Titulok „Aj odpredu aj odzadu. Aj rýchlo aj pomaly!“ môže vzbudiť pozornosť a človek sa naladí na zaujímavú strunu. Však?
– Aj odpredu. Aj odzadu. Aj rýchlo. Aj pomaly!
Toto mi povedala moja bývalá triedna učiteľka, o ktorej som si štyri roky myslela, že ma nemá rada…
– Martinka. Ty prosím ťa hlavne nič nepíš…
Aj to mi raz povedala, keď som po žúrke odovzdala sloh, ktorý asi nemal ani hlavu ani pätu. Puberta. Poznáte to. Za mojich čias boli niekedy diskotéky už aj vo štvrtok. A keď ste sa dostavili na vyučovanie po preflámovanej noci, vypadlo z vás všeličo. Ani sa jej nečudujem, že mi to povedala.
Vždy, keď niečo píšem, myslím na tú vetu. Vetu, ktorú mi povedala, ako reakciu na sloh, ktorý som odovzdala po žúrke, ktorej obsah si nepamätám…
Zato jej výzvu si pamätám!
Počas korony som napísala knihu. Aj som sa jej s tým zdôverila. Povedala, že sa teší…
Každý deň chodím behať a vždy idem okolo jej domu. Často ju stretnem. Keď prišla kniha z tlačiane, prvú, ešte teplú, som zaniesla JEJ.
Mala slzu v oku a sľúbila, že si ju prečíta. Pýtala sa, čo je dlžná.
NIČ!
Predvčerom som išla zase svojich šesť kilometrov a ona bola vonku.
Strihala kríky.
Keď ma zbadala, tak mi povedala:
-Martinka, výborné to je. Prečítala som ju dvakrát. Aj odpredu. Aj odzadu. Aj rýchlo. Aj pomaly!
-Bože! To naozaj? A veľa chýb tam mám? Mala som korektorku. Tak hádam nie…
-Martinka, ja som chyby nehľadala. Kniha je výborná. Dobre sa číta. Je zo života. A môže veľa ľuďom pomôcť. Veľmi sa teším!
-A môžem o tom napísať?
-Samozrejme, budem rada!
Tak. Takto to je milí moji.
Aj odpredu. Aj odzadu. Aj rýchlo. Aj pomaly!
Nikdy by som neverila, že sa môže niečo podobné stať. Že je to vôbec možné…
Ďakujem, že som mala možnosť byť.
A hlavne pochopiť.
P. S. 1 : text tohto článku neprešiel korektúrami. Z gramatiky som mala dvojku. Čiarky si doplňte 🙂
P.S. 2 : Spovedala ma Evita… Viac nájdete tu:
Kam miznú vaše peniaze – rozhovor o knihe s Evitou na Exprese