Úvod Blog Strana 20

Čo narúša deťom nervovú sústavu? Deti nonstop monitoruje nielen Edupage. Učiteľka roka: Adela Drusková

Učiteľka roka: Čo narúša deťom nervovú sústavu? Deti nonstop monitoruje Edupage. Učiteľka roka: Adela Drusková

Kto nesie vinu za zlé školstvo? A je zlé? Ak áno, čo presne je zlé? Čo je to šikana a ako by sme mohli všetci prispieť k tomu, aby sa veci zlepšili? Takto som začala rozhovor a rozprávala som sa s nositeľkou ceny Zlatý Amos – najobľúbenejšia učiteľka roka 2024.. Teda najobľúbenejšou učiteľkou podľa ankety 2024 – so zástupkyňou súkromnej školy ESPRIT, pani Adelou Druskovou…

Pýtala som sa aj…

  • V čom je školstvo iné ako kedysi? A je to dobre či zle?
  • Čo pociťujete konkrétne vy a vaši kolegovia? Nemusí ísť o kolegov na vašej škole.
  • Ako vnímate požiadavky rodičov a systému na vás učiteľov?
  • Učiteľstvo je rehoľa. Čo vás tam drží? Plat to asi nebude…
  • Poďme k žiakom a k šikane. Hovorili ste mi príklad, že deti sa počas prestávky hrajú, ale niekto to natočí a urobí z toho dramatické video a na sieti to potom vyzerá ako šikana… Ako vnímate takéto veci? Že realita versus digitál?
  • Vedia sa dnešné deti sústrediť?
  • Je riešením zobrať deťom mobily? A robíte to u vás na škole? Teraz už na to máme tuším aj zákon…
  • Tlak na výkon je aj na deti. Hovorí sa, že známky nie sú všetko. Ale ak príde zlá známka, tak rodič o tom vie hneď.. ešte ani dieťa nedošlo domov. My sme mali možnosť zlú známku zatajiť.
  • Digitál zaťažuje mozog. Už sú to vedecky potvrdené fakty. Ale my chceme od detí ale aj od rodičov aby boli nonstop v škole a potom aj doma na PC… Ako by sa to dalo zmeniť?
  • Učiteľ sa často bojí komunikovať s rodičmi…?
  • Šikana učiteľov – príklad zo Senca. Medializácia ako zbraň na učiteľov…

Celý rozhovor nájdete tu…

Stačí kliknúť na play…

????Díky za vašu podporu

na https://herohero.co/odznova

Podpora sa dá realizovať aj v členskej sekcii YouTube

Alebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcast

Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar.

Martina Valachová

Nútiť niektoré deti bozkávať babičku alebo tetu je, ako keby ste im dávali žabu za golier. Čo je dôvodom?

Dnes o temperamente a zóne intimity

Významnou súčasťou komunikácie človeka je i tzv. proxemika – komunikácia prostredníctvom vzdialenosti. Je to priestorový odstup medzi dvomi ľuďmi, ktorý zabezpečuje prijímanie a odovzdávanie informácií na určitej úrovni. Vzdialenosť, ktorá je pre človeka a pre určitý typ komunikácie (ešte alebo už) komfortná. Rozlišujeme 4 základné zóny, v ktorých človek bežne komunikuje: intímna, osobná, spoločenská a verejná. Pre účely tohto príspevku sa budem venovať len prvej zóne – intímnej (cca do vzdialenosti 50 cm od človeka).

Intímna zóna

Je to pomyselná bublina okolo nás, ktorú máme väčšinou vyhradenú len pre seba a blízkych – rodičov, deti, partnerov, najbližších priateľov. Je to priestor, v ktorom prebiehajú všetky intímnosti (od telesnej blízkosti druhého, šepkania si dôverností, hladkania, maznania sa, bozkávania, až po sexuálny styk), je veľmi krehká a jej narušenie inak vníma sangvinik, flegmatik, cholerik i melancholik. Najmä, ak sa jedná o narušenie zo strany nie až tak blízkych osôb.

Vo všeobecnosti  je možné povedať, že narušenie tejto zóny najľahšie zvládajú vzťahové typy – sangvinik a flegmatik. Zatiaľ, čo sa flegmatik situácii jemne prispôsobí a spoločenské objatie, bozk, či iný dotyk opätuje (cítite to z jeho odovzdanosti), sangvinik je väčšinou iniciátorom kontaktu. Na druhého sa vrhá sám. Byť blízko a dotýkať sa druhých je totiž jeho prirodzenosťou a potrebou.




A prečo to tak často nevidíme, ak je im to až tak prirodzené?

Lebo ich odmalička učíme, že sa to nepatrí.

Kultúrou, výchovou a vzormi získali brzdu, ktorá im bráni vyjadrovať náklonnosť a sympatie blízkosťou a dotykom. Zatiaľ, čo malý sangviniček zdieľa svoju intímnu zónu na každom kroku a pokojne sa zavesí na celkom neznámeho okoloidúceho, dospelý sangvinik už vie, že vrhnúť sa na kolegu, šéfa či populárneho herca, ktorého stretne na ulici, nie je vždy vítaným gestom. Postupne sa učí, že pre jeho budúcnosť je lepšie sa zdržať a vyburcované emócie spracovať maximálne srdečným stisnutím ruky.

Na rozdiel od tých vzťahových, majú výkonové typy narúšanie intímnej zóny v sebe jasne vysporiadané a hranice pevne určené.

Ak to nie je pre cholerika výhodné, nemá prečo sa s niekým len tak stískať, alebo sa ho inak dotýkať. Okrem svojich najbližších nedovolí nikomu tlačiť sa do jeho blízkosti a sám to robí len vtedy, ak to bontón vyžaduje, alebo ak mu to niečo prinesie. I keď sú to dobrí herci a v prípade potreby dokážu zahrať čokoľvek, vnímavejší človek vždy cíti, že to bolo zo strany cholerika viac či menej z povinnosti, alebo preto, že sa to prosto patrí.

Najťažšie narúšanie intímnej zóny zvláda melancholik.

Pre melancholika je intímna zóna niečím posvätným a zdieľať ju s niekým je pre neho obrovský problém.

Tak prečo to melancholici robia? Prečo sa niekedy aj napriek svojmu rozpoloženiu  a až odporu dotýkajú druhých?

Tak, ako sa sangvinik naučil mať brzdu, melancholik sa naučil, že je niekedy dobré/slušné podať ruku, objať, pobozkať. Nikdy to však neurobí sám, zo svojho vlastného popudu. Vždy si musí (na rozdiel od sangvinika) uvedomiť, že by mal… Každý takýto úkon však i tak väčšine melancholikov v ich vnútri spôsobuje chaos a často i nepríjemný zážitok. A čím je tento typ vyhranenejší, tým je zážitok silnejší. Platí to už u malých detí melancholického ladenia, ktoré narúšanie svojej intímnej zóny ťažko nesú. A to nielen od cudzích, ale i od celkom blízkych ľudí. Nútiť malého melancholička bozkávať babičku alebo tetu susedu je, ako keby ste mu dávali žabu za golier. Výsledkom je síce letmý bozk alebo objatie, ale cítite odstup, jemný závan chladu a v jeho mimike možno i náznak odporu.

A s týmto melancholici idú i do partnerského/manželského života. Intimita áno – ale v žiadnom prípade nie na verejnosti, odtiaľ potiaľ, z času načas a hlavne – nečakať žiadne silné pozitívne odozvy a ovácie.

Nuž, prejavy rôznych typov temperamentu sa pri narušení intímnej zóny často veľmi odlišujú od toho, čo naozaj cítia.

A tak sa v temperamentovej poradni striedajú  tí, ktorí sú nešťastní, lebo pociťujú málo blízkosti a dotykový hlad, s inými nešťastníkmi, ktorí blízkosť odmietajú a majú pocit dotykovej presýtenosti.

A vzhľadom k tomu, že protiklady sa priťahujú, tak väčšinou sú títo dvaja nešťastníci manželia alebo životní partneri.

PhDr. Věra Tepličková

Autorka vedie poradňu VeraTemp. Ide o na Slovensku pravdepodobne jedinú poradňu, ktorá sa zaoberá temperamentom. „Rozhodla som sa, okrem svojej práce v poradni,  tému temperamentu popularizovať. Robím prednášky, besedy a iné formy osvety  v rôznych prostrediach a pre rôzne cieľové skupiny (učitelia, študenti, rodičia, verejnosť, firmy,…). V tejto práci som našla zmysel svojho života a vôbec mi nevadí, že mám 56 rokov a začínam odznova.“

Pripravila: Martina Valachová. Věru môžete kontaktovať tu:  https://www.veratemp.sk/

Ak vieme vytvoriť DOMOV v našom „vnútornom svete“, vieme sa stať domovom aj pre druhých…

Kde máš domov?

V Izbe, v lese a či v chráme? V dome, v rieke či v širokom láne? Kde si sám a v bezpečí alebo v niekoho náručí?…

Vonku je sychravé počasie, v kvapkách dažďa je cítiť prichádzajúcu jeseň. Kráčame lesom kochajúc sa okolitou prírodou a nevnímame ako sú naše topánky už celé od blata. Teší nás pocit z pohybu a vôňa lesa. Po niekoľkých kilometroch chôdze sa ohlasuje únava tela a vraciame sa späť domov, do vyhriateho domova, kde nás čaká teplý čaj a huňatí miláčikovia. Návrat domov sa vníma zväčša ako niečo všedné, samozrejmé.

Keď s hlavou plnou starostí a dotieravých myšlienok z práce nasadáme do auta, alebo autobusu a smerujeme ku dverám svojho domu. Vyzujeme sa, tašku hodíme na chodbovú skrinku a …. sme doma.




Domovy sa líšia veľkosťou, architektúrou, usporiadaním a aj čistotou…

Niekto žije v honosnom „vyleštenom baráku“ a iný v garsónke či záhradnej chatke. Nuž, každý inak… Ale. Čo tvorí náš domov okrem nosných múrov, okien a elektrických  rozvodov? Možno sme to práve my samotní, ktorí dotvárame domov aj svojou  duševnou atmosférou a srdcom. 

Postreh z ulice

Na ulici v centre mesta si všimnem staršieho pána, podopierajúceho sa o barlu. Vedľa neho na chodníku leží veľká nákupná taška z ktorej vytŕčajú vňate nakúpenej zeleniny. Pán sa pozerá na všetky strany a akoby čakal, kým sa niekto u neho zastaví.

„Potrebujete pomôcť?“ opýtam sa.

„Ak by ste boli taká milá, bývam, tu kúsok – neďaleko. Postačí, keď mi pomôžete len ku vchodu, odtiaľ to už hádam zvládnem sám.“

Zodvihnem tašku zo zeme a kráčame. Pomaly, pretože jeho chôdza je neistá.

„Viete, dcéra je na dovolenke, tak som sa rozhodol ísť na nákup sám, ale už nevládzem,“ rozhovorí sa starší pán.

„Odnesiem vám nákup až ku dverám, nerobí mi to problém,“ navrhujem.

Výťahom sa odvezieme na tretie poschodie a pán otvára dvere.

„Tu som doma. Byt je malý a miesta ešte menej,“ podotkne.

Chodbičku bytu tvoria poskladané noviny až po strop. Pán ma zavedie do kuchynky, do ktorej sa zmestí akurát on a taška. Aj v priestore okolo stola a na vedľajšom gauči ležia naukladané noviny.

„Načo vám to je?“  Opýtam sa nesmelo.

„Je to moja vášeň, v novinách je všetko, čo potrebujem,“ usmieva sa potmehúdsky.

Lúčime sa. Odchádzam z jedného domova, ktorý mi pripomína papierový zámok so skromným utiahnutým, ale spokojným kráľom.

Cíti sa vo svojom domove fajn, aj keď mi jeho podmienky pre život pripadajú tesné a nepohodlné.

Uvažujem, že priestor, ktorý nazveme domovom, je presiaknutý vyblednutými emóciami a spomienkami, ktoré v ňom zanechávame. Ich stopy sú vtlačené do neviditeľného priestoru medzi stenami, stropmi či zabudnutými kútmi. Sú tam, aj keď si to neuvedomujeme. Keď kráčame domov, akoby sme kráčali do oázy aj našich zažitých nálad a spomienok, ktoré nazývame domovom.

Obrázok: Márius van Dokkum

 Postreh z hospicu

„Ako Vám môžem pomôcť?“

Pýtam sa ťažko chorej pacientky.

„Chcela by som ísť domov,” so slzami  v očiach odpovedá.

Vie, že doma by to sama nezvládla, ale túžba za domovom je silná.

„Čo robievate o takomto čase doma?” vyzvedám.

„ Väčšinou sedím na balkóne so svojou cigaretkou,“ usmieva sa nesmelo.

O malú chvíľu sprevádzam pani sediacu v invalidnom vozíčku smerom na nádvorie. Pod košatým stromom vdychuje arómu štíhlej cigaretky a z jej pohľadu vnímam nevyslovenú vďačnosť. Vďačnosť za tú krátku chvíľku, ktorá jej aspoň trochu pripomína domov.

Možno je náš domov aj s nami, v našej duši a srdci.

…Kde máš domov?

V Izbe, v lese

a či v chráme?

V dome, v rieke

či v širokom láne?

Kde si sám a v bezpečí

alebo v niekoho náručí?

Kde ťa prijímajú,

kde ťa radi majú

a bez pomoci nenechajú?

Domov je ako srdce,

pulzujúce v nás.

Tak kde máš domov?

Pýtam sa zas.

Načo ho hľadať v diaľave,

veď je v našom vnútri – bez okrás.

Ak by sme si vedeli domov vytvoriť aj v našom „vnútornom svete“, mohli by sme sa stať aspoň na chvíľu domovom aj pre druhých.

Zuzana Balašovová Donátová, pôsobila ako sociálna terapeutka v liečebni a hospici pre nevyliečiteľne chorých ľudí.

Je autorkou niekoľkých kníh a momentálne pripravuje pokračovanie knihy Za dverami liečebne. ( Za dverami liečebne II).

Viac článkov od Zuzany nájdete tu: https://40plus.sk/category/seniori-a-praca-s-nimi/

Prof. Martin Jan Stránsky: „Chcete mať hlúpe dieťa? Dajte mu telefón a sociálne siete. Je to ako heroin!“

0

Prof. Martin Jan Stránsky: „Chcete mať hlúpe dieťa? Dajte mu telefón a sociálne siete. Je to ako heroin!“

V rozhovore odpovedal Martin Stránsky na otázky Martiny Kociánovej pre rádio Universum.

Martin, myslíš si, že vytváranie závislosti od telefónov, respektíve od sociálnych sietí, je stále vedomé? Lebo keď sme sa o tom bavili úplne prvýkrát, tak si poukázal na to, že sociálne siete vznikli v koordinácii s najlepšími neurológmi, aby pôsobili práve na tieto centrá, podobne ako povedzme ťažké drogy. Pokračuje tento trend? Alebo už objavili, kam to vedie spoločnosť a ľudstvo? Vidíte nejakú sebareflexiu v softvérových spoločnostiach?

Martin Jan Stránský: V softvérových firmách nie je žiadna sebareflexia, pretože potrebujú zarábať peniaze. A zarobiť môžu len tak, že predajú rovnaké množstvo tejto drogy a za to dostanú viac či menej údajov týkajúcich sa nášho súkromia. Takže naopak, tento trend je čoraz horší, pretože každá droga funguje presne takým istým spôsobom: zoznámite sa s ňou, potom sa pre ňu nadchnete, potom ju začnete používať a potom ju potrebujete čoraz viac. Alebo nejakú inú formu či mutáciu.

Vidíme, čo sa deje napríklad s kokaínom alebo s takzvanými pouličnými drogami. Drogami, ktoré sa teraz v laboratóriu zlepia s inou drogou, aby vznikla tretia droga, a tak ďalej. A pokiaľ ide o sociálne siete, tento jav sa uberá zaujímavým smerom: dochádza k väčšiemu dávkovaniu podnetov a k plytvaniu akýmkoľvek, povedzme, rozumom alebo racionálnou interakciou.

Prof. Martin Jan Stránsky bude spíker na Festivale ODznova v pravdivosti – zdravie

Už čoskoro si budete môcť zakúpiť záznam z jeho vystúpenia, ak ste sa zúčastniť festivalu nemohli…

Dajte mi heroín hneď a rýchlo a rovno do žily…

Začali sme s Facebookom, kde bolo treba čítať, a dokonca napísať niekoľko viet. Ale potom to už nestačilo, nebolo dosť svetiel a lákadiel pre dopamín – čo je tá látka v mozgu, ktorá stúpa a núti človeka vracať sa na stránku. Tak sa vymyslel Instagram, potom sa vymyslel WhatsApp, a potom prišla úplná hlúposť, ktorou je TikTok, čo je najpoužívanejšia aplikácia sociálnych médií na planéte – a to sú päťsekundové, až niekoľkominútové klipy, kde sa vôbec nehovorí, kde nie je potrebná interakcia, pretože aj to je príliš komplikované: dajte mi heroín hneď a rýchlo a rovno do žily!

Takže sú tam absolútne nezmysly, pardon, bizarné obrázky, a všetko je to strašne ploché, a nie je tam žiadna interakcia, žiadny reflex – žiadne reflexné správanie, len stádové správanie. Hovoríme tomu „ohlupovanie“.

Každá verzia, generácia týchto sociálnych sietí ponúka viac svetiel, viac podnetov, menej premýšľania a dialógu.

Samozrejme, kradnú sa údaje ľudí, a najmä údaje detí. A teraz to dospelo až do bodu, keď Európska únia aj niektoré štáty v Spojených štátoch podali žaloby na tieto spoločnosti s tým, že prekročili hranicu zneužívania detí, že je to také návykové a že majú tieto algoritmy, tieto počítačové programy tak dobre premyslené, že stimulujú dieťa do takej miery, že je to naozaj nezdravé a že to naozaj zneužíva súkromie detí. Čo je síce pekné, ale mne to pripadá trochu morálne absurdné, pretože je to, ako keby sme sa rozhodli: „Dobre, viete čo? Nedovolíme deťom mať samopaly, ale len kolty.“ To je úplne normálne. Alebo: „Nedovolíme im kúpiť si liter vodky, ale len im dovolíme, aby si sem-tam niečo vypili.“ A je pre mňa zaujímavé, že táto debata o tom neuvažuje, neuvažuje o absolútnom zákaze všetkých mobilných telefónov, pre všetky deti. Bodka, koniec.

Ukážka myšlienok z rozhovoru pre podcast Na rovinu – online

 

Žiadne stretnutie nie je náhodné. Pritiahne vás to k ľuďom, ktorých práve vo svojom živote potrebujete

Žiadne stretnutie nie je náhodné. Keď niekoho stretnete, skúste pohľad do zrkadla.

Každý, koho stretnete, vám odovzdáva aj odkaz o vás samotných. Nestretli by ste ho, ak by ste neboli v určitom zmysle naladení na jeho frekvenciu. Tak ako nezačujete tóny z FUN rádia, ak máte naladené Rádio Expres. Ak teda stretnete niekoho, koho správanie sa vám nepáči, skúste pohľad do zrkadla.

Nová známa sa len sťažuje a sťažuje a vám sa to vôbec nepáči.

No nerobíte to často aj vy? Vaše podvedomie vie, že by ste to robiť nemali, že nechcete byť taký frfloš a hundroš a udržiavať sa neustále v zlej nálade nadávaním na celý svet. Tak vám pošle človeka, na ktorom môžete pozorovať, aké je to nepríjemné byť v prítomnosti ľudí, čo sa neustále sťažujú.




Pri telefonáte s kamarátkou si všimnete, že toľko pomáhala druhým, až nemala čas na svoje vlastné úlohy.

A nerobíte to náhodou momentálne aj vy? Venujete sa všetkému možnému, len aby ste oddialili chvíľu, kedy budete musieť pracovať na tom, čo je vo vašom živote naozaj dôležité.

Vidíte mamičku, ktorá stratí nervy a kričí na svoje dieťa, ktoré je tak malé, že ešte ani nerozumie tomu, čo mu mama hovorí.

Pohoršíte sa, no potom si možno uvedomíte, že je to tiež téma, ktorú v sebe riešite. Viete, že na tom musíte popracovať, no zatiaľ ste zostali len pri teórií a prax zaostáva. Tak sa vám to ukáže „v zrkadle“. Keď to uvidíte na niekom inom, máte šancu uvedomiť si, že rovnako, ako sa vám to nepáči na ňom, nechcete to ani u seba.

Predavačka pri pokladni vás zvozí za niečo, za čo ani nemôžete

Nie je to len bumerang, ktorý ste hodili, keď ste chvíľu predtým mali urážlivé poznámky o svojej susede? Svojou zlou energiou ste sa naladili na prepracovanú ženu za pokladňou a ona si zlosť z celého dňa vyliala na vás, a nie na tých druhých, čo stáli v rade pred vami, či za vami.

Narazíte na kamarátku, ktorá si nevie poradiť so svojim životom. Všetko je ťažké, všetko je problém, ona už nevie ako ďalej. A veci sa jej len dejú a ona s tým nemá čo robiť.

Čo myslíte, prečo ste stretli práve ju a práve teraz? Neupadáte aj vy v poslednej dobe do obete, na ktorú všetko padá? Problémy sú príliš veľké a náklad príliš ťažký, tak si radšej zaleziete do bezpečia ničnerobenia a tvárite sa, že to inak nejde? Zrejme zabúdate, že stojíte pri kormidle, tak sa nenechávajte unášať prúdom a niečo s tým urobte.

Žiadne stretnutie nie je náhodné.

Pritiahne vás to práve k tým ľuďom, ktorých práve vo svojom živote potrebujete, aby vám ukázali, ako na tom ste. Potrebujete skúšku z trpezlivosti? Verte mi, že príde. Rovnako ako vám príde cez druhých ľudí ukážka všetkého, čo si v sebe aktuálne nosíte. Ak neustále druhých kritizujete, budú kritizovať aj vás. Ak nedokážete tolerovať názory druhých, nebudú tolerovať ani tie vaše. Ak nie ste  ochotný pomáhať, ani vám sa pomoci nedostane, keď ju budete potrebovať.

Každé stretnutie, pri ktorom si zachováte nadhľad, vám môže ukázať niečo o vás samotných.

Občas aj to, čo si o sebe nechcete pripustiť. Ak pozorne sledujete a uvedomujete si posolstvo stretnutia, pochopíte, ako na tom aktuálne ste. Či vaša duša kričí, že niečo nie je v poriadku a dúfa, že si to všimnete a urobíte zmenu. Alebo, naopak, vám budú do cesty prichádzať milí a láskaví ľudia, ktorí vás uistia, že ste momentálne naladení na rovnakú láskyplnú strunu, a tak vám to spolu ladí.

Martina Janková

Autorka detských kníh a podujatí pre deti

Mala som veľa diagnóz. Upratala som si v živote, objavila som schopnosti uzdravenia tela. Som zdravá…

Jednodňový pôst či liečebné hladovanie? Upratala som si v živote, objavila som schopnosti uzdravenia tela. Som zdravá…

Martina mala rôzne diagnózy. A aj keď nejaké ďalšie prídu, ona sa vždy sústredí na seba a na schopnosti tela uzdraviť sa. Pomáha jej v tom nielen liečebné hladovanie. Ale robí aj jednodňový pôst, ale aj trojdňové hladovky. Ako a prečo hladovať začala? Najprv sa vraj objavili takzvané varovné „pršteky“. Martinina mama zomrela na rakovinu prsníka a preto, keď jej vyšetrenie ukázalo, že má niekoľko hrčiek, preľakla sa. Rozhodla sa pre liečebné hladovanie… Celkom už prehladovala 150 dní…

Okrem hladovania jej pomáha aj to, že si radikálne upratala v živote.

Dokonca tak, že nielen vypla správy, ale „odstavila“ aj neporiadnych klientov, ktorí je strpčovali život. Jediné čo ľutuje, že o účinkoch hladovania nevedela predtým. Nemusela tak prísť v minulosti o žlčník či maternicu.

V rozhovore, ktorý som robila s Jozefom Valuchom som sa rozprávala aj s ďalšími ľuďmi.

Pozrite sa na Martinu. Video nižšie som nastavila tak, že sa vám začne rovno prehrávať rozhovor s Martinou… Nech vás nepomýli, že na vizuáli nižšie vidíte fotku Jozefa Valucha. Stačí stlačiť PLAY

O liečebnom hladovaní sa budeme rozprávať aj na našom Festivale ODznova v pravdivosti.

O svoje skúsenosti sa podelí RNDr. Jozef Valuch. Máme posledných 10 lístkov. Ak chcete prísť, rozhodujte sa rýchlo… Link: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Na všetkých sa tešíme…

Martina Valachová

P.S: Ďalšie živé podujatie bude v Bratislave 21.11.2024 v LOZANE. Tému máme NARCISTA – ako ho odhaliť a ako pokračovať v živote bez traumy? Večer venovaný téme narcizmus s aktérkami, ktoré zažili situáciu. Príde tajný hosť – Klára, ktorá prišla vo vzťahu o všetko. Dokonca aj o byt. Neuveriteľné? Aj také príbehy píše život. Ide o skutočný príbeh, ktorý bol spracovaný aj ako knižný titul: Vstať z popola, perom spisovateľky Lei Marko…

Lístky nájdete tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-vstan-narcista-vas-oberie-aj-o-byt-ako-odist-zo-vztahu-41515/

Kontrolované hladovanie funguje – lieči. RNDr. Valuch: Mojimi „rukami“ prešlo viac ako 1000 ľudí

Hladovanie funguje – lieči. RNDr. Valuch: Mojimi „rukami“ prešlo viac ako 1000 ľudí

„Veľa toho vidíme na vlastné oči. Ľudia na hladovke sú pod kontrolou. Odoberáme im všetky vzorky. Je to metóda, ktorá zaberá na väčšinu civilizačných chorôb. Hladovanie funguje. Ale veľa toho je ešte nepreskúmaného.“ Aj to povedal v druhej časti rozhovoru RNDr. Jozef Valuch, ktorý začal robiť liečebné hladovanie podľa ruskej školy pred rokmi, keď bol sám po operácii. Mal rakovinu. Metódu mu „našepkal“ jeho operatér. Jezef začal pátrať a dnes hodnotí, ako to funguje.

A čo na hladovku hovoria ľudia?

Zastavila som sa za Jozefom v Trenčianskych Tepliciach, kde prebiehajú kurzy liečebného hladovania. Rozprávala som sa aj s tromi účastníkmi. V ten deň boli 6 deň bez jedla. Vyzerali dobre naladení a to, čo rozprávali bolo rozhodne zaujímavé. V rozhovore povedala Martina, že osobne prehladovala už viac ako 150 dní. Robí 11 dňové hladovky, ale aj jednodňové a trojdňové. Ľudia v jej okolí si často myslia, že je „šiši“. Viac v rozhovore, kde sa dozviete aj to, že Zuzka si po hladovke vždy v živote vyrieši záležitosti, ktoré jej predtým nešli. Posledne napríklad aj finančné. Alebo to, že sa zbavila alergie na jablká, ktoré nemohla roky jesť. Už môže. Malé zázraky na počkanie, ale veľké tiež?

Pozrite si rozhovor…

Sledovať môžete aj priamo tu… Jozef Valuch bude rečniť aj na našom Festivale ODznova v pravdivosti už teraz v sobotu. Posledné lístky tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Ďakujem za vašu podporu…

Mám radosť, že rozhovormi približujem činnosť ľudí, ktorých zámerom nie je prioritne zarobiť milióny, ale urobiť tento svet krajším. Ďakujem aj za to, že ma podporujete. Napríklad na www.herohero.co/odznova. Podpora je možná už aj na YouTube v členskej zóne.

Teším sa na vás aj naživo na podujatiach. Okrem 19.10.2024 (Festival) sa stretneme aj na víkendovke v Tatrách a naplánovala som aj podujatie na november s témou Narcista – info tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-vstan-narcista-vas-oberie-aj-o-byt-ako-odist-zo-vztahu-41515/

História dámskych kabeliek. Pozrite sa, ako sa menili v priebehu rokov

0

História dámskych kabeliek. Pozrite sa, ako sa menili v priebehu rokov

Kabelky sú neoddeliteľnou súčasťou módneho sveta. Od jednoduchých vakov až po luxusné kúsky, kabelky prešli mnohými zmenami a odrážajú trendy každej éry. V tomto článku sa pozrieme na fascinujúcu históriu kabeliek a na to, ako sa vyvíjali v priebehu rokov.

Prvé kabelky: Základy praktickosti

História dámskych kabeliek siaha až do staroveku, keď boli prvé kabelky používané hlavne na praktické účely. V tej dobe ženy a muži nosili malé vaky z kože alebo látky, ktoré slúžili na prenášanie osobných vecí, ako boli mince či drobné predmety. Tieto jednoduché vaky sa zavesovali na opasok alebo sa nosili priamo v ruke.

V stredoveku sa kabelky stali dôležitým doplnkom, ktorý ženy nosili na rôzne udalosti. Kabelky mali stále funkčný charakter, ale ich dizajn sa začal vyvíjať. V tomto období sa začali objavovať výšivky a ozdobné prvky, ktoré dodávali kabelkám nádych elegancie.

19. storočie: Elegantné retiazkové kabelky

V 19. storočí, keď sa spoločenské zvyklosti menili, sa menil aj dizajn kabeliek. Ženy začali nosiť elegantné retiazkové kabelky, ktoré boli jemnejšie a dekoratívnejšie ako praktické vaky. Tieto kabelky sa nosili najmä pri formálnych príležitostiach, ako boli večierky či plesy, a stali sa symbolom spoločenského statusu.

20. storočie: Revolúcia v móde

Toto storočie prinieslo veľkú zmenu v móde, vrátane dizajnu dámskych kabeliek. Počas 20. a 30. rokov sa kabelky stali prístupnejšími pre širokú verejnosť a začali byť vyrábané vo väčších množstvách. S industrializáciou sa začali používať nové materiály, ako napríklad syntetické tkaniny či plasty, čo umožnilo výrobu lacnejších kabeliek.

V 50. a 60. rokoch sa kabelky stali módnym vyjadrením. Módne domy, ako Chanel či Louis Vuitton, predstavili ikonické kúsky, ktoré sa stali symbolmi luxusu a prestíže. V tomto období sa kabelky začali vyrábať v rôznych veľkostiach a tvaroch – od malých clutch kabeliek po väčšie tote bagy. Tento trend pokračuje až dodnes, kedy ženy môžu vyberať zo širokej škály kabeliek pre rôzne príležitosti.

Moderná doba: Kombinácia módy a funkčnosti

V súčasnosti sú kabelky nielen módnym vyjadrením, ale aj dôležitým praktickým doplnkom pre moderné ženy. Moderné dizajnéri, ponúkajú kabelky, ktoré spájajú eleganciu s praktickosťou. Guess je značka, ktorá sa preslávila svojimi sofistikovanými, ale zároveň cenovo dostupnými kúskami. Guess kabelky, sú štýlové, no zároveň dostatočne veľké na to, aby sa do nich zmestili všetky každodenné potreby, ako sú mobil, kľúče, peňaženka či kozmetika.

Kreativita a farby

Pre ženy, ktoré hľadajú jedinečný štýl a neboja sa farebných kombinácií, sú skvelou voľbou Desigual kabelky. Značka Desigual je známa svojou odvážnou a hravou estetikou. Kabelky tejto značky sa vyznačujú pestrými vzormi, žiarivými farbami a nekonvenčnými dizajnmi, ktoré si zamilovali ženy po celom svete. Tieto kabelky sú výrazné a okamžite pritiahnu pozornosť, čo ich robí perfektnou voľbou pre ženy, ktoré sa chcú odlíšiť.

Dámske kabelky prešli dlhým vývojom od jednoduchých vakov po luxusné a funkčné doplnky, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou života každej ženy. Či už preferujete elegantné kabelky, alebo farebné a nekonvenčné, vždy nájdete kúsok, ktorý odráža váš osobný štýl a potreby. Výber kabelky je dnes viac ako len otázkou módy – je to spôsob, ako vyjadriť svoju osobnosť a štýl.

Pripravené v spolupráci Guess a Desigual

STRACH ZO SMRTI: Dôležitejšie než to, kedy zomrieme, je otázka, ako žijeme.

STRACH ZO SMRTI

Dôležitejšie než to, kedy zomrieme, je otázka, ako žijeme. Práve to, ako prežijeme svoj život, ovplyvňuje aj náš prístup k smrti

Hovorí sa, že každý dostane to, čo potrebuje pre svoj rast zažiť a že choroba je len fyzický dôsledok niečoho, čo začalo oveľa skôr.

Pred piatimi rokmi, tesne pred Dušičkami, som sa po pretrvávajúcich zdravotných problémoch dozvedela verdikt lekárov: bunky v jednej časti môjho tela sa zbláznili a začali nekontrolovateľne rásť. Bola potrebná okamžitá operácia. Keď sa dozviete takú správu, ako prvý príde šok. Potom nastane popieranie, odmietanie toho, čo lekári povedali, snaha o útek do inej reality. A príde aj vyjednávanie samej so sebou a vyčítanie si, čo všetko som mohla pre svoje zdravie urobiť, vyjednávanie s Vesmírom, aby to zariadil pre mňa inak.

A nakoniec prišlo zmierenie, stav prijatia, akceptácie situácie takej, aká je.

Mala som tri týždne na to, aby som sa na operáciu pripravila a možno aj na to, aby som sa rozlúčila s najmilšími, pretože keď si líhate na operačný stôl, nemôžete vedieť, ako to dopadne. Tri týždne som zotrvávala vo vedomí, že jednou z možností je, že som vážne, možno smrteľne chorá. Nevedela som, či sa po operácii zobudím a ak áno, čo ma potom ešte čaká. Či budem musieť podstúpiť liečbu a či niekedy budem fungovať ako zdravá žena.

Možnosti boli nekonečné, avšak jedna z nich bola z hĺbky môjho srdca: byť zdravá. Nevedela som, prečo to robím, ale zrazu som si začala vybavovať rôzne stavy emočnej bolesti z čias ešte od raného detstva. Boli to staré programy a vzorce, ktoré aj v súčasnosti vedeli potrápiť jadro bolesti. Keď som si tie situácie opäť vybavila a obnovila si to utrpenie, zrazu mi prišlo uvedomenie, ako sa môžem dostať „nad to“ a že ja som tá, čo to môžem zmeniť.




V tom momente prichádzala úľava, obrovská energia, chuť do života a celá som doslova svietila.

Tých momentov bolo za tri týždne pred operáciou veľmi veľa. Som presvedčená, že dochádzalo k hlbokému liečeniu až na úrovni DNA. Na operáciu som odchádzala zmierená, s vďačnosťou za všetko, čo som mohla doteraz zažiť.

Krátko po tom, ako som sa po operácii zobudila, prišli za mnou dvaja lekári a povedali mi, že som zdravá, že týmto sa u mňa všetko vyriešilo a nie je potrebná ďalšia liečba. V tom momente som prvýkrát v živote pocítila sama k sebe absolútnu lásku, súcit nad mojim fyzickým stavom a prijatie seba samej takej, aká som. A tak som tam ležala, tiekli mi slzy šťastia a vnímala som ten dar, ktorý mi touto skúsenosťou prišiel do života.

Všetko sa to zbehlo neuveriteľne rýchlo, aj pooperačné liečenie.

Už po dvoch mesiacoch som sa v januári, tesne pred pandémiou, vrátila do práce ako znovuzrodená. Ľudia, ktorí ma potom stretávali, sa ma pýtali, či som bola na liftingu. Zmenou vnútorných postojov a nastavení došlo totiž k viditeľnej zmene aj na fyzickej úrovni. Cítim obrovskú vďačnosť za rozpoznanie sily, ktorou disponujeme a môžeme ju použiť na tvorbu čohokoľvek vo svojom živote – hojnosti všetkého dobrého, aj nášho zdravia.

Až neskôr som si spomenula, ako veľmi som sa kedysi chcela stať lekárkou. Rovnako ako moja mama a jej brat. Lekár a spisovateľ, Dr. Sherwin Nuland, ktorý vyučoval na Yale bioetiku, medicínu a históriu medicíny, autor knihy Ako zomrieme: úvahy o záverečnej kapitole života, povedal: „Medicína najviac zo všetkých profesií priťahuje ľudí, ktorí zo smrti pociťujú veľkú úzkosť. Stávame sa lekármi preto, že schopnosť liečiť nám dáva moc nad smrťou, ktorej sa toľko bojíme.“

Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche

Tento zážitok som zhrnula do poznania, ktoré mňa samu posúvalo.

1. Primárny strach zo smrti a jeho vplyv na život

Strach zo smrti je základným strachom, ktorý ovplyvňuje ďalšie obavy v našom živote. Každý z nás sa s ním v nejakej forme stretáva, a nikto voči nemu nie je úplne imúnny. Zároveň sme však všetci konfrontovaní s nevyhnutnosťou smrti, bez ohľadu na to, aké zdravé návyky dodržiavame. Nezáleží na tom, či sme vegetariáni, pravidelne cvičíme alebo sa staráme o svoje telo – každý z nás prejde bránou smrti.

Dôležitejšie než to, kedy zomrieme, je otázka, ako žijeme. Práve to, ako prežijeme svoj život, ovplyvňuje aj náš prístup k smrti.

2. Strach z premárneného

V knihe o umierajúcich sa ukazuje, že ľudia sa často viac než smrti samotnej boja iných vecí. Najčastejšie sú to strach z bolesti, opustenia blízkymi alebo z toho, že ich život nemal zmysel. Majú obavy, že nedokážu dokončiť svoju životnú úlohu, že ich život bol premárnený.

Táto myšlienka nás môže motivovať prehodnotiť naše priority a zamyslieť sa, či skutočne žijeme tak, ako by sme chceli.

3. Vplyv ega na naše myšlienky a emócie

Naša osobnosť a ego používajú myseľ ako nástroj na dosahovanie cieľov. Myšlienky vyvolávajú emócie, bez ohľadu na to, či sú tieto myšlienky založené na realite alebo na našich predstavách. Negatívne emócie, ktoré dlho pretrvávajú, môžu oslabiť našu životnú energiu a negatívne ovplyvniť naše zdravie.

Rozpoznávanie vzorcov správania, ktoré nás opakovane blokujú, je kľúčom k osobnému rastu a oslobodeniu od vplyvu ega.

4. Proces rozpúšťania ega

Počas osobného vývoja môže dôjsť k rozpusteniu ega, ktoré dlhodobo formovalo našu identitu. Keď sa ego začne strácať, prestávame byť závislí na hodnotení druhých a začíname prijímať ľudí takých, akí sú. Tento proces môže byť oslobodzujúci, ale zároveň náročný, pretože rozpad ega vedie k hlbokej vnútornej transformácii.

Zánik ega má veľký evolučný zmysel a otvára priestor pre liečenie duše i tela.

5. Zmysel života a prekonanie strachu zo smrti

Keď prijmeme, že smrť ega alebo fyzická smrť nie sú popretím zmyslu nášho života, oslobodíme sa od strachu z konca. Skutočný význam života nespočíva v jeho dĺžke, ale v jeho šírke a hĺbke. Naučiť sa milovať a prekročiť vlastné obmedzenia je podstatou nášho bytia. Týmto krokom sa otvárame vyššiemu zmyslu našej existencie.

6. Vedomie a tvorba vlastnej reality

Kvantoví fyzici a vedci, ako Roger Penrose a Jan Rak, prinášajú nové perspektívy o tom, ako funguje vedomie a jeho vplyv na našu realitu. Podľa nich si každý človek vytvára svoj vlastný vesmír na základe toho, na čo zameriava svoju pozornosť. Zmenou myslenia môžeme nielen vyriešiť problémy, ale aj vytvárať nový, subjektívny svet.




Prečo je dôležité pracovať so strachom

Strach zo smrti nás všetkých ovplyvňuje viac, ako si uvedomujeme. Tento strach môže mať hlboké korene v našich minulých skúsenostiach, v zážitkoch straty blízkych alebo v našich očakávaniach o tom, čo prinesie budúcnosť. Ak s týmto strachom vedome nepracujeme, môže nás paralyzovať, obmedzovať naše rozhodnutia, a brániť nám v plnohodnotnom prežívaní prítomnosti. A práve tu spočíva veľká hodnota uvedomenia – že tým, že prijmeme možnosť smrti, môžeme sa plne otvoriť životu.

Ako sa oslobodiť od strachu a žiť naplno

Keď som sa dokázala postaviť svojmu strachu zo smrti, začala som si uvedomovať, že je v poriadku, ak niečo nevieme ovplyvniť. Keď prijmeme to, čo nemôžeme zmeniť, môžeme sa zamerať na to, čo môžeme – na prítomný moment, na lásku, radostné chvíle s blízkymi, na starostlivosť o svoje zdravie a šťastie. Tým, že som sa rozhodla nevracať k starým strachom a nezaoberať sa tým, čo sa ešte len môže stať, som si vytvorila priestor pre slobodu, ľahkosť a radosť.

Zmena vnútorných postojov a nastavení

Keď som si spomenula na túto svoju starú túžbu stať sa lekárkou, pochopila som, prečo to tak bolo. Lekári majú obrovskú moc v tom, že dokážu zasiahnuť do osudu človeka, pomáhajú liečiť a zachraňovať životy. Ale zároveň je to aj silná zodpovednosť. Po vlastnej skúsenosti som si uvedomila, že aj my sami máme v sebe túto liečivú moc. Dokážeme si pomôcť uzdraviť svoje telo aj myseľ, ak sa ponoríme do svojho vnútra a preberieme zodpovednosť za svoj život.

Dôležitosť vlastnej zodpovednosti za zdravie

Moja skúsenosť ma naučila, že zdravie nie je len o tom, čo robia pre nás lekári, ale v prvom rade o tom, ako sa my sami staráme o svoje telo a myseľ. Naše emócie, staré vzorce správania, a nevyrovnané traumy môžu mať vplyv na naše fyzické zdravie. V okamihu, keď si uvedomíme svoju vnútornú silu, môžeme prevziať zodpovednosť za svoje zdravie – nielen cez fyzickú starostlivosť, ale aj cez prácu so svojou psychikou, emóciami a duchovnou rovnováhou.

Ako žiť naplno

Keď som sa oslobodila od strachu zo smrti, otvorila som sa životu v celej jeho šírke. Začala som sa viac zameriavať na to, čo ma robí šťastnou, na vzťahy, ktoré mi prinášajú radosť, na aktivity, ktoré podporujú moje zdravie a pohodu. Prijala som, že život je vzácny a fyzicky v istom okamihu konečný, ale to neznamená, že by sme sa mali báť tohto konca. Naopak, mali by sme si užívať každý okamih naplno a s vďačnosťou.

Otázky na zamyslenie o zdraví a živote:

  1. Čo vám spôsobuje najväčší strach v oblasti vášho zdravia?
  2. Ako by ste mohli prijať svoju zraniteľnosť a obavy o svoje zdravie bez toho, aby vás paralyzovali?
  3. Ktoré staré vzorce správania alebo myšlienok vám bránia v tom, aby ste si užívali dobré zdravie a život naplno?
  4. Kedy ste naposledy vedome pracovali so svojimi emóciami, ktoré by mohli ovplyvniť vaše zdravie?
  5. Čo robíte pre podporu svojho zdravia na fyzickej, emocionálnej a duchovnej úrovni?
  6. Ako by vyzeral váš život, keby ste sa prestali obávať budúcnosti a začali žiť naplno v prítomnosti?
  7. Aké malé kroky by ste mohli podniknúť už dnes, aby ste prebrali väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie?
  8. Čo vám dáva pocit vnútorného pokoja a vyrovnanosti? Ako by ste to mohli integrovať viac do svojho každodenného života?
  9. Ako by ste mohli zmeniť svoje postoje alebo myslenie, aby ste podporili svoje fyzické a duševné zdravie?
  10. Ako by ste chceli, aby vyzerali vaše posledné roky života, a čo môžete urobiť už dnes pre ich naplnenie?

Tieto otázky vám môžu pomôcť hlbšie sa zamyslieť nad vzťahom k sebe samým a k svojmu zdraviu, a tým otvoriť nové možnosti pre vedomý a naplnený život.

Zora Vypušťáková, life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, CEO Priestor pre zmenu www.priestor.plus

Čo pre Vás pripravujeme:

Už tento týždeň, v piatok 18.10.2024 o 18:00 h sa koná v Bratislave prednáška a v sobotu 19.10.2024 o 9:00 h alebo 15:00 h sú k dispozícii termíny dvoch workshopov na podujatí Jan Rak v Bratislave – VEDOMÝ TVORCA REALITY.

Tu môžete uchopiť informácie ohľadom princípov tvorby reality z pohľadu kvantovej fyziky, objaviť cestu k zmene vašej situácie v oblasti zdravia, vzťahov, či práce a začať žiť život podľa seba.

Podrobnosti o podujatí a vstupenky nájdete:

Na web stránke www.priestor.plus

Cez Facebook event: https://www.facebook.com/events/1053056812424716/

Priamo cez TicketLive portál: https://www.ticketlive.sk/…/jan-rak-bratislava-18-10-2024

Ak vás to oslovilo, neváhajte a kúpte si lístok na podujatie s Janom Rakom ešte dnes. Predaj končí 17.10.2024

Eddie Jaku prežil Osvienčim. „Je povinnosťou ľudí, ktorí mali v živote šťastie, pomáhať trpiacim.“

Eddie Jaku prežil Osvienčim, no tvrdil, že je najšťastnejším mužom na zemi

Eddie Jaku: Najšťastnejší muž na zemi, Ikar

Niektorí ľudia bývajú väčšinu času svojho života zachmúrení, depresívni, mrzutí. Iní sú, naopak, optimisticky naladení a vyžaruje z nich šťastie. Do tej druhej skupiny patril aj storočný Eddie Jaku. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby si Eddie neprešiel peklom holokaustu.

Knihy s témou holokaustu, ktoré opisujú hrôzy a šialenstvá v koncentračných táboroch, sú čitateľmi veľmi vyhľadávané.

Detailné opisy zverstiev, vykonávaných na ľuďoch len v nedávnej minulosti, vyvolávajú zimomriavky. Najhrôzostrašnejší na tom je fakt, že nejde o fikciu, ale o skutočnosť. Sú svedectvom skutkov, ktoré sa nemali stať a treba ich pripomínať aj súčasnej generácii, aby sa už nikdy neopakovali. Knihu Najšťastnejší človek na zemi napísal storočný Eddie Jaku ako svoju biografiu, ktorá  vyšla vo vydavateľstve Ikar.

Eddie bol Žid, ktorý vyrastal v pokojnom a láskyplnom rodinnom prostredí. Všetko sa zmenilo v novembri 1938, keď ho nacisti zbili, zatkli a odviedli do koncentračného tábora. Prišiel takmer o celú rodinu, zažil veci, ktoré sa nám dnes zdajú nelogické a nereálne. Násilie, strach, bolesť, smrť, mučenie… No jeho príbeh je predsa len iný. Nešťastné spomienky sú popretkávané Eddieho múdrosťou a láskyplným nazeraním sa na svet.

Počas pobytu v koncentračnom tábore sám sebe sľúbil, že ak prežije, tak „… že od toho dňa až do konca života budem šťastný, kultivovaný, prospešný a láskavý.“

Eddiemu sa to podarilo.

Prežil, oženil sa, má deti a vnúčatá

Ako sám hovorí: „Bol to najcennejší liek, aký som mohol dostať, krásnu manželku a dieťa.“ Nikdy však nezabudol, a preto o svojich spomienkach a zážitkoch z Buchenwaldu a z Osvienčimu spomínal na prednáškach či v televíznych reláciách. No a v neposlednom rade vo svojej knihe, ktorú napísal pri príležitosti svojich 100. narodenín.

Textom sa láskyplne prihovára čitateľovi a popri svojom životnom príbehu prezrádza filozofiu svojho života: „V šťastí je život nádherný. Netreba sa pozerať cez plot. Nikdy ho nedosiahneme, ak budeme sledovať suseda a bude nás dusiť žiarlivosť,“ alebo „…je povinnosťou ľudí, ktorí mali v živote šťastie, pomáhať trpiacim. Na svete sa stále odohrávajú zázraky, aj vtedy, keď sa nám všetko zdá beznádejné.“

Biografická kniha Eddieho Jaku je silnou výpoveďou muža, ktorého nezlomila minulosť a nikdy nestratil nádej a chuť žiť. Nečudo, že sa kniha dostala do užšieho výberu nominácií v kategórii Literatúra faktu na ocenenie Indie Book Awards 2021 pre výnimočné nezávisle vydané knihy. Eddie zomrel v roku 2021 ak 101 ročný. Kniha je vypredaná, ale dá sa požičať v knižniciach alebo kúpiť na Knihobote.

Pripravila: Jana Túry

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Vždy ma môže niečo prekvapiť a stále aj dúfam, že sa môžem niekam posúvať. Spoznáte sa v zrkadle?

0

Spoznáte sa v zrkadle?

Nedávno som počula niekoho rečniť o tom, ako veľmi sa s postupujúcim časom mení frekvencia toho – ako často sami seba v bežnom živote vnímame.

Teda ako často sami seba vidíme a posledných pár rokov aj počujeme. Tá debata bola o tom, že kedysi dávno ľudia v domácnostiach mali zrkadlá len veľmi zriedka. Neboli teda takí zvyknutí na vlastný obraz ako dnes. Dokonca aj zrkadlá boli na tejto ceste len prvý level, lebo v nich sa vždy vidíme iba z jedného uhla. To je vraj tiež dôvod, prečo sa nám veľa fotiek, kde sme otočení inak ako priamo na objektív, nepáči, alebo sa nám zdajú tie zábery čudné. A hoci ostatným sa aj tieto fotky zdajú normálne, lebo oni nás tak vídajú dennodenne, my sami sa takto nepoznáme.

Donedávna to bolo takisto aj s naším vlastným hlasom.

Počujeme ho inak ako ostatní… Ja si z detstva pamätám na časy, kedy nebolo také bežné a vôbec možné počuť svoj hlas. (Aspoň pre niekoho, kto nepracoval v médiách.) Keď sa človek občas niekde započul, ani neveril tomu, že on takto „znie“.

Dnes je to všetko úplne inak ako keď sa na vyvolanie fotky muselo čakať a v žiadnom prípade to nebolo zadarmo. Dnes sa za desať sekúnd ktokoľvek nacvaká, kdekoľvek, z ktoréhokoľvek uhla, a potom sa študuje, upravuje, mapuje… Poznáme presne, ktorý uhol nám sedí, nič nás neprekvapí, vieme ako sa otočiť, nakloniť…  Žijeme v dobe, kedy je náš vlastný svet presýtený… nami.

Fotky strácajú hodnotu…

Z fotografií, ktoré boli kedysi vzácnymi spomienkami sa stal lacný artikel, ktorý pravidelne triedime, selektujeme a mažeme, lebo máme plnú pamäť… Neuveriteľné, nie? Zmažeme si spomienky, lebo nám zaberajú pamäť. Fotky, videá, hlasovky… Denne a takmer nepretržite. Nemalo by toto znamenať, že sa už dobre poznáme? Práve naopak. Je to skôr cesta opačným smerom.

Pozrieť sa do vlastného vnútra, je ako pozrieť sa do zrkadla, ráno a bez filtra, a teda bez možnosti rýchlym klikom upraviť, čo sa nám tak úplne nepáči. Nie je to príjemné. Nikomu! Rovnako ako pri fotkách, ktoré nám nesvedčia, by sme možno niekedy chceli upraviť aj naše vlastnosti, o ktorých vieme, že nie sú úplne najlepšie, naše zvyky, na ktoré nie sme úplne hrdí, ale aj tie, za ktoré sa dokonca hanbíme.

Napriek tomu, že ja mám za sebou už množstvo sebapoznávacích životných zážitkov, skúseností, tragédií, škôl, vzťahov, skúšok… stále viem, že vždy ma môže niečo prekvapiť a stále aj dúfam, že sa môžem niekam posúvať. Na druhej strane, ja už na sebe (alebo za sebou) vidím aj tú, veľmi jasnú, trajektóriu, ktorá kopíruje moje životné kroky a rozhodnutia.

A čo váš pohľad do zrkadla?

Ako dobre sa poznáte? Máte zmapované svoje vnútro, svoje silné aj slabé stránky tak ako svoju tvár? Viete sa na seba pozrieť bez filtrov a z každého uhla?

Priznávam, že pre mňa je to ťažké. Chcela by som byť lepšia… Neustále vidím chyby, a tak sa snažím… Snažím sa vnímať, zlepšovať sa, učiť sa, pomáhať… a byť hlavne dobrým človekom.

Držím aj vám palce, v rovnakých úlohách!

Držím vám palce!

Stela Gabriell

Kniha s názvom o Ľuďoch na brehoch vyjde začiatkom decembra. Je to finále básnickej trilógie, ktoré vám nemalo chýbať. 🙂 Ďakujem, že jej ponúkame v predpredaji celý proces uľahčíte. Viac o knižke aj možnosti predpredaja sa dočítate TU.

Priatelia rada som vás pozvala aj na jednu skvelú konferenciu, na ktorej síce prednášať nebudem, ale budem tam so stánkom s mojimi knihami a veľkým množstvom darčekov pre vás. Posledné lístky si môžete zakúpiť TU .

Príďte si vypočuť skvelých spíkrov a pomaly začať s nákupom vianočných darčekov! Teším sa na stretnutie!

Sedací kúpeľ pomáha aj pri zápale „tam dole“. Stačí lyžica zeolitu do lavóra a netreba lieky?

Zeolit? Sedací kúpeľ pomáha aj pri zápale „tam dole“. Stačí lyžica zeolitu do lavóra a netreba lieky?

Viete, čo je zeolit? Ako ho môžete použiť? V poslednom rozhovore v rámci podcastu ODznova povedala Janka Koristová aj o tom, že niektoré ženy vyskúšali jeho účinky aj na zápal vo vagíne. Keď nezaberali lieky, dali si za lyžicu zeolitu do teplej vody a urobili si sedací kúpeľ v lavóri. Na druhý deň bol „pokoj“. Už žiadne svrbenie. Zeolit totiž silno detoxikuje. Prišli na to aj výskumníci…

Posledných 20 rokov prebieha intenzívny výskum prírodného zeolitu v najväčších laboratóriách sveta.

Výskumy potvrdzujú skúsenosti našich predkov vo všetkých častiach Zeme: prírodný zeolit, rovnako ako konope, je najlepším absorbentom toxínov v prírode. Je schopný absorbovať rádioaktivitu, ťažké kovy ako cesium, stroncium, pri environmentálnych katastrofách po nukleárnych výbuchoch. Moderná veda ešte len začína chápať účinky zeolitu na naše zdravie.

Klinické štúdie potvrdili odstránenie ťažkých kovov bez odstránenia vitálnych elektrolytov: olovo, kadmium, arzén, bismut, kyselina močová, hliník. Dr. Cousens M.D. (in Wake Up World): Zeolit dokáže odstániť z ľudského tela karcinogény, ťažké kovy, vírusy, baktérie, plesne, redukuje voľné radikály a celkovo upravuje kyslé prostredie v ľudskom tele, ktoré je častou príčinou ochorení. Je vynikajúci na zvýšenie životnej vitality. Môžeme ho využiť na zníženie obsahu pesticídov, herbicídov, PCB, ťažkých kovov, už po jednom týždni jeho užívania. (USA, Duke University)

Znečistenie okolo nás…

Okolo 70 000 druhov chemikálií sme rozšírili do nášho životného prostredia, 65 000 z nich predstavuje potencionálny hazard s našim zdravím. Žijeme vo virtuálnom poli znečistenia a musíme spracovať množstvo toxínov v našom vnútri. Dajú sa nájsť dokonca aj v ešte nenarodených deťoch. V roku 2004 štúdia Environmentálnej pracovnej skupiny identifikovala 287 priemyselných chemikálií v malých deťoch, v ich krvi, 180 karcinogénnych látok, 217 sú toxíny, ktoré postihujú mozog a nervovú sústavu – Alzheimer, autizmus, demencia. Zdroj informácií na tému vedecký výskum zeolitu som čerpala na stránkach zeozoe.

Zeolit – ako presne ho používať?

Všetko o použití zeolitu sa dozviete v rozhovore. Sledovať môžete aj priamo tu:

Vyskúšate? 

Ak chcete zeolit vyskúšať, nech sa páči na https://www.zeozoe.sk/obchod/. Môžete vyučiť aj zľavu. Zadajte kupón VYHODNE v pokladni a zaplatíte o 10% menej…

Janku môžete stretnúť aj osobne na našom podujatí už 19.10.2024. Pridajte sa. K dispozícii sú posledné lístky. Link na podujatie tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Krásny deň bez zápalu ďasien či „tam dole“ praje

Martina Valachová

Doc. MUDr. Pavol Török zomrel. Bol známy aj liečením covidu Ivermektinom.

0

Doc. MUDr. Pavol Török zomrel. Bol známy aj liečením covidu Ivermektinom.

Doc. MUDr. Pavol Török zomrel. CSc. sa narodil 21. septembra 1949 v Humennom. Ako absolvent Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach nastúpil na svoju prvú pracovnú pozíciu na chirurgické oddelenie v Humennom, z ktorého sa neskôr presunul na ARO. Tu sa po čase stal zástupcom primára.

V 70. a 80. rokoch dosiahol atestácie z anestéziológie a resuscitácie a v roku 1996 bol menovaný do funkcie primára nelôžkového ARO vo vranovskej nemocnici. Práve tu sa pričinil o vybudovanie a otvorenie 5-lôžkového ARO oddelenia. Na konte mal niekoľko patentov.

Výbor SSAIM ho ocenil Kadlicovou medailou za celoživotný prínos v odbore anestéziológie a intenzívnej medicíny a spolu so svojím tímom získal aj Cenu za transfer technológií na Slovensku.




Bol organizátorom mnohých odborné podujatí, školení, bol hlavnou postavou Brychtových dní a tiež bol opakovane pozývaný prednášať na mnohé podujatia v zahraničí.

Zomrel oceňovaný docent Pavol Török.

Na konte má množstvo knižných publikácií, monografií, knižných kapitol, štandardných terapeutických postupov, ale aj odborných článkov v slovenských i zahraničných časopisoch. Viacero jeho liečebných a diagnostických metód bolo patentovaných. Práci sa usilovne venoval aj doma, kde mal zriadené laboratórium pre výskum progresívnych spôsobov ventilácie.

Na docenta spomína aj politický komentátor Ján Baránek. „Dnes, krátko po tom, ako som sa zobudil, som sa dozvedel tragickú správu. V noci náhle umrel môj dlhoročný priateľ Doc. MUDr. Pavol Török, CSc. Viacerí z vás ho poznáte z čias Covidovej hystérie, kedy som s ním aj natočil video o tom, ako lieči pacientov na Covid,“ napísal na sociálnej sieti.

Doc. MUDr. Pavol Török sa netajil, že liečil počas pandémie kovidu aj Ivermektinom. Podľa dostupných informácií mu nezomrel ani jeden pacient na kovid.

Pripravila: Martina Valachová

 

Keď sa vám upraví mikrobiom, bočný efekt je, že schudnete, ani neviete ako. Čo zabralo mne?

Chudnutie a mikrobiom? Keď sa vám upraví mikrobiom, bočný efekt je, že schudnete, ani neviete ako. Čo zabralo mne?

Za posledných 5 dní mi prišlo niekoľko mailov, ktoré sa týkali otázky: Martina, čo presne ste to brali, keď ste schudli? V rozhovore s Helenou Neumannovou sme totiž prebrali postupy toho, ako detoxikovať telo prírodnou cestou. Chudnutie a mikrobiom? Ako som spomenula v rozhovore, ja som produkty vyskúšala, preto, lebo som ich dostala na testovanie. Ani som ich nechcela brať. Myslela som si, že ich posuniem ako darček.

Energie mám dosť (to už viete, odkedy beriem drevokazné huby v mede). Preto som pani Neumannovej poďakovala a s prostorekosťou, mne vlastnou, som jej povedala, že obdarujem niekoho v rodine. Helenku to nepotešilo. Opakovala som jej, že mne to je zbytočné. Veď som zdravá. Napokon som sa však rozhodla, že postupne vyskúšam… Hovorím o tom aj v rozhovore, ale asi som to nepovedala tak jasne, ako by bolo treba. Prišlo mi veľa mailov. Začínajú rovnako: Martinka, čo ste to brali?

Odpisujem každému zvlášť. Dnes ráno mi však napadlo, že napíšem článok a možno tak vybavím otázky viacerých ľudí…

Chudnutie a mikrobiom. Alebo udržanie váhy po 50-ke…?

Keď som začala tvoriť Magazín 40plus.sk mala som 49 rokov. O 3 mesiace budem mať 56. Áno, sprevádzam vás už 7 rokov. Letí to, však? Veľa už o mne viete. Dá sa to odpozorovať z článkov, ale aj z rozhovorov v podcaste ODznova. Čas nikto nezastaví a ja som začala vnímať, že aj keď cvičím ( denne mám nastavený pohyb rýchla chôdza aspoň 6 kilometrov alebo bicykel 15km), ale kilá sa začali trochu lepiť. Nič strašné. Len veľkosť oblečenia už nebola 36/38 ale skôr 38/40. Na kameru je každé kilo navyše smrť. Ale zvykla som si a prestala som sama sebe ubližovať nenávistnými komentármi smerovanými sama k sebe (zoznam nadávok a prevzatie pomenovaní zvieracej ríše typu veľryba a.p. si asi viete presdtaviť…).

Hovorila som si, že budem sa hýbať a robiť, čo sa dá, ale už bez tlaku na seba.

Takto som teda denno denne robila trochu športu, ako píšem vyššie) a čo sa stravy týka, zaradila som posledné roky viac bielkovín, pretože, predtým som netušila, aké to je dôležité. 5 rokov robím prerušovaný pôst 16/8. O tom som písala tiež. Vo výsledku však váha mierne poskakovala. V auguste, keď som dostala od Heleny produkty (Mätový extrakt, Molekuly života a čaj konopný a levanduľový), neočakávala som nič. Helena mi síce povedala, že uvidíš, ale ja som tú poznámku nevnímala.

chudnutie a mikrobiom v praxi
S Aničkou Hogenovou v Levandulovom údolí

Chudnutie a mikrobiom v praxi…

Začala som s mätovým extraktom. Čo sa stalo? Prečistilo ma. Nebudem presne písať, čo sa dialo, ale asi si to viete predstaviť. Po týždni som si nasadila Molekuly života. Ten balík pozostáva z troch produktov. No stres kvapky, esenciálny levanduľový olej a levanduľový čaj. Berie sa to ako antibiotiká. Teda presne v rovnakú hodinu. Každý si to môže rozdeliť ako chce. Niekto berie No stress kvapky ráno, niekto na poludnie. Esenciálny olej je dobré brať pred spaním (potieranie spánkov a zápästí). A čaj, napríklad, popoludní. Ja som si to všetko dávala naraz.. navečer. Okolo 19:00. To nie je najsprávnejší postup, ale ja som to takto robila a píšem, ako to je, lebo vaše maily chodia a otázka znie, čo som robila konkrétne ja…

Hneď, ako som začala brať Molekuly života, začala som piť aj konopný čaj a zelený čaj. Tieto čaje som pila (a pijem dodnes) vždy tesne pred obedom. Na striedačku. Jeden deň si dávam konopný a ďalší deň zelený. Vôbec na konope sme akoby zabudli. Všek? Viac nájdete v spomínanom rozhovore s Helenou. Link: https://youtu.be/Mr9dyUVabV8?si=EPZk8m5UrqBI_iXx

Kúra Molekuly života vydrží na cca 14 dní.

Mnohí ste mi písali, že 14 dní za 166€? Treba si uvedomiť, že je to kúra, ktorá vás má napraviť. Upraviť. Nie je to produkt, ktorý si máte kupovať dookola. Stačí vám jedna kúra (keď nemáte vážnu chorobu) a potom pijete už len levanduľový čaj. To je všetko. A, samozrejme, ak chcete mať dobré trávenie a „veselé črevo“ plus chcete účinky zeleného čaju, tak pokračujete s týmito ďalšími dvomi čajmi. Takže v komplexnosti, okrem kúry molekuly života ide o čaje za cenu, ktorá je obvyklá pre kvalitné bio čaje.

Priatelia. Verím, že vám tento článok pomôže. Ako som písala vyššie, chudnúť som neplánovala. Bola som „zmierená“, že vekom sa veci a aj telo menia. Áno, teší ma, že bočný efekt je, že som dala dole cca 5 kíl. Ale podstatné je, že moje telo funguje ako hodinky.

Nižšie vám dám linky na všetky spomenuté produkty, ak by ste to chceli vyskúšať.

Produkty z levanduľového údolia sú jedinečné. Pomáhajú aj na nespavosť, úzkosti a veľa iných neduhov. Ich úlohou nie je prioritne „chudnutie“. Ak potrebujete poradiť, tak Helena sa venuje epigenetike a rada vám poradí v maile helena@lenaduloveudoli.cz. Ak chcete vyskúšať produkty, pani Helana dala aj možnosť zľavy 10%. V košíku na www.levanduloveudoli.cz (ak chcete platiť v CZK) alebo www.levanduloveudolie.sk (ak chcete platiť v EUR) zadajte kupón VYHODNE ( bez diakritiky a veľkými písmenami).

Zoznam produktov spomenutých hore: 

Poznámka: Ak nakupujete v EUR, tak nakupujte na slovenskom webe. Na českom webe funguje kupón len ak nakupujete v CZK.
Je jedno či objednáte na českom alebo slovenskom eshope. Nad istú sumu je doprava zdrama. Efekty úpravy mikrobiomu dosiahnete aj pitím levanduľového, konopného a zeleného čaju, len to dlhšie trvá. Poraďte sa mailom s Helenou. Mail je vyššie.

Som rada, že môžem prinášať informácie o šikovných Čechoch a Slovákoch. Pani Helena bola aj na našom Festivale ODznova v pravdivosti. Záznam z celého festivalu môžete kúpiť tu:  Link: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/

Krásne dni,
P.S: Foto Henrieta Hudecová. Priamo v Levandulovom údolí. Ten opasok som chcela už darovať. 5 rokov som ho nevedela zapnúť. Teším sa, že ho môžem nosiť. 🙂

Sú tí druhí hlupáci? Ak niekomu chcete zobrať jeho pravdu, ktorá je pre neho naozaj dôležitá, zľakne sa.

0

Sú tí druhí hlupáci? Prečo útočia ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile?

Prečo tí druhí útočia a nenechajú vám vašu pravdu, ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile? Prečo vás napádajú, ak za nimi stoja ďalší, ktorí veria tomu istému, čo oni?

Sú tí druhí hlupáci?

Všimli ste si niekedy, že ľudia milujú komunity?

Každý chce niekam patriť, niekam sa zaradiť. Byť súčasťou celku. Stretávať sa s ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké názory. Celý život nás formuje to, čo počúvame, vidíme a zažívame. Prijímame za svoje rôzne presvedčenia, no bez potvrdenia okolia sa akosi bojíme, či sú správne. Preto vyhľadávame komunity a ľudí, ktorí majú podobné názory na svet. Cítime sa medzi nimi istejšie, lepšie a hodnotnejšie. Vo svojej bubline si navzájom potvrdzujeme svoje pravdy, opakujeme rovnaké frázy, navzájom si prikyvujeme. Sme spokojní, že naše myšlienky a presvedčenia sú správne. Lebo ich zdieľajú aj iní.

Buďte k sebe úprimní.

Ustáli by ste svoj názor, keby nebol NIKTO, kto by ho zdieľal tiež? Keby ste so svojim názorom boli na svete sami? Alebo aspoň sami vo svojej komunite? Pravdepodobne by ste si ho nechali pre seba. Nezverejňovali by ste svoje myšlienky a presvedčenia, lebo by ste sa báli odsúdenia okolia. Báli by ste sa, že vám povedia, že sa mýlite. Alebo ešte horšie, že  na vás zaútočia a rovno vám povedia, že ste hlupák, či hlupaňa, úplný blbec, ktorý sa má vrátiť na základnú školu a naštudovať si ako to je „NAOZAJ“. A vy sa nechcete cítiť ako nedoštudovaný blbec. Chcete vo svojej komunite zapadať, chcete ich uznanie, rešpekt a potvrdenie pre svoje pravdy, Uistenie, že ste si vybrali správne. Že váš postoj vám pomôže prežiť v tomto svete. Takto máte veci pod kontrolou, upratané a cítite sa  v bezpečí.




Prečo tí druhí útočia a nenechajú vám vašu pravdu, ak oni majú podporu svojej komunity a sú zdanlivo v presile? Prečo vás napádajú, ak za nimi stoja ďalší, ktorí veria tomu istému, čo oni?

Rovnako, ako vy, totiž ani oni nechcú počuť, že by sa mohli mýliť. Každá ich pravda, každé ich presvedčenie, každý postoj a názor tvoria piliere ich existencie. Podopierajú nimi svoju osobnosť, svoj život, ktorý si vytvorili a svoju osobnú predstavu o sebe samom. Svoj domček bezpečia, ktorý si pre seba postavili. Každý chceme veriť, že rozhodnutia, ktoré robíme a názory, ktoré sme si vybrali pre svoj „domček“ sú tie správne, pravdivé a pomôžu nám v určitom zmysle prežiť. A tak staviame svoje piliere jeden vedľa druhého. Niektoré takmer bezvýznamné, iné zas nosné. Keby sa nám zrútili, zrúti sa s nimi aj náš svet. Preto ak cítime ohrozenie niektorého z našich pilierov, dostáva nás to do stresu. A vy predsa všetci viete, ako mozog pracuje v strese. Dáva nám len tri možnosti reakcie – uteč, útoč, ustrnutie.

Ak niekomu chcete zobrať jeho pravdu, ktorá je pre neho naozaj dôležitá, zľakne sa.

Pravdepodobne na vás začne útočiť a brániť si svoj pilier. Ohrozujete ho. Potrebuje vás presvedčiť, že to vy sa mýlite, nie on. Potrebuje vás umlčať. Potrebuje umlčať vašich podporovateľov. Čím viac svoju pravdu presadzuje a čím viac ju kričí do sveta, tým dôležitejšia sa pre neho stáva. Už nemôže ustúpiť a povedať „prepáčte, zrejme som sa mýlil“. Tvrdil totiž, že všetci, čo to vidia inak sú tupci a hlupáci, a teraz by ako hlupák vyzeral on.  Preto aj keď prídu fakty, nechce ich počuť. Jeho myseľ ich prestane vnímať a namiesto toho, aby ich prijala, horúčkovito vyhľadáva čokoľvek, čo by potvrdilo pôvodný chybný názor. Hlavne nech sa mi nezrúti jeden z pilierov. Je jedno, čím ho podopriem, len nech stojí.

Ako spoznáte, že vás už tento strach nedrží?

  • viete pripustiť, že aj vy sa môžete mýliť
  • nepotrebujete hľadať potvrdenie svojej pravdy vonku, u druhých
  • nemáte potrebu každého presviedčať o svojej pravde
  • nevydávate svoje NÁZORY za fakty
  • necítite potrebu argumentovať a vysvetľovať každému „ako to naozaj je“
  • rešpektujete, že ľudia môžu mať aj odlišné názory
  • nepovažujete za hlupáka každého, kto verí iným veciam ako vy.

Keď to viem, znamená to, že odteraz budem v pohode s každým názorom, ktorý si vypočujem a už ma nič nerozhádže? Nie, úplne na sto percent to nikdy nebude. Ak vám kopnú do piliera, aspoň trochu to vami vždy zatrasie. Otázka je, či po takom kopnutí ostanete pevne stáť aj naďalej, alebo vyrazíte na boj proti svojmu domnelému nepriateľovi. Lebo váš strach vám bude veliť do útoku.

Vždy sa budete cítiť lepšie medzi tými, čo zdieľajú rovnaké názory a hodnoty ako vy.

Občas to dokáže byť ako pohladenie pre dušu, keď vás niekto utvrdí vo vašej pravde, o ktorú ste sa báli. Upokojí vás to. Poteší. Nikdy však nenájdete človeka, s ktorým by ste sa zhodli úplne vo všetkom. Každý sme sa vyformovali inými skúsenosťami a zážitkami, preto aj naše pravdy a viera budú iné. Môžeme sa však sústrediť na to, čo nás spája.

Chceme, aby nám druhí nechali naše presvedčenia a nepodkopávali naše piliere.

V tom prípade však musíme urobiť to isté. Nechať druhým priestor na ich vlastný názor. Nie, neprestaňme diskutovať a vymieňať si poznatky. Len sa začnime viac navzájom rešpektovať a prestaňme do seba navzájom kopať. Ak svojho názorového oponenta nebudete považovať za idiota, nebudete sa báť pripustiť, že môže mať pravdu a ak ste sa mýlili, nebude vám trápne prejsť na jeho stranu.

A čo s tými, čo útočia? Skúste si uvedomiť, že k útoku ich núti amygdala v dôsledku stresu, ktorý pociťujú, keď sa boja o svoje piliere. Majte súcit s ich strachom. Ale nenaskakujte na ich vlnu boja. Budú sa totiž biť do úplného vyčerpania. Ak sa necháte strhnúť, vyčerpá to aj vás. Zamotáte sa do boja, ktorý nemáte šancu vyhrať. Nepodarí sa vám presvedčiť ich. NIE, vaše argumenty a fakty ich naozaj nepresvedčia a dokonca ani nezaujímajú. Oni naozaj pred vami nesklonia hlavu a nepovedia „prepáč, mýlil som sa, to ja som bol hlupák, nie ty“. Nikdy sa to nestane. Tak prečo sa o to stále snažíte?

Viem aké to je každého presviedčať, že moja pravda je tá jediná správna. Ako to, že to ostatní nevidia?? Sú snáď slepí?

Keď vám to napadne, pripomeňte si, že kým budete bojovať, vždy vám bude prichádzať súper a tie boje sú nekonečné a vyčerpávajúce. Nikdy neskončia. Často nemajú jediné správne riešenie. Vlastne vôbec nemajú zmysel. Preto namiesto toho, aby ste bojovali proti tomu, čo nepovažujete za správne, môžete zvoliť iný prístup – ísť príkladom a ukazovať druhým cestu, po ktorej idete vy. Cestu, ktorú považujete za dobrú a prospešnú. Bez nátlaku a vnucovania. A oni sa možno časom potichu pridajú. Bez toho, aby sa cítili porazení.

Martina Janková

Autorka detských kníh a podujatí pre deti

 

 

Belšie zuby, zápal v celom tele či vagíne a zeolit ako riešenie? Prírodný zázrak? Jana Koristová

Zeolit ako riešenie? Prírodný zázrak? Belšie zuby, zápal v celom tele či vagíne a zeolit ako pomocník

Detox či zápaly v tele? Ako na to bez chémie? Zeolit? Vyhorela a našla zmysel života. Aj takto by som mohla začať príbehm za ktorým stojí Slovenka, Jana Koristová.

Zeolit a iné…

Dnes sa budem rozprávať s mladou dámou, ktorá sa snaží ľuďom ozrejmiť účinky zeolitu. Celé to začalo tak, že cítila vyhorenie a chcela pomôcť sestre…

Pýtala som sa aj:

Janka. Vy sa zaoberáte popularizáciou zeolitu. Skôr ako začneme, povedzte, prečo podľa vás Únia zakazuje používanie vnútorne? Lebo toto mi nesedí. Celý svet to používa, len u nás by sme mohli zomrieť?

  • Kedy ste sa začali zaoberať zeolitom? Ako ste vôbec prišli k tomu produktu?
  • Čo to ten zeolit je? Lebo ľudia ho poznajú ako podstieľku pre psov a mačky… Asi teda ide o nejak inak spracovaný zeolit…
  • Na čo všetko pomáha?
  • Vy ho teda vnútorne nemôžete odporúčať. Ale priznajte sa… konzumujete ho? Lebo ja som to skúsila a malo to svoje super následky…
  • Čo všetko si môžu ľudia u vás pozrieť na stránke?

www.zeozoe.sk nakupujte s kuponom VYHODNE v košíku s lepšou cenou o 10%

Zistite, ako funguje zeolit aj proti:

  • svrbeniu tam dole – vo vagíne
  • proti zubnému kameňu
  • ale aj po ťažkej noci a oslave..

✍????Zároveň vás pozývam na živé stretnutie, kde bude aj Janka:

Celý rozhovor nielen o zeolite pozerAjte aj priamo tu…

Ak sa vám zapáči, neváhajte poslať ďalej. Možno informácie pomôžu aj vašim priateľom…

????Díky za vašu podporu na:

www.herohero.co/odznova

Podpora sa dá realizovať aj v členskej sekcii YouTube

Alebo aj na www.ko-fi.com/odznovapodcast

Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar.

Pripravila a na ďalšie stretnutia sa teší: Martina Valachová

Keď prídete o prácu, najťažšie sú pondelky. Všetci niekam idú, len vy nemáte zrazu kam ísť. Ako pracovať s emóciami?

Keď prídete o prácu, najťažšie sú pondelky. Všetci niekam idú, len vy nemáte zrazu kam ísť. Ako pracovať s emóciami?

Nedávno som mala možnosť rozprávať s jednou mladou dámou, ktorá dala výpoveď v práci a robí na svojich projektoch. Čas ide, projekty idú pomaly. Cíti niekedy úzkosti či sa uživí a rozmýšľa či predsa len nemala ostať v zaužívaných koľajach. Aj keď sa cítila v tej práci zle. Aj keď jej už telo naznačovalo, že musí odtiaľ odísť. Predsa len, raz mesačne cinkla výplata a odvody boli zaplatené. Zhodli sme sa na tom, že najťažšie sú pondelky. Všetci niekam idú ( do práce ) a vy ste doma. Doma so svojim snom urobiť svet krajším.

V tichu pondelka prichádzajú aj strachy a pochybnosti.

Urobila som dobre? Podarí sa mi ďalší projekt? Budem mať na účty? Veľmi mi to pripomenulo moju cestu. Pred 7 rokmi som sa rozhodla začať budovať tento projekt 40 plus. Mala som veľké odhodlanie, ale aj strachy. Najťažšie boli pondelky. Presne tá situácia: Všetci niekam idú, len ja som doma…

V mojom prípade cesta hľadania si práce už nebola na programe dňa. Asi poznáte môj príbeh. Nikde ma nechceli. Na manažerku stará. Na obyčajnú prácu prekvalifikovaná. Vedela som, že chcem svetu ukázať, že nie som ešte na zahodenie. Išla som do toho celého s odhodlaním, ale v podstate v emócii BOJA. Každý kouč by vám povedal, že boj nie je správny postoj. Ja som to však inak nevedela… A tak som bojovala. A napriek tomu, že boj nie je správny postoj, časom sa vynárali možnosti a nové obzory, ktoré poznačili moju cestu. Chytala som sa každej príležitosti. Na tej mojej ceste som stretla mentorku, ktorá mi začala klásť divné otázky.

Martina: Čo je tvoj zámer?

Zámer?

Veď robiť dobré veci a uživiť sa. Jednoduché, nie?

Mentorka išla ďalej a ďalej. Otázky to boli otravné. Niekedy ma naozaj vyvádzali z miery. Ale musím uznať, že vedela, čo sa pýta. Takto prešli roky. Väčšinu vecí, ktoré dnes robím som ani len nesnívala. Áno, boli vo mne hlboko, ale nevedela som ich pomenovať. A aj keď sa ich podarilo pomenovať, zdalo sa mi to šialené, že by sa to mohlo podariť…

Keď som telefonovala s mladou dámou v pondelok, ktorá mi popisovala svoje dni, vrátilo ma to späť.

Vedela som pochopiť, ako sa cíti. Bol pondelok a všetci niekam išli. Ona doma so svojimi snami a projektami. Ja nie som žiadny kouč, ale snažila som sa ju uistiť, že v časoch, keď nemáme „istoty“ a meníme svoj pracovný život, vždy sa vynoria strachy. Pôjde mi to? Uspejem? Niekedy sa vynorí spomienkový optimizmus a dokonca už zabudneme na to, že tá práca, kde sme boli nás ničila. Zabudneme, že existoval hlboký dôvod preto, že tam už nie sme a odišli sme (buď sme odišli sami sami alebo boli vyhodení – to nie je v tomto celom podstatné…)

Ponúkla som tej mladej dáme priestor v magazíne, aby vedela svetu o svojich projektoch povedať.

Ponúkla som jej, že keď bude na dne, kľudne nech mi zavolá. Niekedy totiž jedna veta môže zmeniť váš deň. A ten zmenený deň vie byť začiatkom nového procesu. Viem to, lebo som si to zažila. Presne si pamätám, keď som bola v úzkych (začala korona a všetko sa mi stoplo) a kamarátka mi povedla: Napíš knihu. Zdala sa mi to volovina. Ja a knihu? Veď neviem písať knihy. Ona sa zasmiala: Veď kniha je len dlhší článok. To je celá ona. Mirka Števková. A ajhľa. Ja som hneď v ten deň začala písať a kniha sa stala na slovenské pomery bestsellerom. A to bol len jeden telefonát od človeka, ktorý veril v moje schopnosti. A podobne to bolo s podcastom. Keď sa ma Janka Bernaťáková opýtala, čo by som robila, keby neboli obmedzenia ani finančné a žiadne?

Mala by som svoju talkshow, podcast.

A prečo ešte nemáš?

Vyvalila som oči a menovala všetko, prečo to nejde.

Keď odišla, premýšľala som nad tým. Šlo by to? Bol utorok. Do piatku som si pozháňala základnú techniku (nebola dobrá, ale to som vtedy nevedela…) a v piatok som točila prvý rozhovor. Presne takto niekedy vzniká NIEČO z NIČOHO…

Včera na bicykli sa mi tento film odvíjal v hlave a ja som pocítila nesmiernu vďačnosť.

Vďačnosť všetkému, čo ma donútilo vytvárať vlastné projekty. Viete, ako sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré. Tak to je presne to. Moja cesta sa postupne mení z BOJA na plynutie. Je to strašne veľký rozdiel. Ďakujem, že môžem. Hneď som písala mentorke (Henrieta Hudecová ) a povedala som jej, že som si prvýkrát na svojej ceste uvedomila vďačnosť do špiku kosti. Zbytočne sa ma na to pýtala pred rokom alebo tromi. Moja odpoveď bola: jasne, jasne. Áno mám za čo ďakovať. Aj mužovi. Aj deťom. Aj tomu a onomu. Menovala som ľudí a aj som to myslela úprimne.

Ale včera to bolo iné. Všetko sa to spojilo v jedno a moja vďačnosť bola tak silná, že by sa dala asi aj zhmotniť. Napriek tomu, že som mala cestou pochybnosti. Napriek tomu, že som bola často v boji a v kŕči. Ten hlboko zakopaný zámer vo mne, ktorý som na začiatku ani nevedela pomenovať tam bol.

Premýšľam, ako by vyzeral môj život, keby som si bola vybojovala „nejakú normálnu“ prácu v klasickej firme. Že nič z toho, čo sa podarilo vytvoriť by nebolo.

A ono by to nebolo. Pretože, ak si nedáte ten priestor sami pre seba a vbehnete do koľají o ktorých vás všetci v živote presviedčali, že takto sa to robí, tak nevytvoríte to nové.

Ak ste na tom podobne ako tá mladá dáma a prišli ste o prácu alebo ste z nej odišli, lebo vás ničila, pokračujte na svojej ceste. Verte si. Alebo napíšte svoj príbeh do magazínu 40plus. Alebo si nájdite kouča či mentora. Prajem každému, aby sa jeho zámer vydaril.

Ja osobne sa na vás najbližšie teším 19.10.2024 na Festivale ODznova ( link na posledné lístky). Do skorého videnia. V ten deň priamo vstúpite do môjho sna, ktorý sa realizuje.

Martina Valachová

Detox, úzkosti a mikrobióm. Ako schudnúť? Zabudnuté recepty – nespavosť? Helena Neumannová / 2.diel

Detox, úzkosti a mikrobióm. Ako schudnúť? Zabudnuté recepty – nespavosť? Helena Neumannová / 2.diel

Príroda je bez vedľajších nežiaducich účinkov. 2. DIEL ROZHOVORU s ráznou, ale presnou Helenou Neumannovou vám ozrejmí, v čom je dôležitosť bio kvality, ako sa detoxikovať, napraviť si mikrobiom, zastaviť problémy s nespavosťou a mnohé ďalšie. Alebo, aj schudnúť…?

Hlavne však, ostať zdravý.

Helena Neumannová bola aj spíker na našom podujatí. Záznam sa dá stále zakúpiť tu: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/

V rozhovore povedala, že rada dá aj bonus divákom: Nákup všetkých produktov 10% zľava… na https://www.levanduloveudolie.sk/ alebo www.levanduloveudoli.cz.

V košíku zadajte  kupón VYHODNE. (všetko veľkým a bez dĺžňa)

Prajeme príjemné sledovanie: 

Díky za vašu podporu na www.herohero.co/odznova

Podpora sa dá realizovať aj v členskej sekcii YouTube

Alebo aj na www.ko-fi.com/odznovapodcast

Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar.

Martina Valachová

Zdravie máme vo svojich rukách, len na to zabúdame. Množia sa choroby. Ako ostať zdravý?

Nenechajte sa otráviťZdravie máme vo svojich rukách, len na to zabúdame. Množia sa choroby. Ako ostať zdravý?

Zdravie máme vo svojich rukách. To je motto Festivalu, ktorý sa uskutoční 19.10.2024 v Bratislave – Dúbravke. Aktuálne máme predaných takmer 300 lístkov. Kapacita sály je 350 ľudí. Viem, že ľudia radi kupujú na poslednú chvíľu, tak si dovoľujem pripomenúť dve veci. Ostáva 20 lístkov vo výhodnejšej cene a 30 lístkov v klasickej cene. Chyťte si svoje miesto. Budeme sa na vás tešiť… (link: KLIK)

Program festivalu…

Ide už o druhý ročník festivalu, ktorý sa uskutoční v Bratislave. Zdravie máme z veľkej časti vo svojich rukách, len často na to zabúdame. Množia sa choroby duševného zdravia, ale aj telesného zdravia. Žijeme odpojení od seba, prírody a človečiny.

Na Festivale budem hostiť významných odborníkov z Čiech i Slovenska a teším sa, že sa budeme môcť spolu v debate priblížiť k otázkam zdravia, ktoré sa otvárajú, ale aj v možnostiach návratu k prírode a k starým overeným praktikám, ktoré na ceste ku zdraviu zaznamenali u svojich klientov a pacientov spíkri festivalu.

Festival ODznova v pravdivosti – zdravie

Spíkri:

MUDr. Martin Jan Stránsky, neurológ, primár a pedagóg – vplyv technológií na celkové zdravie dospelých a detí – riešenia…

Helena Neumannová, naturopatka, zakladateľka Levanduľového údolia – vplyv bylín a výťažkov z bylín na zdravie – cesta uzdravenia

Monika Šrenkelová, Dipl. fyzioterapeutka – zakladateľka metódy Correct Body system – vplyv dýchania na zdravie človeka + ako sa dá vyhnúť operácii chrbta či inkontinencii?

RNDr. Jozef Valuch. Csc. – biochemik – popularizátor liečebného hladovania podľa ruskej školy hladovania. Hladovanie ako spôsob reštartu organizmu.

Oľga Kancírová, SAKHom homeopatka, zakladateľka integratívneho prístupu k chorobe a uzdravovaniu vďaka homeopatii v kombinácii s koučingom a mentoringom

Doplnkový program:

Talkshow s ľuďmi, ktorí sa vyliečili z ťažkých chorôb – význam psychosomatiky, viery, bylín, tradičnej čínskej medicíny…

Terézia Valentínová: uzdravenie duchovnou cestou – Bruno Groening – ťažké depresie

Ing. Marika Mackaničová: uzdravenie duchovnou cestou – meditácia a práca s emóciami – cysty, polypy, myómy

Gabika Španková – uzdravenie tela – blúdivý nerv

Titulná foto k tomuto článku je z obdobia korony…

Trávila som ju často na jazerách v Senci. Môj čln bol mojim útočiskom. Vymyslela som na ňom väčšinu dnešných projektov. Budem sa na vás tešiť, ak sa stretneme aj na živo. Podelím sa na pódiu aj o svoj príbeh. Často sa ma mnohí pýtate, ako zvládam taký nápor práce. Je to aj preto, lebo mám podporu rodiny, ale hlavne som sa v tom našla. Na pohovoroch mi hovorili, že som na manažerku stará… Na obyčajnú prácu „kancelárskej krysy“ som zase bola prekvalifikovaná. Prakticky ma nikde nechceli. (a v dnešnej dobe, keď verejnosť – a teda aj firmy – poznajú mnohé moje názory, tak dupľom…)

Preto som si musela príležitosti vytvárať sama. A aj to je cesta, ako ostať v tejto dobe zdravý. Pretože, ak robíte to, čo vás baví, na chorobu nieto toľko času…

Pozývam vás na festival a teším sa na každého z vás…

Martina Valachová

Partneri podujatia:

NATASHA – www.natasha.cz ( využite kupón VYHODNE v košíku v pokladni na 10% zľavu)

ZEOZOE – www.zeozoe.sk (využite kupón vyhodne10 v košíku v pokladni na 10% zľavu)

LEVENDULOVÉ ÚDOLÍ: www.levanduloveudolie.sk (využite kupón vyhodne10 v košíku v pokladni na 10% zľavu)

CAD štandardy – časť 1.: Typy čiar v CAD kreslení

CAD štandardy – časť 1.: Typy čiar v CAD kreslení

V CAD kreslení sa používa široká škála typov čiar na znázornenie rôznych typov objektov a informácií. Správne používanie typov čiar je kľúčové pre vytvorenie jasných, presných a ľahko čitateľných výkresov.

Medzi základné typy čiar patria súvislé tenké a hrubé čiary pre viditeľné hrany a obrysy, čiarkované čiary pre zakryté hrany a povrchové spracovanie, a bodkočiarkované čiary pre osi, stredové čiary a detaily. Okrem nich existujú aj rôzne doplnkové typy čiar, ako napríklad bodkovaná čiara, vlnovka, reťazová čiara, označovacia čiara a šrafovacia čiara.

Typy čiar sa používajú na rozlíšenie rôznych typov objektov a informácií, zvýraznenie dôležitých informácií a zjednodušenie čitateľnosti výkresu. GstarCAD, ako DWG kompatibilná 2D CAD / 3D CAD alternatíva za AutoCAD®, obsahuje rozsiahlu knižnicu typov čiar podľa národných a medzinárodnýc noriem a taktiež umožňuje rozšíriť knižnice čiar o vlastné typy čiar. V prípade záujmu o rozširujúci balíček typov čiar, fontov a šrafovacích vzorov neváhajte kontaktovať našu podporu.

Pochopenie a správne používanie typov čiar je kľúčové pre tvorbu kvalitných CAD výkresov.

Dodržiavaním noriem pre typy čiar sa dosahuje konzistentnosť, čitateľnosť a medzinárodná zrozumiteľnosť technických výkresov.

Pripravené v spolupráci s AutoCAD

Pracovala som na plné obrátky skoro bez prestávky. Bolo to priveľa. Po asi 2 mesiacoch sa to celé na mňa zrútilo.

Nezdolná: kniha, ktorá prelomí stigmy ohľadne ľudí s duševnou chorobou

Pracovala som na plné obrátky skoro bez prestávky. 

Aj takto sa dá žiť. 

No nie dlho. 

Bolo toho na mňa veľa.

Po asi dvoch mesiacoch sa to celé na mňa zrútilo.

Prvýkrát to prišlo náhle. Nechápala som, čo sa to so mnou deje. Pochopila som to až v nemocnici, keď ma zastabilizovali. 

Bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe väčšina ľudí odsúdi človeka, ak povie, že má duševnú chorobu.

Pomyslia si, že je to blázon.  A pritom veľakrát možno ani nevedia, že sa stretli s duševne chorou osobou.

Od roku 2011 trpím paranoidnou schizofréniou. V knižke Nezdolná som popísala, kedy sa ochorenie u mňa spustilo a ako sa so mnou ťahá dodnes.

Môj dedko, mamkin ocko, bol chronický schizofrenik. Trpel dlhé roky. Dozvedela som sa o tom, až keď som ochorela.

Prečo som sa rozhodla písať knihu o mne, človeku so schizofréniou?

Sínusoida, takto vnímam svoj život od okamihu, keď moja choroba prepukla. Je toho veľa, čo sa udialo za ten čas, čo som ochorela. Každý jeden atak bol niečím iný. Chcela som si to hlavne pre seba zaznamenať a zosumarizovať, potrebovala som sa „vyrozprávať“.

Napadlo mi, že z poznámok môžem napísať knižku. Ak to niekoho zaujme, tak sa aspoň dozvie viac o schizofrénii a živote s ňou. Mám pocit, že sa málo hovorí o ľuďoch, ktorí majú duševnú chorobu. Sme málo chápaní a vypočutí.




Priala by som si, aby sa spoločnosť viac rozprávala o duševnom zdraví.

Je rovnako dôležité ako to fyzické, vo veľa prípadoch dokonca dôležitejšie. Na začiatku, keď som ochorela a chcela sa dozvedieť o schizofrénii viac, bolo o tom na internete veľmi málo rozhovorov, článkov, knižiek alebo brožúr.

Je pravda, že po pandémii sa to prelomilo. O chorobe, ako je tá moja, ale aj o iných duševných chorobách sa začalo omnoho viac rozprávať.

To, čo tu stále chýba, sú príbehy ľudí.

Reálnych ľudí, ktorí si zažili ťažkú etapu vo svojom živote. Veľa z nás sa hanbí, alebo bojí nejakého odsúdenia či stigmy.

Aj napriek môjmu ťažkému životnému príbehu som zvládla všetko, čo som si zaumienila. Niekedy som aj ja sama prekvapená, ako som to celé zvládla. Bez pomoci manžela, rodiny, doktorov a liečby v liečebni by sa to nedalo. Psychiatri sú veľmi fundovaní lekári. Vedia pomôcť a zvyčajne zakročiť skôr, ako príde k pobytu na psychiatrii. Nehanbite sa k nim ísť, robíte to pre svoje zdravie. Ak vám môžem poradiť, nebojte sa ani prípadnej hospitalizácie. Celý personál je tam na to, aby vám pomohol a postaral sa o vás.

Píšem o svojom živote. O tom, ako som aj s takou ťažkou chorobou dosiahla to, po čom som túžila. Zakaždým som sa postavila na vlastné nohy a išla ďalej. Po prečítaní knižky možno uveríte, že sila a odhodlanie človeka dokáže divy.

Nezdolná alebo o autorke?

Osud je niekedy nevyspytateľný. Je to niečo, na čo ja tak trochu verím. Myslím si, že ak sa niečo má stať, tak sa to stane.

Život mi rozdal karty, s ktorými som sa naučila hrať. Nie je umenie mať iba dobré karty, ale vedieť prijímať aj tie horšie. V tú chvíľu hráte s tým, čo máte.

Najdôležitejší sú spoluhráči. Ja som mala šťastie na skvelých spoluhráčov, počnúc rodičmi, rodinou a celoživotným partnerom.

Som Valéria Kentošová, tak trochu neobyčajne obyčajná mladá tridsaťpäťročná žena. Vediem usporiadaný a harmonický život, po boku s tým najlepším manželom, ktorého by som si ani v sne nevysnívala. Spolu máme trojročného synčeka. Je to náš dar z nebies.

Vyštudovala som Technickú univerzitu v Košiciach, odbor Priemyselná logistika. Rada cestujem a spoznávam nové miesta. Keďže alkohol nepijem, tak si aspoň rada pochutnám na dobrom jedle a koláčiku.

Už dlho sa snažím žiť čo najviac pokojný a bezstresový život. Pokúšam sa si z vecí nerobiť starosti.

Kniha Nezdolná je moja prvá knižka.

Buď súčasťou môjho príbehu aj na sociálnych sieťach (@nezdolna_schizofrenikgirl).

Prečo podporiť túto knihu?

Vďaka knihe Nezdolná sa môžu prelomiť stigmy ohľadne duševne chorých ľudí. Verím, že pomôže ľuďom s rovnakou, alebo podobnou diagnózou pochopiť, že môžu žiť šťastný a skoro plnohodnotný život.

Priala by som si, aby sme my, duševne chorí, boli v spoločnosti viac chápaní a akceptovaní. Verím, že knižka Nezdolná k tomu dopomôže.

Zapájam sa do projektu Šialený? No a!, projektu o duševnom zdraví pre stredné školy. Duševné zdravie mladých ľudí je v posledných rokoch veľmi pálčivá téma. Preto je dobré, ak sa táto kniha dostane aj medzi mládež, kde sa bude otvorene rozprávať o duševnom zdraví. Veľmi sa na to teším. Rada rozpoviem svoj príbeh a možno niekoho inšpirujem.

Vďaka vašej podpore sa táto knižka dostane do domácností s pacientmi, ktorí trpia rovnakou alebo inou duševnou chorobou. Ich blízki, priatelia a kolegovia sa taktiež môžu zaujímať o život s ochorením, hlavne ak sa s takým niečím doteraz nestretli. No nikdy neviete, čo sa môže stať a koho z vášho okolia to môže postretnúť.

Ak podporíte vydanie tejto knihy, rada by som niekoľko výtlačkov venovala aj do denných psychiatrických stacionárov a taktiež na psychiatrické oddelenia.

Možnosť podpory na DONIO – klik

Pripravila: Martina Valachová

Dozvieme sa raz pravdu o tom, čo viedlo k nadmernému nákupu vakcín, k očkovacej lotérii či zriaďovaniu MOMiek?!

Dozvieme sa raz pravdu o tom, čo viedlo k nadmernému nákupu vakcín, k očkovacej lotérii či zriaďovaniu MOMiek?!

Väčšina ľudí na Slovensku nie je očkovaná na Covid 19. Čo zistil Kotlár a čo na to premiér? Vakcín sme nakúpili v počte kusov 10 na hlavu občana vrátane batoliat (správa NKU). Splnomocnenec Kotlár priniesol svoje stanovisko a zistenia. Hlavné médiá ho predstavujú ako konšpirátora.

Na čo by sa mal Kotlár pozrieť?

Kotlár by sa podľa Fica mal ďalej pozrieť aj na to, kto na Slovensku na pandémii najviac zarobil. Mal by na tom spolupracovať s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ).

„Prvé zistenia NKÚ sú zarážajúce, predovšetkým pokiaľ ide o zbytočné zaobstaranie viac ako päť miliónov kusov vakcín v roku 2022 za viac ako 150 miliónov eur. Keď sme už žiadne vakcíny nepotrebovali,“ vyhlásil.

Splnomocnenec Kotlár predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Na tohto týždňovej tlačovej konferencii Kotlár avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavenie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti.




Kotlár svoje závery opiera aj o názory (podľa SME) kontroverzného amerického lekára Richarda Fleminga.

Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Zverejnili svoje stanovisko.

Kotlára kritizovala aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá už podala demisiu.

Ako sa bude situácia vyvíjať ďalej?

Je nesporné, že na Slovensku je väčšina ľudí plne nezaočkovaná ( edit:  Okt. 2021 bola plná zaočkovanosť 42%– a potom prišla vojna na Ukrajine, covid aj očkovanie sa utlmili…) . Otázkou ostáva či ich riadil zdravý sedliacky rozum alebo ide o ľudí, ktorí prepadli konšpiráciám. Ak prepadli konšpiráciám, tak potom je väčšina Slovákov v kategórii dezolát a konšpirátor. V minulosti sa však často ukázalo, že Slovák sa vie zariadiť podľa seba. Veľmi dobre o tom rozprával aj Leri Švec v jednom z rozhovorov, ktoré som robila v minulosti. Uvidíme (ak sa dožijeme) či sa o pár rokov či desaťročí dozvieme skutočnú pravdu o tom, čo viedlo k nadmernému nákupu vakcín, k očkovacej lotérii či zriaďovaniu MOMiek.

Pripravila: Martina Valachová

Prof. Martin Jan Stránsky: Ľudský mozog sa potrebuje nudiť. Keď sa nudí, až vtedy človek tvorí a medituje.

Neurolog Stránský: Ľudský mozog sa potrebuje nudiť. Keď sa nudí, až vtedy človek tvorí a medituje.

Neurolog Stránský v relácii povedal aj toto: „Keď sa mozog nudí, až vtedy tvorí a medituje. Nuda je dôležitá, lebo ponúka človeku to najdôležitejšie, čo môžeme mať. Teda premýšľať o tom, o čom sme premýšľali.  To je sebereflexia a tá sebereflexia práve tvorí  nové spoje, neurologické spoje v mozgu, ktoré spojujú vzdialené myšlienkové centrá a vlastne tvorí myšlienky, ktoré sú komplexnejše. A to je práve to čom nás robí človekom.“

Zažite MUDr. Stránskeho naživo: 

neurolog Stránsky

Celý program a lístky tu:

https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

 

Prídite na naše podujatie a dozviete sa viac. Okrem Martina Jana Stránskeho vystúpia aj ďalší rečníci… https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Viete v čom tkvie zákernosť aspartamu? Ak nečítate zadné strany obalov, riskujete…

Viete v čom tkvie zákernosť aspartamu? Ak nečítate zadné strany obalov, riskujete...Viete v čom tkvie zákernosť aspartamu? Ak nečítate zadné strany obalov, riskujete…

Priemyselne spracované potraviny nie sú pre náš organizmus dobré. Áno, zasýtia. Ale majú svoju tienistú stránku. Ideálne je pripravovať si stravu doma a vedieť, čo kupujete. Vhodné je používať jednozložkové základné suroviny. Ale, doba je rýchla, nestíhame. Viete však, v čom tkvie zákernosť aspartamu? Rozprávala som sa s Ivanou Stenzlovou, mikrobiologičkou, ktorá sa venuje strave podľa 5 elementov a upozorňuje aj na mnohé neduhy, ktoré do seba dávame…




Aspartam…

Ivana v rozhovore zdôraznila aj to, v čom tkie zákernosť aspartamu. Tento rozhovor mi pripomenula Janka a Eva, keď som bola tento týždeň točiť ďalší podcast. Rozhovor v nich zanechal presvedčenie, že čítať zadné strany obalov je v dnešnej dobe nutné. Žuvačky už nekupujú. A je toho viac, kde aspartam je. Preto sa vraciam k tejto debate, ktorú si môžete pozrieť alebo pripomenúť…

Rozhovor môžete sledovať aj priamo tu…

Ak sa rozhovor zapáči, pošlite ho ďalej…

Stretnime sa naživo

Festival ODznova v pravdivosti sa koná presne o 2 týždne v Bratislave 19.10.2024. Lístky za výhodnú cenu nájdete tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Strávime spolu deň, ktorý dá odpovede na to, prečo sme chorí a ako z toho von. Budeme debatovať aj o možnostiach uzdravenia duchovnou cestou, ale aj o význame hladovania či správneho dýchania. Hovorí sa, že zdravie máme vo svojich rukách. Už len hľadať cety, ako sa k možnostiam, ktoré zväčša nenájdete v reklame – postaviť. Na všetkých sa tešíme.

Pripravila: Martina Valachová

Martina Valachová

Suka či fašistka? Môže humorista nabádať k atentátu na premiéra? Prečo spoločnosť hrubne?

Suka či fašistka? Môže humorista nabádať k atentátu na premiéra? Prečo spoločnosť hrubne?

Sme svedkami hrubej komunikácie krížom cez spoločnosť. Niečo sa zľahčuje a zosmiešňuje, iné hrubé výroky sa nadmieru medializujú. Čierny humor? Odtiaľ potiaľ. V radikalizovanej spoločnosti môže výrok, že sme neschopný národ, lebo ani atentát na premiéra nevieme vykonať poriadne, vyznieť ako výzva. Na čo by si mali dávať pozor rodičia? Ako vyzerá činnosť podcastu a spoločnosti Sexuálna výchova? Pokúsila som sa urobiť exkurz do udalostí aj so zamyslením, ako ďalej…

Na konci som zahrala na harmonike.

Zamyslenie je to miestami aj vtipné, aj keď teda nepoužívam vulgarizmy … Humor len trénujem!

Okruhy

  • 00:00 Vlastného premiera si nevieme zastreliť
  • 05:47 Aká krajina, taký Kennedy
  • 07:07 Humorista sa predstavuje ako p*dofil?
  • 09:21 Sloboda v kultúre a moderné umenie?
  • 10:30 Kontext Huliak a Plaváková a téma suky
  • 12:45 Šimkovičová ako neofašistka? To sa smie?
  • 15:40 Sexuálna výchova – masturbácia a návody pre mladých ako obísť porno a rýchlo „sa urobiť“
  • 24:50 Traumatizovanie detí sexualizáciou
  • 27:00 Pozvánka na podujatia október 2024
  • 29:00 Dunajské vlny – hra na akordeón

Celý podcast tu: 

Zároveň vás pozývam na živé stretnutia:

  1. Festival v Bratislave: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/
  2. Víkendovka v Tatrách: https://40plus.sk/vikendovka-pre-zeny-soogood-25-27-10-2024-vysoke-tatry-co-je-v-cene/

Podpora podcastu…

Díky za vašu podporu na www.herohero.co/odznova. Podpora sa dá realizovať aj v členskej sekcii YouTube. Alebo aj na www.ko-fi.com/odznovapodcast

Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar.

Martina Valachová

Slovania majú svoje poslanie. Symbolika slovanstva, hrdosť na svoje korene. Miloš Zverina – Slavica

Slovania majú svoje poslanieSlovania majú svoje poslanie. Symbolika slovanstva, hrdosť na svoje korene. Miloš Zverina – Slavica

Slovania. Slovieni. Viete, aký je v tom rozdiel? A ste hrdí na svoje korene? Pretože ja mám v poslednej dobe pocit, že ak poviem, že som hrdá na naše slovenské, dostávam nálepku, že som aktivistka súčasnej vlády a ergo teda homofóbka a fašistka. Aj takéto niečo mi už napísali ľudia na sociálnych sieťach. Preto som sa rozhodla urobiť rozhovor s pánom Milošom Zverinom, ktorý, okrem iného, vedie združenie Slavica a otvoril aj Slovanskú školu.

V rozhovore padli aj tieto otázky: 

  • Pán Zverina. Keď človek vidí Ameriku alebo Japonsko, prípadne mnohé iné krajiny, napríklad aj Chorvátsko či Srbsko, títo ľudia sú veľmi hrdí na svoje národné cítenie, vidíte tam aj bežne na domoch vlajky.
  • Povedzte čím to je, že my tu na Slovensku tak veľmi chceme byť globálni, akože moderní. A slovenské či slovanské sa považuje za krok vedľa.
  • Vy sa venujete téme dlho. Stretávam sa s výrazmi staroslovienska a slovanská. Aký je v tom rozdiel?
  • Vy ste vydali aj knihu, ktorá sa zaoberá slovanskou ornamentikou a symbolmi. Skúsme divákom priblížiť, ako majú rozlišovať medzi skutočnými, pravými symbolmi a nepravými fejkovými?
  • Čo sú to slovanské ornamenty a symboly
  • Aký je ich význam?
  • Ide teda o folklórne ornamenty?
  • Ktoré oblasti spadali vôbec pod slovanskú oblasť…
  • Ornamenty a príbytky

Slovanská škola – čo to vlastne je a kto sa môže hlásiť?

Keď chceme zachovať naše kultúrne dedičstvo, čo by sme podľa vás mohli všetci urobiť?

Celý rozhovor môžete sledovať aj priamo tu…

Zároveň vás pozývam na živé stretnutia:

Festival v Bratislave – posledné lístky za zvýhodnenú cenu): https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/festival-odznova-v-pravdivosti-zdravie-39987/

Víkendovka v Tatrách (uvoľnili sa 2 miesta): https://40plus.sk/vikendovka-pre-zeny-soogood-25-27-10-2024-vysoke-tatry-co-je-v-cene/

Ďakujem…

Díky za vašu podporu na www.herohero.co/odznova

Podpora sa dá realizovať aj v členskej sekcii YouTube

Alebo aj na www.ko-fi.com/odznovapodcast

Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar.

Martina Valachová

Spoznajte čaro kávovarov, takto jednoducho vám vedia pomôcť pri štúdiu či náročných pracovných úlohách.

Spoznajte čaro kávovarov, takto jednoducho vám vedia pomôcť pri štúdiu či náročných pracovných úlohách.

Objavte, ako káva stimuluje myseľ a podporuje produktivitu. Či už pracujete, študujete alebo tvoríte, kávovary vám môžu spríjemniť každodennú rutinu.

Káva je viac než len obľúbený ranný nápoj – pre mnohých z nás je to neoddeliteľná súčasť každodenného života. Jej povzbudzujúce účinky sú známe po celom svete a využívajú ich nielen zamestnanci, ale aj študenti a kreatívci. Káva totiž dokáže povzbudiť myseľ, zlepšiť sústredenie a podporiť tvorivosť. A ako sa hovorí, že ráno robí deň, práve šálka lahodnej kávy, ktorú vám moderné kávovary pripravia za minútu a skvelé raňajky, ktoré pripravíte rovnako rýchlo pomocou hriankovačov, vám dokážu poriadne naštartovať myseľ a rozprúdiť kreatívne myslenie.

Kofeín, hlavná ingrediencia v káve, pôsobí ako stimulátor centrálneho nervového systému. Zlepšuje aj kognitívne funkcie, ako sú pozornosť, koncentrácia a pamäť, čo z nej robí ideálneho pomocníka pri tvorivej činnosti. Ľudia, ktorí sa snažia dosiahnuť svoje ciele, často objavujú, že káva im pomáha prekonávať prekážky a nápady im prichádzajú ľahšie.

Naozaj stačí len použiť rýchlovarné kanvice alebo automatické kávovary na prípravu lahodnej šálky kávy, aby vaša myseľ dostala to správne nakopnutie?

Ako kofeín ovplyvňuje mozog?

Kofeín má významný vplyv na mozog a jeho funkcie. Pôsobí ako stimulant, ktorý môže zlepšiť pozornosť, sústredenie a celkovú psychickú výkonnosť.

Káva a produktivita pri práci

V mnohých kanceláriách sa káva stala symbolom pracovnej prestávky, ktorá nielen obnoví energiu, ale aj zlepší produktivitu. Kávovar na pracovisku je dnes už neodmysliteľnou súčasťou kancelárskeho vybavenia a jeho prítomnosť priamo prispieva k zlepšeniu pracovného prostredia.

Psychologické štúdie ukazujú, že káva zlepšuje reakčný čas a schopnosť multitaskingu. Zároveň pomáha prekonať únavu, čo je dôležité pre zvládanie náročných zadaní.

Niektoré štúdie dokonca ukazujú, že káva môže zlepšiť riešenie problémov a podporiť tímovú prácu. Krátka pauza na kávu umožní zamestnancom oddýchnuť si od monotónnej práce, získať novú perspektívu a následne sa vrátiť k úlohe s obnovenou energiou.

Káva ako pomocník pri štúdiu

Študenti už po generácie vedia, že káva je ich najlepším priateľom pri neskorých nočných študijných maratónoch. Kofeín zlepšuje schopnosť sústrediť sa na učenie a pomáha udržať vysokú úroveň pozornosti aj vtedy, keď sa telo začína cítiť unavené. Práve preto mnohí študenti pri dlhodobom štúdiu využívajú šálku espressa alebo filtrovanú kávu, aby sa udržali v bdelom stave.

Kofeín má pozitívny vplyv na krátkodobú pamäť. Umožňuje lepšie zapamätanie si nových informácií a podporuje proces učenia. Mnoho študentov pije kávu pred skúškami na zvýšenie výkonu a sústredenosti.

Na internátnych izbách a v domácom prostredí sú rýchlovarné kanvice obľúbeným pomocníkom – rýchlo ohrejú vodu na zalievanie kávy, čím študenti ušetria čas a môžu sa vrátiť k učeniu. Aj hriankovače sú vítaným doplnkom – káva a rýchla, výživná desiata v podobe hrianok tvoria ideálnu kombináciu pre úspešné zvládnutie dlhých študijných nocí.

Káva ako nástroj tvorivej práce

Kofeín obsiahnutý v káve môže podporovať kreatívne myslenie. Vedecké štúdie ukazujú, že malé množstvo kávy zvyšuje hladinu dopamínu, čo môže viesť k väčšej otvorenosti voči novým myšlienkam.

Pri pití kávy dochádza k uvoľneniu, čo môže pomôcť prekonať bloky v mysli. Tento stav pohody môže vyvolať inšpiračné myšlienky. Zmienka o kávovej kultúre tiež zapája ľudí a podporuje diskusie, ktoré môžu viesť k novým konceptom.

Pohodlné prostredie pri pití kávy, či už doma alebo v kaviarni, tiež prispieva k vytváraniu kreatívneho prostredia. Káva tak slúži ako katalyzátor na podporu tvorivosti.

Napriek všetkým benefitom by sme si mali uvedomiť, že káva by sa mala piť s mierou. Hoci kofeín môže zlepšiť bdelosť a koncentráciu, prílišné množstvo môže spôsobiť nervozitu a úzkosť. Ideálne je nájsť rovnováhu, aby sme z kávy získali maximum jej pozitívnych účinkov bez negatívnych následkov.

Výsledky mnohých štúdií dokazujú, že káva, keď je konzumovaná s rozumom, môže byť skutočne účinným nástrojom na zlepšenie nálady, pracovného výkonu a tvorivého myslenia. Či už pri práci, štúdiu alebo tvorbe, šálka dobre pripravenej kávy sa môže stať kľúčovým faktorom vášho úspechu.

Pripravené v spolupráci s De’Longhi

Rozbíjanie mýtov o vegánskej kuchyni. Pravda a fakty

Rozbíjanie mýtov o vegánskej kuchyni. Pravda a fakty

Vegánstvo sa v posledných rokoch stalo horúcou témou v oblasti stravovania. S narastajúcim počtom priaznivcov, prichádzajú aj mnohé mýty a nesprávne predstavy o vegánstve, ktoré často odrádzajú ľudí od prijatia vegánskej obživy alebo vedú k nesprávnym domnienkam o tomto životnom štýle.

Aké benefity prináša vegánstvo?

Prístupy k stravovaniu sú v dnešnej dobe veľmi pestré. Existuje mnoho rôznych výživových smerov, no práve vegánstvo patrí medzi tie najviac diskutované – zrejme aj preto o rastlinnej strave koluje množstvo nepodložených tvrdení.

Myslíte si aj vy, že vegáni trpia nedostatkom bielkovín, majú neustále hlad alebo že si v obchodoch priplácajú? Potom čítajte ďalej, pretože niektoré fakty vás nielen prekvapia, ale zaručene rozšíria vaše obzory.

Mýtus 1: Vegánstvo je obmedzujúca diéta

Pravda: Vegánstvo nie je limitujúce, práve naopak ponúka pestrosť a rôznorodosť. Aj keď vegáni vynechávajú živočíšne produkty, ako mäso, mliečne výrobky a vajcia, majú k dispozícii obrovský výber rastlinných potravín. Ovocie, zelenina, celé zrná, strukoviny a rastlinné alternatívy ponúkajú nápaditosť o akej sa vám ani nesnívalo. Navyše internet je dnes plný receptov na hlavné jedlá, vďaka čomu si pripravíte rýchle a zdravé recepty na obed, či večeru. S rastúcou popularitou vegánstva trh ponúka stále viac alternatívnych rastlinných produktov. Tu vám však odporúčame spozornieť a zamerať sa aj na zloženie výrobkov, pretože ak je niečo označené ako vegánske, nemusí to byť pre vaše telo aj prospešné.

Mýtus 2: Vegánstvo je len trend

Pravda: Vegánstvo nie je len prechodný trend. Je to vedomé rozhodnutie založené na etických, environmentálnych a zdravotných dôvodoch. Rast povedomia o životných podmienkach zvierat, škodlivých environmentálnych vplyvoch živočíšnej výroby a zdravotných výhodách rastlinnej stravy prispeli k nárastu popularity vegánstva. Vegánstvo je zamerané na súcit so zvieratami, udržateľnosť a osobnú pohodu, čo ho robí významným posunom k etickejšej a udržateľnejšej budúcnosti.

Mýtus 3: Vegáni nedokážu budovať svaly

Pravda: Vegáni môžu úspešne budovať svaly. S širokým spektrom rastlinných zdrojov bielkovín, ako sú strukoviny, tofu, tempeh a seitan, môžu vegáni podporovať rast a obnovu svalov. Proteínové prášky na rastlinnej báze, ako hrachový, konopný alebo ryžový proteín, môžu tiež pomôcť doplniť príjem bielkovín. Kľúčové faktory pre budovanie svalov zahŕňajú konzistentný tréning, dostatočný kalorický príjem a vyváženú nutričnú rovnováhu. Vegánska strava môže byť účinná pri dosahovaní cieľov v budovaní svalov, ak sa správne plánuje.

Mýtus 4: Je ťažké získať dostatok bielkovín na vegánskej strave

Pravda: Získanie dostatočného množstva bielkovín na vegánskej strave je možné s adekvátnym plánovaním. Strukoviny ako šošovica a cícer, tofu, tempeh a seitan sú bohaté na bielkoviny. Orechy, semená a produkty z nich, ako mandľové maslo a chia semienka, sú tiež výborným zdrojom bielkovín. Vegánske proteínové prášky môžu doplniť proteínové potreby. Rôznorodosť rastlinných potravín umožňuje splniť požiadavky na bielkoviny a udržať vyváženú stravu.

Mýtus 5: Vegánstvo má negatívny vplyv na zdravie

Pravda: Vegánstvo môže byť dlhodobo udržateľné, ak je správne plánované. Vitamíny a minerály, ako B12, železo a omega-3 mastné kyseliny, môžu byť získané z obohatených potravín alebo doplnkov. Navyše mnohé z týchto významných mineráloch sú zastúpené aj v šalátoch, špenáte, zelených potravinách a v ovocí. Rovnako mylná je aj kolujúca predstava, že vegáni majú problém s dostatočným príjmom bielkovín. Strukoviny, orechy, semená a vegánske proteínové prášky poskytujú dostatok bielkovín pre vyváženú stravu. Pri správnom plánovaní a rôznorodosti potravín je možné zabezpečiť adekvátny príjem všetkých potrebných živín.

Vyživte vaše telo chutným pokrmom

Príprava zdravých vegánskych receptov na obed môže byť jednoduchá, chutná a rýchla. Tu sú niektoré nápady:

  • Šošovicová polievka, patrí k obľúbeným receptom na slovenské polievky. Stačí ak skombinujete šošovicu s čerstvou zeleninou a bylinkami pre bohatú, a získate výživnú voľbu na obed či večeru.
  • Kuskusový šalát s avokádom a čerstvou zeleninou. Ideálne pre rýchly a výživný obed, navyše avokádo pridá celému pokrmu krémovú konzistenciu a hodnotné zdravé tuky.
  • Grilovaný tofu s quinoou a zeleninou. Tento recept na hlavné jedlo ponúka vyváženú kombináciu bielkovín z tofu a komplexných sacharidov z quinoi.

Vegánstvo ponúka množstvo výhod a možností, ktoré môžu byť skutočne obohacujúce- od etických a environmentálnych dôvodov až po samotné zdravie. Vegánska kuchyňa poskytuje širokú škálu ingrediencií a receptov na každý deň, vďaka čomu sa stáva stále viac obľúbenejšia.

-Infoservis-

Verím, že máme schopnosť pracovať so svojimi nedokonalosťami, zahladiť hrany a urobiť z nich niečo krásne.

0

Oprava zlatom? Kintsugi - umenie opravy zlatom - (Prijatie nedokonalosti a straty)Oprava zlatom? Kintsugi – umenie opravy zlatom – (Prijatie nedokonalosti a straty)

Život so sebou prináša rôzne bolestné skúsenosti, žiaľ nikto z nás sa im nevyhne. Niektoré zanedlho prebolia, no niekedy môžeme byť tak hlboko zasiahnutí nejakou udalosťou, že máme pocit, akoby náš život bol v troskách, akoby sa rozbil márne kúsky a my sa na kolenách snažíme tie čriepky pozbierať a nevieme, čo s nimi. Uvedomenie, že niečo sa nenávratne zničilo a náš život už nikdy nebude ako predtým, nás paralyzuje, napĺňa zármutkom a strachom a často aj bezradnosťou, lebo nevieme ako ďalej.




Vo chvíli, keď prežívame stratu blízkej osoby, rozchod a mnohé iné bolestivé skúsenosti, môže sa nám pohľad do budúcnosti úplne zastrieť, lebo nič už nebude tak, ako sme očakávali, ako sme si to predstavovali a často sa do toho primieša aj pocit vlastného zlyhania či nedostatočnosti, že sme včas nejako nezasiahli, že sme nedokázali tomu predísť a naše predstavy a nádeje do budúcnosti sú v troskách. Nevieme, ako sa s tým vyrovnať, ako ísť ďalej?

“Vo všetkom je trhlina, ňou svetlo dovnútra sa prebíja.” Leonard Cohen, skladba Anthem

Kintsugi je starobylé japonské umenie opravy rozbitých keramických predmetov pomocou špeciálnej živice a ozdobenie puklín žiarivým zlatom. Nie je cieľom zlomené miesta zamaskovať, či skrývať, ale naopak zvýrazniť a skrášliť. Cieľom je aby sa stali neprehliadnuteľnou súčasťou opraveného predmetu a jeho príbehu.

Toto umenie je nádherná metafora k nášmu životu. K procesu zmierenia sa a prijatia seba a svojho života aj s našimi chybami, nedokonalosťami, stratami a zlyhaniami. V kúskoch starostlivo a s láskou pospájaných zlatými spojmi súcitu, múdrosti a vďačnosti je ukrytý príbeh našej zraniteľnosti a zároveň sily, nádeje a krásy.

Oprava zlatom ako umenie

Áno, náš život už nikdy nebude taký, ako sme si predstavovali…

Ale aj naše sklamania, zranenia alebo zlyhania so sebou prinášajú zárodok niečoho nového a vzácneho.

Tradičný postup reštaurovania predmetov pomocou Kintsugi môže trvať aj 2 až 3 mesiace, kým sú spoje naozaj krásne a pevne vyplnené a môžu sa skrášliť a zakonzervovať zlatom. Aj nám môže proces zmierenia, prijatia a uzdravenia trvať dlhšie, ale oplatí sa venovať mu potrebný čas a pozornosť, aby sme mohli vo svojom živote uvidieť krásu a nový zmysel. A tiež nechať sa obohatiť o dary, ktoré bolesť prináša tým, ktorí ju privítajú a naučia sa sa jej načúvať, napríklad súcit, pokoru, zhovievavosť, láskavosť, vďačnosť, múdrosť, rozvahu, autenticitu, odhodlanie… Je ich mnoho.

Verím, že máme schopnosť pracovať so svojimi nedokonalosťami, zahladiť hrany a urobiť z nich niečo krásne.

Prajem si, nech žiaria.

Libuša Mikletičová

***

Autorka má certifikát na sprevádzanie koučingovým programom Otvor sa láske. Vytvorila ho americká psychologička a terapeutka Katherine Woodward Thomas. Program pomohol už tisícom ľudí na celom svete prekonať svoje vnútorné bariéry a limitujúce presvedčenia a nájsť lásku svojho života.

Teraz je dostupný aj v slovenskom jazyku. Ak vás to článok zaujal a chcete sa dozvedieť viac, môžete navštíviť jej stránku www.otvorsalaske.sk alebo rovnomennú stránku na FB.

„My ani vlastného premiéra si nevieme zastreliť.“ Alebo: „Aká krajina, taký Kennedy…“

0

„My ani vlastného premiéra si nevieme zastreliť.“ Alebo: „Aká krajina, taký Kennedy…“

“Exportujeme čo? Exportujeme autá, syrové korbáčiky a študentov. To viete, my sme toľko študentov vyviezli do Čiech a naozaj je to dobré. Veľa neostáva na Slovensku. Však potom to aj tak vyzerá… My vlastného premiéra si nevieme zastreliť,” pozanamenal komik, na čo mu publikom zatlieskalo.

“Sa mi páči, že jeden človek začal, že “môžem”? Už sa zotavil, môžeš. Čo môžeš, musíš!” Odkazuje potenciálnemu ďalšiemu atentátnikovi standupista Makovický. “Aká krajina, taký Kennedy,” doplnil, aby to celé upresnil.

Pozrite si viac priamo zo záznamu, (kým ho nezmažú…)?

Záver? 

Názor si urobte sami. Len premýšľam, ak by bol pokus o atentát na pani poslankyňu Plavákovú alebo bývalú prezidentku Čaputovú, či by bol takýto humor u publika „dezolátov“ povolený. Či by nešlo o trestný čin nahovárania na atentát a hrotenie atmosféry v spoločnosti.

Martina Valachová

Počasie Slovensko

Slovakia
clear sky
7.8 ° C
7.8 °
7.8 °
35 %
5.2kmh
2 %
So
10 °
Ne
10 °
Po
8 °
Ut
3 °
St
7 °