Určite poznáte rozprávku o rybárovi a jeho žene. Treli biedu s núdzou. Nečakaná náhoda v podobe zlatej rybky im dala veľké bohatstvo. No nakoniec ich vlastná chamtivosť znovu priviedla na mizinu.
Niekedy keď sedím medzi priateľmi mám pocit , že počúvam podobný príbeh. Každý donekonečna vyratúva čo už má a čo ešte musí mať. Veľmi ťažko nájdem človeka, ktorý viac menej nič nepotrebuje a jediný obchod, kde občas zavíta sú malé potraviny na rohu.
Pritom každý deň ma nejaký odborník presviedča, že práve koleso spotreby je ten zázračný svätý grál, ktorý drží zemeguľu a celý vesmír pokope.
Stačí skromne naznačiť, že máte iba jedny rifle. Hneď ste pasovaný za brzdu hospodárskeho rastu a ničiteľa svetového poriadku. Veď ak nebudeme nič kupovať, nebude čo vyrábať, ľudia nebudú mať robotu, štát nebude mať peniaze na dávky a dôchodky. A čo bude? Chaos, násilie a rozvrat.
Preto jediná cesta, ako prispieť k všeobecnému blahu je nakupovanie. Verím, že málokto odolá takému sústredenému tlaku. Radšej poslušne odkráčame s kreditkou do najbližšieho super -obchodu.
Občas síce zaznie nenápadný hlas, že cyklické krízy nie sú nevyhnutné.
Prináša ich zbytočne vybičovaný rast. Logicky, ak niekto šprintuje do vysilenia, tak ho kolaps neminie. Bežať stále vyrovnaným tempom je omnoho lepšia stratégia prežitia.
No celé stáročia ich nikto nepočúva. Práve preto je príbeh o nenažranej rybárovej žene kruto aktuálny a tak ľahko nezapadne prachom. Akoby človeku niekto vymazal z hlavy cit pre mieru a on zabudol jednoduchú vetu: „Mám dosť, stačí…“
A tak kráčame dejinami v nekonečnom kolobehu začiatku a smutného konca.
Ríše nad ktorými slnko nezapadá ležia dávno zabudnuté vo vlastnom popole. Potomkovia ľudí zo zlatých palácov, dnes biedia v rozpadnutých chatrčiach z prútia. Kedysi najúrodnejšia zem je premenená zásluhou človeka na púšť bez kvapky vody. Tragický obraz nenásytnosti, ktorý vedie k nevyhnutnej skaze.
Pretože stále platí, že ten kto chce všetko, nakoniec nemá nič. Neviem ako vyjsť z tohto kruhu. Možno nám pomôže pozorne čítať rozprávky.
Autorka je blogerka Naše pletky