Panické záchvaty mávala denne. Pomoc najprv odmietala – bála sa, že jej zoberú dcéru…
Viete si predstaviť prakticky nonstop paniku? Z čoho? Z hocičoho. Napríklad z toho, že vás odpočúvajú. Alebo z toho, že nie ste dosť dobrý/á… Panické záchvaty ako diagnóza príčiny strachu majú široký diapazón možností a žiť s nimi nie je jednoduché. Veľa o tom vie aj Ivana, ktorej sa podarilo nastúpiť na cestu liečby. Spýtala som sa jej, ako sa to celé prejavovalo, ako vyzerá proces uzdravovania a ďalšie otázky.
Ivana, ako sa to celé začalo? Kedy ste mali prvý panický záchvat? A kedy ste si uvedomili, že to je choroba?
Tak, začalo to nenápadne. Vlastne, znaky úzkosti som mávala odjakživa, len som nevedela, že je to ono. Prvýkrát tak intenzívne to prepuklo v roku 2015 (podrobne o tom píšem u mňa v profile), ale vtedy to prešlo a ďalej som to neriešila. A to bola chyba, lebo úzkosť sa vrátila po pôrode. V plnej sile. Cesta k psychoterapii bola náročná, manžel vynaložil obrovské úsilie, aby ma prehovoril k návšteve lekára. Až po prvom sedení som sa dozvedela diagnózu – GAD – generalizovaná úzkostná porucha.
Vy ste vydatá. Keď ste sa brali, manžel vedel o vašej chorobe?
Áno, vedel. Prežil so mnou prvé ťažké stavy v roku 2015, no nevedeli sme, že to bude mať pokračovanie… Ale je tu a stále ma podporuje.
Ako vyzeral váš deň predtým a ako vyzerá dnes v procese liečby?
Predtým to vlastne ani nebol normálny deň. Bol to boj. Celodenný so strachmi a navečer sa pozbierané zmenili na panický plač, záchvat. Bolo to už neznesiteľné.
Teraz, po vyše 2 rokoch pravidelnej psychoterapie u klinického psychológa a neuropsychológa, naše dni naberajú na zmysle. Je to dlhá cesta, dva kroky vpred a jeden vzad, ale už sa to akosi prelomilo a darí sa nám väčšinou tancovať len vpred. Je to stále krehké a zraniteľné, ale vieme, že to ide a stojí to zato.
Čo je pre vás najťažšie z hľadiska vášho prežívania?
Už to, našťastie, nie je prežívanie…
Vy ste sa rozhodli pomáhať ďalším a máte profil na Instagrame. Aké sú odozvy ľudí? Myslím tie neverejné… do správy… Kontaktujú vás? Ak áno, čoho sa to väčšinou týka?
Áno, kontaktujú. Bohužiaľ. Bohužiaľ preto, že je toho strašne veľa. Ale myslím, že ľudí vie povzbudiť to, že v tom nie sú sami. Mnohí mi píšu, že vlastne ani nevedeli o možnosti psychoterapie. A to je smutné. Už píšu ľudia, ktorí na základe mojej skúsenosti vyhľadali pomoc. A to je pre mňa najviac. Lebo ja som dostala pomoc a len to chcem posunúť ďalej. To je celý zmysel. Lebo nie sme tu na to, aby sme trpeli, ale žili, milovali, tvorili – ako hovorí môj doktor.
Na svojej ceste za zdravím sa spoliehate na lekára. Ako ste sa k nemu dostali? Bola to náhoda či odporúčanie?
Áno. Jedna vzácna duša ho odporučila môjmu Jožkovi, keď bolo najhoršie. Ďakujeme ?
Cítite zo svojho okolia podporu?
Veľkú. Od mojej rodiny. Od Jožka, môjho podporovateľa v dobrom aj v zlom, od svokry. Práve ona zažívala prvé ťažké stavy s nami. A zato jej patrí vďaka.
Veľa ľudí to nedokáže nikdy na sto percent pochopiť, no aj snaha a podpora v tichosti a neodsudzovaní je vzácna.
Ivanu nájdete na Instagrame tu:
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: Instagram: https://www.instagram.com/moj.zivot.nanovo/
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Podporte nás
Ďakujeme za každú čiastku, jednorazovú či opakovanú, ktorá pomôže udržať magazín a pokračovať v publikovaní, šírení dôležitých informácií a príbehov.
Online Magazín 40plus je nezávislý magazín, určený pre ľudí v najlepších rokoch…