Sochár Juraj Čutek: Extrémy nie sú nikdy dobré a skôr poukazujú na to, že „cisár je nahý“.
Ukážka z rozhovoru so sochárom Jurajom Čutekom Dišputy o kráse a umení z knihy rozhovorov Petra Škorňu Odklínanie Ticha, Perfekt 2021
Čo sú tie faktory, pre ktoré by sa malo umelecké dielo – nech je akokoľvek kvalitné a sporné – zachovať?
– Umelecké dielo, nech je akokoľvek kontroverzné, ktoré ktosi vytvoril, by sa malo uchovať, nielen na základe jeho umeleckej hodnoty, ale napr. aj ako memento danej doby pre generácie, ktoré prídu po nás. Žiaľ, čím menej kultúrnosti má v sebe ten-ktorý národ, tým viac dokáže ničiť umenie a umelecké diela.
V duchu presvedčenia, že len na deštrukcii je možné budovať to pravé, povznášajúce, národné a ideologicky vhodné umenie, sa zničilo v Bratislave pred Redutou skvostné súsošie Márie Terézie, neskôr sa zničila socha Štefánika, prípadne sa ničili počas minulého režimu sochy a umelecké diela politicky nežiaducich umelcov, o čom by vedel hovoriť napríklad aj Rudo Sikora a ďalší umelci. A rovnako sa ničia umelecké diela aj dnes – v poprevratových časoch.
Pretože tak, ako to o umení rozhodovali v minulosti stranou podkutí ľudoví komisári, či členovia Národného frontu, dnes o ňom rozhodujú rôzne, viac či menej kompetentné komisie poslancov. Deje sa teda to isté, len v inom „kabáte“. Aj preto nie vždy platí, že len ten, kto je povolaný, by mal hádzať kameňom…
Picassovi je pripisovaný aj výrok, že „Umenie je vždy začať znova…“ Dokáže vás stále umenie a práca na dielach napĺňať? Neprejedlo sa vám, nestrácate inšpiráciu a chuť neustále začínať?
– Zažil som situáciu, keď som mal mať výstavu v Kežmarku, a tak som akosi mechanicky a pragmaticky robil na nápadoch a veciach, ktoré som chcel na nej predstaviť. Do toho prišla situácia týkajúca sa pandémie korony. „Zavrela“ ma do ateliéru a tu, v ohraničených podmienkach som zistil, že som šťastný a že ma napádajú úplne nové umelecké inšpirácie. Bez toho, aby som vnímal to, čo sa deje vonku, čo hrozí, či rozmýšľal nad zrušenou vernisážou výstavy.
Vstúpil som do seba, dostal druhú miazgu a tvoril. Ako za mlada. Takmer bez prestávky. Výsledkom tohto procesu je dnes niekoľko dokončených diel – aj vďaka podstúpeniu akejsi nútenej neštátnej umeleckej karantény…
Dá sa teda tvoriť aj v neslobode…?
– Neviem, či úplne v neslobode, skôr – v obmedzených podmienkach. Práve ony môžu v umelcovi vyprovokovať väčší pretlak inšpirácie, umeleckej kreativity a chuti do práce. Pomáhajú pri zbavení sa negatívnych vplyvov a nánosov zvonka. Otázky slobody a neslobody, umenia a gýča, sú veľmi zložité a nemajú len jeden rozmer.
Opýtam sa teda inak: čo prospieva umeniu viac?
– Neprospievajú mu zákazy, ale ani prílišná sloboda. Kým v prvom prípade, umelec nemôže tvoriť, v tom druhom, pri určitých situáciách môže získať človek pocit, že sa mu umelec vysmieva. Zosmiešňuje ho. Sloboda tvorby je aj o zodpovednosti a nemala by sa preháňať do krajnosti, lebo v takom prípade sa stane umenie kontraproduktívne.
Extrémy nie sú nikdy dobré a skôr poukazujú na to, že „cisár je nahý“. Z tohto pohľadu je pre mňa pokojne „sochou“ napríklad na zákazku automobilky pragmaticky vytvorené športové vozidlo Mercedes-Benz 300SL Gullwing, s dverami otvárajúcimi sa dohora. Lebo aj dizajn je formou umenia. A navyše – nikoho neuráža, nie je vulgárne, primitívne a pritom sa môžeme slobodne baviť, či je umením, sochou, dielom v priestore – alebo nie.
Ukážka z rozhovoru so sochárom Jurajom Čutekom Dišputy o kráse a umení z knihy rozhovorov Petra Škorňu Odklínanie Ticha, Perfekt 2021
Foto: Miro Nôta
Knihu si možno objednať so zľavou na:
https://www.perfekt.sk/kniha/odklinanie-ticha-rozhovory-s-osobnostami
