Tento text vznikol nedávno ako moje zamyslenie k jednému z príspevkov na sociálnej sieti…
Ľudia, ktorí podporujú aktuálnu situáciu na Slovensku len preto, že niekto z ich rodiny je závislý na svojom pracovnom mieste v štátnej správe akoby nechápu, nerozumejú čo činia. Veď robia iba to, čo môžu.
Kedysi vládli kráľovské rodiny, a áno, vládu preberali potomkovia…
Mohlo by sa zdať, že mali výhody, ale v skutočnosti sa celé detstvo učili a pripravovali na zodpovednosť, ktorá ich čaká. Ovládali jazyky, bontón, komunikáciu, mali presne vymedzené hranice.
Dnes nám vládnu potomkovia boľševikov, ktorí majú pocit, že im patria výhody. Už v krvi.
Kastovanie je kľúčovou vlastnosťou Slovákov.
Môj dedo hovorieval, že slovenská smotánka je vlastne z hovna vrch. A to platí v týchto dňoch niekoľkonásobne. Pretože problémom nie sú „páni“ zo Sedlákova, ale ich prisluhovači, poberači výhod a provízií za svoje „služby“ (hlava im smrdí od hovna na míle)…
…a to slovenské: „pán minister, pani moderátorka, pán inžinier…“ čím sa ľudia už dopredu a dobrovoľne krčia, namiesto toho, aby držali hlavy čo najviac hore – pretože len to jediné im nemôže nikto vziať.
Lenže to je niečo pre tých, ktorí sa už rodia v predklone, nepochopiteľné. S hrdosťou sa buď narodíš, alebo budeš naveky otrokom. A áno, veď im zaplatia, a to je hlavné….
…a zase mám pred očami scénu z pionierskeho tábora. Malých Nemcov, vyhadzujúcich z okna na zem žuvačky a mojich rovesníkov, ktorí ich kolenačky zbierajú. A seba, ako tam stojím, tečú mi slzy, zatínam päste a hanbím sa ako pes!
A áno. Tento pocit, v rôznych obmenách, zažívam dodnes.
Autorka je redaktorka a moderátorka
Foto: Janka Frolová