Titulok článku mieri na situáciu, ktorá sa aktuálne či opäť bolestivo dotýka gastra.
„Šedivá je teória a večne je zelený strom života.“
Poznáte tento výrok? Keď som chodila do školy, bol to obľúbený výrok nášho fyzikára. Tuším, že ho použil každú vyučovaciu hodinu – nech mu je zem ľahká. Možno by sa teraz aj v hrobe obrátil, keby videl, že v praxi sa to niekedy obracia doslova naruby.
„Zelená je teória a večne je sivý strom života.“ – Čo? Nezmysel… Nie?
Tento výrok postavený naruby mi skrsol v hlave, keď som si uvedomila, že aktuálna situácia v opatreniach ženie mnohých mojich známych (ale aj neznámych) z oblasti gastro do záhuby a život sa stáva sivým miestom. Prečo? Len tak…
Lebo niekto sa tak rozhodol. Nie na základe argumentov.
Možno ste si všimli, že začala iniciatíva podpory v gastro. ( www.vyhrievaneterasy.sk)
Terasy môžu byť otvorené a tak sa teda mnohí podnikatelia z oblasti gastro snažia zachovať aspoň aký taký chod svojich podnikov.
ALE!
Hrozí, že sa aj toto zruší.
Prečo?
Lebo teoreticky by tu mohli ľudia ochorieť oveľa skôr, ako povedzme v MHD a v kostole…
Z čoho to vyplýva?
Z predpokladu.
Ak sa má do praxe niečo zaviesť, treba pevné argumenty…
V oblasti gastro sa vychádza vraj z toho, že na terasách sa ľudia môžu nakaziť, lebo pri konzumácii nemajú rúško.
„Mňa by napríklad zaujímalo, či existuje nejaký relevantný prieskum, koľko percent návštevníkov supermarketu, obchodu, kostola, MHD atď má správne nasadené rúško. Čo ak to je polovica? Alebo tretina? Ja neviem, kľudne to môže byť aj viac, ale robil niekto taký prieskum? Automaticky sa to tu považuje za „bezpečné“, lebo veď všetci musia mať rúška. Ale naozaj ich aj majú? Nie je tu riziko šírenia v skutočnosti väčšie ako v reštauráciách?“ Pýta sa Kamila Slašťanová Trávničková na svojom blogu.