Mama ma odstrkávala a manžel ma ničil kvapka po kvapke. Skoro ma to stálo život. Našla som cestu von…

Iveta je žena v najlepších rokoch. Podniká. To, čo ma na nej zaujalo, je, že chcela spájať rodinu za každú cenu. Skoro na to doplatila vlastným životom. Pomohla jej hypnoterapia, ale kým sa k nej dostala, prešla si peklom. Rozhodla som sa vyspovedať ju, pretože mnohí ľudia vo svojom živote zabúdajú na to, že život majú len jeden. A postaviť samého seba na prvé miesto nie je egoizmus, ale návod na prežitie…

Ivet, vy ste mi povedali, že už v detstve vás mama odstrkávala. Ako to presne bolo?

Moje detstvo nebolo šťastné, od 6 mesiacov do 2 rokov sa o mňa starala moja prababka vzdialená od rodičov vyše 100 km. Babka sa o mňa nechcela starať, keď mamka nastúpila po 6-mesačnej materskej dovolenke do práce. Rodičia za mnou cestovali cez víkendy, pamätám si, že prababka bola veľmi milá, často na ňu spomínam. Od 2 rokov som navštevovala materskú škôlku, v ktorej bola moja mamka učiteľka. Rodičia stavali rodinný dom, mamka mi občas až v dospelosti povedala, že na mňa nemala čas, že mi dala jesť, prebalila ma, zapla mi rádio a nechala ma samú v postieľke, pretože bolo potrebné pracovať na stavbe.

Mám o tri roku staršiu sestru, ktorá mi bola dávaná mamkou neustále za vzor, porovnávala ma s ňou, veľakrát mi vyčítala, že nie som taká ako sestra. Bola som dobré dieťa, ale bola som úplne iná ako moja sestra. Čím som bola staršia, tým viac som si uvedomovala, že nechcem byť ako sestra. Keď som sa snažila povedať svoj názor, bolo na mňa nakričané alebo mi nebolo ani len umožnené hovoriť. Neverila som si, bola som plachá, často som plakala a nemala som nikoho, komu by som sa mohla zdôveriť.

Väčšinou nás vychovávala mamka, prísna výchova pramenila z mamkinej povahy a, navyše, z pozície pani učiteľky. Ocko celé dni pracoval, domov chodil neskoro večer, veľakrát pod vplyvom alkoholu, z ktorého plynuli nespočetné hádky. Dodnes si pamätám, ako som sa bála, že sa rodičia budú opäť hádať, moje bolesti žalúdka zo strachu boli časté, hlavne večer pred očakávaným príchodom ocka. Nepamätám si na pochvalu, pohladenie alebo materinskú lásku, po ktorej som tak veľmi túžila. Toto malé milé dievčatko bolo obľúbené na návštevách rodiny, doma nie. Dnes viem, že ocko ma mal veľmi a úprimne rád, len nebol čas na pohladenie a rozhovor a už ani nebude, pretože ocko už nežije.

Potom ste vyštudovali a šťastne ste sa vydali. Ale neskôr ste zistili, že muž je manipulátor. Čo sa stalo?

Áno, študovala som na zdravotníckej škole, po škole som sa zoznámila s mojím budúcim manželom, ktorého som z celého srdca milovala a nevedela som si predstaviť, že by to mohlo skončiť… Možno práve kvôli detstvu som tak veľmi prežívala lásku, ktorá mi chýbala. S manželom sme sa poznali krátko, nespozorovala som jeho povahové vlastnosti. Navyše, ako vrcholový športovec často cestoval, a keď sa vrátil, boli sme šťastní, že sme spolu. Krátko po našej svadbe som spozornela a uvedomila som si nepredvídateľné a neadekvátne reakcie už po malej výmene názorov, ak som nemala názor ako mal manžel, vznikol veľký problém.

Keď mal manžel dobrú náladu, bol milý, ale keď ho niečo nahnevalo, mal agresívnu povahu, ktorú som nedokázala tolerovať. Keďže som vyrastala v rodine, kde mi hádky rodičov spôsobovali strach, v mojej novovytvorenej rodine som tomu chcela zabrániť, veľakrát som sa snažila situáciu upokojiť, no často to bolo ešte horšie. Samozrejme, z tohto dôvodu začali ďalšie hádky, vedela som, že pokiaľ budem ustupovať, situácia sa bude zhoršovať.

Chceli ste zo vzťahu von, ale ostali ste kvôli synovi, kým nemal 22 rokov. Syn sa od vás aj tak odvrátil. Ako to vnímate a pracujete s touto traumou?

Keď mal syn asi 7 rokov a hádky s manželom niekedy vyústili do extrémnych rozmerov, snažila som sa so synom porozprávať a vysvetliť mu, že ako manželia sa rozvedieme, ale že on bude mať stále oboch rodičov. Syn bol veľmi dobré dieťa, mal nás oboch rád, túto možnosť nechcel prijať, plakal a ja som mu kvôli mojej obrovskej láske nechcela ublížiť. Práve v tomto období som dostala pracovnú ponuku, preto som po 8 rokoch z nemocnice, kde som pracovala, odišla. Bola to obrovská zmena, začala som podnikať, niekedy sa zdalo, že problémy s manželom ustúpili. Pracovne sme spolu cestovali, ale výbušnou povahou manžela a s mojím neakceptovaním jeho správania, sa pracovné cesty mnohokrát končili obrovskými hádkami, až vyhrážaním vyhodením z auta.

Najhoršie bolo to, že ja som chcela vzniknutú situáciu prediskutovať, snažila som sa vysvetliť a dohodnúť sa, že takéto hádky k ničomu nevedú, ale manžel sa nechcel rozprávať a opäť to skončilo hádkou. Po rokoch nastal čas, že som sa už ja nechcela rozprávať. V roku 2007 som cestovala na mesiac aj so synom do USA, prvýkrát v živote som mala veľa času na prehodnotenie svojho života, po návrate som vedela, že takto ďalej žiť nechcem a nemôžem, a bola som rozhodnutá žiť bez manžela. Rok po našom návrate sa stalo niečo, čo som vôbec nečakala, odhodlal sa za mnou prísť mladý pán, ktorý ma dlhšie poznal, a vedel, že naše manželstvo nie je šťastné. Párkrát sme sa stretli, manžel si všimol, že som sa opäť začala usmievať…

Keď sa o mladom mužovi manžel dozvedel, povedal mi, že mi spraví zo života peklo, ktoré naozaj nastalo… 

Niekoľkokrát chcel manžel všetko zmeniť, povedal, že sa polepšil a že môžeme začať odznova, z mojej strany to už ale nebolo možné. Manžel podal žiadosť o rozvod, rozviedli nás na prvý raz. Manžel sa s právnikom dohodol, že za to, čo som urobila (zaľúbila som sa), prídem o byt, garáž, mne zostala ako protihodnota moja firma. Dnes viem, že s návrhom a realizáciou majetkového vyrovnania by som nesúhlasila, vtedy som si povedala, že sú to materiálne veci, že najdôležitejšie je, aby som bola zdravá, a keď budem môcť pracovať, zvládnem všetko.

S manželom som bola ešte necelý rok v spoločných firemných priestoroch, denne som psychicky trpela ubližovaním vo forme kriku, výčitiek a nadávania. Keď som už naozaj bola na pokraji síl, musela som kvôli zdraviu odísť do prenajatých priestorov. V nových priestoroch mi bolo super, keď som si už myslela, že budem šťastná, môj bývalý manžel veľmi vážne ochorel. Bol to šok pre celú rodinu, pre mňa ešte viac, pretože mňa manžel obviňoval, že ochorel kvôli mne. To sa prenieslo aj na ďalších členov manželovej rodiny, ktorí so mnou dodnes nekomunikujú, okrem jedinej manželovej sestry.

Samozrejme, aj so synom sa naše vzťahy zhoršili, manžel sa celý čas na mňa hneval, nadával na mňa, syn sa o svojho ocka celý čas v nemocnici počas návštevných hodín vzorne staral. Ja som sa počas celého obdobia snažila hľadať aj iné možné liečby zákerného ochorenia, nepodarilo sa mi nájsť inú liečbu a manžel po 8 mesiacoch zomrel. Na manželovom pohrebe som nebola spomenutá ani ako matka nášho jediného spoločného syna. So synom sme mali pekný vzťah, ale tým, že manžel vinil z rozbitia manželstva mňa, aj naše vzťahy so synom už neboli také prívetivé ako predtým. Bol už dospelý a celý život vedel a videl, ako sme žili, preto som dodnes nepochopila, ako sa dal tak veľmi manželom ovplyvniť.

Veľmi ma to trápilo a, samozrejme, stále trápi. Snažila som sa rozprávať aj na túto tému, ale syn so mnou nechcel a ani v tejto dobe na túto tému nekomunikuje. Za posledných 15 rokov sme si prešli náročným obdobím, synovi som všetko odpustila, nehnevám sa a ani sa hnevať nebudem. Nedávno pri našom osobnom stretnutí som sa synovi ospravedlnila za chyby, ktoré som spravila v jeho výchove z mojej nevedomosti. Ako mama som bola tá, ktorá som ho celý detský život asi až veľmi ochraňovala, ocko bol prísny.

Až nedávno som pochopila, prečo už viac ako dva roky mi syn stále neverí, snažila som sa syna a jeho rodinu varovať pred zlom, ktoré prichádzalo, samozrejme, neveril mi. Dnes viem, že verí tzv. autoritám, politikom, lekárom, a nie vlastnej mame, ktorá celé dni a veľa nocí študovala varovné signály od celosvetových lekárov a vedcov. Toto je pre mamu nesmierne bolestivé.

V r. 2019 ste vážne ochoreli. Akú diagnózu ste mali a ako sa to prejavovalo? A čo vám pomohlo?

V r. 2019 sa začali moje vážne zdravotné problémy – fyzické aj psychické. Mala som obrovské bolesti hlavy, bolesti žalúdka, tráviace problémy, bolesti kĺbov, zvýšený krvný tlak, tlaky na hrudníku, zvýšený cukor, nemohla som spávať, mala som obrovský strach, panické stavy, viackrát som myslela, že zomieram. Tri mesiace som chodila po vyšetreniach, 2x som skončila na urgentnom príjme, nikto mi nevedel pomôcť, každým dňom som sa cítila horšie, moja beznádej bola nekonečná. Sama seba som sa pýtala, či sa mi podarí vyliečiť a či sa ešte niekedy budem vedieť aspoň občas usmiať, pretože už ani úsmev nebol v tom období možný…

Môj zdravotný stav sa na krátky čas upravil po stretnutí a objatí s mojim milým vnúčikom, zlepšenie zdravotného stavu som si nesmierne uvedomovala… Po troch mesiacoch som absolvovala posledné vyšetrenie, ktoré stanovilo jasnú diagnózu: tetanický syndróm. Na základe tohto vyšetrenia mi pani doktorka predpísala lieky na spanie, ktoré som neužívala, nebrala som žiadne tabletky celé 3 mesiace, ani keď mi bolo najhoršie. Vedela som, že už nemám čo stratiť, utlmujúce lieky som v žiadnom prípade nechcela brať. Našťastie som si spomenula na veľmi dávnu informáciu o hypnoterapii.

Našla som neurologickú lekárku pani MUDr. Katarínu Carter zo Spišskej Novej Vsi. Už po prvom stretnutí som sa cítila omnoho lepšie, pani doktorka mala záujem vypočuť si moje problémy. Ako lekárka sa vyjadrila, že po tom všetkom, čo som prežila, sa nečuduje, že môj organizmus kolaboval. K pani MUDr. Carter som na terapiu cestovala 6x, som nesmierne šťastná, že som našla výnimočnú a milú pani doktorku, ktorá mi vysvetlila súvislosti s mojím zdravotným stavom. Aj touto cestou ďakujem pani MUDr. Carter za výnimočný prístup k pacientovi a že vďaka liečebným postupom dokázala pomôcť pacientovi dostať sa opäť do plnohodnotného života.

Po rozvode ste prišli o všetko a začínali ste odznova. Ako sa vám dnes darí pracovať s ťažkými skúškami života?

Áno, prišla som o majetok, zobrala som si úver na byt, bolo to nesmierne ťažké, vyše 10 rokov žiadne dovolenky a minimálne výdaje. Zaspávala som s tým, či to zvládnem, čo najskôr zaplatím, a vstávala som s tou istou otázkou. Keďže mám firmu, peniaze boli potrebné aj na objednávanie tovaru a prevádzkové náklady. Po tomto veľmi náročnom období som si myslela, že sa budem môcť tešiť z mojich dvoch vnúčatiek. Ale prišlo kruté obdobie, ktoré nikto nečakal a ktoré zničilo životy miliardám ľudí na celom svete.

Prácu, ktorú robím, mám veľmi rada, ale za posledné tri roky mi kompetentní ľudia zničili aj túto radosť, nedovolili nám slobodne a bez obmedzení pracovať, robili všetko pre to, aby zrušili malých a stredných podnikateľov. Pracovne sa mi preto darí horšie. Vďaka všetkému, čo som prežila, som aj v tomto nesmierne ťažkom období omnoho odvážnejšia, silnejšia, múdrejšia, vyrovnanejšia a uvedomujem si veci, o ktorých som nemala ani len minimálne tušenie.

Vďaka mojim postojom a presvedčeniu ma skoro celá rodina postavila do pozície nezodpovedného človeka, nezmenila som názor a nezačala som myslieť ako oni len preto, aby ma prijali. Prejavila sa moja obrovská odvaha čeliť tomuto problému, aj keď som zostala sama.

Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa trápia vo vzťahu s manipulátorom?

Posielam povzbudenie a nádej každej žene, ktorá žije vo vzťahu bez vzájomnej úcty, lásky, bez rešpektu a radosti, aby sa nebála a nabrala odvahu zachrániť vzťah vzájomnou komunikáciou a určením pravidiel. Pokiaľ sa to nedarí, aby nezostávali vo vzťahu, v ktorom nie sú šťastné, aby neklamali sami sebe, že sa to možno časom samo zlepší.

V každom prípade by som odporučila určiť hranice, za ktoré nemôže nikto nikdy ísť a nedovoliť nikomu manipulovať s názormi a myšlienkami, aj keď to prináša nezhody. Myslím, že je veľmi dôležité naučiť sa povedať slovo „NIE“, keď je to potrebné.

Prajem každej žene lásku, radosť, úsmev a odvahu zmeniť život, keď chcú žiť šťastnejšie. Iveta

(Priezvisko nezverejňujeme na žiadosť autorky textu.)

Pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Liana LAGA: Aktívna meditácia v pohybe. Ako vypnúť hlavu, prepájať hemisféry a naučiť sa byť v prítomnosti?

Meditácia je cesta zvnútra. Najlepšia cesta je aktívna meditácia v pohybe. Liana praktizuje a učí ľudí meditovať. Jej inšpiráciou je Osho. Techniky meditácie sú rôzne. Dôležité je nájsť tú svoju. V momente, ako robíme niečo z povinnosti, tak netvoríme, bojujeme. A to pri meditácii nejde.

• Ako meditovať pri pohybe alebo pri práci?
• Za tzv. „no extra time“?
• Čo robiť po meditácii a len málokto to robí?

Dozviete sa v rozhovore.

Ak sa vám rozhovor zapáči, zdieľajte.

Ak chcete kontaktovať Lianu, lebo nie všetko sme stihli, prípadne máte záujem o jej knihu F*ck The System, Make Love : Revolution of consciousness ®️ Revolúcia vedomia nájdete ju na : http://www.lianalaga.com/

Ďakujem za ochotu urobiť tento rozhovor.

Odzneli v ňom názory mojej respondentky. Keď s niektorými nesúhlasíte, je to v poriadku. Informácií je všade veľa. Treba si skladať vlastný obraz o realite a skutočnosti…

????Prebrali sme toho oveľa viac… Verím, že vás rozhovor zaujme a že vám dá aj AHA momenty…

❤ Budem rada za zdieľanie a tiež za podporu na KO-FI  https://ko-fi.com/odznovapodcast

????Ak NEchcete platiť kartou, môžete prispieť aj na účet o.z. vo FIO bank : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – do poznámky uveďte, že ide o dar. Ďakujem. Martina Valachová

Štefan Ziegler: Je to jednoduché. Nezostať stáť, a už vôbec si nesadať. To by hrozilo, že zaspím.

 „Pokiaľ tvorím, žijem…“ zaznelo z úst staršej obyvateľky domova seniorov. Koľko pravdy v takej krátkej vete. Jednoduché techniky v tvorení sa dodnes stále používajú v rámci programov stacionárov a denných miestností v sociálnych zariadeniach. Dnes pootvorím dvere do života kreatívneho človeka, amatérskeho filozofa a umelca. Je ním Štefan Ziegler.

Vyštudovali ste na filozofickej fakulte a pôsobili ste ako tlmočník a prekladateľ. V ktorom období vášho života ste v sebe objavili talent na maľovanie?

Najprv drobná oprava. Študoval som na FF UK, katedre filozofie, ale nevyštudoval som. Počas prípravy diplomovej práce vstúpil do môjho života august 1968 a následné udalosti. Štúdium som ukončil. Či mám talent na maľovanie si nie som istý, čo som si ale istý je, že maľovať chcem. Prvý obraz som namaľoval pred jedným rokom. Neprišlo to ale zo vzduchoprázdna. O výtvarné umenie mám záujem už desaťročia. Knižnicu mám plnú relevantných kníh, a niekedy pred 40 rokmi som sa venoval propagácii výtvarného umenia aj publikačne.

Okrem toho som sa venoval a naďalej sa venujem výtvarnej fotografii – osobitne ich grafickej úprave tak, aby po prenose na plátno imitovali maľbu. Moji priatelia – maliari – ma presvedčili, aby som zobral do ruky skutočné farby a štetec. Na dôchodku, keď deti z hniezda vyleteli, som si našiel čas na tento experiment.

Okrem malieb sa realizujete aj v písaní poviedok a krátkych myšlienok. Píšete len tak, pre radosť, alebo sa vám podarilo aj niečo vydať?

Ako študent som písal básne, ako mnohí mladí ľudia. Po nástupe do zamestnania som svoju literárnu tvorbu prerušil. Namiesto toho som začal písať odborné články, a neskôr som začal prekladať. Od prekladov nie je ďaleko k vlastnej tvorbe. Z rôznych dôvodov však trvalo dlhšiu dobu, než som sa poriadne rozbehol. Podobne ako v prípade maľovania, aj tu sa mi možnosti naplno otvorili až po odchode na dôchodok. Áno, píšem pre radosť, rád moju tvorbu sprístupňujem na Facebooku a teším sa na ohlasy. Samozrejme, aj s ambíciou niečo vydať. Dnes to ale nie je jednoduché, ak do vydania nechcete investovať vlastné peniaze. Napriek tomu sa mi to podarilo a vo veku 75 rokov vyšiel môj debut pod názvom Glob a Stajl. Práve v týchto dňoch.

Niektoré z vašich výrokov:

• Mŕtvi zomierajú, keď sa vytrácajú z pamätí. Živí sú mŕtvi, keď im už nikto nekladie otázky.
• Staviame nemocnice v globálnom rozmere a podporujeme vedu, aby sa dedovia a babky dožili čo najvyššieho veku. A pre mladých vyrábame zbrane, aby čím skôr zahynuli.
• Pozrel som sa do peňaženky a dobrovoľne som sa rozhodol, že budem pokračovať v pôste.
• Je nedobré, ak sa muž stal manželom a prestal byť človekom. Ešte horšie, ak sa to stane žene, pretože žena je vždy krásna. Krása neexistuje v hore, v rieke, či v nebi, iba v človeku. Preto ak žena prestáva byť človekom, hynie krása.
• 

V jednej z vašich myšlienok sa zmieňujete, že rôzne fondy a nadácie podporujú mladých talentovaných umelcov, ale nie talentovaných seniorov. Osobne si myslím, že vek by nemal zohrávať rolu v oblasti talentov. Aký je váš názor?

Táto myšlienka bola pokusom o drobnú provokáciu. Netýka sa to len fondov a nadácií, napokon je dobré, ak sa podporujú hlavne mladé talenty. Je však škoda, že sa nič nerobí pre tvorivý život staršej generácie. Rôzne súťaže, podujatia, stretnutia zamerané na tvorbu starších ľudí, dôchodcov aj začiatočníkov, by priniesli do života staršej aj najstaršej generácie nový rozmer. Nemuselo by to vyžadovať veľa peňazí.

 Aké sú ešte vaše plány v oblasti tvorenia?

Chcem maľovať a zlepšovať sa. Chcem písať – mám rozpísanú rozsiahlu troj až štvordielnu epopeju, ktorá bude mapovať udalosti z môjho života. Od SNP až po súčasnosť. To potrvá. A okrem toho veľa čítať, učiť sa a občas sa so svojimi myšlienkami podeliť na sociálnych sieťach. To stačí.

Vaše krédo, myšlienka, ktorá vás vedie životom?

Je to jednoduché. Nezostať stáť, a už vôbec si nesadať. To by hrozilo, že zaspím. Dôchodok je čas na realizáciu plánov, na ktoré predtým nebol čas. Dôchodkový vek je o čase, nie o veku.

Milujte ma

Na mojom pohrebe, moji milí, oblečte sa, prosím,

do farebných šiat, nech otvorí sa mi nebo.

Môj popol rozprášte do kamenia storakých ciest,

v rytme orleánskeho džezu,

za sprievodu trubky a divých koní.

Nech mi smiech mladých dievčat zvoní

bozkami a nahou láskou z krovia.

Mám ich stále rád, hoc aj šediny ich zdobia.

Aj keď život skončí, dbajte, nech žijem ďalej.

Nestavajte pomníky, neste svetla nádej

životom po trati ako ľudí večný cieľ;

tak ako ja nosím svojich predkov

s odkazom pre život, pre môj mier.

Na môj pohreb príďte vo farebnom,

tancujte na hline za bieleho dňa

na stole s básňami a opojným vínom.

Ak má niečo zhynúť, nech skape mátoha

a nastane nový čas – čas vašej lásky

a môjho pokoja.

Milujte ma.

Štefan Ziegler, výtvarník, spisovateľ, básnik a fotograf, ktorý sa v tvorení nevzdáva…

https://www.facebook.com/stefan.ziegler1/

https://www.facebook.com/PhotoZiegler/photos

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých pacientov. Pôsobila ako sociálna terapeutka v hospici aj domove sociálnych služieb. Knihy: Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, Čo vy na to? (vydavateľstvo Elist)

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Ako používať bylinky? Je ich účinnosť dokázateľná? Radí Martin Velloria

Ak nás niečo bolí, ideme väčšinou k lekárovi. Mnohí ľudia však časom hľadajú cesty prírodnej pomoci. Niekedy preto, že liečba úplne nefunguje. Niekedy preto, že sa dostanú k informáciám a pátrajú ďalej. Ako používať bylinky? Je ich účinnosť dokázateľná? Čo bylinky naozaj dokážu, o tom som sa rozhodla urobiť rozhovor s bylinkárom srdcom, s Martinom Velloriom.

Martin, ako ste sa dostali k bylinkám? Mali ste profesijne k liečiteľstvu blízko?

Profesijne je viacero mojich príbuzných lekárov vrátane môjho brata. Kým žila babka, vravela, že jeden vnuk lieči bylinkami, druhý je lekár. Už od detstva nás rodičia viedli k zberu tradičných liečivých bylín a k ich spracovaniu. Sušeniu na prípravu čajov, vareniu sirupov či dnes populárnemu púpavovému „medu“ (konkrétne tento nám ako deťom nechutil, včelí bol lepší).  No nebolo to bylinkárstvo v pravom zmysle slova.

Veľa času som ako dieťa strávil v prírode, v lone Strážovských vrchov, a rodinné dovolenky sme trávili turistikou po Československých horách. Študoval som to, čo bolo na Považí tradičné – strojárstvo, a skoro 20 rokov so pracoval v obchode, kde som si prešiel všetky obchodné pozície až po riaditeľa pobočky či Country Managera. Keď som oslávil 40 rokov, prišlo zamyslenie, či takto chcem a viem žiť v zdraví ešte 25 rokov do dôchodku. Odpoveď bola NIE. Zdravý životný štýl – šport, strava, ma sprevádzal po celý čas.

Po 40-ke sa to ľuďom stáva, že sa zamyslia… 

Áno. Preto sme sa s kamarátkou rozhodli otvoriť obchod so zdravou výživou. Po krátkom čase som pochopil, že len „podávanie“ produktov ľudom ma neteší, ale pokiaľ mali zdravotný problém, a ten sme s pomocou prírodných produktov odstránili, to bolo to „pravé orechové“. Takto postupne som prešiel na prípravu vlastných produktov. Najskôr to boli rôzne nápoje pre športovcov – proteínové, pred tréningom, po tréningu, neskôr nápoje pri zdravotných ťažkostiach. Boli to práškové zmesi sušených plodov, koreňov, bylín, ktoré sa zmiešali s vodou a veľakrát pomohli. Ich chuť bola častokrát, povedzme, osobitá, a preto dodnes ich pripravujem, už len keď ma o ne požiadajú ľudia, ktorým pomohli, a opätovne ma o ne žiadajú napriek ich (ne)chutnosti.

Plynule som prešiel k tvorbe liečivých zmesí bylín na prípravu čajov. Okrem tradičných bylín česko-slovenského bylinkárstva som pred rokmi prešiel aj k tradičnému bylinkárstvu východných Slovanov – https://www.facebook.com/groups/494445658229043 – časť z nich som písal v tejto skupine zameranej na byliny.
V súčasnosti pri liečbe používam mnou pripravované miešané liečivé byliny, liečivé korene, extrakty (tinktúry) – z liečivých bylín východných Slovanov, miešam oleje pôvodom z RF, ako doplnok používam liečivé gély, krémy, mastičky z RF a produkty tradičnej medicíny z RF.

Často sa stáva, že niektorí ľudia alebo aj lekári v silu bylín neveria. Ako používať bylinky?

Je len málo lekárov, ktorí sú ochotní verejne priznať a akceptovať bylinnú liečbu. Osobne som v kontakte len s jedným, pediatrom MUDr. Michalom Slivkom, ktorý napísal aj niekoľko knižiek na túto tému. Veľakrát sa mi stalo, že ľudia lekárom nepovedali o ich liečbe bylinkami, lebo sa báli ich reakcie. Mám však aj úsmevné príhody, keď lekár diagnostikoval ochorenie a predpísal liečbu, oni mi však napísali a objednali si moju prírodnú liečbu. Po jej absolvovaní, počas ktorej neužívali lieky, boli na kontrole a lekár skonštatoval uzdravenie. Keď mu následne povedali, ako to dosiahli, reakcie lekára boli pestré, od odmietania, hnevu, neverenia až po uznanie a pochvalu.

Stalo sa aj to, že pacienti mali v zdravotnej dokumentácii diagnostikované chronické ochorenie, no po dostatočne dlhej spolupráci a po kontrole a meraniach lekárom im bolo zo zdravotného záznamu vyškrtnuté ako nejestvujúce. Krásne sú tiež prípady ľudí, kde boli lekári bezradní a prírodná liečba ich ochorenie zmiernila, uzdravila tak, že im lekári povedali: „Keď vám to pomáha, tak v tom pokračujte.“

Najdôležitejšou zo všetkého je v dnešnej dobe prevencia. Ale ak by sme chceli preventívne užívať byliny na všetko, asi by to nešlo. Čo teda robiť, ak sa človek cíti pomerne zdravý? Treba vôbec prevenciu?

Bylinkári v minulosti odporúčali začať deň horkým čajom – čajom podporujúcim trávenie, ktorý nás naštartuje do nového dňa, to je jedna z možností prevencie. V obdobiach zvýšenej chorobnosti je vhodné popíjať cez deň čaje na zvýšenie odolnosti, imunity, v ktorých sa nachádza echinacea. Večer na pohodu, upokojenie a kvalitný spánok čaje s obsahom medovky, levandule… Ľudia v strese (a kto dnes nie je) čaj s ľubovníkom alebo východným Šišakom bajkalským… Počas horúceho leta popíjať čaje s mätou, ktorá má na telo ochladzujúci účinok, atď.

To, čomu čelí väčšina dnešnej populácie, je stres. A stres stojí za množstvom ochorení. Existuje protistresová bylina?

K protistresovým sa radia tzv. adaptogénne rastliny a je viacero liečivých koreňov, ktoré vieme zaradiť do skupiny antistresových bylín.

Sme na konci jari. Ktorú bylinku by si mohli ľudia teraz aktuálne nazbierať a nasušiť a má širokospektrálne použitie? Slovensko je veľmi rôznorodé a čo aktuálne rastie?

U nás, v Kremnických vrchoch – alchemilka, list jahody lesnej, pastierska kapsička, skorocel, fialka poľná, list a kvet púpavy, pľúcnik, prvosienka, smrekové výhonky a pod. Z nich ako čaj na bežné pitie sú vhodné jahodové listy.

A dá sa bylinami predávkovať? Na ktoré byliny si v tomto ohľade treba dať pozor?

Pokiaľ máte záujem pravidelne popíjať bylinkové čaje, odporúčam kúpiť si knihu o liečivých bylinkách. Pretože každá liečivá bylinka je droga a len malo bylín je vhodných na dlhodobé pravidelné popíjanie, aj keď sa cítite zdravo. Pokiaľ pravidelne užívate aj lieky, vtedy je to ešte dôležitejšie.

Ako používať bylinky – hrozí predávkovanie?

Určite áno, predávkovanie hrozí. Je jednoduché pravidlo, bylinky oveľa lepšie účinkujú v menších množstvách pri dlhodobom užívaní, ako krátkodobé užívanie extra veľkých dávok byliniek. Aj bežná žihľava, ak by sme ju používali na prípravu čaju dlhodobo a veľa, vám vie spôsobiť problémy. Z pohľadu možného predávkovania sú vhodnejšie zmesi liečivých bylín, ako piť dlhodobo jednodruhové čaje.

Záver: Ak sú vám témy ohľadne byliniek blízke, Martin Velloria pre našich čitateľov bude pripravovať texty, ktoré by mohli ukázať cestu k zdraviu pomocou prírody. Sledujte nás a nič vám neunikne. Martina nájdete tu: (LINK-flexitariánstvo)

Pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Ako byť zdravý a plný sily?

Možno vás zaujme rozhovor s MUDr. Vojáčkom. Lieky pacientom nepredpisuje, ale výsledky má znamenité. Rozhovor môžete sledovať priamo tu…