Neviete, ktorý pohľad, dotyk, slovo vám zmenia život. Ale niekedy sa to stať musí. Láska je osudová.
Taliansky spisovateľ Paolo Giordano má rád intímne príbehy, v ktorých sa pohybujeme na hranici ľudskej vášnivosti, alebo čohosi, čo prekračuje normy. Giordano (1982) síce vyštudoval fyziku, ale jeho prvý, veľmi úspešný román Osamelosť prvočísel (2008) ho katapultoval na spisovateľskú dráhu. V roku 2010 vznikol na motívy knihy film v réžii Saveria Costanza. Aj ďalšie dva romány Ľudské telo (2012) a Čierna a strieborná (2014) si získali čitateľov mnohých krajín. Práve v týchto dňoch vyšiel aj po slovensky jeho najnovší román Požierači neba v preklade Márie Štefánkovej.
Požierači neba sú vášnivým príbehom o osudovosti prvej lásky. Teresa prežíva nudné juhotalianske leto u starej mamy v Apúlii, tom opätku Talianska. Je mladá, má štrnásť, keď prvý raz v noci vidí kúpať sa troch mladíkov od susedov nahých v ich bazéne.
Odrazu sa do jej života dostanú nielen traja mladí muži, ale aj krehkosť a vášnivosť. Tak trochu duchovní bratia, ktorí vedia, že život je len jeden a len teraz vyrastajú v náboženskej komúne, ktorá sa stará o opustené deti. Ale sú tak trochu zdivočelí, slobodní, život si vychutnávajú v celej jeho vášnivej prítomnosti. Teresa sa teší na leto, že ich znova stretne, a že jeden z nich, Bern bude tou láskou jej života, ktorému oddá všetko. A oddá sa mu dušou i telom.
Lenže po roku sa vracia a Berna niet. A mizne aj podivný statok, kde sa viera v nekonečne nebrala na ľahkú váhu.
Krásny román o vášni, láske, hľadaní Boha a nečakaných situáciách v živote vás nepochybne nepustí svojou horúcou vášňou. Nuž čo, Taliansko, kto by v noci čítal len tak sám po perinou, však?
Martin Kasarda