Domáca starostlivosť o ležiaceho alebo menej pohyblivého seniora
Starší človek býva často krehký a menej mobilný. Postupne môže prísť až fáza, keď je preňho každý pohyb náročný a väčšinu dňa preleží či zostane pripútaný na lôžko. Pre rodinu je to veľká zmena. Blízky vtedy potrebuje viac fyzickej pomoci a každodennej starostlivosti, pričom sledovať, ako jeho zdravie slabne, nie je ľahké ani po psychickej stránke.
Zdroj foto: Photographee.eu / Adobestock.com
Aké riziká prináša dlhodobé ležanie
Človek pripútaný na lôžko sa nedokáže bezpečne alebo pohodlne pohybovať. Príčinou môže byť obmedzená pohyblivosť, zranenie, bolesť alebo celková slabosť. Niekto leží len dočasne, napríklad po úraze či operácii, iný dlhodobo, nakoľko sa jeho zdravotný stav postupne zhoršuje.
Nehybnosť sa však netýka len svalov. Ovplyvňuje tiež krvný obeh, dýchanie, trávenie, stav pokožky aj náladu. Svaly, ktoré nepracujú, strácajú svoju silu, a to približne o 10 až 15 % týždenne. Najväčším rizikom pri dlhom ležaní sú však preležaniny.
Starostlivosť o ležiaceho seniora je každodenná práca, ktorá sa skladá z malých úkonov opakovaných s trpezlivosťou. Správne zvolená lekárska technika a pomôcky vám ju uľahčia a vášmu blízkemu umožnia stráviť doma viac času v pohodlí a s dôstojnosťou.
Ako vznikajú preležaniny a kde ich hľadať
Preležaniny, odborne dekubity, vznikajú, keď na jedno miesto dlho pôsobí tlak. Ten obmedzí prietok krvi a koža spolu s tkanivom pod ňou sa začne poškodzovať. Najčastejšie sa tvoria na kostnatých miestach: na pätách, lakťoch, bokoch, kostrči a v dolnej časti chrbta. Riziko zvyšuje aj trenie, napríklad keď človeka po posteli ťaháte, a vlhkosť pri inkontinencii.
Začínajúca preležanina môže vyzerať ako sfarbená škvrna. Na dotyk býva teplá, mäkká až hubovitá alebo, naopak, tvrdá a môže bolieť či svrbieť. Ak začervenanie nezmizne ani po tom, čo tlak z miesta uvoľníte, je to varovný signál. Neliečená preležanina sa môže infikovať a spôsobiť veľkú bolesť, preto o nej čo najskôr povedzte všeobecnému lekárovi alebo sestre z domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Pravidelné polohovanie ležiaceho
Základom prevencie je pravidelná zmena polohy, zhruba každé dve hodiny. Ak to senior zvládne sám, pripomínajte mu to. Ak nie, pomôžte mu. Režim je individuálny, preto si ho dohodnite so sestrou alebo fyzioterapeutom a polohy aj časy si zapisujte.
Striedajte najmä tieto polohy:
- Poloha na chrbte – pod hlavu a ramená podložte menší vankúš a ďalší vložte pod kolená, aby ste uľavili dolnej časti chrbta. Päty by sa nemali dotýkať matraca (podložte vankúš pod lýtka alebo použite špeciálne antidekubitné chrániče päty).
- Poloha na boku – chrbát podoprite vankúšom a ďalší vložte medzi kolená, aby sa o seba netlačili.
- Poloha v 30-stupňovom sklone – človeka uložte mierne nabok a podoprite ho vankúšmi. V tejto polohe sa znižuje tlak na krížovú kosť a bedrá a telo má zároveň lepšiu oporu než pri ležaní priamo na boku.
Pri otáčaní seniora neťahajte po plachte, ale nadvihnite ho, ideálne s pomocou posuvnej podložky. Pred každým dotykom mu povedzte, čo idete robiť. Vy sa pri tom krčte v kolenách, nie v chrbte, držte ho blízko pri sebe a ak je ťažší, požiadajte o pomoc druhú osobu.
Ako upraviť lôžko pre ležiaceho pacienta
Keď človek leží väčšinu dňa, posteľ je jeho hlavné prostredie a od nej sa odvíja aj riziko preležanín. Oplatí sa preto zaobstarať seniorovi antidekubitné lôžka, prípadne špeciálny matrac či vankúš. Ich úlohou je rozložiť váhu tela rovnomernejšie, aby žiadne miesto nebolo pod tlakom príliš dlho.
Pri dlhodobom ležaní sa používajú aj striedavé tlakové podložky. Ich vzduchové komory sa v cykloch pomaly nafukujú a vyfukujú, takže tlak sa neustále presúva a podporuje sa krvný obeh. Citlivé miesta doplnkovo chránia chrániče piat a lakťov.
Dbajte tiež na to, aby bola plachta dobre napnutá, bez záhybov, a aby pod telom nezostali gombíky, hadičky ani iné predmety, ktoré tlačia do kože. Posteľnú bielizeň meňte každé dva až tri dni a miestnosť pravidelne vetrajte.
Čistá, suchá a hydratovaná pokožka
Pokožku kontrolujte každý deň, najlepšie pri umývaní alebo prezliekaní, a zamerajte sa hlavne na rizikové miesta. Na hygienu v posteli používajte teplú vodu. Pokožku potom osušte jemným prikladaním uteráka, nie trením, a premažte ju hydratačným krémom.
Pri inkontinencii je dôležitá rýchlosť. Vlhkosť pokožku narúša, preto ju čo najskôr očistite, dôkladne osušte a podľa potreby naneste ochranný krém. Začervenané miesta nikdy nemasírujte, poškodené tkanivo by ste tým mohli zraniť ešte viac.
Pohyb a čas mimo postele
Aj malý pohyb je lepší ako žiadny. Pri nečinnosti svaly slabnú tak rýchlo, že po štyroch týždňoch môže človeku zostať len 50 až 60 % pôvodnej sily. Pasívne cvičenie, pri ktorom opatrovateľ jemne pohybuje rukami a nohami, udrží kĺby pohyblivé a podporí krvný obeh. Ak to senior zvládne, nech sám krúti zápästiami či pohybuje prstami na nohách. Konkrétne cviky si vopred prejdite s fyzioterapeutom.
Pre menej pohyblivého seniora je cenná aj zmena prostredia. Hydraulické kreslá a ležadlá umožňujú nastaviť sklon operadla aj opierky nôh, takže časť dňa môže stráviť mimo postele v polosede alebo pohodlnom ľahu. Aj v kresle však platí pravidlo uvoľnenia tlaku, t. j. bez zmeny polohy by senior nemal sedieť viac ako dve hodiny v kuse.
Pri prvom vstávaní po dlhšom ležaní postupujte pomaly. Krvný tlak môže pri náhlej zmene polohy prudko klesnúť a človeku sa môže zatočiť hlava alebo môže skolabovať.
Dôstojnosť a psychická pohoda
Ležiaci seniori sú ohrození depresiou a sociálnou izoláciou. Pomáha, keď môžu o niečom rozhodovať sami, napríklad aké oblečenie si dajú, akú hudbu si pustia alebo kedy sa budú umývať. Predvídateľný denný režim im dáva pocit istoty. Rozhovory, čítanie nahlas či videohovor s vnúčatami znamenajú pre človeka v posteli viac, než sa zdá. Ak niečo zvládne sám, napríklad sa učesať alebo umyť si tvár, nechajte ho, aj keď to trvá dlhšie.
Pri hygiene chráňte jeho súkromie a vždy vopred povedzte, čo idete robiť. Ak spozorujete pretrvávajúci smútok, apatiu, podráždenosť alebo výrazné zmeny spánku, poraďte sa s lekárom.
Starostlivosť o ležiaceho blízkeho je fyzicky aj psychicky náročná. Rozdeľte si úlohy v rodine. Pomôcť môže aj ten, kto sa priamo nezapája do starostlivosti. Môže napríklad nakúpiť, vyzdvihnúť lieky alebo len robiť seniorovi spoločnosť. Keď už situáciu sami nezvládate, požiadať o odbornú pomoc nie je zlyhanie.