Nedojedli ste do sviatku Troch kráľov koláče od sviatkov? Môže vás čakať rok biedy a šetrenia…
Starý rok odišiel… Kým nastal posledný deň v roku, prešli ešte dva dni. Deň Jána / 27. December / a deň Mláďatiek / 28. Decembra /.
Na deň Jána sa v tradičnom roľníckom prostredí vynášala slama, ktorú mali domáci počas Vianočných sviatkov pod stolom, použili ju do podstieľky pre dobytok alebo z nej urobili povriesla a obviazali ním stromy.
Aj keď Silvester / 31. December / nebol v tradičnom vidieckom prostredí dňom veľkých osláv, na vidieku dodržiavali určité obyčaje. Najmä tzv. kurinovanie, ktoré súviselo s chovom a rozmnožovaním hydiny. Na východnom Slovensku chodievali po domoch dvaja muži prezlečení za ženy, ktorých volali kurine babi. Gazdiné z nich trhali slamu a vkladali ju do hniezda, aby sliepky dobre znášali vajíčka.
V iných častiach Slovenska bolo zaužívané babenovanie, spojené s blahoželaním skupiny mládencov na čele so svojím richtárom k Novému roku. V tento deň sa nič nesmelo z domu odniesť ani požičať, za to sa malo všetko požičané vrátiť. Večera na Silvestra bola rovnaká ako aj na Štedrý deň, aj keď už nemala taký obradný charakter. Nerobili sa úkony, ale už sa mohli jesť mäsité jedlá. Mládenci vylepšovali náladu poslednej noci hlukom, buchotom, praskali bičmi, strieľali z mažiarov. O polnoci chodievali spievať na vežu. V domoch, kde bývavali priadky, sa stretla mládež a pri speve, tanci a zábave čakali na Nový rok.
„Vinšujem vám štastlivý nový rok, aby vám odpadol z pece bok a z povaly hrada, aby sa vydala vaša dievka mladá.“
Najdôležitejšie bolo, aby sa na nový rok nejedla hydina. Každý rok mi to moja mamička pripomína svojím telefonátom, aby nám vraj neuletelo šťastie. Ani zajačina sa nesmela jesť, aby šťastie neodbehlo. V niektorých obciach sa nejedla ani ryba, aby šťastie a peniaze neodplávali. Pod obrus sa zvykli dávať mince alebo neskôr aj papierové peniaze, aby ich bolo dostatok počas celého roka.
Domáci, príbuzní a susedia sa poobede navštevovali.
Navzájom si vinšovali zdravie, šťastie, Božie požehnanie. Záver zimného novoročného obdobia sa končil na deň Zjavenia Krista Pána / 6. Januára /. Vtedy hviezda doviedla troch mudrcov z Východu, vykladačov hviezd Gašpara, Melichara a Baltazára do Betlehema k Synovi Božiemu, Ježiškovi ležiacemu v jasliach. Tento deň bol posledným dňom obchôdzok a kolied patriacim k vianočno-novoročnému obdobiu.
„Veľmi sa tešíme a radujeme z toho, že ste tento sviatok Troch kráľov pri dobrom zdraví a štastí dožili.
A pri tom zo srdca prajeme a žiadame, aby ste sa mohli radovať i po smrti s Kristom Pánom na nebi a na večné veky.“
Sviatok Troch kráľov bol posledným dňom obchôdzok a kolied viažucich sa vianočno-novoročnému obdobiu. Mládenci zorganizovali zábavy. Do polnoci sa v domoch dojedli posledné zvyšky novoročných jedál a koláčov. Ak by s nimi gazdiná šetrila a odkladala ich, čakal ju rok plný biedy a šetrenia. V rodinách zvesili ozdoby z vianočného stromčeka a stromček vyniesli z izby. Najkrajšie sviatky roka sa skončili, ale žačalo sa obdobie sýtych žalúdkov, hudby, spevu, tanca, zábav, roztopaše.
Do dverí vstúpili fašiangy.
Týmto textom pokračujeme v seriáli: Návrat ku koreňom s Janou Torzewskou Kamenskou (poklady minulosti pretavené do prítomnosti).
Jana Torzewská Kamenská sa venuje tvorbe šperkov a čerpá pri nich z minulosti. A tiež zo skúseností a toho, čo ju naučila jej starká.
Janinu tvorbu nájdete tu: RETROBIJOU a jej stránku na FB tu: https://www.facebook.com/RetroBijou.sk
Na ďalší text sa môžete tešiť už čoskoro…