Aj keď je vonku informačné tornádo a čudná doba, v našom vnútri sme to stále my. Ako sa napojiť na vnútorné ja?

Ako sa napojiť na vnútorné ja, keď je búrka a nezaprší – nielen vonku, ale aj v nás…

Neviem, či ste si to všimli aj vy, no toto obdobie je nejaké šialené a búrlivé. Najlepšie by bolo zistiť, ako sa napojiť na vnútorné ja. Ale začnem počasím… Jeden deň je 37 stupňov a fučí horúci vzduch, akoby niekto hore zapol fén. Dopotení sme všetci, aj moje hrubé črevo, a človek sa nemá ani kam skryť. Druhý deň sa „ochladí“ na IBA 28, no vzduch vo vysušenej krajine stojí a teplo je stále.

Už ani reštaurácie nie sú to, čo bývali.

Mnoho z nich je po tom šialenom korona-tornáde pozatváraných, a tie, ktoré nám tu ešte zostali, bojujú s dennou realitou. Potraviny išli hore, energie tiež, ľudí je málo – no, v skratke, nie v každej reštike či bare, si sadneš do fajnej, klímou vychladenej miestnosti a dáš si niečo dobručké a osviežujúce. Ak sa vám aj také miesto podarí nájsť, v tejto šialenej dobe si človek 5x premyslí, či obetuje 20 euri na niečo „malé“ na ďobkanie, alebo radšej vystriehne dobré akcie na slaninu, olej či zemiaky.

Okrem toho nás vláda a médiá držia, samozrejme, v každodennom strehu, aby sme nepoľavili.

Sem-tam sa objaví informácia o náraste NAKAZENÝCH (na toto slovo som alergická, všetky chlpy na zadku sa mi z toho ježia), potom sa dozvedáme o náraste prípadov opičích kiahní na 10 osôb… slovom DESAŤ… áno, viem, že aj iné choroby sú na svete, ale opičie kiahne sú trendy. Dnes som napríklad počula v rádiu, že došlo k poklesu „nakazených“ kovidom v celej Európe o 40 %. Tak čomu veriť? Asi len sebe samému. No niekedy sa vieme fajnovo oklamať aj sami. Dokonca lepšie, ako vedia klamať politici či médiá.

Ako sa teda nedať oklamať sami sebou – ako sa napojiť na vnútorné ja?

Nuž, jediná cesta je naučiť sa, ako sa napojiť na vnútorné ja, ktoré je isto napojené na univerzálny zdroj lásky a pravdy, a treba dobre počúvať. Že neviete, ako sa to robí? Ani ja! V každom prípade si myslím, že radšej toto nás mohli učiť v škole, na chvíľu vypnúť všetky hlasy, zvuky, vonkajšie cvendžanie života a pozrieť sa do svojho vnútra. Upratať tam, povymetať staré krivdy, pavučiny, zastrčené emócie či hnevy a s čistou hlavou sa triezvo pozrieť na svet.

Buďte k sebe láskaví…

Nedávno sme boli s mojím dobrým mužom v kine na veľmi čudný film, vyzeralo to spočiatku sľubne, niečo medzi sci-fi a realitou. No keď mladá hrdinka ubila svojho protivníka obrovskými gumenými penismi, nevedeli sme, či sa smiať, alebo horko zaplakať nad skazenou dobou. No zostali sme v kine, na konci sme zhodnotili, že väčšiu koninu sme v živote nevideli. Aj keď, na druhej strane, bol to film, ktorý si zapamätáme asi navždy. Nie len pre tie hovadiny, ktoré tam boli, ale aj pre posolstvo, naozaj veľmi silno skryté za tými všetkými hlúposťami.

A aké bolo?

Byť k sebe láskavý. Nielen jeden k druhému, ale aj k sebe samotnému.

Tieto búrky, ktoré nami otriasajú posledné roky, dosť poškodili naše vnútorné svety.

Sme ubolení, unavení a často upadáme do beznádeje. Každý deň sa objaví niečo horšie a horšie. No keď sa pozrieme na realitu našej doby trošku z vtáčej perspektívy, stále sme tu my ľudia, rodiny a priatelia. Aj keď je vonku informačné tornádo a čudná doba, v našom vnútri sme to stále my. Možno je čas nazrieť práve tam, vypnúť vonkajšie zvuky a hluky, zavrieť oči a počúvať, čo nám hovorí náš vnútorný svet, možno je v ňom aj trošku lepšia klíma.

Eva Czermak

#právesaNEstalo

Korektúry: Katarína Málková