Slovensko nezískalo medailu. Hokejisti prehrali. Dôvodom je Fico a hnilý štát… Komentár

Slovensko nezískalo medailu. Hokejisti prehrali. Dôvodom je Fico… Komentár

Šimon Žďársky, aktivista a novinár, ktorý dostáva peniaze aj za súčasnej vlády ( link na zmluvu – zapezpečenie zopár rozhovorov za 30 000 EUR ) napísal komentár, kde prirovnal šport ako symbol úpadku krajiny. Pozrime sa spolu  na to, čo Žďársky napísal ( celý komentár autora)

Šport ako symbol úpadku krajiny

Po 25 rokoch sme prvýkrát na olympiáde, zimnej či letnej, nezískali ani jednu medailu. Ba čo viac, ani sme sa k nej reálne nepriblížili.

Kto argumentuje hokejom… Ale prosím vás. Ten jeden gól proti Fínom bol výsledkom obrovského šťastia. Od semifinále sa naši súperi nezapotili ani pri jednej presilovke. USA by s nami odohrali vyrovnaný zápas iba vtedy, ak by hrali štyria. A s Fínmi to so všetkými tyčkami, brvnami a tutovkami pokojne mohlo skončiť 10:0. Zápas proti Nemecku bol skôr výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo našich tradičných postupových kalkulácií už od druhého stretnutia v skupine.

Sme síce malá krajina, takže teoreticky to máme proti gigantom ako USA či Čína ťažké. Až dokým sa nepozrieme na Nórsko. To suverénne vyhráva hodnotenie počtu medailí a pritom má len 5,5 milióna obyvateľov. U nich však štát funguje trochu inak. Veci verejné berú tak, že patria všetkým, nie že nepatria nikomu.

Sú to dve odlišné veci? Korupcia a výsledky v športe?

Veď aj my sme mali a máme hviezdy. Vlhová, Sagan, Tóth, Chára, Hossa, Hamšík…

Áno, sú to hviezdy svetového formátu. Pomohol im však tento štát byť úspešnými? Súkromný tím Vlha a spory s lyžiarskym zväzom. Sagan v talianskom tíme už ako junior. Regendovci, ktorí si museli na synovu výstroj požičať peniaze a splácali ich roky.

A potom sa čudujeme, keď napríklad športové školy riadia ľudia, ktorí so športom nemajú nič spoločné. Že tréneri odchádzajú. Že talenty končia. Že sa v regiónoch zatvárajú športoviská. Stačí sa pozrieť na to, čo sa deje na športovej škole v Trenčíne pod vedením súčasnej riaditeľky. To nie je systém podpory športu. To je jeho aktívna demontáž.

To sú všetky tie haciendy, mýtne a IT tendre, predražené zákazky a „Slayády“ po celom Slovensku. To všetko mohli byť peniaze pre mladé talenty. Na chátrajúce športoviská. Na trénerov, ktorí dnes pôsobia radšej v zahraničí.

Vždy to však na chvíľu prekryje nejaký supertalent. Na chvíľu. A zakryje štát, ktorý hnije zvnútra.

Ale chceme toto? Ísť od sklamania ku sklamaniu?
Od pseudosociálneho štátu pre „našich ľudí“ a mafiánov všetkého druhu k bankrotu a gréckej ceste?

Odpoveď sa začína v činoch každého z nás. Keď vidíme neprávosť, nestačí stiahnuť zadok a zavrieť ústa. Treba sa ozvať. Na ulici, v škole, v práci, v politike. Nedať im to zadarmo.

Nenechať všelijakým šmejdom pocit, že toto je krajina vagabundov. Ale ukázať im, že to je krajina slušných a hrdých ľudí.

Ak to nedokážeme, posledný nech zhasne. (Alebo ho odpoja.)

PS: Aby bolo úplne jasné, toto nie je útok na hokejistov. Na svoje pomery podali maximum a štvrté miesto je napokon najlepším umiestnením Slovenska na týchto olympijských hrách, za čo im úprimne gratulujem.

Koniec komentára…

Klamár a gágaj. To by asi povedal Mečiar : – )

Autor ( Žďárksy) tvrdí, že slabé olympijské výsledky Slovenska sú symbolom širšieho úpadku štátu. Spája športové neúspechy s korupciou, zlým riadením verejných financií a nefunkčným systémom podpory talentov. Argumentuje aj tým, že úspešní športovci dosiahli výsledky skôr napriek štátu než vďaka nemu. Ako kontrast uvádza malé krajiny (napr. Nórsko), ktoré sú podľa neho systémovo funkčnejšie. Text končí výzvou na občiansku aktivitu a odmietnutie pasivity. Hurá hurá hurá!

Zmýšľanie autora je manipulatívne!

Asi ste si všimli, priatelia, že text obsahuje viacero emotívnych a rétorických prvkov, ktoré zvyšujú presvedčivosť, ale zároveň znižujú analytickú neutralitu. Patrí sem hlavne generalizácia, selektívne príklady a emotívny jazyk. Pozrime sa na to bližšie…

1. Generalizácia

Z konkrétneho športového výsledku našich športovcov sa vyvodzuje záver o „hnijúcom štáte“. To je silné zjednodušenie – športový výkon je ovplyvnený mnohými faktormi (dlhodobá príprava, konkrétna generácia športovcov, financovanie, konkurencia, náhoda). Asi by o tom vedeli rozprávať všetci, ktorí niekedy v živote športovali.

2. Selektívne príklady

Žďársky  vyberá prípady, ktoré podporujú jeho tézu (finančné problémy športovcov, spory so zväzmi), no neuvádza prípadné systémové zlepšenia alebo komplexné dáta o financovaní športu. Veď načo aj? Úlohou progresivistu je robiť presne to, čo autor robí. Agitovať. Ideálne „do ulíc“

3. Emotívny jazyk

Výrazy ako „štát, ktorý hnije zvnútra“, „šmejdi“, „posledný nech zhasne“ sú viac ako silne hodnotiace a mobilizačné. Ide podľa mňa (ako píšem vyššie) o apel na emócie, nie o realitu.

4. Falošnosť

Naznačuje sa priamy vzťah: korupcia a výsledok, ktorý je rovný stavu: žiadne medaily.  Text je názorový a aktivistický. Nie je to analytická štúdia, ale polemický komentár. Povežujem ho za manipulatívny v tom zmysle, že používa emocionálne zjednodušenia a silné rámcovanie problému. Pripomína mi to obdobie covidu. Dezoláti boli v uliciach a slniečkári v očkovacích centrách…

Nič by toľko nevadilo, keby

Šimon sa hnevá, že šport nemá peniaze. Ale, vedeli ste, že pán Žďársky dostal aktuálne od štátu zákazku na 30 000 EUR? Úlohou je boj s dezinformáciami. Za peniaze mal urobiť zopár rozhovorov. Ak by neboli takí darmožráči ako Šimon, ktorí sa vedia dokonca zaháčkovať aj na vládu Fica, tak by mal rozpočet viac peňazí aj na šport. Súhlasíte? Pozrite si zmluvu, na základe ktorej Žďársky počas trvania zmluvy 2 a pol mesiaca inkasuje 30 000 EUR. LINK: https://crz.gov.sk/zmluva/11706653/?csrt=12040324537432123007

Účel na ktorý sa príspevok Žďárskeho občianskeho združenia požaduje

Podpora aktivít organizácií zameraných na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach, analýzu a odhaľovanie škodlivých online dezinformačných kampaní, posilnenie odolnosti voči dezinformáciám, vzdelávanie, vytváranie kreatívnych reakcií na dezinformácie, posilnenie schopnosti efektívne spracovávať informácie a bezpečne používať internet a elektronické médiá a budovanie kritického myslenia a dôvery v kvalitnú žurnalistiku.

Hnilý štát…

Akiste sa zhodneme, že štát je prehnitý. Ale trvá to už dlho a hnije to aj inde. Progresívno liberálnbe sily si vedia zabezpečiť zdroje aj za vlády Fica. Tak to je gól do vlastnej brány Smeru a celej koalície. A vinní za tento stav sme všetci… Ako to zmeniť, aby tento môj záver nevyznel populisticky? Neviem ako to zmeniť. Ale možno časom na niečo prídeme…

Pripravila: Martina Valachová