Nič nie je samozrejmé, aj keď si to v bežných chvíľach života nemusíme uvedomovať.
Veta: Vážte si váš deň je často vyslovovaná až vtedy, keď sa v našom okolí prihodí niečo smutné, keď niekto vážne ochorie, alebo nenávratne odíde. Myslím si, že náš život by nebol tak vzácne a plnohodnotne prežívaný bez pozorovania a zažívania bolestných, priam pre dušu i telo zaťažujúcich chvíľ. Aj keď sa takto prezentovaná realita prijíma ťažko, je to v mnohých prípadoch tak.
Marika sa zobúdza do letného dňa.
O malú chvíľu už v kuchyni rozvoniava čierna káva a dymiaca cigaretka. Veď, aká by to bola káva bez cigarety? Marikin zlozvyk sa stáva súčasťou jej dní. Ak by aj chcel niekto dávať rady, ako je lepšie zdravšie žiť, v jej „záľube“ by sa nič nezmenilo. Pred niekoľkými dňami prišla o manžela a jej život sa ocitol v etape smútenia a vyrovnávania sa s odchodom milovaného manžela. Marika si preto častejšie a s chuťou zapaľuje cigaretku a ponára sa do svojich spomienok.
V jej hlave sa stretávajú myšlienky na minulosť s plánmi do budúcnosti.
Na prítomnosť akosi neostáva čas. Je bežná a tak samozrejmá. Prebieha sama. Z minúty na minútu, zo sekundy na sekundu…
Sediac na priedomí si premieta úlohy dňa vo svojej hlave:
Zájde do poisťovne, potom k lekárovi a po ceste naspäť urobí menší nákup. Večer ešte poleje záhradku a susedovi zanesie tie sľúbené šalátové uhorky, ktorým sa v tejto sezóne dobre darí..
Ale, však aj zajtra je deň, čo nestihnem dnes, urobím zajtra, pomyslí si a zatlačí konček cigaretky v popolníku.
Oblečie si kvetovanú blúzku, tmavé nohavice, uviaže vlasy do drdolu a spokojne zamyká dvere svojho domu.
Po návšteve mesta sa Marika vracia domov.
Uf, ale je teplo, pomyslí si a nastupuje do autobusu. Za sebou ťahá tašku na kolieskach s nákupom. Všíma si aj známe tváre prísediacich, ale nekomunikuje. V jej hlave práve prebieha trma – vrma medzi spomienkami a myšlienkami na budúcnosť.
Na prítomný okamih zabúda.
Autobus sa blíži k zastávke, kde Marika obyčajne vystupuje. Vstane zo sedačky, ale zostáva mysľou uviaznutá v sieti myšlienok, ktoré vyhrávajú koncert v jej hlave. Bez sústredenia sa na chôdzu vykročí smerom k dverám. Urobí krok do prázdna a nekoordinovane letí na podlahu autobusu. Autobus zastaví a ľudia jej pomáhajú vstať. V návale adrenalínu, ktorý sa vyplavuje v jej krvi sa ešte dokáže postaviť a s pomocou spolucestujúcich vystupuje. Situáciu v ktorej sa ocitá Marika, si všíma sused, ktorý býva obďaleč. Pristaví svoje auto a Mariku aj s nákupom odváža domov.
Len s ťažkosťami prejde k stoličke, kde ešte ráno sedela so svojou cigaretkou. To bude dobré, natriem si nohu balzamom, pomyslí si Marika. V hlave už rieši ako musí dokončiť svoj dnešný plán a vyfajčí ďalšie dve cigaretky.
Avšak čo nastáva?
Marika sa nedokáže postaviť zo stoličky, nedokáže urobiť ani krok. Vytočí číslo do nemocnice a o chvíľu už Mariku odvážajú. Na priedomí zostáva jej popolník s ešte tlejúcou cigaretou.
„Je to zlomené, necháme si Vás tu,“ skonštatuje lekár z oddelenia traumatológie.
Marike sa odrazu zrútil celý jej kompletný a tak samozrejmý plán.
Nastáva chvíľa výčitiek, ľútosti a myšlienok prečo sa to muselo stať:
Mohla všetko urobiť inak?
Mala byť pozornejšia, pokojnejšia?
Mala zabrániť trme – vrme vo svojej hlave?
Možno v skutočnosti žiaden náš deň, naša chvíľa, naša sekunda nie je bežná. Je len jediná a výnimočná. A ako trávime svoj čas, ako v ňom uvažujeme, ako sa v ňom cítime a o čom premýšľame záleží aj na nás.
Marika pobudla v nemocnici niekoľko dní. S pomocou dobrých susedov jej záhradku nespálilo sucho. Aj keď túto sezónu už do nej nevstúpi, teší ju pocit, že jej úroda nevyšla nazmar.
Na podobnú nôtu niečo z mojej knihy Chlpaté verše
…
Pohoda, ticho, tabak v cigare,
nie sú príčinou, že je na Áre.
Tak ako sa píše v Kabale,
že silou oplývajú slová
zamýšľal sa pod prístrojmi
o čom premýšľal,
kým uchmatli ho rútiace sa kolá.
Môžu myšlienky meniť osudovú cestu
a veci točiace sa dookola,
alebo nám vládne náhoda či temná smola?
V pokoji rozjímal, kým dotiekla infúzia nová.
Celú knihu aj v online verzii nájdete tu: https://elist.sk/kniha/chlpate-verse/
Zuzana Balašovová Donátová, autorka niekoľkých zbierok veršovaných zamyslení a kníh z prostredia Liečebne a Domova seniorov. Nájdete na stránke vydavateľstva Elist.