Zemetrasenie v Turecku a Sýrii
Juhovýchod Turecka a severozápad Sýrie zasiahli 6. a 7. februára ničivé zemetrasenia. Okrem hlavného otrasu, ktorý dosiahol magnitúdu 7,8 stupňa Richterovej stupnice, bolo v zemetrasením zničenej oblasti v okolí Gaziantepu zaznamenaných viac ako 20 následných otrasov s magnitúdou od 5,0 do 7,5. Od pondelka sa počet obetí katastrofy v Turecku a susednej Sýrii podľa CNN vyšplhal na viac ako 25 000.
Príčiny zemetrasenia
Príčina turecko-sýrskeho zemetrasenia spočíva vo fenoméne tektoniky platní. T. j. kontinentálneho posunu platní, ktoré tvoria zemský plášť. Ako ukazuje graf, v Turecku sa stretáva niekoľko takýchto dosiek, čo výrazne zvyšuje riziko vážnych zemetrasení. Ešte dôležitejšie je, že niektoré dosky v Turecku sa pohybujú konvergentne, t. j. približujú sa k sebe. To tiež zvyšuje pravdepodobnosť veľkých zemetrasení ako na miestach, kde sa dosky pohybujú oddelene. Konkrétne východoanatolský zlom pozdĺž ktorého došlo tento týždeň k zemetraseniu. Ten je charakterizovaný konvergentnou hranicou s africkou doskou na juhu a transformačnou hranicou horizontálneho pohybu s euroázijskou doskou na severe.
Ilustruje to, aká veľká seizmická aktivita je prítomná v regióne, ktorý sa teraz zmenil na zónu katastrofy.
Zemetrasenie v Turecku a ohnivý kruh
Turecko leží na Anatolskej platni, ktorá sa nachádza na línii napätia medzi Arabskou a Eurázijskou platňou. S anatólskou doskou hraničí aj africká doska, ktorá pred 60 miliónmi rokov prispela k vzniku Álp tým, že sa posunula na sever. Pozdĺž okrajov Tichomorskej dosky prebieha takzvaný Ohnivý kruh, ktorý je zodpovedný za veľkú časť svetovej sopečnej činnosti – ďalšie miesto, kde existujú konvergentné hranice dosiek. Ďalšími doskami sú austrálska, severoamerická a juhoamerická doska. Všetky najsilnejšie zemetrasenia v nedávnej histórii sa odohrali pozdĺž Ohnivého kruhu, ktorý zahŕňa aj známu Mariánsku priekopu okolo Tichomorskej dosky.
V roku 1960 bolo vo Valdive v Čile namerané zemetrasenie s magnitúdou 9,5. V roku 2004 dosiahlo zemetrasenie v Indickom oceáne pri Sumatre magnitúdu 9,1 až 9,3 a v roku 2011 v japonskej oblasti Tóhoku podmorské zemetrasenie s magnitúdou 9,1 a následné cunami spôsobili rozsiahlu devastáciu a množstvo obetí.
Zdroj: Katharina Buchholz pre STATISTA.com