Toto zamyslenie vzniklo ako reakcia na článok od Jozefa Prazňáka – Piatkový liek… Možno pobaví alebo doplní. Napísala Silvia Grecová.
V mojej obľúbenej knihe jedna z postáv radila ubolenému smutnému chlapcovi, že sú 3 veci ktoré pomôžu pri bolesti.
Chlapec tipoval:
-Alkohol?
-Nie.
-Plač?
-Nie.
-Lieky?
-Nie.
-Tak čo teda???
Prvou je dobré jedlo.
Nie je nič lepšie ako rozhýbať endorfíny cez chuťové poháriky. Napríklad taká čokoláda alebo čerstvé pečivo s maslom, šťavnatý steak, bryndzové halušky alebo tiramisu (každý si už vyberie to svoje).
Druhou je dobrá hudba.
Napríklad Čajkovský, Neřež, Nohavica, Kali, Metalica……..(podľa výberu).
A treťou je dobrý film.
Film, ktorý sa dobre skončí alebo aj nie, ale robí človeka lepším, dáva mu nádej.
Film, ktorý je ľudský, má zmysel pre humor.
Film, kde hrdinovi zomiera priateľ v náručí a on znáša rany osudu s neuveriteľnou odolnosťou, kde zloduchovia sú polapení, kde sa hrdina stretne za zvuku dojímavej hudby so svojou krásnou vílou s modrými očami a zachráni našu Matku Zem.
Mňa sa raz jeden pán doktor s veľmi špecifickým zmyslom pre humor po vyšetrení opýtal:
-Tak pani inžinierka, čo nesmiete zabudnúť?
-Veľa spať?
-NIE.
-Veľa piť?
-NIE.
Už mi napadlo len jedno, ale pre istotu som bola ticho.
-Tak už neviem.
-DÝCHAŤ. Nesmiete zabudnút dýchať.
Takže, nezabudnime dýchať.
Či už je to dýchanie zhlboka v prírode.
Krátko nosom nádych, ústami výdych pri behu.
Tiché pokojné dýchanie pri krásnom sne.
Zrýchlené, náruživé, nežné niekde pod „baldachýnom“ (každý nech si už vyberie to svoje).
A keby nepomohlo, mám veľkú kabelku ( takú, o ktorej písal Jozef v článku Piatkový liek…).