Koncert Scorpions. Príjemná atmosféra v publiku, tvorenom prevažne našimi rovesníkmi, prípadne ešte o niečo staršími fanúšikmi. Všetci sa usmievame, s pohárom piva v ruke.
Nastupujú hlavné hviezdy, chlapi bližšie k 60-ke, profesionálne však nestratili nič, naopak, ich vrásky, imidž ako pred rokmi, ale najmä hudobné cítenie a užívanie si každej chvíle, im slúžili ako pridaná hodnota.
Priznávam, že som po dlhom čase vyšší vek vnímala akosi pozitívnejšie.
A prečo vlastne? Nuž, všimli ste si niekedy, akú tenkú čiaru tvorí päť rokov? Sú to tie medzi 35 a 40. Zatiaľ, čo 35 -roční sú všeobecne považovaní za mladých a perspektívnych, v 40-ke ste zrazu na odstrel.
Namiesto miesta vám ponúknu skôr nejaký pekný flek v krematóriu. K pohode nepridajú ani komentáre niektorých rovesníčok o inkontinenčných vložkách, klimaktériu a totálnom nezáujme ich partnera. Áno, sú to prevažne tie, ktorých keď sa opýtaš, ako sa majú, začnú buď hovoriť o deťoch, alebo zásadne o niečom negatívnom.
Snažím sa byť pozitívna.
Pozitívna v krajine, kde o skúsenosti nikto nestojí. Vo svete, ktorému len zriedka rozumiem. Zakastovaná v kategórii, z ktorej niet návratu. Vyhodená z práce, zneužívaná ľuďmi, ktorí dokážu vyťažiť z kvality za málo peňazí, a postavená do kúta, kde som nikdy nebola zvyknutá stáť.
V 35-tich som mala 10 a dvojročného syna, manžela, povinnosti a veľmi málo času. Priznávam, že keď bolo najhoršie a svoj jazyk som vyplazený ťahala pol metra za sebou, veľmi som sa tešila na vek, ktorý mám dnes.
Tá predstava mi dávala silu vydržať bez jedla, spánku, chvíľky pre seba. Mám čoskoro 46, deti veľké, stále samostatnejšie, jedno už dokonca z domu, posilnená prežitým, a situáciami, v ktorých som si musela poradiť výlučne sama, hrdá, keď sa obzriem za seba.
Bejby nebude sedieť v kúte…
…vravím si každý deň, keď sa ráno o piatej pozerám na seba v zrkadle. Nemusím plniť očakávania iných. Tento život je iba môj, so všetkým, čo sa v ňom stalo a čo sa ešte stane.
Začala som opäť hrať súťažne hádzanú. Nadviazala som tam, kde som pred 21 rokmi potom, ako som otehotnela, prestala. Učím sa každý deň jedno anglické slovíčko, a mám v pláne napísať konečne knihu. Ale najmä nedovolím nikomu, aby mi vnútil svoju predstavu o tom, čo sa v mojom veku hodí a čo nie.
Pretože jediná osoba, ktorá mi môže nastavovať limity, som ja sama.