Prichádzam k pokladni s knihou najnovšieho Liessmanna. Automaticky vyťahujem kreditku a podávam ju predavačovi. Zrazu na mňa vypáli otázku, či som čítal aj Hodinu duchov o nevzdelanosti. Tak toto som nečakal. Pán sa vyzná.
Stojí predo mnou živá bytosť, milý pán, ktorý mi ponúka ďalšiu knihu rovnako dobre ako počítačové algoritmy v e-shopoch. Nezbiera o mne pokútne metadáta. Len vidí, čo čítam a prirodzene mi ponúkne dobrý tip.
Aj kvôli tomuto milujem malé obchody. Rád chodím k Emilovi kupovať syr. Spýta sa ma, či nechcem aj novú bylinkovú pomazánku. Pán sa ako vždy trafil.
Aj na zvolenskej stanici som už zohratý s pani čašníčkami. Objednám si praženicu, preruší nás môj mobil a ona prinesie aj džús a presso s mliekom. Presne, ako to mám rád. Takto nefunguje ani Google.
Lokálne obchody sú skvelá vec. Títo malí obchodníci musia konkurovať sofistikovaným softvérom virtuálneho sveta a bojovať o našu priazeň. Keď mi ale predavač ponúkne ďalšieho Liessmanna, je to iné gesto ako návrh od počítačového programu. Som ochotný zaplatiť aj vyššiu sumu, keď vidím niekoho, kto má skutočne svoju prácu rád.
Viem, že toľko velebený voľný trh nepraje lokálnym obchodom. Sú malí, nevedia vyjednať nižšie ceny od dodávateľov, ani vám neposkytnú milióny zliav a benefitov. Ale keď mám možnosť, budem radšej podporovať Emila alebo predavača v lokálnom kníhkupectve. Sú mi bližší ako efektívne softvéry.
Aj keď ten pán v žilinskom kníhkupectve Artforum nie je vlastne predavač. To je malý lokálny „Pán kníhkupec“. Bolo mi potešením u vás nakupovať.