Bolo to už dávno, veľmi dávno. V minulom storočí. Po vysokej škole. V období hľadania sa. Hlava plná otázok. Čo budem robiť, kde sa zamestnám, kde budem žiť, s kým budem žiť, ako budem žiť, prečo budem žiť.
Vtedy som napísala toto:
Hry osudu. Kto pykať za ne má?
Bolesť ducha trýzni a vyčerpáva,
aby si v poslednej agónií bezmocnosti
pochopil krásu vykúpenia z vlastnej slabosti.
Vždy sme na začiatku.
Pamätám si presne, kedy a ako vznikli tieto verše.
Napriek tomu, že som bola mladá, cítila som sa vyčerpaná a stratená.
Bolo to obdobie keď som túžila usadiť sa a hlavne mať veci pod kontrolou. Riešila som zamestnanie, lásku, domov, rodinu, priateľstvá. A veci vyvíjali. Vždy sa niečo menilo, neustále riešilo, niečo sa pokazilo, veľa sa toho podarilo a naplnilo.
Nie vždy to išlo podľa vysnívaného scenára. Život priniesol aj sklamania a nenaplnené sny. Boli chvíle, keď sa mi ťažko stávalo zo zeme a zúfalo som hľadala iskierky nádeje. Keď som dospela k tomu čo som chcela, hneď na to prišla nová výzva či cieľ. V čase keď som písala tieto verše, som si myslela, že je to len obdobie. A keď dosiahnem po čom túžim, budem sa z toho tešiť a užívať si to.
Život a čas ma naučil, že to tak nefunguje.
Už sa neteším a nečakám na to, že vecí iba plynú. Zistila som, že rutina ma dusí a neprospieva mi. Dosiahnutie pomysleného cieľa ma nepoteší. Za cieľom vidím ďalší štart. Dnes viem, že môj život je o zmene a o výzve. Teším sa z každej čo príde.
Je to osud? Nie. Je to život. Môj život beriem ako hru. Všetko čo sa mi v živote zmenilo mi veľa dalo. Čo som si neželala, tak odišlo. Každá zmena mi vždy niečo priniesla a niečo odniesla. Radosť aj smútok, prácu či výzvy, sklamanie, nové obzory a nových ľudí do života, stratu blízkych, skúsenosti a spomienky. Spomienky na to čo bolo dobré a radosť z toho, že to môže byť ešte lepšie.
Zmeny si vyžadujú energiu.
Tá nám často chýba a preto sa bránime zmene. Každá životná zmena mi napokon dodala energiu a chuť ísť ďalej. A aj keď nás to bolí, či vyčerpáva a prináša veľa negatívneho, spomeňte si na chvíle, keď ste to dali a boli ste so sebou spokojní. Prekonali ste strach, bezmocnosť a našli v sebe silu na výzvy a nové začiatky.
Na ceste zmien nemusíte byť sami.
Mne pri mojich zmenách a životných trápeniach vždy niekto pomáhal. Moji blízki, rodina, priatelia, známi aj neznámi. Všetci odborníci na slovo vzatí. Ďakujem Vám. Pomáhajúce ruky sú všade naokolo. Otvor oči a vystri ruku s požiadavkou o pomoc či podporu. Skús to. Začiatky sú nádherné.
Som vetroplach, neobsedím a zmenu potrebujem k životu. Mám rada začiatky a konce. Výzva je pre mňa život. Som rada nápomocná ľuďom, ktorí sa neboja prijať výzvu a zmenu za svoje. Osud máme vo vlastných rukách.
Autorka je koučka a kariérna poradkyňa
Mohlo by vás zaujímať:
ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt


