TVORENIE JE PRE MŇA NAJLEPŠOU MEDITÁCIOU
„Plány do budúcna? Plánujem byť šťastná a zdravá… (smiech). Chcem sa viac venovať sebe a rodine. Určite chcem udržať pracovné prostredie pre mojich lektorov v škole a tiež ustabilizovať nové podnikanie. No a v rámci toho všetkého tvoriť, to je pre mňa oddych a najlepšia meditácia, vtedy som v inom svete.“ – povedala mi na záver rozhovoru Danka Gallová. Som rada, že som ju mohla vyspovedať…
Danka, už niekoľko rokov sa venuješ tvorbe mozaikových obrazov. Ja, ako laik, poznám len takú klasickú mozaiku, ktorá sa robí skladaním hotových kamienkov alebo napríklad aj z rozbitých keramických črepov. Tá tvoja je však predsa len trochu iná. Môžeš nám priblížiť, v čom je špecifická?
Neviem, či sú moje obrazy špecifické, ale určite súhlasím s tým, že sú iné ako klasická mozaika. Sú to spájané kúsky vypracovanej polymérovej hmoty, u nás známej ako Cernit alebo Fimo, v zahraničí Premo alebo Sculpey.
Túto hmotu kupujem v surovom stave, treba ju zmäkčiť teplom vlastných rúk a potom jej dať rôzne tvary (tam je veľmi veľa možností), zafarbiť ju, dať stvrdnúť vypečením v rúre, potom upraviť výrezom, zalakovať, a až potom vytvárať obraz… skrátka je to dosť dlhý proces, ale neskutočne ma to baví.
Čo ťa inšpirovalo k tvorbe mozaikových obrazov? Ako si sa k tomu dostala?
Vždy som rada tvorila a vymýšľala. Pred 7 rokmi sa mi narodil prvý vnúčik Riško a keď mal asi 3 roky, prihlásila som sa na workshop, kde nás učili modelovať zvieratká práve z tejto polymérovej hmoty. Išla som tam preto, aby som načerpala inšpiráciu a sadla si potom s vnúčikom a učila ho jemnej motorike (hoci priznám sa bez mučenia, že aj kvôli sebe).
Pravda je taká, že sme zatiaľ s vnukom spolu nemodelovali, ale mne to nadšenie zostalo a postupným zoznamovaním sa s rôznymi technikami väčšinou prostredníctvom zahraničných online tutoriálov som ho pretavila do mozaikových obrazov.
Nezainteresovanému človeku by sa na prvý pohľad zdalo, že je to len zopár štvorčekov a obdĺžnikov poskladaných do obrazového rámu, čo je hotové za jedno popoludnie. Koľko času v skutočnosti zaberie tvorba jedného mozaikového obrazu?
Áno, veľa ľudí si to predstavuje presne tak, ako si to opísala. Pravda je však iná a podľa toho, ako som už písala, je jasné, že za deň, ani za dva taký obraz nevznikne. Ten rozmerom najmenší (13 x 20 cm) som robila po večeroch asi 10 dní, spolu približne 40 hodín.
Kedy si vytvorila svoj prvý obraz? Pracuješ podľa nejakého konkrétneho zaužívaného postupu? Alebo si si vytvorila svoj vlastný?
Prvý obrázok vznikol asi pred 4 rokmi. Po spomínanom workshope som sa viac začala zaujímať o techniky, ktoré ponúka polymérová hmota. Na internete nájdete veľa tutoriálov, väčšinou v angličtine, ale aj keby som nevedela po anglicky, názorne tam vidno, čo sa ako robí. Dobrým zdrojom je tiež Pinterest. Z týchto zdrojov čerpám vždy len inšpiráciu, ani jeden môj obrázok alebo šperk nie je navlas podobný ničomu, čo tam nájdete.
Kde hľadáš nápady pre svoje obrazy. Tie sú vždy na nejakú tému. Nakreslíš si ho alebo si ho len vytváraš v mysli?
Každé dielko mi niečo pripomína, nejaké obdobie v mojom živote. Či už mi vtedy bolo fajn, alebo trochu ťažšie. Nič to však nemení na tom, že do svojich mozaikových obrazov vkladám pozitívnu energiu a radosť z tvorenia. Niekedy tému určí samotná šablóna alebo silikónová forma, na ktorú niekde natrafím a hneď si v mysli vytváram základ pre ďalšie dielko. Inokedy zase vidím niekde peknú mozaiku – takú klasickú z keramických kúskov, a tá ma inšpiruje k niečomu podobnému z polymérovej hmoty.
Cernit je základnou hmotou, ktorú používaš pri tvorbe svojich mozaikových obrazov. Skúšala si z neho vytvoriť aj niečo iné ako mozaiku?
Polymérová hmota všeobecne ponúka nespočetné množstvo využití a veľa možností na realizáciu. V poslednom čase sa venujem aj šperkom. Baví ma, keď mám na ruke náramok, ktorý je originál, a radosť je o to väčšia, keď sa páči aj iným a pýtajú sa naň. Okrem vypracovaných kúskov Cernitu do rôznych tvarov a farieb doňho totiž vkladám aj prírodné lávové kamienky, na ktoré si potom kvapkám môj obľúbený esenciálny olej. Náramky personalizujem a väčšinou robím na mieru ako doplnok v rovnakých farbách k určitému typu oblečenia.
Okrem Cernitu používaš aj iné materiály? Videla som v tvojich obrazoch napríklad aj drobné kovové detaily.
Cernit je len jednou z množstva značiek, ktoré sa na tento účel dajú použiť. S ním sa mi pracuje zatiaľ najlepšie. Je to ekologicky nezávadná hmota a dobre drží tvar po vypečení. Šperky sa dobre robia aj z Fima. A áno, pridávam aj iné materiály, kovové kúsky, časti starších šperkov, plánujem zaradiť aj drevené časti. Momentálne sa učím, ako robiť transfer (prenos obrázku alebo fotografie) na polymérovú hmotu.
To je poriadna výzva. Už teraz mám v hlave, čo všetko by sa s tým dalo robiť… Keby mal len deň viac ako 24 hodín…
Tvoje obrazy sú plastické. Ako dosahuješ ten 3D efekt?
To je moje know-how (smiech). Ale nie, ja vlastne ani neviem. Skúšam zo všetkých strán ako by ten mozaikový kúsok mohol vyzerať. Keď to nie je ono, zruším pôvodný zámer, rozmodelovanú hmotu použijem neskôr na niečo iné, zoberiem inú šablónu, iný doplnok a skúsim niečo nové. Manuál na to nemám, musí prísť nápad a chuť, s čím teda problém nemám. Jediné, čo mi chýba, je čas. Čas je pre mňa veľmi vzácna komodita. Ale pre koho dnes nie je?
Máš svoj obľúbený obraz? Visí nejaký aj v tvojom byte?
Môj obľúbený je vždy ten posledný. Ale netrvá to dlho a púšťam sa do ďalšieho nápadu. Takže vlastne nemám nejaký jeden obľúbený. Viaceré z nich by som už teraz urobila inak, alebo vôbec nie… Ale to je, myslím, prirodzené pri každej tvorbe. Zatiaľ u mňa v byte nevisí žiaden, všetky chystám na výstavu Dvorné dámy vo Zvolene. Tam budú mať premiéru, potom uvidíme…
Ako si sa dostala k výstave Dvorné dámy? Môžeš nám povedať viac o tomto projekte?
Uf… tak to je veľmi osobné… Pred 3 rokmi sa mi narodil druhý vnúčik Vilko, žiaľ, s ťažkým telesným aj mentálnym postihnutím. O pol roka na to jeho mama – moja dcéra dostala ponuku, lebo inak to neviem nazvať, byť s ním súčasťou Dvorných dám – výstavy, ktorú organizuje už niekoľko rokov Zuzka Almáši Koreňová vo Zvolene na Starej radnici. Výstava má charitatívny podtext, vždy je spojená so zbierkou venovanou rodine s postihnutým dieťatkom.
Zuzka iniciovala zbierku pre Vilka a keď som videla, ako pribúdajú peniažky na jeho konte, pocítila som túžbu stretnúť sa s ňou a poďakovať sa ešte pred samotnou výstavou.
Súhlasila, a tak sme sa ja a moja dcéra s malým Vilkom vybrali na návštevu, na ktorú sme sa vlastne sami pozvali. Spoznali sme osobne Zuzku i jej manžela Martina, úžasných inšpiratívnych a milých ľudí. Ako malý darček a poďakovanie som jej doniesla jednu moju mozaiku.
Tak sa jej zapáčila, že mi vzápätí ponúkla možnosť vystavovať na nasledujúcej výstave Dvorné dámy. Bolo to od nej milé, ale nebrala som to vážne. Jednoducho som to vypustila z hlavy. O dva mesiace neskôr sme sa so Zuzkou stretli na ďalšej akcii vo Zvolene. Cez prestávku prišla Zuzka za mnou a spýtala sa ma, či tvorím a koľko mám toho už spraveného. Až vtedy mi došlo, že to myslí vážne a naozaj so mnou počíta. Odvtedy sme spolu často v kontakte.
Ja, ako mama dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, viem, čím si asi prechádza tvoja dcéra. Ako túto situáciu vnímaš ty, z pohľadu starej mamy?
Spočiatku to bol šok… Neboli sme na to pripravení, nikto to nečakal. Svet sa obrátil hore nohami a ja si len pamätám na to, ako som obdivovala statočnosť svojej dcéry a zaťa. Okrem hlavného ťažkého postihnutia viditeľného hneď po Vilkovom narodení, sa stále objavovali nové a nové diagnózy. Bolo treba absolvovať rôzne vyšetrenia, dlhodobejšie opakujúce sa pobyty v nemocnici, a pri tom pomôcť zabezpečiť základný chod rodín – mojej aj dcérinej.
Boli to situácie, kedy sme boli vďační za to, že pri nás stáli naši najbližší – rodina a blízki priatelia, ale aj vynikajúci lekári. Tí ostatní sa postupne preriedili. A je to v poriadku. Aj to vám otvorí oči.
Dnes má Vilko 3 roky. S odstupom času celú situáciu vnímam ako veľmi náročné obdobie, hlavne pre moju dcéru a jej rodinu. Ťažko postihnuté dieťa vás postaví nohami rovno na zem. Veľakrát je to aj boj s úradníkmi, ktorí by, naopak, mali pomáhať. Čo sa týka mňa, som za druhého vnúčika veľmi vďačná. Jeho príchod mi, paradoxne, skvalitnil život. Viem, že to bude znieť ako klišé, ale v takých situáciách, aké sme riešili, si uvedomíte, čo je podstatné a čo nie.
Prišlo viac pokory a uvedomenia si, aký je život krehký. Podnikám už 16 rokov a veľakrát som okrem práce nepoznala nič iné. Keď sa narodil prvý vnúčik, trochu sa to zmenilo, ale až Vilko tomu všetkému urobil doslova stopku. Podstatne som zvoľnila tempo, diverzifikovala som podnikanie, plním si sny a viac sa venujem tvorivej činnosti.
Snažím sa pomáhať dcérinej rodine, ako sa len dá. Prišlo mi do života mnoho pozitívnych ľudí a vecí, urobila som si viac času pre seba a svojich blízkych. A hlavne – nepotrebujem byť vo všetkom stopercentná a nevyžadujem to ani od druhých… Je toho oveľa viac, čo som Vilkovým príchodom pochopila…
Výroba mozaikových obrazov je zatiaľ skôr len tvojou záľubou. Čo ťa v skutočnosti živí?
Mám malú jazykovú školu v Banskej Bystrici. Špecializujeme sa na výučbu angličtiny vo firmách a organizáciách. Posledných 5 rokov sa aktívne venujem aj arómoterapii a pracujem pre firmu, ktorá je jednotkou na svete v produkcii čistých esenciálnych olejov. Sú to nové výzvy a nový druh podnikania a je to pre mňa nesmierne zaujímavé. Práca s esenciálnymi olejmi najvyššej kvality je povznášajúca, vďaka nim zvládam mnohé životné situácie omnoho lepšie. No jednako, angličtinu učím stále, lebo ma to baví. Mám v škole výborný tím, na ktorý sa môžem spoľahnúť.
Momentálna situácia nepraje mnohým drobným podnikateľom. Ako sa situácia okolo korona pandémie dotkla tvojho podnikania?
Aj dotkla, aj nedotkla. Na jednej strane môžeme učiť online, na druhej strane sa to nedá všade. Ten sekundárny dopad pandémie sa ukazuje práve teraz. Mnohé firmy prepúšťajú alebo škrtajú benefity pre svojich zamestnancov, akými výučba cudzieho jazyka veľakrát je.
Mnohí individuálni klienti sa tiež dlhodobo nechcú učiť v online prostredí. A mňa už tiež prestáva baviť chodiť do školy v podstate len svietiť a kúriť, lebo lektori učia online z domu. Dúfam, že tento stav už dlho nepotrvá…
Aké sú tvoje plány do budúcna? Pracovné, osobné?
Plány do budúcna? Plánujem byť šťastná a zdravá… (smiech). Chcem sa viac venovať sebe a rodine. Určite chcem udržať pracovné prostredie pre mojich lektorov v škole a tiež ustabilizovať nové podnikanie. No a v rámci toho všetkého tvoriť, to je pre mňa oddych a najlepšia meditácia, vtedy som v inom svete.
Viac z tvorby Danky Gallovej tu:
Mozaika a šperky z polymérovej hmoty | Facebook
Rozhovor pripravila: Daniela Maťuchová
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus
Ak chcete Danke zanechať odkaz alebo jej poslať pozdrav, urobte tak TU: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1360636204269935
