Pri svojej novinárskej práci som sa stretla aj s ním. S veľkým Karlom Gottom.
Prvý raz to bolo niekedy v roku 2004 na generálke súťaže MISS. Skromne sedel v prázdnom hľadisku, sledoval program a pripomienky režiséra a čakal na svoj výstup. Nemala som vtedy ešte mobil s fotoaparátom (a tuším ani ešte neboli), takže som sa s ním neodfotila.
Škoda, bola by to vzácna snímka.
Potom sme spolu komunikovali párkrát telefonicky. Prvá príležitosť sa naskytla, keď sa mu narodila dcéra Charlotte Ella. V redakciách sa rozšírila informácia, že Mistr si želá, aby mu každé zverejnenie dostupnej fotografie novorodeniatka novinári oznámili. My v Živote sme to, pochopiteľne, chceli tiež. Tak som mu zavolala. Ako slušná osoba som sa predstavila.
„Dobrý deň, tu je Macháčková z redakcie časopisu Život.“
„Dobrý den. Jak jste to říkala, že se jmenujete?“
„Macháčková.“
Rovnako ako jeho priateľka a budúca manželka Ivana Macháčková, ale to mi v tom okamihu nedošlo. Už len fakt, že mám na telefóne samotného Karla Gotta, bol pre mňa dostatočným dôvodom na to, aby sa mi vypol mozog.
„A to žertujete, nebo skutečne se jmenujete Macháčková?“
„Fakt.“
Potom sme sa chvíľku bavili o mojom priezvisku, pátral, či náhodou nie som Ivanina príbuzná. Bol nesmierne vtipný, milý, láskavý. Žartoval, že by som sa mala s Ivankou zoznámiť, keď už sme menovkyne. Bolo to dávno, ale dodnes si pamätám jeho smiech. Toľko sme spolu diškurovali, až som takmer zabudla, prečo mu vlastne volám.
Nedovolím si tvrdiť, že sme sa poznali. Ale keď som mu potom ešte párkrát volala, hneď si spomenul.
„To ste vy, ta Macháčková, co není Ivanina sestřenka!“
Ani neviete, ako som sa z toho tešila!
Jeho číslo mám dodnes uložené v telefóne. A nevymažem ho. Hoci už mu volať nemôžem.
Zdroj foto: Videoklip Supraphone, youtube