“Bejby”
Ráno som cestou do školy stretol deti. Smiali sa, keď si utekali obsadiť najlepšie preliezky. Potom som v parku uvidel starú ženu. Sedela na lavičke. Oddávala sa rannému slnku. Prisadol som si k nej. Spolu sme sedeli a tuho čuchali vôňu odkvitajúcich ruží. Boli podmanivé. Krásne. Akoby vedeli, že sme možno ich poslední obdivovatelia. A tak nám dali všetko, čo mali.
Po celom dni skúšania v škole som sa v noci vracal z divadla.
Na Václavskom námestí ma chytila za ruku prostitútka: “Sex, bejby?” Moja chlapačia ješitnosť bola uspokojená. Po pár metroch som pochopil, že bejby, je pre dámu, ktorá robila tie najväčšie ružové bubliny, heslo večera.
Dlho som netušil, kedy sa muž dostáva do “prechodu”.
- Či na to príde sám, prípadne mu to povedia iní.
- Ako sa cíti?
- Čo to s ním spraví?
Všeličo som si predstavoval. Všelijako. Že by to ale mohli byť dve slová, na konci celkom obyčajného dňa, mi nenapadlo.
Mám to za sebou. Som muž v prechode.
Keď ma prvý raz pozdravilo chlapčisko od susedov: “Dobrý deň, ujo”, bolo to horšie. A viem, že bude.
Umelé kĺby.
Dvaja strýčkovia spoza hraníc.
Dôchodiak.
Cintorín.
Byť mužom v prechode je vlastne stále dobrá správa. Pre muža v prechode.
Zdroj a so súhlasom autora: Karol Lovaš FB
Prečítajte si rozhovor s Karolom Lovašom…
Karol Lovaš: „Každá kríza sa zvyčajne začína vtedy, keď politici zabudnú na vlastných ľudí.“