To, že časom starneme, je prirodzené. Tento stav niekto opísal ako zvýšené riziko úmrtia. Hlavu nám zaplavia šediny, máme problém s krátkozrakosťou, strácame kolagén v pokožke, ale aj svalovú hmotu, naše telo ukladá viac tuku.
Mení sa náš imunitný systém, znižujú sa naše fyzické aj mentálne schopnosti, v tele máme nahromadené toxíny …
Tento proces zrejme nezastavíme. Je však rozdiel, či budeme v 80ke pripútaní na lôžko a nebudeme sa vedieť o seba postarať, alebo budeme čulí a sebestační a dožijeme sa o 10 či 12 rokov viac.
Ako sa dožiť 100 rokov v zdraví?
Snáď každý človek na svete sa túži dožiť vysokého veku v zdraví. Nebyť odkázaný na druhých a opustiť tento svet bez väčšieho trápenia. Stovky sa však dožije iba 1% z nás. Prečo nezvýšiť túto štatistiku alebo aspoň do nej nepatriť?
Genetikou to nie je!
Poviete si: mám 40+, to je ešte ďaleko, to sa ma netýka! Ale pozor, to, koľko rokov sa dožijeme a či v zdraví alebo chorobe si z veľkej časti – presnejšie asi 75% – už určujeme dnes, našim životným štýlom a našimi každodennými rozhodnutiami. Naša genetika je zodpovedná len za zvyšných maximálne 25%.
Takže, ak máte dlhovekosť v rodine, gratulujem vám. Je to však len štvrťka úspechu. Ak však aj zdravo žijete, vaše šance na dlhý a kvalitný život sa výrazne zvyšujú. Inými slovami, ak vylepšíme svoj životný štýl, môžeme si tým každý predĺžiť svoj život v rámci svojich vlastných biologických možností. Je to na každom jednom z nás.
Čo teda môžeme pre to urobiť? Ako môžme náš životný štýl vylepšiť?
Modré zóny
Dan Beuttner z National Geographic s tímom svetových vedcov a top odborníkov na starnutie a pridružené témy sa snažili nájsť odpoveď na tieto otázky a objaviť kľúč k dlhovekosti. Spolu navštívili a preskúmali 5 kútov sveta, kde sa ľudia dožívajú veľmi vysokého veku v relatívnom zdraví. Dr. Michel Poulain prvú z nich vyznačil na mape modrým atramentom. Podľa toho sa tieto oblasti začali nazývať „modré zóny“. A podľa nich Dan nazval aj svoju knihu.
Patrí k nim oblasť Barbagia na Sardínii, ostrov Ikaria v Grécku, Loma Linda v Kalifornii, polostrov Nikoya v Kostarike a samozrejme japonská Okinawa. Spoločne skúmali históriu, stravovacie návyky, aj životný štýl miestneho obyvateľstva modrých zón.
Spoznali pritom starcov a starenky, ktorí vo svojich 90 rokoch vyzerali na 60, a boli stále aktívni a poväčšine aj sebestační. Starí Sardínčania mali dostatok síl aby pracovali ako pastieri a denne v hornatom povrchu prešli niekoľko kilometrov. Starec z Nicoye bol natoľko zdatný, že si ešte hocikedy sám narúbal drevo. 104-ročná Okinwčanka Kamada stále plnila spoločenskú úlohu „noro“.
Zázračná „pilulka“ na to, ako sa dožiť 100 rokov v zdraví neexistuje!
Beuttner, tak ako mnohí pred ním dúfal, že nájde recept na dlhovekosť – jednu vec, jednu zložku potravy – vitamín, hormón či antioxidant, ktorá by dlhovekosť zaručovala. Avšak našiel iba potvrdenie toho, čo už všetci vieme. Neexistuje žiaden zázračný liek, bylina či potravina, ani medicínska procedúra, ktorá by nám život v zdraví predĺžila.
Našiel však vzorec viacerých faktorov, ktoré by mohli k dlhovekosti viesť.
A aj keď sa nedá na základe niekoľkých osobných príbehov vytvoriť jedna zovšeobecňujúca pravda, ktorá by platila pre celé obyvateľstvo Zeme, predsa len majú osudy týchto dlhovekých ľudí niekoľko spoločných čŕt. Jednu po druhej si ich rozoberieme v pokračovaní tohto článku, nabudúce. Nazvime to recept na dlhovekosť.
Silvia Nipčová
Autorka je právnička a blogerka. Venuje sa zdravému stravovaniu a životnému štýlu. Viac nájdete na jej bolgu: https://health-food-ie.com
Mohlo by sa vám páčiť…
Čo by robila Adela Vinczeová, keby nebola moderátorka? A aký je jej ideálny deň?