Európa sa bojí vlastných občanov
V rozhovore s profesorom Petrom Drulákom som sa snažila pochopiť, kam vlastne smeruje Európa. Jeho odpoveď bola jasná a zároveň znepokojujúca. Podľa neho už dlho nežijeme v liberálnej demokracii, ale v progresivistickej oligarchii, kde rozhoduje úzka vrstva ľudí odtrhnutá od reality bežného života. Bojí sa demokracie a urobí všetko preto, aby si udržala moc. Takýto stav však podľa jeho slov nemôže trvať donekonečna.
Protesty majú sociálny aj kultúrny rozmer
Keď som sa ho spýtala na protesty v Európe, upozornil, že nemajú jedného spoločného menovateľa. V uliciach nemožno ľudí označiť za fašistov. Ide o spojenie viacerých vplyvov. Jedným z nich je oprávnený hnev ľudí, ktorí vidia, ako sa zhoršuje dostupnosť škôl, zdravotníctva, poštových služieb a ďalších základných verejných služieb. Európa pritom financuje vojnu na Ukrajine, no na školy a nemocnice peniaze akoby neboli. Druhým rozmerom je kultúrny problém. Západné spoločnosti sú čoraz nesúrodé a veľká časť ľudí z migračného prostredia sa s novou vlasťou nestotožňuje. Výsledkom je zmes sociálneho hnevu, neistoty a túžby po zmene, ktorá nemusí mať jasný cieľ.
Dav, ktorý bráni staré poriadky
Osobitnú pozornosť sme venovali protestom v Česku na podporu Českej televízie v jej súčasnej podobe. Profesor Drulák priznal, že ho to desí. Desaťtisíce ľudí podľa neho protestovali proti tomu, aby bola televízia transparentná a aby verejnosť vedela, kam idú peniaze. Priamo povedal, že sa správajú ako tupé stádo, a práve takéto stáda podľa neho umožnili vznik totalitných režimov. Nehovoril o návrate fašizmu ani komunizmu, ale o novej liberálnej totalite, ktorá má iné podoby. Spočiatku ju sprevádza cenzúra, strašenie dezinformáciami a zbavovanie ľudí slobody, hoci formálne voľby stále existujú.
Sloboda sa stráca postupne
Obávala som sa aj otázky digitálnej kontroly. Profesor pripomenul limity na vklady do bánk, rušenie účtov aktivistom a rastúce možnosti sledovania ľudí. V hotovostnej ekonomike je strata účtu nepríjemná, no v plne digitalizovanom svete môže znamenať stratu existencie. Pripustil však aj druhú stranu. Digitálny priestor umožnil vznik alternatívnych médií, ktoré by pred dvadsiatimi rokmi len ťažko vznikali. Práve preto je podľa neho dôležité vydržať, nenechať sa zastrašiť a vytvárať poctivé alternatívy.
Špinavý mier a budúcnosť Ukrajiny
Na záver sme hovorili o vojne na Ukrajine. Profesor Drulák ju označil za výsledok americkej zahraničnej politiky, do ktorej sa zapojili aj stredoeurópske vlády. Po špinavej a krutej vojne podľa neho nepríde spravodlivý mier, ale špinavý a krutý. Ukrajine hrozí strata území, hlboká destabilizácia a vláda rôznych skupín. Najväčšie bezpečnostné riziko pre strednú Európu v najbližších rokoch podľa neho nebude Rusko ani islám, ale práve Ukrajina.
Zmena sa musí začať zdola
Keď som sa ho spýtala, čo by urobil ako prvý, odpovedal, že by obmedzil moc Bruselu a vrátil právomoci členským štátom. Zároveň však zdôraznil, že politici sami nič nevybojujú. Bez občianskej angažovanosti sa veci nepohnú. Ak chceme dôstojný život a skutočnú slobodu, musíme si ich vybojovať sami.
Pripravila: Martina Valachová