„Prosím vás, nemohli by ste ešte prísť? Spadla som a nemá ma kto zdvihnúť.“ Čo na to odpoviete?

Anjel stojaci pevne nohami na zemi

O starších ľuďoch som už napísala mnoho slov.

Keďže vnímam, že sú v spoločnosti často neuznaní, spochybňovaní a zabudnutí, motivuje ma o nich písať. Písať z pohľadu ženy, ktorá s nimi strávila veľa chvíľ. V liečebni pre dlhodobo chorých ako socioterapeutka, ale aj v domácnosti ako spoločníčka.

(Viedeň)

Píšem tak, ako cítim, vidím a vnímam. Ale uhol pohľadu u rôznych ľudí nie je rovnaký.

„Zuzana, nechcem počuť o starkých už nič. Jednoducho, „padla“ a idem domov,“ zaznela veta z úst kamošky. So Zuzkou som sa zoznámila v organizácii Sloboda zvierat. Striedali sme sa za stolom dispečera výjazdov za zranenými a opustenými zvieratami.

Zuzka vyštudovala vysokú školu prírodných vied a v súčasnej dobe pracuje ako terénna opatrovateľka starších ľudí. Vybrala si povolanie, ktoré vyžaduje nielen fyzickú a duševnú zdatnosť, ale aj pevnú „hrošiu kožu“.

Denne navštevuje 3 až 4 domácnosti. Nakupuje, umýva, oblieka, varí a počúva seniorov, ktorých dostala do svojej opatery.

Častokrát ešte aj vo večerných hodinách zazvoní u nej doma telefón.

„Prosím vás, nemohli by ste ešte prísť? Spadla som a nemá ma kto zdvihnúť.“

Čo na to odpoviete? Mám po šichte, dajte pokoj?

Nuž, ťažké, ale hlavne nezaplatené.

Počas prísnych opatrení v minulom roku stiahli terénne opatrovateľky do domova seniorov, kde absentoval personál. V nepohodlnom obleku a bez možnosti dať si kávu sa skláňali nad nejednou babičkou či deduškom, ktorých bolo treba polohovať na lôžku, podať stravu a iné ošetrovateľské úkony.

Prečo o tom píšem?

Lebo práca opatrovateliek je stále nedocenená, a predsa tak náročná.

Zuzka sa okrem práce opatrovateľky zúčastňuje programu na pomoc ľuďom bez domova – Kresťan v meste.

V konkrétnych dňoch chodia na určené miesta, ktoré sú vyhradené pre pomoc ľuďom žijúcim na ulici.

Má na starosti sektor potravinársky, konkrétne rozdávanie polievky.

Na otázku, prečo tak koná, odpovedala:

Vedie ma moja viera v dobro, lásku, slobodu.

Vedie ma moja úprimná viera v Boha.

Vedie ma súcit ku všetkému živému a chuť pomáhať slabším.

 Ak stretnete v meste ženu, nesúcu ťažké tašky s nákupom, ak si všimnete ženu, ktorá z križovatky odnáša vystresovaného ježka alebo mačiatko, ak stretnete ženu, ktorá sa vždy usmieva, aj keď akokoľvek ťažko bude, tak je to ona – Zuzka.

Anjel stojaci pevne nohami na zemi…

Zuzana Balašovová Donátová,

Terénna opatrovateľka – Zuzana Pařízková

Korektúry: Katarína Málková