Úvod Blog Strana 110

Recept na kuraciu pečeň s hroznom a karamelizovanou cibuľovou omáčkou

Máte radi kuraciu pečeň? Ak áno, tak recept na KURACIU PEČEŇ S HROZNOM A KARAMELIZOVANOU CIBUĽOVOU OMÁČKOU sa hodí kedykoľvek počas roka.

Mnohí sa pečene boja, a pritom má vysoký obsah živín – železo, selén, či vitamíny A, B, K. Ak obľubujete chuť slanej a sladkej chute, toto jedlo je pre vás ako stvorené.

Recept na unikátnu kuraciu pečeň s hroznom a karamelizovanou cibuľovou omáčkou 

Ingrediencie:

  • pol kila kuracej pečene
  • 6 strúčikov cesnaku
  • 5 veľkých cibulí (najlepšie červenej)
  • zemiaky/batáty, hrozno
  • maslo, olivový olej, soľ, oregano, mleté čierne korenie, med, sójová omáčka

Nakrájanú a očistenú pečienku okoreníme a na masle s olejom z prudka opražíme z oboch strán.

Pridáme 2 strúčiky pretlačeného cesnaku a oregano, preložíme do rúry, aby ostali teplé.

Vo výpeku opečieme cibuľu, nakrájanú na pásiky, pridáme roztlačený zvyšok cesnaku, lyžicu medu, popražíme, pridáme sójovú omáčku.

Recept na unikátnu kuraciu pečeň s hroznom

Podusíme.

Po vypnutí pridáme hrozno, prekrojené na polovicu.

(Ja vyberám aj kôstky).

Podávame so zemiakovou kašou, najlepšie batatovou.

Toto jedlo presvedčí aj najväčších odporcov pečene, napr. aj moju dcéru. Chutí skvele.

Dobrú chuť

Petra Nagyová Džerengová

Už máte plány na víkend? Také tie, ktoré sa splnia, alebo skôr asi nesplnia.

Už máte plány na víkend? Také tie, ktoré sa splnia, alebo skôr asi nesplnia. Také tie hraničiace s novoročným predsavzatím, ktoré však na rozdiel od nich nevydržia ani jediný deň.

Ja ich delím na dva druhy. Takzvané aktivizovane neaktívne a takzvané neaktívne aktivizované.

Tie prvé vyzerajú v skratke takto:

Cez víkend konečne pôjdeme na chatu a berieme aj Mirku s rodinou, alebo aspoň do akváča, alebo niekam na wellness, alebo pôjdeme na bajkovačku, lebo hlásili, že bude pekne, ale ak by nebolo, tak navštívime bratranca, vypraceme roldorku a dáme veci chudobným.

skutočnosť je taká, že sedíme doma v magickom začarovanom pentagrame SKKPO. Spálňa – kúpeľňa – kuchyňa – pracovňa – obývačka. Pre istotu až do pondelkového rána. Pre istotu s ďalším prírastkom  0,7 BMI .

Tie druhé víkendové plány vyzerajú v skratke takto:

Tento víkend nevstanem z postele, iba do kúpeľne, do kuchyne a k telke. Ináč budem celé dva dni ležať a oddychovať.

Zaslúžim si po dlhom a namáhavom týždni už konečne nerobiť nič.

A v pondelok v práci rozprávate o svojom víkende olympijské storky.

Ako ste stihli opraviť práčku, presadiť kvety, zazimovať záhradný nábytok, prehodiť zimné gumy na aute, nakúpiť deťom do školy nové topánky a bundy, pohrabať lístie, popíliť konáre na jabloni, vydrhnúť dlažbu v pivnici a pre istotu trikrát Savom a kefou na podlahy a odbehnúť si svojich päť kilometrov…

Ešte že máme tie pondelky a môžete si prísť do práce oddýchnuť, slastne sedieť a nič nerobiť nad excelom, pavrpojntom a počas šéfových porád, kedy od vás nič nechce, nič nepotrebuje, len sa potrebuje po víkende vyrozprávať. Keď on sa tak rád počúva! Prečo mu to teda nedopriať?

Zamysleli ste sa už niekedy, čo by sa stalo, keby ste si aspoň raz naplánovali víkend, v piatok večer, v súlade s realitou a s vašim egom?

Hýčkajte si svoje ego.

Že ste o tom ešte nepočuli?

A nepočuli ste ani o tom, že najlepšie je na to začať v piatok večer?

Rovnako ako si vaše nohy zaslúžia starostlivú  pedikérku, vlasy kaderníčku, zuby dentálnu hygieničku a pleť kozmetičku, podobne je na tom aj vaša duša. Všimli ste si spojitosť medzi pedikúrou, manikúrou, kaderníčkou, kozmetičkou a dobrým pocitom? Že je to o tých pár chvíľkach, kedy sa celý svet točí iba okolo vás, aj keď je to možno iba jedna šikovná pedikérka, ale dáva vám pocit jedinečnosti, výnimočnosti a šťastia?

Doprajte a dopriavajte si pravidelne pocity, ktoré nás robia tak veľmi hepi.

A čím sme starší, alebo zrelší, alebo skúsenejší, tým viac si vieme vychutnať okamihy. Lebo človek, ktorý je vám najbližší – ste vy.

„Láska je od ľúbiť a preto začínam vždy u seba. A s troškou šťastia budeš možno na rade jedného dňa – ty.“

Tieto slová som si požičal a veľmi voľne preložil z jednej úžasnej pesničky rakúskej legendy Johanna Hölzela. Legendy, ktorá dokázala s nemeckými textami preraziť nielen v júkej, ale aj v Amerike. Hviezdy menom Falco. Chýbalo mu presne trinásť dní, aby sa dožil veku 41.

Doprajte už tento víkend, už tento večer svojmu egu, svojmu najbližšiemu ja, to, čo si zaslúži.

Nevyrábajte mu stres.

Neklamte ho.

Lebo stresujete sami seba a klamete sami sebe.

Naplánujte si krásny víkend v súlade s tým, čo potrebujete, cítite a chcete a kašlite na to, čo sa od vás tento víkend očakáva. Myslite na to, že aj vaše ego je iba z lega. A je iba také pevné, také veľké a také krásne aké si ho vybudujete.

V pondelok mi napíšte. Budem čakať.

A keďže tento príspevok píše chlap a chlapi (niekedy aj muži) sa neústavne a často mýlia, je dosť možné, že aj ja sa mýlim práve teraz.

Ale moje ego je spokojné.

Je totiž pripravené na omyly a na to, že sa mýlim a že ja sa mýlim celkom rád.

Dokonalosť sama o sebe ma obišla a je dosť možné, že keď sa rozdávala iným, tak mojim smerom ani nenazrela, nie že by prišla,  zastala a podelila sa.

A aj tak som spokojný.

Lebo  „Celý svet sa točí okolo mňa.“ (Falco, Egoist, 1998).

Jozef Prazňák

 

Ďalších 23 dní budeme zatvorení! Tri základné pravidlá na prežitie Lockdownu.

Je deň prvý. Normálne by sme si prvého januára povedali, že už len 355 dní. Väčšina z nás dnes hovorí – ešte 23 dní…

Niekedy sa veci pose*ú v náš prospech…

Čím som staršia, tým častejšie mám  pocit, že keď sa niečo pokazí, je to vlastne dobre. Akože strašne som vytočená, že budeme doma ešte 23 dní. Predsa sme rátali s tým, že už len do 11-ho. Namiesto toho nastala zmena. Ešte do 24-ho budeme doma a ešte tvrdšie pravidlá, ako doteraz.

„Akože konečne zatvorili tie kostoly.“

„Nemali povoliť tie lyžovačky…“

„Namiesto celoplošného testovania mali robiť iné opatrenia a vybaviť za tie peniaze nemocnice…“

Aj toto mnohí z nás hovoria a nadávajú. Viete čo? Aj mňa to štve.

Veľmi ma to štve. Ale môžem s tým niečo urobiť? A môžete vy? Niečo čo zaberie? Asi ani nie…

Žijeme vo svojich bublinách.

Veľmi pekne to napísala Soňa Borušovičová vo vianočnom príhovore, kde virtuálne prepojila jednotlivé bubliny do patchworkovej deky.

Naša patchworková rodina sa premenila na množstvo malých bublín. Ale sme blízko seba, oddelení a predsa spolu. Ako bublinky v pene, vidíme sa navzájom a odstupom si vyjadrujeme lásku.

Krásne napísané a vystihnuté do bodky.

Ale čakali sme, že prejdú Vianoce a bude dobre. Že odíde 2020 a nastane vykúpenie. Že sa zasa vráti život do svojich koľají. Že bude tak, ako sme boli zvyknutí. (celý článok nájdete tu: https://40plus.sk/vianoce-2020-v-znameni-bezpecnych-bublin/)

Nebude tak, ako sme boli zvyknutí. A to je podľa mňa dobrá správa…

Nie nepomýlila som sa.

Je to podľa mňa dobrá správa.

Dôležité je, ako sa na ňu pozrieme.

Tri základné pravidlá

Pred rokmi som mala jednu super príležitosť rozprávať sa s jedným z najlepších networkmarketérov, ktorý spolupracoval aj s najvplyvnejšími a najbohatšími ľuďmi na svete. V deň mojich 30 narodenín som dostala darček. Bola som na konferencii a on mi venoval pol hodinu svojho času. Z tejto polhodiny som si zapamätala tri dôležité body:

  • Rozprávaj k ľuďom v obrazoch. Rozprávaj tak, aby si to ľudia vedeli predstaviť!
  • Ľudia sa zaujímajú v prvom rade o seba. Počúvaj, čo hovoria – v slovách znejú ich potreby a túžby. Daj im to, čo potrebujú. Len dobre počúvaj!
  • Staraj sa o seba, keď chceš pomáhať iným. Iba silný človek s dobrou kondíciou a nastavením mysle dokáže pomôcť iným. Ale začni od seba.

Tieto pravidlá používam každý deň. Keď chcem niečo vysvetliť, používam obrazy. Začínam príkladom. Tak začnem aj teraz.

Predstavte si, že by nám život plynul naďalej v tom besnom tempe ako pred koronou.

Akože:

  • Ja som mega rýchla.
  • Mám veľmi veľa energie.
  • Zvládam multitasking.
  • Viem robiť na viacerých projektoch naraz.

Ale už mi dochádzal dych.

Jednoducho som asi rok opakovala, že tu sa už musí niečo stať. To niečo som samozrejme nepredpokladala vo forme pandémie. Skôr som si myslela, že sa musí stať niečo v mojej bubline. V mojom minisvete. V tom čo sa snažím budovať… No a ono sa stalo.

Keď som sa o mojich pocitoch rozprávala s ľuďmi, hovorili to isté. Potrebovali sme si oddýchnuť. Všetci. Aj planéta si potrebovala oddýchnuť. Nedalo sa to už zvládať. Už sme nerozlišovali to, čo skutočne potrebujeme, od toho, čo len chceme, lebo aj sused má. Vymeniť auto každé tri roky – lebo tak sa to robí. Dovolenky All Inclusive – lebo si potrebujete predsa oddýchnuť od toho besného tempa. Šaty značkové, veď ako inak…

Neustály hon. Neustály rast. Ale viete čo? Keď sa pozriete na najstarší strom v parku pri vašom dome, tak zistíte nasledovné:

Ani koruna stromu nerastie do neba.

V istej chvíli prestane rásť do výšky a strom košatie. Takto to je a tak to je v súlade s prírodou. Takže symbol obrazu máme. Strom. Košatý strom. Zdravý strom. Nie za každú cenu najvyšší strom…

Tu na tomto mieste si treba položiť otázku: Čo robiť, aby váš strom života bol košatý? Zamysleli ste sa nad tým? Máme teraz šancu. Ešte 23 dní priestoru vo vašej bubline.

Čo je váš košatý strom? Váš život? Chcete späť ten zhon? A dôvod? Aby ste mohli makať na nové auto každé tri roky? A na dovolenku All Inclusive? (nemám nič proti autám, ani dovolenkám…každý si sem dosaďte svoje…). Máme ešte 23 dní na to, aby ste si spísali vaše skutočné potreby. A aj to, čo od života chceme…

Druhá rada znela: Ľudia sa zaujímajú v prvom rade o seba. Počúvaj, čo hovoria – v slovách znejú ich potreby a túžby. Daj im to, čo potrebujú. Len dobre počúvaj!

Projekt 40plus vznikol preto, že som sa zaujímala o seba. Ale nik na trhu práce sa už veľmi nezaujímal o mňa. Tento príbeh mnohí z vás poznajú. Nebudem sa opakovať, ale v skratke som sa dozvedela, že som už stará a zároveň  prekvalifikovaná. Také dobre po papuli som dostala, že až. Niekto by možno chytil depresiu. Ale ja nie. Rozohnilo ma to a vznikol projekt 40plus. Bol to môj protest. Zdalo sa mi to šialené, najmä, keď som zistila, že je to na Slovensku bežná prax. Tento projekt má po čase našliapnuté na to, aby dal ľuďom v najlepších rokoch to, čo potrebujú.

  • Inšpiruje
  • Radí a pomáha
  • Spája

Aj keď mi mnohí píšu, ako ma obdivujú a neviem čo ešte, ja viem, že to píšu preto, že IM TO POMÁHA. Neberte to v zlom, nemyslím si o vás nič zlé. Je to totiž normálne.

Ak by vám to nepomáhalo, tak vám bude ukradnuté, či niekde nejakú Martinu Valachovú chceli alebo nechceli. ČO vy so mnou máte? Prakticky NIČ. Ale v momente, ak dáva projekt podporu a zmysel VÁM, vtedy má význam. A význam aj pre mňa a celý tím spolupracovníkov samozrejme.

Musela som si však na začiatku povedať, PREČO by sa inteligentní ľudia v najlepších rokoch mali zaujímať o nejaký projekt a neskôr Magazín 40plus. Lebo to chcem ja? Veru nie… Preto, lebo tu musí byť to, čo potrebujete vy…

Za celý čas a obzvlášť za posledné mesiace (áno aj počas KORONY) prišlo do života 40plus hneď niekoľko znamenitých ľudí a pevne verím, že novinky, na ktorých pracujeme budú mať veľký význam pre tisíce ľudí. Korona síce niektoré veci pozastavila (napríklad projekt Stážista), ale iným aktivitám zase veľmi praje. Bude nám cťou, ak budete pri tom. A kľudne napíšte, ČO POTREBUJETE… Nám v 40plus to nevadí. My to nepovažujeme za sebecké… My vieme, že ľudia sa zaujímajú o seba. A to je dobre.

Tretia rada znela:  Staraj sa o seba, keď chceš pomáhať iným. Iba silný človek s dobrou kondíciou a nastavením mysle dokáže pomôcť iným. Ale začni od seba. 

Táto rada je stará ako ľudstvo samo. Leteli ste niekedy lietadlom? Hneď v prvých vetách bezpečnostných pokynov vám personál vysvetlí: „Najprv nasaďte masku sebe a až potom pomáhajte vašim deťom, susedom“ …atd. Prečo asi? No keď nie ste stabilný VY, tak ste najslabším článkom vo vašom tíme. Na túto tému píšem moju druhú knihu, ktorá bude (pevne verím) motivačnou príručkou pre všetkých, ktorí už stratili motivíciu STARAŤ sa o seba. Lebo často si v najlepších rokoch povieme, že čo už ja?

„Áááále veď aj tak roky idú. Starnem. Nedá sa ostať navždy mladý!“

Nie, to sa nedá. Ale stále môžete robiť veci, ktoré vás udržia v hre. Uvidíte, že vás tá hra bude potom viac baviť.

Skúste to… Nemusíte trhať rekordy a behať maratóny – tie navyše neodporúčam, totálne si zlikvidujete kĺby ( hovorí to aj popredný ortopéd, s ktorým som robila rozhovor tu: https://40plus.sk/bolest-kolien-klbov-chrbtice-tomas-jakubik-clinicaorthopedica/)
Ale začnite niečo robiť. Lockdown nám na to dal ešte 23 dní. Za ten čas si môžete vybudovať nový návyk! Čo ste dnes urobili pre seba?

Niekedy sa veci pose*ú v náš prospech… Možno je to aj tento prípad…

No a to je všetko, čo som na dnes chcela priatelia. Mám vás rada. Mám vo vás jednu obrovskú virtuálnu bublinu. A bude mi potešením, ak sa o 40plus aj vďaka vám dozvie čo najviac ľudí. A poteší nás, keď nám dáte vedieť, ČO POTREBUJETE, čo by ste chceli v rámci 40plus…

Martina Valachová

P.S: Na tomto mieste chcem ešte podoknúť, že nelietam v oblakoch. Viem, že sú tu tisíce ľudí ekonomicky na dne. Hnevá ma pomalá a slabá pomoc pre niektoré skupiny ľudí, ktorých pandémia ničí ekonomicky. Neviem ako im pomôcť. Naozaj neviem. Rozhorčené komentáre som už na túto tému písala… Nezabrali…

Rada podporím iniciatívu, ktorá by vedela odvrátiť krach ich podnikania. Heslo sme v tom spolu im hypotéku nezaplatí!

Ak mi chcete zanechať komentár, KLIK SEM: https://www.facebook.com/martina.valachova.39/posts/10218908867456914

Ak si chcete vypočuť názor psychologičky, tak klik na vypočutie:

 

Už je čas, choď! Nie, nepíšem bývalému posledné slová online.  

Už je čas, choď

Nie, nepíšem bývalému posledné slová online.  Mám s bývalými dobré vzťahy a v tomto smere som spokojná, nezaťažená minulosťou, potriasli sme si rukami keď sa ukončovala kapitola a začali sme písať novú, každý inde.

Píšem Tebe, ty zákerný, kŕčovitý, schizofrenický a bezcitný dvetisíc dvadsiaty.

Nevieš si predstaviť, ako chcem aby si už nebol. Vyvetrám po tebe, prezlečiem periny na ktorých ostali tvoje stopy a definitívne vyhadzujem tvoje pomyselné papuče v chodbe. Mala som sa s tebou rozísť už dávno, aj som to mala v pláne. Ale paralyzoval si ma tak, že som len ticho pozerala ako sa vyskytuješ v mojom živote a prelínaš sa so mnou, zaliezaš mi do útrob bez akýchkoľvek rozpakov, ty zvrhlé prasa.

Ako po každom rozchode, aj tu by som si priala radšej vykrvácať, než na teba ďalej myslieť.

Chcem prespať tú inkubačnú lehotu, kým sa ťa v hlave úplne nezbavím a kým všade vidím zvyšky teba. Keby tak existovala malá, nenápadná tabletka, po ktorej sa zobudím a nebudem vedieť, že si vôbec existoval. Koľko bolesti by to ušetrilo nielen mne, ale všetkým, ktorých si sa dotkol svojimi ušmudlanými  paprčami so špinavými nechtami.

Chcem si pamätať len tie momenty a stretnutia, kde si bol sekundárny.

Bol si všadeprítomný, ako mor, ale aj tak sa ti nepodarilo nakaziť nás tou absolútnou apatiou a strachom. Je mi jasné, že o tie ti išlo, chvíľami sa ti to takmer podarilo. Zaliezol si všade kam sa dalo. Natlačil si sa do médií, do našich domovov, tiekol si z vodovodu a šíril si ten svoj sebavedomý a povýšenecký úškrn najmä online. Videli ťa aj ľudia, ktorí inak odolávajú takým zmrdom ako si ty. Dotkol si sa, ale len koncom prsta. Nemáš na to, aby si víťazoslávne popíjal kávičku  a pozeral sa, ako okolo teba horí.

Nepodarilo sa ti odstrihnúť ma od tých dobrých vecí.

Tlačil si mi topánkou na krk aby sa mi zle dýchalo, ale prežila som ťa, s tebou je koniec a ja idem ďalej. Našla som tajnú ingredienciu ako sa nezblázniť a budem ju aplikovať dokola a dokola, ak by si sa pokúsil o ďalší kontakt.

Sú ňou ľudia, moji, moja bublina. Sme silnejší ako ty. Áno, občas si nás rozhádzal a pustili sme sa, ale inak sa držíme za ruky. Len  sa pozeraj, ty parazit, my sme stále spolu.

Moji, ktorí sú so mnou už roky, takí čo prišli, mihli sa a sú už preč, ale priniesli správu, alebo odkaz. Aj noví, ktorí prišli a už ostali. Za nich všetkých som vďačná, lebo sú dôkaz, že niekedy sa dá pohnúť ďalej a cítiť nový vietor aj keď je vonku zamorený vzduch.

Viem že sa pokúsiš vrátiť, že sa len prezlečieš do iného oblečenia. Nebojím sa ťa, pokojne skús.

Zbohom, dvetisíc dvadsiaty.

Kľúče hoď do schránky a odsťahuj sa kým prídem z práce.

Nora Remiarová

autorka je blogerka

 

 

Prečo má skutočný význam v živote to, k čomu nás vedie srdce, vôľa a intuícia?

0

Už ste zvládli urobiť svoju koncoročnú rekapituláciu? Že nestíhate?  No tragédia!

Pravidelne v posledné dni pred koncom roka sa začnú v éteri objavovať príspevky a články o tom, ako správne rekapitulovať starý rok, aké je dôležité urobiť si rekapituláciu tých posledných dvanástich mesiacov. Vraj by „sa patrilo“ zhodnotiť, čo sme tento rok dosiahli, kam sme pokročili, čo zo svojich plánov naozaj splnili. A čo nie.

Na základe toho vytvorili plán na ďalší rok. Stanovili nové ciele a do novej podoby aktualizovali svoje nesplnené sny.

Čím viac takýchto výziev ku koncu roka pribúda, tým viac sa medzi nimi objavia i také, ktoré majú podprahovo medzi riadkami zakomponovaný nenápadný nátlak pre tých, ktorí sa nezačnú riadiť tými dobrými radami a nechytia sa motivácie.

Pre mnohých sa môžu stať doslova koncoročnou nočnou morou. Niečím, čo v nich vyvoláva pocit viny, že niečo ešte nemajú hotové, že niečo nezvládajú, tak ako by to „malo byť“. Skrátka, že nezapadajú medzi dokonalých ľudí, čo žijú ten najúžasnejší a najsprávnejší životný štýl, ktorí si dokážu končiaci rok ľavou zadnou zhodnotiť.

Tiež ste to ešte nestihli? Máte pocit, že sa dopúšťate spoločenského faux pas?

V prvom rade hlavne kľud. Prosím, neurobte si z konca roka vo vašej mysli väzenie. Myslíte, že pokiaľ neurobíte výpočet všetkého, čo ste tento rok dosiahli a mali siahodlhé nové plány, tak vás vesmír do nového roka nevpustí? Či vôbec nový rok nebude? Predstavte si, že ten nový rok sa prehupne tak či tak. A my všetci s ním a v ňom! 

Z vlastnej skúsenosti viem, že zhodnotenie uplynulého roka a plány na nový rok majú pre ľudí svoj význam, dokážu byť úžasným ukazovateľom spokojnosti, potvrdením dobre odvedenej práce a tiež obrovským motivačným nábojom.

ALE!

Dokonale to funguje len vtedy, ak sa to deje na báze absolútnej dobrovoľnosti, radosti a viery.

Skutočný význam má pre tých, ktorí vedia, že to robiť nemusia, ktorí vedia, že ak sa nepodarí, vôbec nič sa nedeje. A ide sa ďalej.

Beztrestne.

Bez následkov.

Práve vtedy si radi na rekapituláciu nájdu ten čas a vytvoria svoj priestor.

Len tak.

Mimovoľne.

A dokonca to vôbec nemusia byť striktne určené posledné dni kalendárneho roka.

Sama som sa pred pár rokmi dostala k svojej rekapitulácii o dosť neskôr po Novom roku. Myslím, že až niekedy koncom januára. Posledné dva roky som sa tým dokonca nejako nezaoberala vôbec. Necítila som potrebu. Akosi mi stačilo si priebežne počas roka prejsť svoje nejaké úspechy vtedy, keď som sa konkrétne potrebovala dostať z negatívnej nálady. Alebo tiež pred svojimi narodeninami, kedy sa mi žiadalo si hlavu prečistiť pri vstupe do nového roka svojho života. Práve vtedy to malo ten ozajstný motivačný význam. Pre mňa.

Sumár kalendárneho roka mi vôbec nechýbal. A je to tak úplne v poriadku. Som tu. A úplne normálne som tie roky prežila. A či stihnem zrekapitulovať tento rok? Neviem, určite to mám v pláne a dokonca sa na to teším. Ale mám rozpracovanú inú činnosť, ktorá mi je momentálne prednejšia a má pre mňa dôležitejší význam.

A je to tak v poriadku. K mojej spokojnosti. A to je na živote to hlavné.

Tak navrhujem, poďte si dovoliť neurobiť zhodnotenie vôbec!

Alebo ak áno, tak kľudne až v marci.

Alebo v júni?

Hmmm, inak aj august je pekný mesiac…

Trocha žartov na koniec roka.

Len prosím vás, robte všetko slobodne, kto ako cíti, tak urobí a bude to tak úplne, ale úplne v poriadku. Správnym človekom v srdci zostávate s rekapituláciou či bez nej.

Tak si užite posledné dni a hodiny tohto roka ako najlepšie dokážete a odovzdajte sa uvoľnenej sviatočnej atmosfére.

Spontánne.

Slobodne. 

Lebo skutočný význam v živote má pre nás to, k čomu nás nevedie spoločenská povinnosť, ale srdce, vôľa a intuícia.

Monika Pišteláková

Autorka je motivačná koučka  –   www.monikapistelakova.sk    

Mohlo by sa vám páčiť…

Prečo si dieťa často prenáša do dospelosti otrocké upratovanie a neschopnosť relaxu, vypnutia hlavy?

Ako by znelo vaše meno po štúrovsky? Vitvorťe si svoje vlastnuo štúrovskuo meno

0

Ako by znelo vaše meno po štúrovsky? Vitvorťe si svoje vlastnuo štúrovskuo meno!

V týchto dňoch Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV ponúka verejnosti na svojich webových stránkach špecializovaný nástroj ŠTÚROVCI alias Vitvorťe si svoje vlastnuo štúrovskuo meno, v snahe pripomenúť svojho význačného menovca aj netradičným spôsobom. Autenticita ako vyšitá.

Čo sa vďaka tomu dozviete?

Zdá sa vám vaše meno všedné, ba až nudné? Vylepšite si ho. 🙂 Záujemcovia si pomocou nástroja môžu sami vygenerovať vlastné „štúrovské“ meno. Vytvorenie nástroja bolo inšpirované skutočnými menami, ktoré si štúrovci v pamätný deň 24. apríla 1836 dali na Devíne, no tvorcovia k nim pridali ďalšie slovanské dvoj a trojslabičné mená, ktoré možno rozdeliť na dve časti – ako napríklad Domoľub, Ctiboh či Bojislav.

Práve rozdelením mien vznikli „stavebné kamene“, ktoré sa dajú následne vzájomne kombinovať a vytvoriť výsledné meno. Hoci sa v Štúrovej družine nevyskytovali ženy, nástroj ŠTÚROVCI generuje mená aj pre ne.

Dnes teda netreba ísť až na Devín, ako Štúrova družina v roku 1836, stačí kliknúť na webovú adresu a k svoju menu si môžete pripojiť aj to „štúrovské“. TU: https://www.juls.savba.sk/sturovci/

Vylepšite si svoje meno po štúrovsky

Ak vás láka aj štúrovská slovenčina, vyskúšajte aj prekladač do štúrovskej slovenčiny s názvom LUDEVÍT, ktorý umožňuje základný preklad zo štandardnej do štúrovskej slovenčiny na ortografickej a čiastočne aj na lexikálnej úrovni a ktorý je dostupný tu.: https://korpus.sk/ludevit.html

Zdroj: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Pripravila: redakcia

Kedy začína staroba a čo to je?

Rada od 97 ročnej Viedenskej dámy.

Kedy začína staroba a čo to je
Ilustrácia: Oľga Gromová

Dáma vyššej postavy v saténovom kostýme s vlasmi učesanými do poctivého drdola sediaca v kresle v štýle Biedermaier.Volala sa pani Maier a žila vo Viedni  na rohu ulice, v obytnom dome s piatimi poschodiami.

Na tom prvom som mala požičaný bytík ja ako jej spoločníčka. Prihlásila som sa do jej služieb po skončení vysokej školy sociálnej práce.

Pani Maier bola staršia dáma výrazne sa odlišujúca od ostatných v jej veku.

Svojím upraveným vzhľadom, kondíciou ale aj rozumovou aktivitou.

Tú by som prirovnala až k “mazanosti”, ostrosti a prefíkanosti.

V prvý deň pobytu v jej domácnosti som ju našla sediacu v kresle, ako hľadí do neznáma.

Súcitne som si k nej prisadla a spýtala sa s ľútosťou v očiach ako sa má, či sa cíti dobre, veď predsa už má svoj vek.

Šibalsky a zároveň prísne sa na mňa pozrela a rázne odpovedala.

“Susáne, dnes máme takýto program:

  • Príprava raňajok.
  • Prosím, použite  Karlovarský servis a čerstvé pečivo z pekárne, pre ktoré pôjdete  do pekárničky. Tam majú vždy čerstvé,
  • Potom pôjdeme spolu do mesta na hlavnú ulicu Kärtner strasse a kúpime čokoládové cukríky.
  • Popoludní som objednaná u kaderníka, kam ma odprevadíte.
  • No a každý večer mi zapnete predpoveď počasia. Tá je pre mňa veľmi dôležitá,” dodala pani Maier.

Ako spoločníčka dámy z Viedne som si časom privykla na to, že sa musím prispôsobiť jej manierom, výstrelkom a príkazom.

Z jej života som si odniesla viacero postrehov.

O niektoré sa s vami podelím:

Keď sme boli spolu v obchode, predavač sa automaticky obracal na mňa s otázkou, čo si prajeme. Ignoroval staršiu dámu, o ktorej predpokladal, že už asi nepočuje, alebo jednoducho len preto, že vyzerala stará. Správanie v podobných situáciách sme mali s pani Maier už natrénované.

Na otázku predavača, taxikára, kaderníka a pod. som nereagovala, pretože som vedela, že tá staršia dáma, ktorú sprevádzam je bystrá a rozumná, že si vie tovar vypýtať sama, a dokonca aj zjednať cenu.

Ona bola šéfkou a ja len jej tieňom

Jedného dňa som sa jej opýtala.

“Ako to robíte, že sa cítite fit a ešte vo svojom veku brázdite so zahradníkom na výlety?”

Usmiala sa, ale len popod fúz ako sa hovorí.

“Dôležitý je program, ktorý si vytvoríte. Ja si ho tvorím vždy dopredu na celý týždeň.

Ráno cvičím, sprchujem sa studenou vodou a zaujímam sa o nové veci.” odpovedala.

Pani Meier neklamala.

Kedy začína staroba a čo to je?

S obdivom som sa pozerala na 97 ročnú dámu, ktorá v stoji krúžila rukami bez pomoci.

S obdivom som sa pozerala na 97 ročnú dámu, ktorá sa v banke zaujímala, ako funguje automat na mince.

S obdivom som sa pozerala na 97 ročnú dámu, ktorá sa tónom svojho hlasu nepodobala skromným babičkám, na ktoré sa mladí len súcitne pozerali.

Pani Meier komunikovala ako človek zrelého veku a zaúčala som ju do tajomstiev mobilného telefónu.

Na svoj čerstvo zakúpený kožuch hľadela so slovami:

“Však je vonku zima, ešte ho pár sezón vynosím…”

A čo dodať na záver? Nuž asi len toľko, že keď môj 48 ročný rovesník  zahlási, že je starý, uvedomím si, ako je slovo starý len relatívny pojem.

V dnešnej situácii, keď mnohí zostávame doma, možno vhodne padne rada od 97 ročnej dámy.

Naplánuj si svoj domáci rád a maj sa i naďalej rád!

Ilustrácia: Oľga Gromová

Zuzana Balašovová Donátová

Autorka kníh a sociálna terapeutka

Adresy – linky, kde nájdete jednotlivé knižky:
Za dverami liečebne, rok vydania 2019.
https://elist.sk/kniha/za-dverami-liecebne/Čo vy na to? rok vydania 2020
Chlpaté verše II, rok vydania 2020

Robia si z nás úrady srandu? Takto to dopadlo v roku 2020

Byrokratický nezmysel je každoročná anketa o anticenu pre legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ktoré komplikujú život podnikateľov na Slovensku. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy.

Za byrokratický nezmysel môže byť považované akékoľvek opatrenie legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy s celoštátnou alebo regionálnou pôsobnosťou, ktoré:

• je prakticky nesplniteľné, nelogické alebo nezrozumiteľné,

• je v rozpore s iným opatrením alebo zavádza duplicitnú povinnosť,

• zvýhodňuje iba niektorú skupinu podnikateľov na úkor väčšiny, pre ktorú je opatrenie

zaťažujúce,

• zavádza zbytočnú povinnosť, ktorej výsledok sa v praxi nevyužíva,

• spôsobuje nadmernú administratívnu záťaž alebo vytvára neopodstatnené výdavky,

• iným spôsobom negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie na Slovensku.

Robia si z nás úrady srandu? Takto to dopadlo v roku 2020

Byrokratický nezmysel roka 2020

Nezmysel č.1

Úrady chcú vedieť, kedy bude kvitnúť slnečnica, ktorá ešte nie je zasiata

Včelári musia úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka kočovať so včelstvami. Na formulári musia vyplniť presné poradie miest a dátumy. Povinnosť je v praxi natoľko absurdnou, že musia napríklad zadať, kde sa budú včelstvá nachádzať počas kvitnutia slnečnice, aj keď v tom čase slnečnica ešte nie je ani zasiata. Ak sa netrafia, administratíva sa opakuje.

16 % hlasov

Nezmysel č.2

Vyhradený nákupný čas pre seniorov aj v predajniach pre jedného zákazníka

Protipandemické obmedzenie počtu osôb v prevádzkach (1 človek na 15 m2) a vyhradené nákupné hodiny pre seniorov spôsobujú, že do menších prevádzok (do 30 m2, napr. pekárne, mäsiarstva, či drogérie) smie vstúpiť len jedna osoba. V čase od 9:00 do 11:00 sú to výhradne seniori, aby nedošlo k ich ohrozeniu iným zákazníkom. Toho, ale v malej predajni nestretnú nikdy, keďže v nich môže nakupovať len jedna osoba. Výsledkom je, že najmä malé špecializované predajne s pultovým predajom zívajú prázdnotou, bez šance na tržbu, keďže seniori nakupujú zväčša v supermarketoch, kde majú celý sortiment pokope.

16 % hlasov

Nezmysel č.3

Bezplatná pomoc príbuzných je v rodinných firmách nelegálnou prácou

Príbuzní môžu podľa aktuálnej legislatívy pomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov aj bez pracovno-právneho vzťahu, avšak len pokiaľ ide o jednoosobové s.r.o a fyzické osoby – podnikateľov. Ak už ide napríklad o rodinné firmy, ktoré majú dvoch a viac spoločníkov (napr. manželov či súrodencov) je bezplatná výpomoc zo strany ich najbližších rodinných príslušníkov považovaná za nelegálne zamestnávanie.

14 % hlasov

Nezmysel č.4

Syr, ktorý vydrží mesiace, musí po dvoch dňoch do koša

Úradníci vedia lepšie ako výrobcovia, koľko vydržia ich potraviny. Preto pri tvrdých syroch, ktoré majú trvanlivosť niekoľko mesiacov stanovujú obchodom povinnosť predať ich do 48 hodín po načatí. Niekoľko kilové krásne bochníky syra, ktoré sa v lahôdkarských pultoch nepredajú za 48 hodín, musia do koša, pretože číslo v predpise je dôležitejšie ako zdravotná nezávadnosť a odborné znalosti potravinárov.

7 % hlasov

Nezmysel č.5

Elektronizácia dokumentov vás môže vyjsť draho

Legislatíva obsahuje možnosť papierový originál dokumentu neuchovávať za podmienky, že je vyhotovená elektronická kópia prostredníctvom zaručenej konverzie. Tá stojí približne 2 eurá za stranu a môže ju vykonať iba notár, advokát a niektoré pobočky pošty. Ak by firma napríklad chcela nahradiť všetky papierové účtovné doklady a súvisiace dokumenty elektronickou formou, každý šanón by ju stál približne 1 000 eur, bez ohľadu na dôležitosť konvertovaných dokumentov.

Ďalšie NEZMYSLY, ktoré sa umiestnili v tabuľke Byrokratický nezmysel roka 2020, nájdete tu: https://www.byrokratickynezmysel.sk/

Vedeli ste, že ste na BITCOIN mohli zarobiť 25% za pár týždňov?

Tento rozhovor má necelý mesiac a keby ste boli v deň jeho bublikovania kúpili BITCOIN povedzme za 10 000USD, tak dnes máte 12 500USD.
Ako obchodovať a či a kde nakupovať,  Viac v rozhovore tu:

Apiresterapia liečenie metódou inhalácie z úľu

Počuli ste už o apiresterapii? Že nie?

Spoločnosť MAGAMA s.r.o. sa ako prvá na Východnom Slovensku rozhodla posunúť hranice apiresterapie a prichádza s úplne novou formou, pri ktorej sa využíva plynné skupenstvo (včelia respiračná terapia).

Ako apiresterapia funguje?

Táto metóda funguje na princípe, keď človek vdychuje klímu z celého ekosystému vo vnútri úľu. Inhalácia včelieho vzduchu je v Európe veľmi rozšírenou, uznávanou a dobre zabehnutou terapiou. Priaznivé účinky včelích produktov na zdravie človeka sú ukryté v ich zložení a obsahu biologicky aktívnych látok. Vysoké zastúpenie vitamínov a  enzýmov, ktoré sa nachádzajú vo všetkých produktoch z medu nemajú v živočíšnych produktoch obdobu.

Apiresterapia liečenie metódou inhalácie z úľu

Apiresterapia je vdychovanie vzduchu zo včelieho úľa. Vzduch v úli má vysokú vlhkosť a teplotu približne 36°C. Vzduch v úli obsahuje éterické oleje – hormóny, feromóny, tekuté voskové čiastočky, silný sekrét včiel, enzýmy, cholín, aerosóly z flavanoidov propolisu a včelami vyprodukované fytohormóny. Vo vzduchu, ktorý je vo vnútri včelieho úľa sa nachádzajú prospešné látky v omnoho väčšej koncentrácii a preto je účinok vdychovaním mnohokrát vyšší.

Čo hovorí klasická medicína?

Z klasickej medicíny tiež vieme, že respiračné podávanie liekov je obzvlášť účinné a najjednoduchšou cestou, ako podať liek, je vdychovaním. Prospešné látky sa dostávajú cez pľúca priamo do tela bez inaktivácie črevného traktu. Práve preto pri apirestrapii vdýchnuté mikročiastočky účinkujú rýchlejšie a efektívnejšie.

Pre koho je apiresterapia vhodná?

Apiresterapia je vhodná pre deti, dospelých, ale aj starších ľudí. Je tiež prospešná pre športovcov, ale aj pre ľudí s vysokým psychickým zaťažením. Napomáha zlepšiť fyzický, psychický stav a odstraňuje príznaky pri niektorých chorobách. Posilňuje imunitný systém a pomáha pri rôznych alergiách a chorobách:

  • Bronchytída (zápal priedušiek)
  • Astma
  • Alergie
  • Pseudokrup (nepravý záškrt)
  • Chronicko-obštruktívny zápal pľúc
  • Náchylnosť k infekcii, chronické zápaly
  • Oslabenie imunitného systému
  • Depresie

Apiresterapia môže podať pomocnú ruku aj ľudom, u ktorých bol diagnostikovaný autizmus. Je vhodná aj pre ľudí, ktorí uprednostňujú prírodnú formu liečby. Pomáha ľudom cítiť sa lepšie a mať pod kontrolou pretrvávajúcu bolesť.

Príroda dala ľudstvu riešenie na každý zdravotný problém. Stačí len objaviť tú správnu metódu a šíriť ju ďalej.

Včely a ich produkty ponúkajú oveľa viac ako len med. Ako podporná či doplnková liečba rôznych problémov sa využíva už stáročia. Najviac využívané produkty sú med, peľ, propolis, materská kašička, včelí jed ale aj úľový vzduch. Vyhľadávané sú terapie na lôžku nad včelími úľmi, kde blahodárne pôsobí nielen liečivý vzduch spojený s vôňou včiel a ich produktov, ale aj ich bzukot.

Výskumy potvrdili, že včelie produkty majú vplyv na zdravotný stav u ľudí trpiacich na autoimunitné ochorenie, rakovinu, Alzheimerovu chorobu, sklerózu multiplex, Parkinsonovu chorobu či artritídu.

Spoločnosť MAGAMA s.r.o. (rozhovor o reštarte a podnikaní sme priniesli nedávno tu) sa rozhodla spustiť projekt ako prvá na Slovensku. Okrem vlastných zdrojov sa snaží zabezpečiť financovanie aj formou príspevkov a darov. Ak vás tento spôsob terapie oslovil a chcete pomôcť zrodu projektu, ktorý bude mať širší význam, je to jednoduché.

Dobrovoľný príspevok za účelom fungovania tohoto projektu

„V prípade, že vás apiresterapia liečenie metódou inhalácie z úľu zaujala, boli by sme radi, ak by ste nás dobročinný projekt podporili aj finančne. Je to samozrejme na báze dobrovoľných príspevkov, pretože chceme verejnosti pomáhať nezištne, no však s fungovaním tohoto projektu máme značné náklady. Preto, ak uznáte za vhodné, podporte našu činnosť menším finančným darom či už jednorázovým alebo na mesačnej báze.“ Hovorí Gabriela Milčáková Bendiková

IBAN: SK21 0900 0000 0005 2449 9674

VS: 2021

Pre viac informácií kontaktujte Gabrielu tu: magama@magama.sk

Pozrite čo urobila Silvia, aby sa deti bez techniky mohli vzdelávať! Pomôžeme jej?

0

Silvia Halušicová je úžasná bytosť. Je to ten typ človeka, ktorý keď môže, tak pomôže. Pred Vianocami si zobrala do hlavy, že pomôže deťom, ktoré sa nemajú ako zúčastňovať vyučovania. Vyučovanie online bude pravdepodobne pokračovať… 

Silvia sa rozhodla, že pomôže deťom a rodičom, vybaviť ich technikou. Do projektu zapojila (nielen) známe osobnosti. Pridať sa môže každý……

Silvia, prezraď o čo konkrétne ide?

V prvom rade by som rada povedala, že nie som žiadny Vilo z modrého neba, ani si nemyslím, že spasím svet. Popravde, ak by ľudia vedeli, ako celý tento projekt vznikol, možno by sa za mňa aj hanbili.

Jedného dňa mi kuriér priviezol od nemenovaného operátora notebook. Asi mi ho dali, lebo som si nezobrala nový telefón po skončení paušálu. Povedala som si super, díky a krabicu s notebookom som nechala ležať na zemi, kde bola pár dní bez povšimnutia. Potom som odchádzala na chatu a rozhodla sa upratať si pred odchodom byt. Ako som vysávala, zrazu som do niečoho narazila. Bol to notebook. Začala som v duchu hromžiť, čo je to tu za bordel a rozhodla som sa, že sa ho “zbavím”.

Nahrala som video o tom, že chcem darovať notebook a zavesila som ho na facebook. To bol prvý moment, kedy som sa začala hanbiť. Kto by už len chcel takýto obyčajný notebook za tristo euro. Určite sa strápnim a nikto mi neodpíše. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zrazu našla v inboxe x správ od známych aj neznámych ľudí s rôznorodými, silnými príbehmi, prečo by som práve im mala dať notebook. Toto bol moment, v ktorom na mňa prišla už skutočná hanba.

Vo svojej bubline som úplne zabudla na to, ako žijú ľudia na Slovensku. Napriek tomu, že posledných desať rokov vďaka svojej práci v podstate neustále cestujem po Slovensku a vidím na vlastné oči, čo sa tu deje, tá do očí bijúca chudoba a z nej vyplývajúca nevzdelanosť, napriek tomu som zas raz zabudla… Tento moment ma okamžite naštartoval a začala som točiť ďalšie videá s výzvou pre ľudí, aby sa zapojili a pozreli sa po byte, či sa im tam tiež niečo neváľa. 

Čo sa vám už podarilo?

Veľmi ma potešilo, že okrem bežných ľudí sa do výzvy zapojil napríklad aj Jano Gordulič z Ťažkého týždňa, v ktorom pravidelne glosuje na aktuálne spoločenské témy. Ľudia mi začali písať, že našli notebook, aj dieťa, ktorého obdarovali. Spustila sa akási vlna, lebo ľudia si uvedomili, že niečo, čo sa im váľa v byte, alebo v pivnici, čo už dávno vymenili za nové a už to nepotrebujú, môže neznámemu dieťaťu na opačnom konci republiky zmeniť život. Poslednú várku notebookov, ktorú som odovzdala tieto Vianoce, môžu ľudia vidieť na fotografii v rámci tohto článku. 

Čo môžu ľudia urobiť, ak ich táto myšlienka zaujala?

Čo ma dojalo najviac je, že rovnako ako Juraj, tak aj Katka, sú sami rodičmi a napriek tomu sa rozhodli podporiť neznáme dieťa. Mám pocit, že vždy, keď darujeme, ukazujeme životu aj zároveň nejakú dôveru. Že viem, že môžem darovať, že môžem podporiť. Že to vôbec neznamená, že mne teraz z niečoho ubudne. Práve naopak. Darovať niečo zmysluplné, niečo čo môže zmeniť budúcnosť tejto krajiny, prináša pocit nádeje a dôvery v chod vecí. Sme súčasťou niečoho väčšieho. Iba vzdelaný národ si dokáže zvoliť vzdelaných a kompetentných lídrov, inak to nefunguje. 

Spôsobov, ako pomôcť, je viac. Môžete to urobiť sami, stačí natočiť video o tom, že sa zapájate do výzvy, ukázať v ňom svoj notebook a v texte použiť hashtag #darujmevzdelavanie. A už si len počkať, čo sa bude diať a kto sa vám ozve. Druhou variantou je, ak máte notebook, ale nemáte čas riešiť celú túto logistiku, môžete sa ozvať mne (napríklad cez správu na facebooku – klik SEM).

Ja vyhlásim výzvu u mňa a darcovi pošlem fotografiu obdarovaného dieťaťa aj s jeho príbehom. Intenzitu dobrého pocitu, ktorým sa obdarujete sami, už nechávam na vás : ).

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

To, že ste ZA neznamená, že ste lepší, ani že ste VIAC…

0

Strach z očkovania proti korone

Aké ste mali Vianoce priatelia? Áno viem, boli iné. Aj keď chvíľu som rozmýšľala, že tie moje neboli až tak iné. Nezvykli sme lietať na Bali ani postovať fotky z ľadovca a ukazovať, že sme sa zase posunuli a máme trendy výstroj a pijeme správny drink v správnom lokáli…

Vianoce máme tradične doma. Pečieme medovníky a varíme jednoduché klasické jedlá. Trávime ich plus mínus v rodinnej bubline.

Ja začínam a končím každý deň svojou rutinou ( cvičenie, tvárová joga, beh, nordic, studená sprcha…). Áno aj počas Vianoc.

Dokonca sa nikdy ani neprejedám a teda nemusím potom dávať statusy o tom, ako od januára schudnem… Ako začnem cvičiť. Ako zredukujem sladké… atď.

Niekedy mi ľudia zvyknú povedať, že čo z toho (života?) vlastne mám. No, ja všetko čo chcem. Vyhovuje mi to tak.

Čiže klasika u nás bola, ale nevnucujem tento spôsob (nielen) vianocovania nikomu.

Aj keď otvorene povedané viem, že ak by ľudia trávili (nielen) Vianoce bez prejedania, bolo by na svete menej obezity, nebolo by treba toľko tabletiek na schudnutie, toľko drinkov proti nadváhe… No veď viete. Asi ste o tom už počuli.

Mohla by som možno písať statusy o tom, že keď ľudia okamžite neprestanú s prejedaním a okamžite nebudú zdravo žiť, tak jednoznačne som za to, aby im bola odmietnutá zdravotná starostlivosť. Alebo nech si to platia sami, keď sa im skomplikuje zdravotný stav. Veď nemali sa prežierať. Mali sa hýbať.

Ja to ale nenapíšem.

To, že som ZA, aby sa ľudia správali k svojmu telu rozumne, aby sa neprejedali, aby športovali, ešte neznamená, že mám právo sa tváriť, že SOM lepšia, že som VIAC. Dokonca, že mám právo žiadať, aby im bola odmietnutá zdravotná starostlivosť. Veď si za to môžu sami. ČI?

Takže mali sme tu Vianoce priatelia. A fakt ale tento rok iné boli. Médiá (klasické aj sociálne) sú zaplavené ihlami a očkovacími látkami. Osobnosti sa predbiehajú v tom, aby ukázali národu, že oni sa dali zaočkovať a teda to znamená, že to je bezpečné.

Je výborné, že sa rozhodli ako sa rozhodli. Urobili tak na základe vlastného uváženia. Ja ich nejdem ani chváliť a ani haniť. Je to ich rozhodnutie.

To, čo mi prekáža a môže sa nám stať osudným, nie je samotné očkovanie. Osudnými sa môžu stať naše postoje k ľuďom. Niektorí dokonca píšu, že tí, čo sa nedajú zaočkovať, tak nech potom trpia. Nech im odmietnu pomoc v nemocnici alebo nech si to sami uhradia. A HOTOVO!

Tento postoj je veľmi nebezpečný. Je v princípe vyzývaním na porušenie zákona, ktorý zaručuje občanom SR nárok na zdravotnú starostlivosť. A najviac nebezpečné je, že mnohí tí, ktorí demonštrujú, že sa pôjdu dať zaočkovať majú pocit, že sa stávajú lepšími. Že sú niečo VIAC.

Máme za sebou zvláštny rok. Bol úplne iný.

Nikto z nás v takejto situácii nikdy nebol a verím, že tak skoro ani nebude. Zvláštny rok to bol aj tým, že nás vyzlieka do naha. Takou cibuľovou metódou. Šupka po šupke, až zistíme, že sme úplne nahí. A stojíme tu so svojim strachom v Evinom či Adamovom rúchu.

Strach z očkovania proti korone?

Niekto sa bojí dať sa zaočkovať. A niekto sa bojí, že sa niektorí nedajú zaočkovať. Strach ako strach.

Nedovoľme sami sebe kričať na suseda, kamaráta, mamu, frajera, len preto, že on/ona má opačný strach, ak je ten váš.

Dajme si čas. Sme v tom už skoro rok

To že ste/sme/  ZA neznamená, že ste/sme/ LEPŠÍ, a ani to, že ste/sme/ VIAC…

Martina Valachová

Zakázali zpívat, ale nezakázali číst!

Jolana počas korony nelenila a napísala knihu. Je to žena činu a jej kniha v sebe ukrýva 12 príbehov. Na jej webe ma zaujal slogan: Zakázali zpívat, ale nezakázali číst! Pripomína vám to niečo? 

Jolana, predstav sa našim čitateľom. Čomu sa v živote venuješ?

Jsem finalistka prestižní soutěže Žena roku 2016, tvůrkyně projektů Osvoboďte svého vnitřního Lva a Radost se radovat a autorka knížky „Lvíčení“. Ukazuji na konkrétních příkladech, že v životě nezáleží ani tak na tom, co „se“ nám děje, jako na tom, z jakého úhlu pohledu se na to díváme. A že důvod k radosti si můžeme vědomě najít i za těch nejnáročnějších okolností, v jakémkoli věku.

Ako si prežívala prvú vlnu korony? Predsa len v Čechách bola situácia trochu iná.

„Korona“ pro mě od začátku nebyla „strašák“, ale příležitost probudit v sobě to, co v „mírových dobách“ ve mně pohodlně podřimovalo. Od prvního dne jsem denně vysílala živě pro své fanoušky na sociálních sítích na téma zvládnutí strachu z neznámé situace. Připravila jsem pro ně také online kurz na podporu sebevědomí s intenzivní konzultační podporou. Takže jsem neměla čas na nějaké vlastní panikaření…

Napísala si knihu, zatiaľ je v elektronickej podobe. Čo ťa k tomu viedlo?

Poprvé jsem pocítila potřebu „napsat román“ někdy v předškolním věku, kdy jsem sotva znala pár tiskacích písmen. Od té doby uplynulo 45 let a letos jsem se rozhodla vydat knížku doopravdy. Proč právě letos? S koronou v zádech mi došlo, jak jsme vlastně všichni zranitelní. Stačí jeden bacil a zítra už se nemusíme probudit… Tak jsem ještě v noci zburcovala grafika a fotografku a doslova jsme na tvorbu „vletěli“.

Knížku jsme vzhledem k době, ve které vznikala, už předem koncipovali jako elektronickou. Cesta ke čtenáři tím pádem trvá jen pár minut a není závislá na žádných proměnlivých vnějších podmínkách. V případě potřeby tak okamžitě potěší, povzbudí a pohladí duši.

Predstavíš nám niektorú z poviedok? 

Knížka je souborem 12 příběhů na téma vzletů, pádů a následných opětovných „zvednutí se z popela nezdarů a neúspěchů“. Tak jako po sebedelší zimě vždy znovu přijde jaro, tak i úspěch je jednou nevyhnutelný, pokud se nevzdáme a pokud jsme otevřeni novým pohledům a řešením.

Proto jsem také knížku nazvala „Lvíčení“, jako připomínku toho, že náš vnitřní „Lev“ (naše vnitřní síla) v nás často jen poklimbává zimním spánkem, ale kdykoli ji můžeme nechat znovu „vyklíčit“, tedy „vyLvíčit“. Nenechme si namluvit, ani sebou samými, že „v téhle době“ nebo „v tomhle věku“ či „za takové situace“ nemáme sílu čelit překážkám a měnit svůj život tak, abychom se v něm cítili šťastně a naplněně.

V knížce se dozvíte třeba, proč je důležité, aby vám v manželství tekla voda stejným směrem. Nebo proč se bojíme hojnosti. Pochopíte, že nikdy nejsme „trapní“, když jsme „nazí“. Že smrtí nemusí končit propojení s někým blízkým. A mnoho dalšího.

I když je knížečka malá rozsahem, rozhodně nejde o čtení na jedno odpoledne. Většina čtenářů se k ní opakovaně vrací.

Mou nejoblíbenější povídkou je „Já nejsem jako oni!“.

Jde o jedno z mých nejsilnějších životních „aha“, které jsem zažila o Vánocích v metru mezi bezdomovci. Pochopila jsem ten večer, že jsme to my sami, kdo se případně vyčleňujeme z lidského společenství a odmítáme přijmout nabízenou pomoc jen proto, že se povyšujeme nad ty, kdož nám ji nabízejí.

Nebo máme nějakou utkvělou představu o tom, jak přesně by taková podpora měla vypadat, a realita nám do toho zrovna nezapadá. Tak dětinsky trucujeme a pak si stěžujeme, že nás nikdo „nemá rád“. Poslala jsem tento svůj až intimní příběh do světa proto, že může být velkou inspirací i pro ostatní. Ohlasy potvrzují, že to bylo moudré rozhodnutí.

Kde si môžu naši čitatelia pozrieť a prípadne objednať?

Knížku v elektronické podobě si lze objednat na stránce https://www.jolanafiserova.cz/lvi-obsah/e-booky/lvi-kniha/ . Ke knížce čtenář dostane i graficky sladěné „chytré“ záložky pro zapisování toho, co ho v průběhu čtení bude napadat. A též „knížku o knížce“, tedy zajímavé vyprávění o tom, jak knížka vznikala a proč jsem na její vydání čekala 45 let…

Na stejné stránce je možné si nejprve stáhnout ukázku z knížky, nebo se přihlásit do speciální výzvy. Nechtěla jsem, aby zážitek z knížky skončil jejím přečtením, proto jsem vytvořila bezpečný prostor, v němž se čtenáři mohou dělit o své vlastní zkušenosti s životními programy, které jim často ještě dnes zbytečně komplikují život.

Ve čtenářské skupině se dál učíme s těmito domnělými limity pracovat a odesílat je na smetiště dějin.

Motivační knížka „Lvíčení“ se stala i jedním z oficiálních dárků pro účastnice 1. česko-slovenského online kongresu o menopauze, tedy pro ženy 40 +, které ve středním věku nevidí „podzim s blížící se zimou“, ale naopak „nové jaro“.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Prvým Slovákom, ktorého zaočkujú proti korone, bude Vladimír Krčméry.

0

Prvým Slovákom, ktorého zaočkujú proti korone, bude profesor Vladimír Krčméry. Pre SME to potvrdil osobne…

​​Krčméry uviedol, že vakcínu by mal dostať spolu s ďalšími epidemiológmi z konzília odborníkov. Stať sa tak má už dnes 26.12.2020 večer.

Pre SME  vysvetlil, že očkovať sa pôjdu spoločne a pôjdu po sebe, ale on bude prvý, ktorému vakcínu aplikujú.

Ešte pred časom hovorila o očkovaní prvej osoby hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

„Bude to človek, ktorý prichádza do kontaktu s nakazenými a je rešpektovanou osobou vo svojej oblasti,“

Ako bude prebiehať očkovanie?

Rezort zdravotníctva oficiálne avizoval, že očkovať sa začne v nedeľu dopoludnia. V sobotu má prísť 10-tisíc dávok vakcíny do Nitry. Následne v nedeľu dopoludnia začnú očkovať zdravotníkov v štyroch mestách – Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach.

  • V prvej vlne by mali byť zaočkovaní zdravotníci, zamestnanci domovov sociálnych služieb či pracovníci kritickej infraštruktúry.
  • V druhej vlne by mali byť očkovaní klienti DSS, pacienti nad 65 rokov či chronicky chorí.
  • Tretia vlna očkovania by sa mala dotknúť populácie s vysokým rizikom šírenia ochorenia a v štvrtej vlne pôjde o obyvateľov Slovenska nad 18 rokov.

-Infoservis-

Vianočný závin z bratislavského cesta

VIANOČNÝ ZÁVIN Z BRATISLAVSKÉHO CESTA

Vianočné sviatky a klasické makové a orechové záviny k sebe neodmysliteľne patria. Kedysi som robila na Vianoce kysnuté koláče, ale posledné roky sa mi osvedčili záviny z Bratislavského cesta. Komu sa chce s cestom hrať, môže si z neho spraviť aj Bratislavské rožky.

Bratislavské cesto je tenšie a pevnejšie ako bežné kysnuté, udrží viac plnky.

To bol ten dôvod, prečo som hľadala to správne cesto na vianočný závin, ktoré by udržalo akúkoľvek plnku (tvarohovú, makovo – jablkovú alebo makovo – višňovú, lekvárovú, kakaovú či pudingovú). Boli to roky skúšania, vypekania, trénovania a niekedy vznikli aj zaujímavé nepodarky. Jedno však mali spoločné – všetky chutili vynikajúco.

Tipy na rôzne orechové a makové plnky nájdete v receptoch na Bratislavské rožky alebo Bratislavské bajgle, s mliekom i bez mlieka, dokonca so škoricou, ale to som neskúšala. Skôr si myslím, že by to plnke neprospelo a chuť maku a orechov by to nadobro prebilo. Tým, že do mojej plnky na vianočný závin z bratislavského cesta nejde mlieko, ale voda, cukor, med, vyšľahaný bielok a rum, koláč vydrží aj päť dní ako čerstvý. Teda pokiaľ sa skôr nezje.

Hovorí sa, že hotový pokrm je zviditeľnená láska.

Je to tým, že pri príprave do seba absorbuje všetko to, čím kuchár momentálne žije, ako myslí a čo cíti. A tak vám želám nielen na Vianoce radostné, tvorivé varenie a pečenie, s pokojom v duši.

Recept na bratislavské cesto (nájdete kdekoľvek, ja sa držím zhruba tohto zloženia):

  • 300 g polohrubá múka
  • 20 g droždie
  • 100 ml mlieko
  • 1 ks žĺtok
  • 30 g práškový cukor
  • 1 ks vajce
  • 120 g maslo
  • soľ

Recept na plnku (rozpis na 2 záviny):

  • mak 200 -250 g mletý alebo orechy 200 -250 g
  • mletý cukor podľa chuti
  • 1 vanilkový cukor
  • med – asi 4 lyžice
  • horúca voda (toľko, aby bola plnka skôr hustá a závin sa dal zrolovať)
  • 1 vyšľahaný bielok
  • rumové hrozienka – veľa (naložené aspoň jeden deň vopred v rume, ja ich mám aj mesiac)

Vianočný závin z bratislavského cesta

Postup na dosiahnutie mramorového efektu :

Po zvinutí koláče na plechu potrieme rozšľahaným vajíčkom a vyložíme ich na chlad cca na 20 minút.

Potom ich vezmeme dnu, opäť potrieme celý, necháme ho tentoraz 20 minút vnútri.

Postup opakujeme aspoň dvakrát, vytvorí sa mramorový efekt a potom koláč upečieme.

Zora Vypušťáková

Jozef Prazňák: Piatkový liek

Piatkový liek

Raz mi o rok starší kolega povedal, že nepozná nikoho po štyridsiatke, kto neberie lieky. A rýchlo doplnil – Alebo aspoň vitamíny, alebo aspoň kvapky do očí, alebo do nosa. On, majiteľ potápačskej školy v Maďarsku chodil s nosovým sprejom všade. Vraj to potápači už tak po určitom čase majú.

Neviem.

Ako je to vo vašom okolí? Všimli ste si? Schválne sa nepýtam ako je to u vás. Jednak džídípíár (General Data Protection Regulation) –veľmi voľne preložené ako vyhláška všeobecnej ochrany dát (už to vôbec neznie tak nóbl) a jednak ide o vaše osobné zdravotné údaje, ktoré majú byť prístupné iba vám/ vášmu lekárovi/ vašej rodine/ vášmu esbeeskárovi v potravinách (každý si doplní to svoje).

Ja vo svojom okolí  mám kamarátov, ktorí vyslovene už lieky berú a to pravidelne. Väčšinou na srdce. Že vraj kvôli rodine. Jeden, aby tu ešte s rodinou dlho mohol byť, jeden aby ho z milujúcej rodiny neporazilo a jeden z nich tvrdí, že pred infarktom ho neochránili ani tak lieky, ako rozvod samotný.

Neviem.

Pamätám si, že kamoši a kamošky po lejzrovej operácii očí bežne chodievajú s kvapkami do očí. Zväčša kamošky, už sem-tam pancreolan forte a ibáčik považujú za základ kabelky bez ohľadu na jej veľkosť, tvar a farbu.

Spoločne s minimálne jednou invisible pod bočným zipsom, dezinfekčným sprejom  a papierovými vreckovkami spoločne sa váľajúcimi s mobilom a kľúčmi na dne ich ženských tajomstiev – rozumej kabeliek. Aby nedajbože nedošlo k nedorozumeniu.

Aj ja mám doma, asi ako každý z nás, vlastnú domácu lekárničku na občasné použitie, kde sú nielen kvapky do uší a do očí po expirácii, na čo prídeme vždy v čase keď ich potrebujeme a ony sú akurát už otvorené a „po“, ale aj obväzy a náplaste a ružové a biele tabletky, či nejaký ten sprej do nosa.  Kabelku zatiaľ nemám. Manželka ich pár má. Ja ešte nie. Asi ešte nedošla móda pánskych kabeliek k nám domov.

Neviem.

A nesmieme opomenúť veľkú skupinu bio-eko, ktorá síce nekonzumuje lieky a tabletky v bežnej apatiekovej forme, ale popíja čajíky a maceráty a kvapky – ideálne domácej výroby, ideálne pod propagandou bio-eko. Sto percentne zbierané počas svätojánskej noci, niekedy medzi pol dvanástou až jednou, za svitu mesiaca v splne, na čistinke v lese.

V lese, vedľa hlavnej tranzitnej tepny, (lebo kto by chodil dvadsať kilákov pešo), ktorá cez deň pripomína autodróm a v noci dáva falošnú nádej aj na bio aj na eko. A ruku na srdce. Aj my máme doma pár krabičiek čajov na imunitu, proti stresu a proti únave a na trávenie. Asi to tak má byť. Asi si to táto doba žiada.

Neviem.

Dnes sme vraj zavalení informáciami. Vraj žijeme informačnú dobu. Vraj o nás už dávno všetci všetko vedia. Asi to tak bude. Veď dobrovoľne sa denno denne vzdávame akéhokoľvek nároku na vlastné súkromie a liečime si svoje boliestky/ bolesti/ mindráky (každý si doplní to svoje) verejne. Ja by som to asi nazval zdieľaná doba. Doba odvodená od zdieľanej ekonomiky.

Veď keď môžeme/ smieme/ dokážeme zdieľať kolobežky/ skútre/ autá/ manželky/manželov / blížneho svojho (každý si doplní to svoje), prečo by sme nezdieľali aj spoločnú bolesť v akejkoľvek podobe? Po kolektívnej zodpovednosti, kolektívnej odvahe, kolektívnom zlyhaní, zavádzam nový pojem – Kolektívna bolesť. A na tú asi liek ešte nie je.

Neviem.

Znova si pomôžem citátom klasika.

„Nestarám sa či je pondelok smutný.

Utorok a streda deprimujúce.

Štvrtok – mám ťa v paži.

Je piatok. Milujem.“

Ospravedlňujem sa prípadným čítajúcim profesionálnym jazykovedcom za tzv. „veľmi voľný preklad“ Roberta Smitha z roku 1992.

Veľmi voľný preklad je mnou zaužívaný terminus technikus, ktorý okrem prekladu textu zahŕňa aj myšlienku – „prekladaj ako cítiš“.  Robert, ktorý od roku 2019 patrí do rokenrolovej siene slávy, nikdy nebol asi ideálom krásy, mužnosti alebo vzorom pre zdravý životný štýl. Ale jeho piatkový odkaz je jasný.

I don’t care if Monday’s blue
Tuesday’s grey and Wednesday too
Thursday, I don’t care about you
It’s Friday, I’m in love.

Všetkým nám prajem, nech je našim každodenným liekom (the Cure) iba hudba a láska.

Jozef Prazňák

 

Soňa Borušovičová: Tieto Vianoce budú nezabudnuteľné

Martina Valachová, ktorú láskyplne a veľmi výstižne volám Kosatka, ma požiadala, aby som napísala článok o Vianociach. „O láske, o podpore, o spájaní sa a o hodnotách. Niečo krásne Soničkovské.“

Neviem, prečo som jej povedala, že napíšem.

V skutočnosti ma v posledných dňoch v súvislosti s Vianocami nič úžasné nenapadá. Mám pocit, že nič nie je tak, ako sme chceli, plánovali alebo predpokladali. Naša patchworková rodina sa premenila na množstvo malých bublín.

Bolo by asi naivné očakávať po tomto roku, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny tvorca dystopických filmov, keď nič nešlo podľa našich predstáv, že Vianoce budú zrazu ako z reklamy. Určite by sme si radi ten čudesný rok, ktorý je konečne za nami, niečím pekným prekryli.

Všimli ste si, v koľkých rodinách sa tento rok poponáhľali so stromčekom? Nezdá sa vám, že sa sviatočne pečie skôr a omnoho viac, ako inokedy? Aj vaječný likér si v mojom okolí miešajú mnohí prvýkrát v živote a rovno dvojitú dávku.

Je to asi celkom normálne, lebo ak máme stráviť Vianoce v bubline, tak aspoň v cukrovom náleve.

Jeden z pekných rodinných zvykov, ktoré u nás zaviedla moja sestra, je zaspomínať si na začiatku štedrovečernej večere, čo pekné každému z nás ten rok priniesol. Taká chvíľka vďačnosti. Zakaždým ma to udiví, ale aj v rokoch plných potu, krvi a bolesti si nakoniec dokážem spomenúť na toľko dobrých vecí, ktoré ma postretli, že pocit skutočnej vďačnosti, ktorý ma zaleje, je hrejivý ako mäkká deka.

Aj v najtemnejších časoch sa vždy nájde nejaké svetielko, ktoré nás vyvedie z temnej rokle beznádeje.

Spomínate si na začiatok tohto roka?

Na jar bola ešte väčšina z nás plná entuziazmu, snažili sme sa vidieť pohár poloplný a lockdown vnímali ako voľno od života, v ktorom sa konečne budeme venovať svojim koníčkom, naučíme sa niečo nové, prečítame všetky knihy, na ktoré sme dlhé roky nemali čas, začneme pravidelne cvičiť a zlepšíme si životosprávu, dáme si do poriadku vzťahy a upraceme si v celom byte/dome/svete.

Proste z nás po týždňoch nedobrovoľného uzavretia vyjdú noví, krajší a lepší ľudia.

Neviem, ako vám, ale mne sa to nestalo.

Po lockdowne sa zo mňa nestala nová Soňa.

Ale objavila som vo svojom živote niekoľko vecí, ktoré som si predtým neuvedomovala.

Napriek strachu a úzkosti nikto z mojich blízkych neochorel.

Láska má toľko rôznych prejavov a podôb. Stačí sa len stíšiť, dobre sa pozerať a konečne ich vidieť.

Naučila som sa nechať veci viac plynúť. Neplánovať, nič neočakávať, tešiť sa z maličkostí.

Zistila som, že môžem byť niekomu nablízku, aj keď sme od seba fyzicky vzdialení.

Skutoční priatelia sa o seba pravidelne zaujímajú, dá sa s nimi šomrať, aj smiať sa. Pošlú ti poštou balík plný čokolády, keď ti je ťažko alebo ti prinesú nákup.

Možnosť kedykoľvek vyjsť do záhrady, byť na slnku, v prírode, môcť si dopestovať vlastné jedlo, je skutočný dar.

Pravidelnosť je základom šťastia. V životospráve, v práci, v celom živote.

Prvýkrát v živote som robila parené buchty s lekvárom a tak ma to chytilo, že som si to ešte dvakrát zopakovala.

Toľko koláčov, ako tento rok, som ešte neupiekla nikdy. Hitom roka je koláč lenivej ženy v asi piatich rôznych verziách.

Na zlé myšlienky je najlepšia práca rukami, či už tie ruky šijú rúška zo starých blúzok, varia, pečú alebo upratujú skriňu.

Môcť po týždňoch odlúčenia objať svojich bolo silné a veľmi ozajstné.

Vianoce 2020 v znamení bezpečných bublín

Asi u mnohých z nás budú tohtoročné Vianoce iné, ako všetky ostatné.

A práve preto budú nezabudnuteľné. Verím, že si nájdeme dosť dobrých dôvodov, prečo si ich budeme chcieť zapamätať.

Strávme ich bezpečne s ohľadom na seba aj svojich milovaných. Skúsme odlíšiť, kedy nás do niečoho tlačí zvyk alebo vlastné ego a riadiť sa radšej zdravým rozumom.

Naša patchworková rodina sa premenila na množstvo malých bublín.

Ale sme blízko seba, oddelení a predsa spolu. Ako bublinky v pene, vidíme sa navzájom a odstupom si vyjadrujeme lásku.

Pozdravujeme vás do vašich bublín, užite si tieto jedinečné Vianoce!

Soňa Borušovičová, editorka a literárna koučka

Foto: Ján Belák

 

O zlatej rybke…

0

Určite poznáte rozprávku o rybárovi a jeho žene. Treli biedu s núdzou. Nečakaná náhoda v podobe zlatej rybky im dala veľké bohatstvo. No nakoniec ich vlastná chamtivosť znovu priviedla na mizinu.

Niekedy keď sedím medzi priateľmi mám pocit , že počúvam podobný  príbeh. Každý donekonečna vyratúva čo už má a čo ešte musí mať. Veľmi ťažko nájdem človeka, ktorý viac menej nič nepotrebuje a jediný obchod, kde občas zavíta sú malé potraviny na rohu.

Pritom každý deň ma nejaký odborník presviedča, že práve koleso spotreby je ten zázračný svätý grál, ktorý drží zemeguľu a celý vesmír pokope.

Stačí skromne naznačiť, že máte iba jedny rifle. Hneď ste pasovaný za brzdu hospodárskeho rastu a  ničiteľa svetového poriadku. Veď ak nebudeme nič kupovať, nebude čo vyrábať, ľudia nebudú mať robotu, štát nebude mať peniaze na dávky a dôchodky. A čo bude? Chaos, násilie a rozvrat.

Preto jediná cesta, ako prispieť k všeobecnému blahu je nakupovanie. Verím, že málokto odolá takému sústredenému tlaku. Radšej poslušne odkráčame s kreditkou do najbližšieho super -obchodu.

Občas síce zaznie nenápadný hlas, že cyklické krízy nie sú nevyhnutné.

Prináša ich zbytočne vybičovaný rast. Logicky, ak niekto šprintuje do vysilenia, tak ho kolaps neminie. Bežať stále vyrovnaným tempom je omnoho lepšia stratégia prežitia.

No celé stáročia ich nikto nepočúva. Práve preto je príbeh o nenažranej rybárovej žene kruto aktuálny a tak ľahko nezapadne prachom. Akoby človeku niekto vymazal z hlavy cit pre mieru a on zabudol jednoduchú vetu: „Mám dosť, stačí…“

A tak kráčame dejinami v nekonečnom kolobehu začiatku a smutného konca.

Ríše nad ktorými slnko nezapadá ležia dávno zabudnuté vo vlastnom popole. Potomkovia ľudí zo zlatých palácov, dnes biedia v rozpadnutých chatrčiach z prútia. Kedysi najúrodnejšia zem je premenená zásluhou človeka na púšť bez kvapky vody. Tragický obraz nenásytnosti, ktorý vedie k nevyhnutnej skaze.

Pretože stále platí, že ten kto chce všetko, nakoniec nemá nič. Neviem ako vyjsť z tohto kruhu. Možno nám pomôže pozorne čítať rozprávky.

Katarína Gregorová

Autorka je blogerka  Naše pletky

Myslela som, že mám koronu. Bola to mozgová porážka.

0

Viete, aké sú príznaky pred porážkou? Kvetka to zažila a hľadá podporu. Je jedna z nás.

Ešte pred letom som písala, že tu i tam bude k nám prispievať svojimi textami Kvetka Vanerková. Usmiata, veselá. Rada píše a dobre píše. Priniesli sme aj jej príbeh reštartu v rozhovore spolu s jej sestrou. No a zrazu je všetko inak.

Kvetka dostala mozgovú príhodu.

Aktuálne má najhoršie za sebou a chce vydať knihu. O jej náhlej príhode, ale aj o tom, ako sa žije PO, som sa jej spýtala…

Kvetka, vieš nám priblížiť, čo si pamätáš?

Ja mám pocit, že všetko. Moji blízki to vidia inak. Na to, ako sa to stalo, si pamätám úplne presne, teda z môjho pohľadu. Ráno som vstala o šiestej a, ako dobrá maminka z „mama hotela“, som chcela pripraviť synovi desiatu, obed. Už pár dní predtým ma bolela hlava. Tak migrenózne. V kuchyni mi dvakrát vypadli z ruky nožnice a synovi som len povedala, že si musím ísť opäť ľahnúť, kvôli bolesti hlavy.

Nebolo na tom nič nezvyčajné, veď nás, ženy, bolieva hlava často. Vstala som o ôsmej, chystala som sa do práce. Z vane ma vytiahol domový zvonček. Išla som k dverám, za dverami stál montér a dožadoval sa vstupu do bytu, že vraj mi má meniť elektromer. A vraj poslali oznámenie. Ja som si až neskôr uvedomila, že moje správanie už vtedy nebolo štandardné.

Alebo bolo?

Pýtala som si preukaz zamestnanca a žena, ktorá prišla s montérom, mi neuveriteľne išla na nervy. Prevracala očami, že zdržujem a že mám okamžite otvoriť a blá, blá. Proste sa mi zdali podozriví a dnu som ich nevpustila, s tým, že si ich overím telefonicky v elektrárňach. Vzápätí zas zvonili a dožadovali sa vstupu. To už som sa vytočila, pretože mi nedali čas na overenie.

Lenže.

Pravdepodobne mi všetko trvalo dlho, to už môj mozog nechápal a nespájal úkony, napr. nevedel dať rýchly pokyn na vyťukanie čísla, a moje reakcie boli ako v spomalenom filme. Ešte som napokon zavolala do elektrární a v tom som si uvedomila, že neartikulujem a bľabocem, a údaje od pracovníčky zapisujem na papier ako opitá na mol. Tak som aj rozprávala. To ma paradoxne prebralo.

Odišla som do kúpeľne, vôbec netuším, kto mi to pošepkal, skontrolovať si, či mi neovisol kútik. Ešte som na seba vyplazila jazyk, ten sa nekrútil. A ja som sa uspokojila. Nie, to nemôže byť porážka. Tieto vedomosti som si pamätala z príručiek o porážke. Ale. Aj tak som sa „posrala“ a zľakla. Najskôr som vyťukala muža. Nedvihol, klasika.

Ale, nakoniec, bol v práci, tak nemusí skočiť hneď, keď ja zazvoním. Tri minúty po tom, záznam hovorov  som si pozrela až po návrate z nemocnice, som vytočila 112. To „vyťukala“ je veľmi prenesené, dlhé tri minúty som pozerala na tu vec v rukách a nevedela, čo s ňou urobiť, netušila som, ako sa s mobilom narába, ani to, že to je telefón. Napokon ma osvietilo a ťukla som na tiesňový hovor.                                      

Mala si príznaky aj predtým? Myslím také, ktoré spätne už vieš vyhodnotiť…

Príznakom bola asi úporná bolesť hlavy, ale, povedzme si úprimne, kto chodí len s bolesťou hlavy k lekárovi… A okrem toho som mala 5 dní po plošnom testovaní hnačku. Tak som si myslela, že som sa buď nakazila, alebo mám „len“ črevnú chrípku.

Spätne iba viem vyhodnotiť, že sme zanedbávali a že stále zanedbávame v roku 2020 COVID 19 „iné“ príznaky a choroby, a už sa na to pozerám inak.

Kto ťa našiel? Stihla si volať záchranku ty? Ako to prebiehalo?

Záchranku, ako už hore píšem, som si volala sama. Paradoxne, nikto nebol doma, aj keď všetci pracujú na zmeny, práve vtedy im vyšla práca takto. Po vyťukaní 112 som oznámila amatérsky, že asi ma porazilo. Pán záchranár na linke sa mi zdal, teda aj bol asi, neskutočne empatický, milý. Okamžite ma navigoval, čo mám urobiť. Poslal ma k dverám, aby som ich otvorila. Aj vchodové, aj tie na chodbe.

A mala som si sadnúť. Aby som nezakopla a nespadla.

Dohadovala som sa s ním, že nemôžem sedieť, že nemôžem ísť v domácom tričku a teplákoch nikam predsa. Stále mi prízvukoval, že to nech neriešim a že nech, hlavne, nevstávam. Tak som si ešte tvrdohlavo našla preukaz poistenca, tieto mantry, že preukaz je dôležitejší ako život, máme všetci choro zakorenené.

Záchranár na linke stále so mnou komunikoval, informoval ma, kde sa sanitka nachádza a, opakujem, jeho prístup bol neuveriteľný. Aj keď viem, že keď mi vravel, že už sú na Šintavskej, to som už nechápala, čo je Šintavská, kde je Šintavská, skrátka nič. Nakoniec, po 16. min. a 41 sekundách prišla osádka sanitky do bytu. Toto som si musela pozrieť v zázname hovorov. A to už ma mali v rukách, „sanitkári“. Došli traja.

Pochopila som, že teda asi je situácia vážna, lebo tam bol aj doktor. Do dvadsatich minút ma prepravili, s infúziou zapichnutou v predlaktí, na Antolskú.

Koľko trvalo, kým si prišla k sebe? Ale tak naozaj… že si si začala uvedomovať súvislosti…

Ja si uvedomujem, že priamo, keď prišli záchranári, som všetko videla ako vo filme. Ale s krátkymi úsekmi mikrospánku. Pamätám si útlu záchranárku, o ktorú som sa mala oprieť, a bála som sa, že keď na ňu spadnem, že ublížim ja jej, pamätám sa, že pán doktor chcel telefónne číslo na manžela a ja som ho nevedela, aj keď toto jediné som predtým vedela naspamäť.

Nevedela som ani PIN k mobilu. Nič. Bola som dezorientovaná, podľa správy z nemocnice to trvalo 45 minút. Mám len také záblesky, na také zaužívané mantry. Záchranárke som zverila zamknutie dverí a v sanitke som „zhysterčila“. Doprdele, nemám rúško. A potom si už pamätám centrálny príjem.

Aký je predpoklad liečenia a máš aktuálne z čoho žiť? Si živnostníčka…

Nuž, to je dobrá otázka. Súbeh okolností, čo sa dejú tento rok, je v tomto ohľade priam tragický. Už od marca je to taký finančný prepad, že som rozmýšľala už pred touto udalosťou, čo budem robiť. Dokonca som si poslala životopis do krematória. S úplnou vážnosťou. Pred mojou cievnou príhodou sme mali úmrtie v rodine a ja so písala rozlúčkovú reč.

Pán ju cez rúško a, žiaľ, tak nezrozumiteľne prečítal, lebo toto tiež nemôže robiť každý, že som sa rozhodla, že by som mohla aj toto robiť. Ako bývalá recitátorka.

Na Profesii na mňa vybehol inzerát na obsluhu kremačných pecí a že možno potom pracovne postúpim. Keď so to oznámila rodine, ťukali si na čelo. Ja na tom nevidím absolútne nič morbídne. Aj smrť patrí k životu.

A tá neistota, finančná, tú by som pokojne vymenila aj za túto prácu. Zatiaľ financie neriešime. Rodina ma neskutočne podržala a drží stále. Ešte neviem, či pozastavím živnosť a pôjdem na úrad práce, ešte neviem nič… predpoklad liečenia je pol roka. Tento úsek je vraj kritický a cievna príhoda môže recidivovať.

Do úplnej kondičky, vzhľadom na prekonanú diagnózu, je rok, v rámci možností. Do úplného zdravia už nikdy…

Napísala si knihu a hľadáš podporu. Kde ťa ľudia môžu podporiť a kedy by mala byť kniha hotová?

Počas hospitalizácie som napísala knihu. Následok cievnej mozgovej príhody spôsobil, že som nemohla v noci spať, a keď už som nebola paralyzovaná, tak som písala. O tom, ako to prebiehalo, o hospitalizácii. Skrátka, jediné, čo som po pár dňoch mohla robiť, bolo písanie a vypísanie sa z toho. Absolútna katarzia, aspoň pre mňa.

Kniha je síce napísaná, ale prostriedky na ňu nie. Prvý krát som sa rozhodla pre crowdfundigový spôsob vydania knihy, to znamená, že sa ľudia vyzbierajú na tento projekt a po vydaní im knihu zašlem. Knihu plánujem, ak sa podarí, vydať do pol roka.

Myslím, že to je zaujímavá téma z pohľadu toho, kto cievnu mozgovú príhodu prežil a je schopný o tom otvorene hovoriť.

Pretože niektoré zdravotné problémy, najmä ťažké diagnózy, sú pre nás tabu, a je to škoda, pretože, keby sme o nich vedeli viac, prekonáme zbytočný strach a možno fakt zachránime niekomu z nás život. Alebo aj sebe…


PRIATELIA – vytvárame spolu komunitu. Nielen v časoch dobrých, ale aj zlých… Ak môžete, kliknite na tento ODKAZ a podporte vydanie knihy. Môže pomôcť mnohým.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Aké vitamíny jesť a čo robiť, keď ste boli v styku s pozitívnym na koronu?

Po styku s človekom, ktorý bol pozitívne testovaný je potrebné zvážiť viacero faktorov.

Aké vitamíny jesť a čo robiť, keď ste boli v styku s pozitívnym na koronu?

Podľa MUDr. Igora Bukovského, je dôležité, aby ste po kontakte s človekom, ktorý bol testovaný ako pozitívny na koronu urobili pár zásadných opatrení na okamžitú podporu imunity.

Čo konkrétne je treba urobiť?

Ak sa u vás nerozvinuli žiadne príznaky, ešte predtým ako budete testovaný, postarajte sa v prvom rade o vlastné zdravie. Preventívne, aj keď to je s odstupom času po stretnutí s infikovaným. Začnite dezinfekciou ústnej dutiny. Existujú rôzne pastilky alebo kloktadlá.

Ďalej pri nosovej dutine je dobré urobiť aj preplach pomocou nosovej vaničky alebo aj pomocou Vincentky v spreji.

Podpora imunity

Po styku s človekom, ktorý bol pozitívne testovaný je vhodné nasadiť:

  • Vysoké dávky vitamínu C – prvé tri dni
  • Vitamín D – prvé tri dni desaťtisíc jednotiek denne
  • Zinok – má antizápalové účinky (2 – 3 pastilky denne)
  • Zázvor – ideálne dve až tri šálky zázvorového čaju denne
  • Bazový čaj ideálne dve až tri šálky denne

Nezabúdajte na spánok. Keď ste boli v kontakte s pozitívne testovaným, venujte dostatok času naozaj kvalitnému spánku.  Vyhnite sa alkoholu. 

Celé video nájdete tu. Časť o podpore imunity od cca 13 minúty.

Želáme pevné zdravie

-Infoservis-

 

Nikdy sa nevzdávajte. Ani počas korony!

Nemohli sme urobiť čo sme chceli, lebo prišla korona. Korona nás zastavila. Korona, Korona…

Posledný rok sme poznačení pandémiou, ktorá so sebou prináša rôzne nové prekážky, strachy a samozrejme a aj obmedzenia. Každého z nás sa dotkli. Dopady sú rôzne.

Niekto prichádza o podnikanie. Niekto sa musel naučiť pracovať z domu. Extroverti trpia, pretože sociálne kontakty cez internet nedokážu nahradiť osobné stretnutia.

Deti sú na tom tiež rôzne. Skúste si predstaviť, že máte 17 rokov, ste čerstvo zamilovaní a nemôžete sa stretnúť s vašou láskou. Buď preto, že je z iného okresu a platí zákaz vychádzania alebo preto, že býva v rodine spolu s babičkou a nechcete ju ohrozovať.

No a potom sú tu rôzne projekty.

Začali ste na niečom pracovať? Všetko máte pripravené, ale… O 14-ej spustíte projekt, dáte informácie von do sveta. A o 17-ej vyhlási pandemická komisia lockdown. Prvý. Nik ešte nevie, čo to presne znamená.

Všetci sledujú správy. Nie, nie o vašom projekte. To si nikto nevšíma.

Všetci sledujú počet nakazených a potom samozrejme ešte kontrolujú zásoby toaletného papiera a tiež či im nezomrel kvások…

Tak presne v takejto situácii začali Veronika Bošková a Katarína Mayer svoju cestu, na ktorej malo byť uvedenie knihy Lóža temnoty.

Ako získať peniaze na projekt počas korony?

Na to, aby mohli vydať spoločné dielo, potrebovali, aby si ľudia projekt všimli, a navyše, aby ho v tejto novej a pre mnohých aj finančne náročnej pandémii podporili.

A tu platí povestné: Nikdy sa nevzdávajte.

Keď to vyzeralo tak, že to celé zastavia, prišiel nápad…Všetko a aj niečo navyše nájdete v našom rozhovore. A keď chcete vydať knihu, nájdete tu aj dôležité informácie o úlohe editora, ale aj o marketingu. Lebo viete ako to je. Vydať knihu je makačka. Ale treba ju ešte aj predať…


Pozn. Pre vypočutie stlačte PLAY a ste v deji : – ). (ak počúvate na telefóne mimo podcastovú platformu priamo v článku, musíte si nastaviť DISPLAY a JAS na zhasnutie nikdy… Inak vám zvuk po chvíli vypne…)

Na záver…

Na knihe ma zaujalo, že okrem deja, zápletky a napätia si dali baby námahu a obehali Bratislavu. Dej osadili do historických budov a uličiek. Kniha je tak zároveň zaujímavým sprievodcom po Bratislave. Ak ste sa ešte nikdy nepozerali na Bratislavu ako na destináciu z uhlu cestovateľa, nechajte sa zlákať. Knihu môžete kúpiť ešte do Vianoc tu: KLIK

Podcast ODZNOVA – Praktický sprievodca životom nájdete aj na nasledovných platformách:

SPOTIFY

APPLEPODCAST

GOOGLEPODCAST

OVERCAST

RADIO PUBLIC

ANCHOR FM

PODBEAN

Páčia sa vám naše podcasty?

Zdieľajte ich s vašimi priateľmi a prípadne mi pošlite tip!

Martina Valachová

 

 

Premyslite si, čo  máte na sebe radi.

Máte sa radi?

Tento rok bol zlý sen. Už na jeho začiatku som ignorovala výstražné kontrolky a zotrvávala vo vzťahu, ktorý bol odsúdený na zánik, zvíjal sa v predsmrtných kŕčoch , ale ja som ich považovala za originálny, svojský  tanec. Lebo viete ako, chcela som.

Vtedy zavriete oči a veríte na zázrak. Mne táto bizarná rozprávka vydržala do júna, o to ťažšie boli následky.  Ale vďaka nej som pochopila, ako funguje vnímanie mojej sebahodnoty a ako to mám nastavené so sebaláskou.

Beh na dlhú trať.

Tak by sa dal charakterizovať môj vtedajší prístup ku mne samej. Pochopila som, že svoju hodnotu a kvalitu meriam optikou iných ľudí. Zjednodušene povedané – cítim sa byť kvalitným človekom len vtedy, ak ma za neho považuje moje okolie. Čo to vlastne znamená?

Mnoho z nás je zameraných na výkon.

Dnes je rýchla doba a máme pocit, že ak nebudeme dokonalí, zapadneme prachom. Nikto po nás ani neštekne. Myslíme si, že byť dobrým partnerom, zamestnancom, rodičom, alebo milencom znamená dostávať častú, ideálne permanentnú a pozitívnu spätnú väzbu. Ak ju nemáme, nastupujú pochybnosti: Som dobrá mama? Je so mnou šéfka spokojná? Páčim sa mu? Ľúbi ma ešte?

Na druhej strane je vlastné hodnotenie, poznačené pochybnosťami:  Zvýšila som hlas na deti, už ma nikdy nebudú mať radi. Keby som ten preklad urobila lepšie, šéf by ma pochválil, pristupoval by ku mne inak. Keby som bola krajšia, určite by sa mi ten muž ešte ozval. Ak by som bol vyšší, chcela by ma. A príkladov je toľko, že by som mohla vyratúvať do zajtra.

Výsledkom je zvýšenie nárokov na samých seba, veľakrát do mŕtva. Snažiť sa zapáčiť celému svetu je nereálna predstava, ale aj tak sa o to dokola pokúšame. Potom vyhoríme, unavíme sa a dostávame sa do bludného kruhu. Opäť prichádzajú pochybnosti a strach, že celý svet je lepší ( dosaď si: múdrejší, krajší, zaujímavejší, originálnejší, atď.) ako ja. Sme potom neprimerane závislí na pochvale, večnom potvrdzovaní našej ceny a dokazujeme si rôznymi zbytočnými a veľakrát  aj deštruktívnymi  spôsobmi, že za niečo stojíme.

Kebyzmus je cesta do pekla.

Z vlastnej skúsenosti vám viem povedať, že kebyzmom trpí veľa ľudí v mojom okolí, najmä žien. Stačí aby niečo nevyšlo ako malo, aby mal šéf ráno zlú náladu alebo aby sa nový, zaujímavý kontakt už neozval….a vieme si urobil vlastný scenár. A verte mi, nikto si nedokáže napísať lepší vlastný epitaf, ak ste ten typ.

Čo je to sebahodnota a sebaláska

Prečo pochybujeme?

Odpoveď nie je vôbec  jednoduchá. V prvom rade je prístup k sebe vecou  zdravého sebavedomia a vlastnej sebadôvery. Toho, či sa máme radi, alebo nie. Nie naoko, ale tak naozaj, zvnútra. Vplýva na to milión faktorov : výchova, nastavenie, skúsenosti, životné prehry a…energetická výbava. Ak sa nevenujeme oddychu a dobíjaniu bateriek, len veľmi ťažko nájdeme spôsob ako z tohto kruhu von. Podceňovanie a pochybovanie o vlastnej hodnote je hĺbkový problém a len odhodlané a silné typy ho dokážu vypnúť vlastnými silami.

Ako sa teda vyliečiť?

U terapeuta. Ale začať môžeme aj sami, napríklad doma. Je to úplne jednoduché. Začnite tak, že si nájdete miesto, kde vás nič neruší a nerozptyľuje. Neponáhľajte sa a doprajte si čas. Premyslite si, čo  máte na sebe radi. Čokoľvek – môže to byť vlastnosť, schopnosť, alebo pokojne aj časť vášho tela. Začnite tým, že sa naozaj úprimne zamyslíte. A určite niečo také existuje, máte priateľov a vzťahy, tie by ste nemali ak by na vás nebolo nič zaujímavé a pekné.

Ak to nepomáha a vidíte len slabé miesta a negatíva, požiadajte o pomoc okolie. Spýtajte sa ľudí vo vašom okolí. Nehanbite sa. Budete prekvapení, čo všetko sa o sebe dozviete a čo na vás ľudia považujú za príťažlivé. Nejde to? Vidíte sa ako niekto kto je neschopný, nepotrebný, ľudia ho nemajú radi a nikomu nechýbate? Vtedy si nájdite psychológa. Dozviete sa veľa o sebe a zorientujete sa vo vašich myšlienkach, čo je zvyčajne prvý krok k úspechu. Možno to chvíľu potrvá, pretože začať sa mať naozaj rád nepôjde zo dňa na deň.

Majte reálne očakávania.

Všetci chceme byť krásni, vtipní, múdri, žiadaní a úspešní. Toto je presne ten moment, kedy si naháňame vlastný chvost.  Nič také ako dokonalý človek neexistuje. Sme dokonalí tak, ako sme. Aj s chybami, rozdielmi, hendikepmi, odlišnosťami. Presne tie z nás robia ľudí, reálnych a živých. Pretože tu nie sme na to, aby sme sa celý život naháňali za dokonalým, no neexistujúcim prízrakom.

Ľúbte sa.

Aj s kilami navyše. S tým že neviete piecť, vypočítať úlohu z matematiky zo šiestej triedy, že nehovoríte dokonale cudzím jazykom, že ste niečo nestihli tak ako ste chceli, že ste stále nevypratali pivnicu, nezačali cvičiť a podobne. No a? Pozrite sa na seba každý deň a nájdite jednu vec, ktorú máte radi. Nebičujte sa za to, že nespĺňate predstavu dokonalosti, nakoniec aj tak prídete na to, že ste si ju len nakreslili vo vlastnej hlave.

Kým nehorí, nehaste.

Myslite viac na to ako sa ľúbiť, než na to, aby vás ľúbili iní. Je to celkom makačka, ale viem, že to funguje.

Ps: zahrajme sa. Ja mám pekné oči a pevnú vôľu. Som hrdá na svoju sebadisciplínu a viem dobre počúvať, ak niekto potrebuje. Čo máte na sebe radi vy?

Nora Remiarová

Autorka je blogerka

Chcete zanechať autorke odkaz? KLIK SEM

 

Čuch je jediný zmysel priamo prepojený na určité druhy pamäte…

0

Keď sa povie čuch, tak čo si predstavíte? Vôňu jedla? Vôňu čerstvo osprchovaného tela? Vôňu bábätka? Ťažká otázka, že?

Vedeli ste, že čuch je veľmi jedinečný a dokonca JEDINÝ zmysel spojený s časťou ľudského mozgu, kde sa spracúvajú naše emócie, ale aj určité druhy pamäte?

Ako si zlepšiť pamäť vďaka čuchu

Všimli ste si niekedy, že keď zacítite vôňu, pri ktorej ste niečo silné zažili, spomeniete si aj na konkrétnu situáciu? Je dokázané, že si vieme zapamätať mnohonásobne viac toho, čo cítime, ako toho, čo vidíme. Čuch je proste kráľ.

Asi si to uvedomila aj Veronika Bošková, keď sa rozhodla, že urobí sériu sviečok, ktoré budú mať nielen krásny obal a názov, ale samozrejme aj vôňu. A budú pozitívne útočiť na naše čuchové zmysly…

Alebo je za tým niečo iné? Niečo viac? Spýtala som sa jej priamo.

Veronika, ako a prečo si sa začala zaoberať vôňami a ešte v spojitosti so sviečkami?

Sviečky milujem odjakživa a už dávnejšie som si na sebe všimla, že aj vône ovplyvňujú moju náladu a pomáhajú mi k tomu, aby som sa cítila uvoľnenejšie, pokojnejšie, lepšie naladená.

Veľa čítam a tak som počas prvého lockdownu vzala napínavú knihu a chcela si k nej zapáliť sviečku, aby som umocnila svoj zážitok z nej. No nenašla som nič vhodné, ani doma a ani na internete. Napadlo mi, žeby bolo skvelé vytvoriť vône ku konkrétnym typom literatúry.

Tak som si objednala suroviny, začala experimentovať a vznikla sviečka Severské krimi. Po nej potom Mystery, Lovestory a už sa to nedalo zastaviť.

Išla si aj na základe prieskumov? Možno odporučíš vôňa je dobrá vzhľadom na náš čuch a prepojenie s mysľou, keď sa napríklad potrebujeme učiť niečo nové?

Mám naštudovaných veľa materiálov ohľadne vôní a ich vplyvu na naše telo a zmysly, z toho sa snažím vychádzať pri miešaní jednotlivých typov. Pri učení nejde o konkrétny typ vône – niekto má rád sladšie, iný citrusové alebo orientálne, dá sa použiť naozaj akákoľvek.

Podstatné je, že ak pri učení máte zapálenú sviečku s konkrétnou vôňou a potom na noc si tú sviečku len postavíte k posteli, nezapálenú, tak aby ste mohli vnímať jej vôňu, tak to, čo ste sa cez deň naučili, sa vám v noci utvrdí a učíte sa rýchlejšie.

Tvoje sviečky sú sójové, čo ma na prvý pohľad prekvapilo. Povedz nám o tom viac.

Keď sa do niečoho pustím, tak poriadne a snažím sa nájsť všetky dostupné informácie, som ako špongia. Popri vôňach som sa začala zaujímať aj o hlavnú zložku – vosk. A zistila som, že klasické sviečky obsahujú parafín, ktorý je vedľajším ropným produktom a pri častom vdychovaní jeho výparov môže pôsobiť karcinogénne.

Hľadala som teda alternatívy, testovala jednotlivé druhy a rozhodla som sa pre sójový vosk, ktorý je 100% nezávadný a vegan friendly. Zaujímavosťou je tiež, že nepoužívam klasické knôty, ale drevené, ktoré pri horení vydávajú príjemný zvuk pripomínajúci pukajúce drevo v kozube.

Ako si zlepšiť pamäť vďaka čuchu

Počas posledných mesiacov sme konfrontovaní s novými situáciami. Nemyslím teraz na to, že kvôli korone prichádzajú mnohí ľudia prechodne o čuch. Ľudia idú viac do hĺbky. Nie všetci samozrejme. Ale mnohí hľadajú v čase korony nové hodnoty. Ktorú vôňu by si im odporučila, aby sa im o pár rokov, keď podobnú vôňu zacítia vynorili pozitívne emócie?

Mne veľmi pomáha jazmín, ktorý je upokojujúci a uzemňujúci a často sa používa pri meditáciách. Jeho jemná vôňa dokáže navodiť aj pociť šťastia – poznáš taký ten stav, kedy sa začneš usmievať a ani nevieš prečo? Tak takto pôsobí jazmín. Rada ho dopĺňam ešte citrusmi – limetkou alebo mandarínkou, ktoré pôsobia sviežo a povzbudzujúco. 

Ako si zlepšiť pamäť vďaka čuchu

O ktorú vôňu je najväčší záujem?

Ak si ľudia vyberajú len na základe popisu, tak je to limetka a mango. Ak však majú možnosť ovoňať, tak víťazí Opium alebo Vanilka a Tabak. Mojou najobľúbenejšou je whisky, ale vyberie si naozaj každý.

Ak rozmýšľate, ako si zlepšiť pamäť vďaka čuchu, neváhajte. Sviečky si môžete kúpiť rovno tu: https://www.mysterycandles.sk/

Chcete zanechať Veronike odkaz? KLIK SEM: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1344720662528156

Rozhovor pripravila : Martina Valachová

Foto: Gabriela Teplická

Pohľadnicu k sviatku nekúpite, pretože …

0

Nakupovať od dnešného dňa nie je jednoduché. Áno. Niektoré obchody sú otvorené, ale časť sortimentu je takzvane zaigelitovaná…

Platí zákaz vychádzania. Opatrenia sú v platnosti a neoplatí sa ich porušovať. V celom marazme roku 2020, keď tón a trendy určovali obavy z vírusu, zo smrti, kedy sme sa učili byť zodpovední.

Avšak čoraz viac preráža dno a pomyselnú plnú čiaru ďalšia a ďalšia nádielka nariadení, ktoré sú veľmi diletantské. Až máte chuť ich porušiť.

Nie preto, že by ste boli nezodpovední. Ale preto, že sú jednoducho nezmyselné. Dovolím si povedať, že sú to somariny.

Bubliny a mikrotény...

Slovenské špecifikum v riadení komunikácie smerom k vlastným občanom je podľa mňa svetová rarita. Občania si  za posledné mesiace museli vypočuť všeličo. Aj to, že sú nezodpovední, že si to pokazili, že… že… že… (tu si dosaďte ďalšie útoky).

Vykúpiť nás malo celoplošné testovanie…

Od kedy sme mali celoplošné testovanie, počet prípadov viac a viac stúpa. Aj keď sme mali istú formu lockdownu, aj keď sme boli pretestovaní, nepomohlo. Mám také podozrenie, či sa na tom testovaní predsa len ľudia nenakazili a keby sme ho neboli bývali mali, možno by bolo prípadov menej. To dnes nikto nevie.

Možno za počet prípadov môže faloš modrého certifikátu. Kto ho mal, mohol ísť do práce. To, že ste certifikát mali ale neznamenalo, že  ste boli naozaj zdraví. Ale nevadí. Takto sa rozhodlo, tak teda sme (ne) dobrovoľne išli.

Testovanie malo byť aj priepustkou  k Vianociam. Teda k normálnym Vianociam. Vianociam v kruhu rodiny. Aj preto napokon mnohí išli. Po skoro roku izolácie sa chceli stretnúť. Objať svojich rodičov a starých rodičov.

Počet prípadov však po testovaní neklesal. Počet prípadov stúpal a stúpa naďalej. Tak tu máme tvrdšiu formu lockdownu. Máme sa držať doma. Nemáme sa navštevovať, a keď navštevovať, tak len v tzv. bublinkách (kam na tie výrazy chodia???). Vy ste doma jedna bublinka a niekto z vašej blízkej rodiny môže byť tá ďalšia. Ale tam to končí.

OK. poviete si. A rozhodnete sa, že  zvyšnej časti rodiny pošlete aspoň vrúcny pozdrav. Klasický. Pohľadnicu!

V rámci nákupov ale v obchode narazíte na zaigelitované regále. Na igelite visí ceduľka, ako je vidno na ilustračnej fotografii. Stojíte tam a je vám do plaču. Váš plán B zlyhal. A nie preto, že by ste niekoho kúpou pohľadnice ohrozili. Je to tak, lebo. LEBO!

Čím viac prúžkov, tým viac ADIDAS? Veru nie. Aj hlupák to rozozná. Toto je predsa čistá somarina.

Keď stojím v obchode, tak predsa nemôže byť nebezpečné kúpiť pohľadnicu. Alebo drogériu.

Ostáva len veriť, že to onedlho skončí. Aj pandémia a aj SOMARINY.

Martina Valachová

Chcete sa k téme vyjadriť: Zanechajte svoj komentár tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1343908199276069

 

Radšej zomrieť pri cigánskych husliach ako v starobinci v starých duchnách

0

Ľuba Olacha netreba špeciálne predstavovať, mnohí ho poznajú ako redaktora z Roľníckych novín, zo Slovenskej televízie či z denníka Smena. Stále dobre naladený  a aktívny športovec vydal za posledných 14 rokov 19 kníh. Píše aj o velikánoch našich dejín, akými boli Vavro Šrobár, Imrich Karvaš, a novinkou na našom trhu je román  Osuský – zabudnutý diplomat.

Básnik, publicista a prozaik Ľubo Olach: Radšej zomrieť pri cigánskych husliach ako v starobinci v starých duchnách

Čomu sa v týchto dňoch okrem prezentácie najnovšej knihy venujete?

Čítam knihy, ktoré milujem, začal som písať blog, športujem a opäť píšem. Keďže v dnešných dňoch je situácia, aká je, snažím sa ten čas, keď som nútený sedieť doma, využiť pozitívne, myslieť pozitívne a neopúšťať sa. Vykasal som si opäť rukávy a vrhám sa do spoznávania života ďalšieho velikána. Zbieram fakty, študujem materiály a robím si detailné poznámky o slovenskom katolíckom kňazovi ThDr. Ferdinandovi Jurigovi.

Ten ako jediný slovenský poslanec v Uhorskom sneme 19. októbra 1918 po slovensky vyhlásil, že Slovensko chce byť samostatné. Veľa nechýbalo, aby ho maďarskí poslanci nezlynčovali. Okrem toho reagujem a odpisujem svojim fanúšikom a čitateľom, ktorí ma oslovujú a diskutujú o Štefanovi Osuskom, čo je moja posledná kniha, ktorá vyšla pred pár dňami. Som naozaj rád, že je na ňu taký pozitívny ohlas.

Čím vám učaroval práve Osuský, v čom bol pre vás výnimočný?

Okrem toho, že bol skvelým diplomatom, bol aj hrdým Slovákom a dával to aj patrične najavo. Sympatický mi bol aj spôsob jeho života. Bol skvelý znalec vína, mal rád poéziu a napríklad svoju manželku, opernú speváčku, očaril v reštauračnom vozni pri popíjaní šampanského. 

Vy ste človek, ktorý je stále v pohybe, venujete sa športu, vnúčatám a stále aktívne píšete. Dokážete si nájsť čas na oddych a viete si ho aj tak naozajsky vychutnať?

To určite, ale bez športu si svoj život neviem predstaviť. Mentálna psychohygiena je dnes dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Športom si vyčistím hlavu, prídem na nové myšlienky.

Pravidelne bicyklujem na stacionári, občas si zahrám s vnučkou tenis. Žiaľ, plávanie si v súčasnej situácii musím odpustiť. Nahrádzať ho prechádzkami po Rači či Starom Meste, to už nie je pre mňa. Okrem toho sa v úzkom kruhu pravidelne stretávam s priateľmi v PI klube, ale nielen tam. Priatelia a komunita sú dôležité v každom veku, mať sa s kým porozprávať, vytešiť sa z maličkostí, zo života, ale i vyrozprávať sa či poradiť, keď človeka trápi strach, to je v dnešných dňoch asi najviac potrebné.  

Patrí k vášmu relaxu aj počúvanie hudby? Veď kedysi ste sa jej ešte ako šéfredaktor hudobného mesačníka Pop Horizont celkom aktívne venovali.

Niekedy večer, keď sa mi už nič nechce písať, sadnem si do kresla a počúvam kapely hrajúce blues, rock´n´roll alebo si pustím na Spotify známe operné árie. Život bez hudby by bol pre mňa smutný, bol by len akýmsi prežívaním. Okrem toho milujem cigánsku muziku a rád si vo vinárňach s kapelou aj zaspievam.

Básnici majú výhodu, že dokážu poéziou polichotiť mnohým ženám originálnym spôsobom. Pomáhali ste si získavať priazeň u manželky básňami?

Básnik publicista a prozaik Ľubo Olach
Ľubo Olach s manželkou

Nieeee, ju som neohuroval básňami, aspoň si na to nepamätám. Ale počas nášho už vyše štyridsaťročného manželstva som jej napísal nejednu báseň.

Keď sme pri tej rodine a Vianoce sú pred dverami, prezraďte, ako zvyknete tráviť Štedrý deň.

Tak ako skoro všetci. S rodinou. Teda so synom, s dcérou a ich partnermi a, samozrejme, s mojimi tromi vnučkami. Popri tom výdatne jeme a poniektorí viac či menej zalievajú kapra vínom, aby to všetko v zdraví „prežili“. Ale to len žartujem, samozrejmeJ, vždy sa teším, keď je rodina pokope a sme všetci zdraví. Najviac na svete si želám, aby sa už skončilo toto koronové obdobie, mohli sme opäť vyletieť do sveta, stretnúť sa s kamarátmi, čitateľmi a oslavovať život hudbou, tancom, spevom, básňami.

Básnik publicista a prozaik Ľubo Olach
Foto z krstu knihy Vavro Šrobár osudové prevraty 1918 1944 1948

  

Príbehy o veľkých osobnostiach našich dejín, romány z prostredia vysokej politiky a kriminalistky či zbierky básní z pera autora Ľuba Olacha nájdete na www.luboolach.sk                                      a na facebookovom profile ĽuboOlachAutor.

Ak chcete autorovi nechať odkaz, urobte to v komentári tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1343259772674245

Ľubo Olach je známy slovenský básnik, publicista a prozaik.

Písaniu kníh sa venuje 14 rokov, vydal 19  kníh a predal viac ako 25-tisíc výtlačkov.

Debutoval básnickou zbierkou Keď zomriem tak nech…! Pracoval ako redaktor v novinách, Slovenskom rozhlase aj Slovenskej televízii. Vydal zbierky básní Pri víne s bohémami, Kaviarenská poézia Ľuba Olacha, Na Paríž nepozerám zhora, Triezviem, v nemčine vyšla knižka Weine und Frauen. Venuje sa aj písaniu románov z prostredia vysokej politiky, justície a kriminalistiky. Jeho prvým románom bol Nádenník pera vo francúzskych službách, neskôr pribudli Posledné varovanie, Žraloci, Lobista, Rozhovory za oponou, Politik, Prezident, Vavro Šrobár, Advokát, Prezidentka a Guvernér Karvaš. V týchto dňoch prichádza na pulty kníhkupectiev nový román Osuský – zabudnutý diplomat.

-redakcia-

 

Ženský a mužský svet (ne)porozumenia…

Milujem ženy (a autá, motorky, mobily a počítače…). A, samozrejme, želám si, aby ženy milovali mňa.

Je to taký nerovný boj, ktorý nedokážem vyhrať. Je to niečo v zmysle: „Majte ma radi!“ Kam sa hrabe pizza, že?

Čas od času mi občas niekto povie, že by chcel byť na pár hodín, dní, týždňov tým druhým pohlavím. Niektoré, viac či menej zúfalé, reprezentantky krajšej časti ľudstva mi už párkrát povedali, že by chceli byť chlapom furt a na furt.

Je to naozaj až také zlé? Je to naozaj až také zúfalé? Žijeme naozaj také odlišné svety?

Alebo žijeme ten istý matrix? Len ináč vyzerá z pohľadu „baterky“ a ináč z pohľadu stroja. Ale baterka by nevznikla bez stroja a stroj by bez napájania batérie nemohol existovať.

Píšem to jednoducho ako chlap. Zopakujem, rozoznávam osem farieb, dobré a zlé jedlo, čisté a špinavé prádlo. Podobne ako vy, milé dámy, rozlišujete červené a bielo auto, svieti, nesvieti, štartuje, neštartuje, nabíja, nenabíja. A, samozrejme, je medzi nami kopec mužov a žien, pre ktorých platí opak alebo kombinácia, alebo niečo úplne iné. Lebo nič nie je čierne ani biele. Dokonca som sa dozvedel, že čierna neexistuje. Lebo každý predmet, ktorý vidíme farebne, vidíme preto, že odráža nejaké spektrum svetla.

Takže čierna nie je nikdy čierna, ale je to nejaká zmes tmavomodrej, hnedej… a viac som si nezapamätal. Pre mňa čierna je proste čierna.

Viete, aké ťažké je milovať niekoho, kto sa nedíva na svet vašimi očami?

V práci, pred rokmi, nám ráno rozprávala kolegyňa tento príbeh:

„Včera som zažila najromantickejší deň svojho života,“ usmievala sa od ucha k uchu a celá žiarila. „Neuveríte, ale po dvadsiatich rokoch manželstva ma môj manžel prekvapil tak, že budem na to spomínať do konca môjho života.

Takže…“, nadýchla sa, „včera ma vyzdvihol v práci. Ale nie tak bežne ako to robí,“ kývala demonštratívne zdvihnutým ukazovákom, „že sedí v tom svojom starom, zadymenom tedeíčku, počúva nahlas rádio a čaká, kedy prídem k nemu na parkovisko. Vôbec nie! On ma včera čakal s malou kytičkou kvetov rovno pred dverami do práce,“ na chvíľku urobila pauzu a zadívala sa na nás. „Ja som zišla dole schodmi a on tam proste stál, trošku rozpačito sa usmieval a v ruke držal kvety.

Na privítanie ma pobozkal na líce a navrhol mi, aby sme sa šli prejsť domov cez mesto, keď je tak krásne. Ponúkol mi svoje rameno, a obaja sme kráčali vedľa seba bok po boku stredom mesta,“ prechádzala sa po kancelárii a ukazovala nám ako sa s ľahkosťou špacírovali. „A vtom, neuveríte!“ dvihla hlas aj obočie. „Zastal pred tou toskánskou reštauráciou a opýtal sa ma, či nezájdeme na večeru? Chápete? Po toľkých rokoch! Kvety. Prechádzka. Večera. Radostne som súhlasila a tešila sa, že nemusím variť. A tam sme mali trojchodové menu.

Ľudkovia, žiadne, že vyberaj podľa ceny. Ja som si smela dať čokoľvek. A keď som troška váhavým tónom povedala, že by som rada víno, on povedal, že akékoľvek. Chápete?“ usmievala sa a my sme tíško závideli. „Ale to nie je všetko,“ uviedla nás do pozornosti zvýšeným tónom. „Zaplatil a dal skoro dvadsať eur tringelt! A šli sme ruka v ruke domov.

A tam,“ nadýchla sa, „tam ma doma čakali sviečky. Ľudiaaaa, ja som toľko sviečok pokope ešte nevidela,“ a my sme toľko nadšenia v jej hlase za roky spolupráce nikdy nepočuli. „On ich jednu po druhej zapaľoval pripraveným elektrickým zapaľovačom a viedol ma priamo do kúpeľne. Všade romantika. Napustil vaňu, zapálil hádam 50 sviečok, z mobilu pustil valčík a my sme tancovali a vyzliekali sa uprostred kúpeľne v žiare sviečok,“ na chvíľu sa odmlčala a my sme neveriaco krútili hlavami a závideli.

„Mali sme romantiku vo vani plnej peny a potom ma vzal do náručia a odniesol priamo do spálne a milovali sme sa tak dlho, tak dlho, predlho,“ zasnene stíšila hlas. „A potom, keď sme skončili, sme sa do polnoci vyše hodinu rozprávali v objatí.“

Tento príbeh si budem pamätať do bodky.

Celý deň mi vŕtal v hlave a miešala sa vo mne závisť a nepochopenie, prečo to ten Fero (volajme ho tak), takto, po rokoch spolunažívania…?

Večer sme boli s chlapmi na pivo a prišiel aj Fero. Skormútený a nešťastný.

„Feri, čo sa ti stalo?“

„Ale, chlapci moji, ani sa nepýtajte. Na včerajšok nezabudnem do konca života!“ povedal ticho. „Ja, debil, som bol lenivý si vybaviť inkaso na elektrinu, tak som si dal len trvalý príkaz a nechal som ho na rok a včera som zistil, že už tri mesiace neplatíme elektrinu. Ráno došiel chlapík pred dom, dal mi do ruky papiere, precvakol plombu a odpojil elektromer. Skoro ma porazilo,“ zvýšil hlas. „Snažil som sa dotelefonovať do elektrární, prosil ich, že okamžite zaplatím, že vyplatím, že sa stal omyl, že nie som neplatič, že mi posielali výzvy na zlú adresu…

A oni, že hej, veď dobre, fajn, ale jedna vec je fakturačné a druhá vec je technik,“ odpil si z piva a poriadne nahlas tresol pohárom o stôl. „Nedalo sa to vybaviť! Že možno do dvoch dní! Kým som sa spamätal, doma potopa a smrad z chladničky! Dve hodiny som ratoval, čo sa dalo.

A keď som ako-tak všetko dokončil, šiel som kúpiť do obchodu nejaké baterky a sviečky na večer. A taký nervózny som bol, že som neubrzdil na križovatke a tak som rozdrbal auto, že policajt nevedel, či má na mňa kričať, alebo spoločne so mnou plakať.

Fakt som plakal ako malý chlapec.

Dve hodiny som strávil na tej križovatke. Auto odtiahli do servisu,“ smutne povedal, zahľadel sa na stenu nad mojím ramenom a znova si odpil z piva. „Ako ja toto poviem žene?“ pozeral sa na nás a hľadal oporu v našich zarastených tvárach. „Šiel som ju vyzdvihnúť z roboty pešo. Ja, netrénovaný, štyri kilometre! Spotený jak také prasa! Zastavil som sa v Bille, kúpil si najlacnejší sprej, aby som sa osviežil a pri pokladni mali také robené malé kvety.

Hovorím si, dnes toľké výdavky, že jedna kytička hore dole,“ súhlasne sme prikyvovali hlavami a premýšľali, kedy sme naposledy kúpili kvety. „Manželka zišla dole, akonáhle zbadala kvety, ožila, chlapi, jak mladica! By ste nechápali. Automaticky sa na mňa vrhla a ja som ju pobozkal na líce jak pred rande. Aby som zakamufloval, že namiesto cesty domov ľudovým vozidlom pôjdeme pešo, tak som jej nenápadne navrhol prechádzku.

Absolútne neprotestovala a rovno sa do mňa zavesila a poďho cez stred mesta. Celý čas niečo hovorila a ja som len prikyvoval a spriadal plány na večer, že ako vysvetlím, čo sa stalo. Nejak spomalila pred tou talianskou reštikou a tak som ju pozval na večeru. Domov sa mi veru nechcelo. A ona, najdrahšie jedlá, tri chody! Chápete? Dve hodiny sme tam sedeli a keď sme dojedli a dala si zákusok za tri päťdesiat kus a k tomu dve deci červeného za štrnásť, ja som absolútne rezignoval.

Keď som platil, nejak som si to z tých nervov zle zrátal a nechal som čašníkovi dvadsať eur tingelt!“ skoro mal slzy v očiach, keď to povedal a dopil zvyšok piva v pohári. Kývol na barmana a dvihol prázdny pohár. „Chlapi, na toto jedno pivo nestačí. A to nie je koniec. Domov sme prišli za šera, ja všade pripravené sviečky a nový elektrický zapaľovač. Za žiadnych okolností si nesmie všimnúť že nejde elektrina!

Rovno som ju tlačil nenápadne do kúpeľne, že čo najskôr zmyjem celý deň zo seba. A nejak nechtiac som prepol sprchu na batériu a začal napúšťať vaňu. Ona pridala penu a začala sa vlniť. Asi mi preplo,“ vzdychol si, „a pustil som na mobile jedinú skladbu, ktorú tam mám, nejaký valčík! A ona začala so mnou tancovať. Vo vani sme boli asi pol hodinu. Poviem vám, konečne relax! A potom rovno do spálne,“ vzdychol si.

„Chlapci, ja z toho stresu, jak som sa snažil, tak som sa snažil, ja som myslel, že sa neurobím, že to nedám, že to nebude mať konca kraja. A keď sa mi to asi po pol hodine podarilo a odkväcol som vedľa nej, ona sa do mňa zasekla, celého ma obkolesila a asi do pol noci sa jej nezavreli ústa. Najhorší deň môjho života…“

Je to naozaj až také zlé? Je to naozaj až také zúfalé? Žijeme naozaj také odlišné svety?

Jozef Prazňák

Zanechajte autrovi odkaz alebo komentár tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1342911829375706

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus

Nenechajte sa oblbnúť ženy!

0

Toto je taký rýchly článok na večerné čítanie. Nenechajte sa oblbnúť ženy. Všeličo sa na internetoch deje.

Čítajte s porozumením.

Ak vám už dlho nikto nepovedal, že ste kráľovná – najkrajšia zo všetkých kráľovien na celom svete… kašlite na to. Pochváľte sa radšej samy…

Na internete sa pohybuje veľa divotvorných ľudí. Ale poďme po poriadku…

Osobne začínam pracovať skoro ráno. 5:50 zvoní budík.

Raz možno príde odmena, pracujem na tom. Prakticky som začala pred 3 rokmi ODZNOVA. To sa stáva mnohým ľuďom po 40-ke, veď o tom je z veľkej časti aj online Magazín 40plus.

Makám na sebe.

Je to drina. Viesť magazín, ktorý sa volá 40plus a mať skoro 52… tak to je, poviem vám, iná výzva.

Niektorí mi už aj hovorili, že kašli na to. Kúp doménu 50plus a hotovo.

Ale nie.

Ja sa nevzdávam.

40plus FOREVER : – ) Áno viem, znie to asi ako So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak… tiež to nevyšlo.

Ale nevadí. Skrátka makám. Fyzicky, psychicky…

O tom inak bude aj moja ďalšia kniha. Zatiaľ má pracovný názov CHCELA STARÁ MLADOU BYŤ (Čo chcela. Ona CHCE! Drzá som a odvážna. Viem…).

Sa zabavíte tentokrát. Žiadne peniaze. Len makačka. Až je mi to samej sebe na smiech…

Tak a do toho celého prichádza pointa. Dosť často sa mi stane, že dostanem komplimenty a návrhy na rôzne činnosti.

Nie, žiadne rýľovanie záhrady.

Niektorí kľudne by aj zabehať si išli (to sú tí skromnejší a menej odvážni). Niektorí ale idú zhurta. Blokujem ich hneď. Veď to by som nič iné nerobila, len odpisovala. Ale veď poteší to. Pohladí ego. Lebo vraj ženy po 50-ke sú zaujímavé len pre nekrofila. No prd makový!

A inak väčšina mojich fotiek je bez retuše. Takže poteší to dvakrát: -)

Ale dnes ráno…

Dnes to prišlo.

Tak dávam ako pripomienku, že ŽENY POZOR.

Fakt neskáčte na žiadne reči nikomu.

CITUJEM CELÉ… (ako to prišlo)

Bože môj

Si nádherná žena

Tvoja krása je jedinečna, dokonalá postava, dlhé vlasy ako princezná a tvar anjela

Máš v sebe čaro ženy, ktoré ma na tebe zaujalo

Budem úprimný a musím povedať jedno, takú peknú ženu, ako si ty by každý muž chcel do postele dostať a milovať sa s tebou

Prežiť niečo s tebou je niečo úžasné, na čo by sa nedalo zabudnúť

Hriech by bolo sa s tebou nemiloval

Ja by som ten hriech robil s tebou pravidelne

Bol by som šťastný to muž pri tebe v tvojom náručí

Bude to naše tajomstvo

Koniec citácie

WAU…

Zastavila ma hneď jedna z úvodných viet. Dlhé vlasy som mala naposledy asi pred 22 rokmi. Tvár anjela som nemala podľa mňa nikdy. Som skôr typ tzv. ŽENA XENA…

Na internete sa pohybuje veľké množstvo ľudí. Niektorí skúšajú. Minule som sa rozprávala so známym a hovoril reálne príklady, ako sa cez kyber dejú rôzne veci. Väčšinou je na konci plač. Plačú hlavne ženy!

Takže, milé ženy. Nenechajte sa oblbnúť. Ak vám chýbajú sladké reči, kúpte si radšej romantickú knihu.

Alebo sa choďte poprechádzať.

Alebo si zapnite niektorý náš podcast REINVENTING YOURSELF – Znovuobjav seba, ktorý robím s Beelong. 

Alebo napíšte blog.

A hlavne.

Nastavte si dobre heslá. 2 stupne overovania.

A nezabudnite dať BAN…

Krásny Advent.

Martina Valachová

P.S. Keď sa to podarí, pripravíme seriál o tom, ako sa brániť útokom, ale aj tomu, ako si ochrániť wifi, telefón aj PC. Doba sa zrýchľuje. Technológie sa zlepšujú. Treba držať krok. Ste za?

P.S 2: Zanechajte mi komentár tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1342649732735249

 

 

 

Prečo smutná téma, starí, zomierajúci?

Motívom napísať príbehy z prostredia liečebne a hospicu nie je prestíž a uhladenosť smutnej témy na papieri.

Motívom nie sú vľúdne napísané myšlienky plné emócií, pri ktorých mokríme papierové servítky. Motívom nie je ukazovať svoju tvár a tešiť sa z potlesku. Motívom k vydaniu kníh je vyjadriť myšlienku o starších ľuďoch, alebo presnejšie o ľuďoch odkázaných na pomoc druhého človeka. A zároveň myšlienku vcítenia sa do ich prežívania života v období, kedy ich cesta na zemi končí.

Mojim motívom je verejne uvažovať nad otázkou:

Čo asi tak pacienti či obyvatelia domovov seniorov prežívajú?

Pozerajú sa na stenu a čakajú?

Modlia sa, čítajú alebo hrajú karty?

Dokážu sa ešte zo života aspoň na chvíľu tešiť?

Vo svojich knižkách ani článkoch v magazínoch sa nezaoberám nedostatočnou starostlivosťou o chorých v zariadeniach. Riešenie problému nezáleží len na personali, ale hlavne na možnostiach a schopnostiach vedenia sociálnych aj zdravotníckych zariadení.

Cieľom mojich kníh je priblížiť náladu chorého človeka a ukázať spôsob komunikácie aj rôzne činnosti, ktorými môžeme stav  jeho prežívania zmierniť, alebo aj zlepšiť.

Takže, nie kritizovať je moja téma, ale povzbudiť aj iných k pokoju, súcitu a porozumeniu v otázkach starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc druhého človeka.

Z knihy “Zo zápisníka terapeutky”

 http://greenie.elist.sk/knihy/zo-zapisnika-terapeutky

Príležitosť

Nechala som si sošku anjela z predvianočnej aktivity s pacientami. Je biely so zlatými vlasmi. Darujem ho pri nejakej zvláštnej príležitosti, pomyslím si a odkladám anjela do poličky.

S pani Danou sme sa zoznámili pri jej lôžku.

Nadväzujeme rozhovor tým, že sa pýtam na jej prácu.

Je asistentkou na súdnom lekárstve. Vyrozprávam jej v minúte svoj zážitok z pitevne, kde som sa niekedy uchádzala o miesto sanitárky po predčasnom odchode zo štúdia medicíny.

„Na všetko si zvyknete“, usmieva sa. Vyžaruje z nej príjemnosť a zvláštna atmosféra zmierenia.

Rozpráva jasne, pokojne o svojej chorobe, ktorá ju už celú zoviera v náruči. Presiakne mňou nevysvetliteľný pocit, že hovoríme naposledy.

„O čom hovoriť v tejto chvíli?

„O nádeji na uzdravenie?“ prebleskne mi hlavou.

Odchádzam z izby so slovami.

“Všetci sme len na ceste, pani Dana. Niekto je bližšie a niekoho čas ešte neprišiel“, uvažujem sama nad myšlienkou, ktorá mi ladne vkĺzla do úst.

A vtedy prišiel ten moment.

Rozjasnili sa jej vďakou presiaknuté, vlhké oči a s maskovanou slzou v oku jej podávam anjela.

Tu a teraz prebehla tá plánovaná zvláštna príležitosť.

Príležitosť potešiť človeka vo chvíli, ktorá je slovami ani veršami neopísateľná.

Na druhý deň chodím po oddelení ako zvyčajne a navštevujem izby ležiacich pacientov.

V izbe, kde ležala Pani Dana je čisto, prázdno ale záhadne jasno.

Všetci sú preč.

Len na okne sedí anjel. Krásne biely so zlatými vlasmi.

Motto: Poviem ti to dnes, aby som zajtra neľutoval, že som to neurobil.

O anjeloch

Každý z nás má svojho anjela
v neviditeľnom opare,
keď si občas z luku zastrieľa,
hasíme dlho v duši požiare.
Každému z nás sa niečo deje
a my túžime ďakovať,
vážiť si obyčajnú chvíľu
alebo sa z brucha smiať.
Každý z nás má svojho anjela,
niekde naporúdzi,
ak pre zaneprázdnenosť nemôže,
prichádza nový, ale nie cudzí.
Každý z nás túži veriť v anjela.
Nosí krídla alebo rožky?
Nepodstatné.
Hlavne, že pochádza z hviezd, hlboký duchom, čistý, slušný.

 Autor kresby Radovan Vincze

Pohyb a doplnky k strave pre zdravé kĺby

Kĺby – kolagén a správne doplnky stravy. / Ako si chrániť kolená, kĺby a chrbát pri športe? 

MUDr. Tomáš Jakubík je členom tímu Clinica Orthopedica, ktorá sa úzko špecializuje na všetky ochorenia pohybového aparátu dospelých pacientov a tvorbu komplexných podmienok na rýchlu a nadštandardnú diagnostiku, liečbu a zdravotnú starostlivosť. Položili sme mu niekoľko otázok.

Toto je výber z podcastu. Na konci článku nájdete aj zvukovú stopu rozhovoru, ak vám doteraz unikol.

Existujú rôzne doplnky stravy na kĺby na báze kolagénu. Niektoré sa podávajú aj koňom a sú odporúčané aj ľuďom. Stretli ste sa s tým? Ako sa na to pozeráte ako odborník?

Doplnky k strave vlastne substituujú niektoré stavebné zložky chrupavky alebo väzivového aparátu. Kolagén sa v určitej miere nachádza v každom z tkanív, teda aj v chrupavke, ale prevažné množstvo ho je vo väzivovom tkanive. Do chrupavky sa substitučne dodávajú aj rôzne chondroitíny, ktoré pomáhajú tvoriť tkanivo chrupavky, preto je substitúcia niekedy vhodnejšia použitím práve chondroitínov. Doplnky stravy pre zvieratá sú založené na inej báze, pretože ide o iný metabolizmus než ľudský, aj dávky bývajú väčšie, čo však neznamená, že sú pre ľudské telo lepšie.

S väčšou dávkou ich aj omnoho viac vykakáme, pričom otázne je, koľko z toho sa dostane na miesto určenia. Základný rozdiel medzi liekom a doplnkom k strave je vstrebateľnosť. My, lekári, preto spochybňujeme tieto preparáty, ktoré sú určené zveri, pretože najdôležitejším kritériom je práve vstrebateľnosť – schopnosť koľko z toho liečiva, ktoré skonzumujeme, sa skutočne dostane do krvi a potom na miesto určenia a koľko náš organizmus minie.

Existujú mnohé štúdie o vstrebateľnosti, liek môžete nazvať liekom vtedy, keď viete garantovať určité množstvo vstrebateľnosti. Doplnky k strave to garantovať nevedia, práve preto sú len doplnkami a nie liekmi. Pri výbere teda musíme vychádzať buď z doplnkových štúdií, alebo zo skúseností. Ale stále nevidím logiku v tom, použiť doplnok, ktorý je určený pre zver.

Pri doplnkoch stravy určených ľuďom existujú aj štúdie, ktoré indikujú, čo môžeme od niektorých doplnkov stravy očakávať, pričom pre doplnky pre zver sa takéto štúdie nerobia, nie sú pre nás, ľudí, určené. Neublížia nám, ale organizmus ich vo veľkej miere vykaká.

Prečo ľudia po 40-ke trpia bolesťami pri behu?

Beh je relatívne ľahko prístupný šport a „stretávame sa“  s ním často aj na našej klinike. Treba si totiž uvedomiť, že beh nie je iba o tom behaní, ale najmä o správnej technike behu. Taktiež je dôležitá svalová zdatnosť, a to kvôli tomu, aby pohybový aparát pri behu nebol zaťažovaný len zo strany kĺbu, ale sval by práve mal odľahčiť kĺb. Najväčším problémom je ale povrch, po ktorom beháme – čím tvrdší, tým väčšia záťaž.

Toto by ľudia po 40-ke mali zohľadňovať najviac. Aj beh po lese znamená záťaž, ak beháme po trase, po ktorej už behalo veľa ľudí a takýto povrch je teda tiež už tvrdý. Často sa potom stretávame s bolesťami palcov na nohách, kde veľmi často prichádzajú artrózy, chrupaviek pod jabĺčkami v kolenách, bolesťami v oblasti chrbtice pri nesprávnom držaní tela pri behu. Ďalším dôležitým prvkom je kvalitná bežecká obuv. Čo však odporúčam, je dôsledná príprava s trénerom (ideálne).

Ako podporiť telo, ak sa už človek rozhodne behať?

Ako som spomínal, prvoradá by mala byť príprava na beh. Potrebujeme nielen kvalitnú obuv, ale predovšetkým trpezlivosť, aby sme sa naučili behať správne a taktiež, aby sme mali svalovú prípravu a vybudovaný svalový aparát, teda, aby aj chrbtový, sedací, stehenný a lýtkový sval boli dostatočne pripravené na zvládanie nárazov a pomáhali ich tlmiť, aby netrpel kĺb. Naozaj odporúčam prípravu s trénerom, aby bola zabezpečená jej kvalita a odbornosť.

Aké varianty športu sú pre ľudí v strednom veku lepšie ako beh?

Ja osobne nebehám, po celý život robím karate a som v tomto smere trochu neobjektívny, lebo si myslím, že lepší šport nie je. (smiech)

Dnes pomaly naberajúci na popularite je nordic walking (severská chôdza), ktorý nie je obdobou behu, je z pohľadu nás, ortopédov, omnoho lepší a to až do tej miery, že ho odporúčame ako vhodný šport, najmä pre seniorov.

Seniori sa stále potrebujú čo najviac hýbať a potrebujú, aby svalový aparát spevnel, ale aj kosti, pretože aj kosť potrebuje byť nejakým spôsobom dráždená, aby spevnela – hlavne u pacientov vo vyššom veku, kde hrozí osteoporóza. Čiže severská chôdza má z nášho pohľadu liečebné účinky.

Mňa osobne veľmi teší, že napríklad v Tatrách stretávam s palicami v rukách pri chôdzi ľudí rôznych vekových kategórií, teda aj mladých. Používanie palíc je veľmi dôležité na odľahčovanie chôdze, najmä dole kopcom.

Čo ľudia v strednom veku a koxartróza?

Už pri prvých príznakoch koxartrózy, ktoré nie sú ešte sprevádzané bolesťou a dajú sa indikovať pomocou RTG alebo iných diagnostických prístrojov, odporúčam prestať behať. Koxartróza 1. štádia je, záleží v akom je veku, štandardný nález – už okolo päťdesiatky. Ako pomoc odporúčam posilňovať a spevňovať chrbát, brucho, sedacie svalstvo a stehenné svaly – týmto jednak spevníme svaly, ale aj znížime prípadnú nadváhu. Ďalej doplnky k strave na výživu chrupavky – viac chondroitínové než kolagénové.

A nemenej dôležitá je mäkšia obuv, vyhýbanie sa nejakým dopadom, skokom, behu. Hľadať si skôr iný šport – napr. bicyklovanie, kolieskové korčuľovanie, plávanie, nordic walking.

Čo všetko Clinica Orthopedica robí?

Relatívne častí sú u nás pacienti – bežci, ktorí majú problémy s kolenami a poškodeniami, ktoré v kolenách vznikajú – meniskus, ktorého úloha je v kolene veľmi dôležitá a my sa snažíme o jeho čo najlepšiu rekonštrukciu, prípadne ho nahrádzame synteticky. Ďalej ošetrenia chrupavky – pomerne časté sú úrazové stavy, kde vieme nahrádzať chrupavku buď úlomkom vlastnej, prípade syntetickou chrupavkou.

V prípade dlhodobého poškodenia chrupavky – tzv. vydratia, pristupujeme k náhrade umelým kĺbom, prípadne jeho časťou, čo je ďaleko šetrnejšie a aj rekonvalescencia je omnoho jednoduchšia a kratšia. Ďalej robíme aj implantácie bedrových kĺbov, a to veľmi šetrnou metódou. Ramenné kĺby sú často poškodené najmä u športovcov – realizujeme ľahšie a aj náročnejšie operácie (výmeny kĺbov). Vo veľkej miere robíme aj operácie chrbtice – vyskočené platničky, posunuté stavce. Haluxy a rekonštrukcie chodidiel, korekcie končatín – zakrivenie, dĺžka končatín a pod.

Naše portfólio služieb je skutočne veľmi široké. (www.ortoped.sk).

Celý rozhovor nájdete tu:

Rozhovor je dostupný aj na všetkých podcastových platformách.

Podcast ODZNOVA – Praktický sprievodca životom nájdete aj na nasledovných platformách:

SPOTIFY

APPLEPODCAST

GOOGLEPODCAST

OVERCAST

RADIO PUBLIC

ANCHOR FM

PODBEAN

Páčia sa vám naše podcasty?

Zdieľajte ich s vašimi priateľmi a prípadne pošlite tip na tému a hosťa!

Martina Valachová

 

Regresná terapia a prístup k liečbe

0

Možno ste už počuli o regresnej terapii. Veľmi veľa ľudí však nevie, čo to je.

V tomto rozhovore aspoň trošku približíme tento terapeutický proces.

Regresná terapia je jeden z prístupov k liečbe, ktorý sa zameriava na riešenie významných minulých udalostí o ktorých sa predpokladá, že zasahujú do súčasného duševného a emočného zdravia človeka. Terapeuti vo všeobecnosti delia RT na dva typy:

  • RT na Minulé životy
  • RT na udalosti z našej vlastnej minulosti – napríklad z nášho detstva

Cez regresnú terapiu sa dajú liečiť fóbie, depresie, úzkosti, problémy s intimitou, blokády, ktoré nám stoja v ceste k úspechu. Ale aj mnoho ďalších obáv a problémov. Klienti môžu vidieť zlepšenie stavu mysle tým, že pomocou terapeuta a pod jeho dohľadom a ochranou prežijú skúsenosti, ktoré ovplyvnili vývoj týchto problémov.

Za pomoci regresnej terapie ich očistia, prehodnotia a prekódujú.

Regresná terapia a prístup k liečbe

Pri regresnej terapii človek nemusí vidieť konkrétnu situáciu alebo reálnu situáciu – či už z minulého života alebo z minulosti, ale môže sa mu ukázať tzv. symbolický obraz.

Naše podvedomie s nami komunikuje rôznymi spôsobmi. Buď nám ukáže v regresnej terapii reálnu situáciu, ktorá sa naozaj udiala, a ktorá nám môže pomôcť pochopiť a vyriešiť problémy v prítomnosti.

Prípadne nám ukáže iným spôsobom každému vlastným. Sú klienti, ktorí vôbec nemajú obrazové zážitky v regresnej terapii, ale môžu mať citové zážitky, zvukové zážitky, či čisto podvedomé pochopenie.

Moderná história hovorí, že regresná terapia sa primárne vyvinula z teórií a techník hypnoterapie a psychoanalýzy. Sigmund Freud vyvinul koncepciu privádzania nevedomia do vedomia. Bol významnou osobnosťou počas rastu psychoanalýzy a mnohé z jeho myšlienok pomohli vo vývoji regresnej terapie. Dôraz na znovuobjavenie detailov minulých udalostí s cieľom vyriešiť súčasné konflikty a emócie, bolo, a stále je, jednou zo základných liečebných metód iných liečiteľských a šamanských kultúr/smerov.

V našej západnej kultúre sa hypnoterapia a psychoanalýza stali populárnymi v 50. rokoch 20. storočia, keď sa oblasť psychológie začala zaoberať vierou, že minulosť bola príčinou nepokojov v životoch ľudí.

Vypočujte si rozhovor o regresnej terapii a o tom, aký je rozdiel medzi hypnózou, regresnou terapiou a meditáciou.

A tiež o tom, čo všetko si môžme vyriešiť a čo môžme očakávať.

Darina Szabó

Kontakt:  DARINA SZABO

Kniha ako darček na Vianoce? Poponáhľajte sa…

0

Kúp mi radšej knihu.

Kniha je najlepší darček na Vianoce. Máte už vybrané? Pravidlá sa menia a eshopy nemusia zvládnuť nápor posledných dní.

Naše tipy z dieľne ľudí, ktorí píšu aj pre 40plus.

Muselo to prísť

www.andreagg.sk

Rovnomenná báseň obletela v čase šíriacej sa pandémie koronavírusu nielen Slovensko. Mnohí ju recitovali, zhudobňovali a zdieľali v médiách a na sociálnych sieťach. Spontánne bola preložená do jedenástich jazykov – od češtiny po arabčinu. Poetka Andrea Ágg po tejto básni pomenovala zbierku tridsiatich básní. Rozdelila ich na tri časti:
Prvá hovorí o našej ľudskej konečnosti. Druhú časť, do ktorej zaradila aj báseň Muselo to prísť, nazvala Zmena. V tretej časti sú básne o večnosti.

Básnická zbierka s pôsobivou obálkou, na ktorej sú letiace púpavy v slnečnom jase je určená všetkým, ktorí sa chcú zamyslieť nad zmyslom svojho života a nad tým, čo je, či bude „POTOM“.

Kniha je vhodná aj ako darček. Na tento účel bola vytvorená špeciálna strana, kde darca môže vložiť osobné venovanie.

Kniha ako darček na Vianoce? Poponáhľajte sa

LÓŽA TEMNOTY

Katarína Mayer a Veronika Bošková

Mia, nadaná mladá študentka filozofie, má tesne pred štátnicami. Pomocou doktoranda Tibora sa snaží zvládnuť posledné prekážky štúdia. Ten si aj napriek plachosti a miernej rečovej vade začína budovať snubnú kariéru na filozofickej fakulte.

Záhadná pozvánka a zmiznutá študentka však náhle narušia ich pokojný akademický život. Dokážu spoločnými silami vyriešiť tajomnú hádanku? A zvládnu zbesilú cestu historickými uličkami Bratislavy? Do Slnovratu ostáva už len pár dní.

Keď je túžba po moci riadená egom, tradície sa stávajú nebezpečnými. Tajomné sa zmení na kruté a svetlo sa zahalí do temnoty.

Katarína Kuniková

Po mega úspešnom debute Zákon príťažlivosti vydáva Katarína Kuniková druhý román Láska dvoch svetov. Tento príbeh dokáže napísať spisovateľka, ktorá pozná tajomstvá života v malom meste aj v exotickom Iráne. Je vášnivý a strhujúci, plný zážitkov a udalostí. Dokáže ho pochopiť každý, kto verí v osudovú lásku.

Zoznámte sa so Sabinou, ktorá prežila dospievanie v Iráne a našla si prácu, o ktorej nesmie nikto vedieť. Zoznámte sa s Richardom, hasičom, takým ktorého fotia do kalendárov. Spoznajte ich príbuzných, priateľov a partnerov. Budete cítiť púštnu horúčavu ma bruškách prstov, popolček spálenísk aj chuť zmrzliny v letnom popoludní. Tento román nestačí čítať, môžete ho prežívať s galériou jeho hrdinov. Je fascinujúci a vášnivý, s citom pre detail aj zmyslom pre humor.

PRINCEZNÉ

Katarína Hanzelová

Možno si ani nevieme predstaviť, do akej miery ovplyvnili naše dejiny súkromné príbehy tých, ktorí nimi hýbali. A neboli to len muži, ale často ženy, ktoré vo svojich rukách sústreďovali oveľa viac moci, než je to história ochotná pripustiť.

Kniha Princezné prináša príbehy výnimočných žien, ktoré sa síce počas života stretávali s obdivom, no ani ich osud neušetril trápenia. Tieto ženy vedeli, ako chutí víťazstvo, poznali však aj trpkú pachuť prehry. Niektoré ľud miloval, iné nenávidel. Boli medzi nimi filmové hviezdy, hriešne svätice, vládkyne oddané svojej krajine, ale aj rebelky, ktoré sa rozhodli ísť za hlasom svojho srdca. Vojvodkyne, princezné, kňažné aristokratky, ktorým nič ľudské nebolo cudzie.

Kniha ako darček na Vianoce? Poponáhľajte sa...

 

Martin Kasarda

Krajina krásnych ľudí

Chceli by ste žiť v krajine, kde sú všetci ľudia pekní a šťastní, odhodlaní žiť zdravo? V krajine, ktorá sa dobre postará o starých, chorých a postihnutých?
Príbeh romantickej lásky Benjamína a Márie, ktorý sa zrodil nad smrteľnou posteľou starého otca, sa postupne mení na nočnú moru. Krása sa stáva meradlom úspechu. A ak medzi vyvolených nepatríte? Nechceme vás na očiach, decentne vás odstránime. Ale tak, aby všetci tlieskali.

Napínavý spoločenský román o prítomnosti a možnej desivej budúcnosti hovorí o tom, čo by sa stalo, keby sa moci ujala skupina, ktorá krásu a zdravie vyhlási za najdôležitejšie hodnoty. A kto sa nebude chcieť prispôsobiť, pôjde z kola von. Zachráni svet skutočná láska? Sú medzi nami takí, ktorí si zachovajú ľudskosť?

 

Adela Jasenovcová

Moja mama povedala a mala pravdu

Spoločné dielo dcéry a mamy o rodičovstve, výchove a vnútornom i vonkajšom svete dieťaťa. Píšu dve mamy so skúsenosťami. Spolu a z lásky. Chcú pomôcť druhým mamám.
Nájdete v nej praktické rady do života od skúsenej expertky, ktorá 40 rokov učila v materských školách. Ako učiteľka pracovala s 1200 deťmi plus jej dvomi vlastnými.
O svoju múdrosť a skúsenosti sa delí láskavou a civilnou formou.

Jedinečná kniha poslúži každému rodičovi, ktorý sa snaží vychovať deti najlepšie, ako vie.
Často kladené otázky ohľadom škôlky, výchovy, reakcií, vývinu reči, ale aj odporúčaní, ako postupovať v opakujúcich sa rodinných situáciách, sú prehľadne zoradené podľa tém s konkrétnymi príkladmi.

Kniha ako darček na Vianoce? Poponáhľajte sa...
Návrh obálky: Veronika Bošková

Počasie Slovensko

Slovakia
clear sky
25.5 ° C
25.6 °
23.3 °
27 %
2.2kmh
6 %
So
26 °
Ne
28 °
Po
22 °
Ut
19 °
St
23 °