LGBTIQ? Popkultúra odvádza deti samé od seba. Rodičia často nič netušia… Kde sa berie toľko prípadov dysfórie?
„Je tu veľká sexualizácia. Útok na to vyzerať dokonale. Najlepšie už v 12 rokoch. Je to veľmi agresívne. Rodičia si to často ani nestihnú všimnúť. Takže nástroje, ktoré tu máme, ako popkultúra, woke, sociálne siete, pride pochody útočia na naše deti. A čím je myseľ človeka mladšia, tým je mäkšia a náchylná na štiepenie.“ Povedal v rozhovore Jiří Hrňák. Homosexuál, ktorý vídí za LGBTIQ plus agendy a ideológiu. A všimol si túto „salámovú“ metódu aj v korporáciách, ktoré k tomu prispievajú…
Pod rozhovorom je veľa komentárov aj od homosexuálov…
Mnohí to cítia podobne a lebo rovnako, ako Jiří.
Tu je časť komentáru jednej ženy, ktorá žije s inou ženou…
???? Nemáme s partnerkou potrebu sa nikde združovať ani sa stávať súčasťou nejakej „akože“ komunity alebo menšiny. A obidve sledujeme tieto gender ideológie a akoby propagáciu LGBTI so znepokojením. To že mám frajerku neznamená že som stratila zdravý rozum. Som stále rovnaký človek a hoci nie som konzervatívec v zmysle toho, ako prežívam svoj život. Tak ani ja ani moja priateľka nie sme voliči politických strán, ktoré si túto agendu vzali za svoju – práve naopak.
Mne osobne sa zdá rozumné tieto záležitosti nastaviť v spoločnosti spôsobom „tolerujem, ale nepropagujem“.
Čím viac sa to tlačí do médií a všade je toho plno, tým viac to spôsobuje podráždenie v spoločnosti a hlavne to úplne skresľuje realitu. Veľa párov rovnakého pohlavia by aj šlo na PRIDE, aby vyjadrili, že sme tu a sme normálni ľudia. Ale keď vás potom v médiách nasypú do jedného vreca s nejakými pomaľovanými deckami v šatočkách pre dominu, ktoré sa afektovane predvádzajú pred mikrofónmi (na čo samozrejme majú právo) …čo my s týmto máme? Aká komunita? Aká menšina?
Ľudia sa delia inak – prirodzene – podľa iných faktorov – veku, vzdelania, povahy, výchovy, geografie. Ale vôbec nie podľa toho, do koho sa zamilujú…
Celý rozhovor je na YouTube.
Dostala som naň SHADOW.. aby sa nezobrazil toľkým ludom, ako obvykle.. Ale neľutujem, že som ten rozhovor urobila…
Tolerovať, ale nepropagovať.. to je pre mňa hlavný slogan z tohto komentáru, ale aj rozhovoru…
Ako sa na ideológiu a agendy pozeráte vy? Pozdieľate tento rozhovor ďalej? Ďakujem