? Bankovky v Rakúsko Uhorsku){kind=link}
Čriepky zo zbierky Milana Neštického – Bankovky v Rakúsko Uhorsku
Hmm, dnes sa musím priznať, že mám trošku trému, lebo nie som historik a čriepky, ktoré idú dnes na pomyselné mólo, patria k našej histórii, o ktorej mnohí z vás viete asi viac.
Bankovky v Rakúsko Uhorsku
Pri potulkách mestom Berst v Albánsku, som narazil na zaprášený obchodík asi so všetkým, čo ten milý pán predavač pozbieral po starých povalách. A medzi tými starožitnými skvostami som objavil bankovky z Rakúsko-Uhorska. Uhorská 10 koruna z roku 1904, rakúska 100 koruna z roku 1912, rakúska 20 koruna z roku 1913 a uhorská 2 koruna z roku 1914. Upútalo ma, že bankovky majú, napriek jednotnej únii, pomenovanie aj vo všetkých 8 jazykoch krajín, ktoré pohlcovali (česky, poľsky, chorvátsky, slovinsky, srbsky, taliansky, ukrajinsky a rumunsky).
Síce Rakúsko-Uhorsko vzniklo už v roku 1867 ako vyústenie územného rozdelenia po porazení Rakúska v rakúsko – pruskej vojne o rok skôr (po bitke pri Hradci Králové), pomenovanie “koruna” bolo zavedené až v roku 1892.
Dovtedy sa používal v Rakúsku “zlatý”, alebo “zlatka” a grajciare. V roku 1892 sa v kurze 1 zlatý ku 2 korunám, tieto meny vymieňajú.
Táto monarchia mala jedného panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, spoločné ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií. Avšak v Rakúsku bola ríšska rada a v Uhorsku – snem, ako parlamenty, ktoré riadili svoje územia. A svoju Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši (Turecko) a jej správa spadala pod spoločné ministerstvo financií.
Rakúsko-Uhorsko zaniká v roku 1918 a s ním aj táto mena, avšak viceré krajiny si názov “koruna” ponechali. (Čechy a Slovensko, Maďarsko, Srbsko, Slovinsko aj Chorvátsko)
Vedeli ste, že Rakúsko Uhorsko bolo hneď po Rusku, druhou najväčšou krajinou a treťou najľudnatejšou (po Rusku a Nemecku)?
A vedeli ste, že hranice južne od Slovenska tvorila riečka Litava?
Preto sa aj územia na západ od nej nazývalo Predlitavsko a na východné – Zalitavsko. Pejoratívny názov bola Kakánia, z nemeckých skratiek slov königlich und kaiserlich, u nás známych preložených CaK (cisársky a kráľovský).
No a vedeli ste, že Rakúsku bola v rakúsko pruskej vojne uštedrená definitívna porážka v bitke pri Lamači(1866)?
Útok Prusov sa začal ráno 22. júla silnou delostreleckou paľbou na Dúbravku a Lamač. Medzitým sa ďalšie oddiely pokúsili o obchvat rakúskych obranných línií cez Kamzík. Pred definitívnym útokom Pruska na Bratislavu ju zachránil podpísaný mier v Mikulove.
Prajem krásny deň na potulkách našou históriou
