Láska kvitne v každom veku. Veta, ktorú poznáme azda všetci.
Do liečebne na rehabilitačný pobyt prišiel starší manželský pár. Zdatný a veselý pán sprevádzajúci pani manželku, ktorá už k chôdzi potrebovala chodúľku.*
„No poď, mamička, pridaj trochu. Zahráme si spolu karty ako zamlada,“ hlasno nabádal manželku počas ich spoločnej prechádzky chodbou liečebne.
Ako každého z nových prichádzajúcich pacientov, obidvoch som pozvala do spoločenskej miestnosti, nazývanej Klub.
Pozvanie prijali.
Pán pri vstupe do spoločenskej miestnosti otvoril dvere ako prvý a za ním, pridŕžajúc sa chodúľky, jeho manželka. Odsunul stoličku a počkal, kým sa s miernymi ťažkosťami usadila k stolu. Sadol si vedľa nej a pustili sme sa do úvodného rozhovoru.
„Máte karty? Viete, s manželkou sme celý život chodievali hrávať mariáš. Odviezli sme sa do kaviarne a príjemne sme sa zabavili.“
Do klubu chodievali pravidelne a ich návštevy nezostali len pri hre s kartami. Pán bol veselej povahy a spolu s manželkou si aj radi zaspievali.
Jedného dňa som sa opýtala, ako sa zoznámili.
Nasledujúci rozhovor bol veľmi úprimný a vyžarovala z neho pohoda. Pohoda zo spomienok, ktoré sme nanovo „prehrávali.“
„Viete, moja žena je odo mňa staršia o pätnásť rokov. Stretol som ju ešte ako vojak a odvtedy sme spolu. Najprv ma nechcela, ale ja som jej nedal pokoj,“ s úsmevom zahlásil pán. Pani sa len jemne pousmiala.
V dôsledku ochorenia bola akoby čiastočne v inom svete (starecká demencia). Málo komunikovala, viac-menej odpovedala áno, nie.
Pri pohľade na nich bolo možné vnímať:
- Vzájomnú spolupatričnosť a porozumenie znejúce medzi nimi.
- Humor a vtip, ktoré odľahčovali situáciu spojenú s ochorením tela.
- Duševnú spriaznenosť dvoch ľudí, kedy už fyzická láska bola dávno „za zenitom.“
V súčasnej dobe je možné pozorovať, ako sa dlhoročné manželstvá stávajú prežitkom. Akoby sme žili v dobe rýchlych vzplanutí s krátkodobou trvácnosťou.
Nuž, posúďte sami…
Prečo
Prečo ma máš rád?
Lebo si skvelá,
živá, bdelá,
rozhodná aj smelá.
Keď sa časom zmením
a budem iná,
nie tak úžasná, krásna
a pilná,
prestaneš ma mať rád,
či budeš stále milovať?
Nuž, otázka to ďaleká
a odpoveď nejasná.
Je možné ťa ešte ľúbiť,
ak zmysly o tebe nebásnia?
Ak niekoho miluješ,
zavri na chvíľu oči.
Preciťuj a cíť,
či zem sa s tebou točí.
Ak máš ju rád
a sám nevieš prečo,
dotýkaš sa hĺbky srdca,
kde seba v nej si opäť stretol.
Iná
Ľúbia sa, ale dnes je to už iné,
ich mladosť zostala pri jazere, v nočnom kine.
Vyzerajú inak, zrkadlá snáď klamú,
on ju vníma krehkú, sviežu, ba v spomienkach mladú.
Cítia sa inak, ale tvoria puto pevné,
z pochopenia, lásky tak vrúcne chcenej.
Azda nie beznádejnej.
Veršované myšlienky spolu s ilustráciami nájdete v knihe Chlpaté verše, na stránke – www.elist.sk
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
*Chodúľka slúži pacientom s obmedzenou pohyblivosťou. Zvyšuje stabilitu počas chôdze a dodáva istotu pohybu.