Meníme postoje a prístup, hlásime sa k hodnotám, o ktorých nám naše mamy určite nehovorili. Hlásime sa k sebe samým. Všetko, čo máme do tejto chvíle odžité, zrejme muselo a malo byť, aby sme vôbec mali šancu vidieť a vnímať veci z nového miesta vo vlastných životoch. A chvíľu to potrvá, pokiaľ si zvykneme.
Je to ako keď máš celé roky v byte bez zmeny rozmiestnený nábytok, alebo riady uložené v kuchynskej linke. Potom jedného dňa spravíš úplnú prestavbu a zrazu je všetko inak. A podvedome budeš ešte celé mesiace hádzať sveter na kreslo, ktoré tam už nie je. Automaticky vyberať taniere z miesta v linke, kde máš po novom napríklad korenie.
Sú to iba zabehané dráhy, hlboko vyorané v našich telách a dušiach. Chvíľu to potrvá, kým si prešliapeš novú cestu. Nevadí, ak sa zabudneš a skĺzneš do starých koľají. Jednoducho sa iba zastavíš, vystúpiš z nich a budeš kráčať po novom chodníku. Trpezlivo. Bez hnevu a sebaobviňovania. Zmena je proces, nie udalosť.“