Takto to vidím ja. Nie nemám 55 rokov. Mám 18 a 37 rokov skúseností! A aj sa tak cítim.
Keď po 30 rokoch pracovného života, počas ktorých si zastával rôzne pozície (povedzme aj dosť vysoké), podnikal a pomáhal podnikať iným, zrazu dostaneš životnú facku, stojíš opäť na začiatku a zistíš, že pre okolie si starý, drahý, slabo jazykovo vybavený (1,5 svetového jazyka už zrejme nestačí). A čo ja viem, čo ešte?
A nemáš chuť a silu bojovať s 25-ročnými personalistami a ich naučenými frázami, musíš s tým niečo začať robiť.
A kedže vek je iba stav mysle – kúpiš si v Amerike tričko (aj keď to moje je v skutočnosti šedé), ktorého nápis jasne popisuje stav tej tvojej. Oni to v Amerike asi celé vidia nejako inak. A nie, nebudem hľadať pracovné miesto, rozhodol som sa vytvoriť si ho sám.
Viem, že to nebude ľahké, pretože namiesto personalistov prichádzajú banky a ich opäť neuveriteľne ‚skúsení‘ poradcovia, ktorí majú tie isté debilné otázky, ako hore spomínaní personalisti. A hľadajú dôvody, prečo to, čo chceš, nejde. To má byť prejav mladého myslenia?
Ja som zvyknutý hľadať spôsoby a nie dôvody. To je zlé, alebo staré? Nemyslím si to, a preto verím, že so správnym nastavením mysle sa mi to aj podarí. A to aj bez pomoci tých, pre ktorých som vraj starý.
No a to tričko je k tomu prvým krokom. Nemám 55 rokov. Mám 18 a 37 rokov skúseností! A čo Vy ostatní ? Veríte si tak, ako keď ste mali 18, alebo 25?
Držme si palce!