Ako komunikovať s dospievajúcimi deťmi: Syn sa mi vyhýbal a ignoroval ma rok a pol.

Ako komunikovať s dospievajúcimi deťmi? Syn sa mi vyhýbal a ignoroval ma rok a pol. 

Kto má deti, vie aké to je, keď s nimi žije denne, alebo ak aj nie, ale stýkajú sa pravidelne, a keď ich mimo bežnej pravidelnosti dlhšie nevidí. Chýbajú mu. Veľmi.

Pred rokom a pol, keď sme oslavovali moje a dcérine narodeniny, som ešte netušil, že syna odvtedy dlho neuvidím. Mal 17 rokov.

V priebehu toho roku a pol sa mi vyhýbal, ignoroval ma, no párkrát aj sľúbil, že príde, ale napokon neprišiel.

Jeho mama, s ktorou býva, mi veľmi nepomohla, ale to ma veľmi neprekvapovalo.

Počas toho dlhého obdobia odlúčenia som prežíval, hlavne na začiatku, množstvo hnevu, frustrácie, no čím ďalej, tým viac aj akéhosi pochopenia, trpezlivosti…

Ako to už tak býva, po čase som pochopil, že hrozby, prosby sú zbytočné a napokon som to pustil a nechal tak.

Keď mi pred pár dňami zavolal, že sa chce naozaj stretnúť, bol som rád…

No bral som to už pokojne, s rezervou, keďže podobných sľubov som už počul viac.

Nakoniec naozaj prišiel a bolo to zvláštne. Akoby sme sa videli deň predtým. Môj hnev ma už dávno opustil a pociťoval som už iba radosť a vďačnosť.

Dlho sme sa rozprávali, a okrem iného som pochopil, že zrejme je prirodzené, že deťom nechýbajú rodičia tak ako deti rodičom. Ten čas odlúčenia bol naozaj dlhý, predlhý, no aj tak som rád, šťastný, že sme sa konečne stretli. Napokon, mohlo to trvať aj dlhšie.

Mám kamoša, ktorého syn ignoruje už pár rokov a ešte k tomu nechce chodiť do školy…

Berie drogy a má „na saláme“ asi všetko. Toto, chvalabohu, nie je prípad môjho syna, i keď som sa občas obával, aby aj on takto „nedopadol“. A pevne dúfam, že ani nikdy nedopadne. Z takého dna sa ťažko zviecha.

Zamyslenie na záver…

Opäť som zažil niečo, čo ma čomusi naučilo a snáď aj niekam ďalej posunulo. To, čo spočiatku vyzeralo ako hrozná, nepredstaviteľná situácia, sa po čase ukázalo ako dobrá skúsenosť, škola trpezlivosti, odpúšťania, chápania a pokory, za čo v konečnom dôsledku ďakujem.

Ondrej Grell

Korektúry: Katarína Málková