnovšie články

Počasie Slovensko

Slovakia
scattered clouds
-5 ° C
-4.9 °
-5.1 °
74 %
1.1kmh
40 %
Ne
1 °
Po
-1 °
Ut
-3 °
St
0 °
Št
-2 °
127,000FanúšikoviaPáči sa
20,400NasledovníciNasledovať
83,700OdberateliaPredplatiť