Keď starnutie bolí… / Sme naozaj ľuďmi len v období fyzického a mentálneho výkonu?

Úvahy z obdobia jesene života – Keď starnutie bolí

Počas práce so seniormi, ale hlavne s dlhodobo chorými a odkázanými na pomoc druhých, som často počúvala slová obdivu.

„Obdivujem všetkých, ktorí robia takúto ťažkú prácu. Vy ste taká milá, kiežby boli aj inde takí ako vy.“

Naoko vznešený kompliment ma dohnal k uvažovaniu. Je vôbec obdivovania hodný fakt, že sme k starším ľuďom úctiví? Prečo to nie je zaradené do bežných charakterových vlastností človeka? Prečo ľudskosť, súcit a úcta k ľuďom, ktorí sú už za zenitom, sa považuje za niečo neobvyklé?

Dnes ste možno šikovným murárom, obľúbeným učiteľom, dokonca riaditeľom podniku alebo vedcom, lekárom, profesorom.

Keď dovŕšite šesťdesiatpäť rokov, alebo z dôvodu ochorenia prestanete navštevovať pracovisko, prestanete ním byť?

„Kam idete, babka? Nezavadzajte, dedo! No, poďte rýchlo do jedálne, idete papať. Zase ste sa pos….?“

Nie zriedkavé vety znejúce na uliciach, v obchodoch, nemocniciach či domovoch sociálnych služieb.

Kam odíde, kde sa stratí hodnota človeka? Hodnota pracujúceho robotníka či intelektuála? Vymažeme ju zo životopisu života?

Sme naozaj ľuďmi len v období fyzického a mentálneho výkonu?

Prečo sa úcta k ľuďom, alebo presnejšie – k všetkému živému, stáva atrakciou?

Naplno

Pri pohľade na starších ľudí, pri pohľade na ich nechodiace nohy a skrčené telá, pri počúvaní ich nežiadaného ticha, pri lúštení zmyslu ich nesúrodých viet často si povieme:

„Ach, to je smutné! Boh vie, ako aj my dopadneme. Treba si užívať, kým sme mladí, treba využiť všetko, na čo oči hľadia, po čom srdce túži.“

Všimli ste si niekedy vo svojom slovníku alebo u kolegu, či priateľa vetu:

„Už aby bol večer, nech je to už za nami!“ a podobné „šteklivé“ vyjadrenia?

Ako do unaveného postoja vtesnať postoj –  užívajme život na plný plyn?

Asi by sme potrebovali viacero životov, tony papiera a vysoké dáta na zaznamenanie všetkého, čo by sme chceli na našej Zemi uvidieť. Ale čo naše uvažovanie, naše splietanie súvislostí poznaného, zažitého a počutého? To azda toľko papiera a nabehaných kilometrov nepotrebuje.

Dnešní starčekovia boli tiež niekedy mladí.

Žili vo svojich návykoch, povinnostiach a tradíciách. Či naozaj využili svoj život naplno zažívaním alebo aj uvažovaním, vedia len oni sami.

Všetko

Uvedomme si, čo všetko sa ešte dá, čo všetko ešte môžeme v živote urobiť, ak je vôľa a záujem.

Že nič nekončí odklepnutím biologického veku, ale možno práve začína.

Že hviezdami nie sme vtedy, keď sa zviditeľňujeme cez televízne obrazovky, ale hviezdami môžeme byť pre naše obyčajné záujmy, činnosti a kroky.

Zuzana Balašovová Donátová

Ak vás moje úvahy zaujali, nájdete ich v ilustrovanej knihe Čo vy na to?

Videoukážka: https://www.facebook.com/Strapateverse/videos/2679170972301436

Tu: elist.sk/kniha/co-vy-na-to