Keď je forma dôležitejšia ako obsah, svet sa zdá krajší. Uhladení panáci s perfektným vystupovaním, studené psie čumáky, ktoré nikdy nevybuchnú, nezahrešia, nezareagujú emotívne, možno preto, že žiadne emócie nemajú.
Svojim príkladným správaním presvedčia – často aj znalcov, že sú lepšou alternatívou, ako odborníci, ktorých vystupovanie len ťažko možno označiť ako diplomatické. Nuž, emócie sú sviňa, a človek zapálený pre vec, môže na ostatných pôsobiť ako blázon.
Zostáva len položiť si otázku, čo je vlastne prioritou. Výsledky, alebo uhladenosť? Tvrdá práca, vyžadujúca aj nepopulárne riešenia, alebo pokoj a úsmevy? Prísnosť s jasným cieľom, alebo potľapkávanie po ramenách a uspokojenie sa s priemernosťou, len aby ma mali radi?
Otroci verejnej mienky zostanú uväznení v priemernosti, pretože ich kroky riadi strach zo zlyhania, strach z toho, čo si ostatní o nich myslia, strach z toho, ako vyzerajú navonok, keď hovoria, či robia to, čo v skutočnosti cítia.
Rozmýšľajú dva-tri kroky dopredu a žijú v jednom veľkom kŕči. A ľudia im to, samozrejme, žerú, pretože to je také chrumkavé, sympatické, večne usmiate, pomáhajúce charite, nerobiace chyby, páčiace sa všetkým…a PRIEMERNÉ, založené na sympatiách, nie kvalite. A to sú dve veľmi rozdielne veci.
Moja obľúbená speváčka Katka Knechtová v jednej piesni vystihla filozofiu úspechu vetou: „Ak túžiš lietať, riskuj pád…“ Presne o tom to je. Ak dá človek zo seba úplne všetko preto, na čom mu záleží, podriadi tomu celý – často aj súkromný život, ak zaspáva a budí sa s myšlienkou na to, a každý deň pre to tvrdo maká, ešte stále mu to nezaručí, že bude úspešný.
Tisíckrát prehrá, zraní sa, nenominujú ho, odstavia ho intrigy, ktorým niekto uveril, no každá jedna takáto zastávka na ceste k tomu, o čom je presvedčený, mu dá väčšiu silu pokračovať.
Na tróne si však dlho neposedí, pretože ho bude musieť neustále obhajovať. A s každým ďalším úspechom pribudne počet nepriateľov a neprajníkov. Priemerných uhladencov a sympaťákov, ktorí v živote nič nedosiahli, lebo nemali gule riskovať pád.
Kaviarenskí intelektuáli, ktorých hnacím motorom je frustrácia z vlastnej ničoty, maličkí internetoví hrdinovia bez mena a tváre, štekajúce hyeny, ktorých musí byť veľa, aby si ich lev vôbec všimol.
Veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú. Keď je forma dôležitejšia ako obsah, svet sa zdá krajší. Ale pozor – zdanie často klame.
Petra Ázacis
Foto: Janka Frolová