Priznávam, zavraždila som ho. Nedalo sa inak. Aj som ho rozrezala na kúsky, stiahla z kože a vybrala mu oči. Ale ako ma naučil môj dedo Pavel Petrik z Vrbice, tiež viacnásobný vrah, najprv som ho odprosila a pomodlila sa nad ním.
A čo čert nechcel, videla ma predtým suseda, ako ho vlečiem ešte živého hore schodmi. Náš dom má tenké steny, tak asi počula buchot a škripot klieští. Len čo som odpratala kusy krvavého mäsa, už mi klopala na dvere. Po maďarsky viem málo, iba s perfektným prízvukom povedať Prepáčte, nehovorím po maďarsky, ale toľko som vyrozumela, že chce, aby som šla s ňou a zabila ich Punťa. A strkala mi za to do rúk klobásu ako noha.
Prepáčte, ale za tú klobásu by som zabila aj predsedu vlády. V okamihu, keď mi z nej dala okoštovať, pochopila som, prečo popredná dáma slovenskej publicistiky Evka Karvašová ako dieťa radšej napchala vzácne čokoládové bonbóny, ktoré jej neskoro večer priniesla teta, pod skriňu, potom vkĺzla do špajze, odrezala si koliesko klobásy a s takým dezertom šup do postele. Klobáse sa nijaká čokoláda nevyrovná.
Ale aby som neodbočovala. Susedia majú psa. No, psíka. Takú kozu kríženú s motýľom. Často hystericky šteká, najmä na moju Micu, ale preto by hádam suseda nežiadala, aby som ho… Chudák Punťo. Chcela som nenápadko zavolať na políciu, ale ako maďarským policajtom vysvetlím, čo odo mňa žiada suseda? Viem akurát, že pes je asztakutyafáját alebo kutyuska, niečo medzi tým.
Vošli sme k susedovcom, ja celá nervózna, z chodby vyletel Punťo, štekal, vrtel chvostom a keď som ho pohladkala, skákal a oblizoval mi tvár. No nie, nehnevajte sa, ani keby ma Viki Orbán poslal peši na Slovensko, túto nemú tvár ja nemôžem…
Napokon vysvitlo, že pes sa nevolá Punťo, ale Béla, fatálna nepriazeň majiteľov mu nehrozí a punťo, resp. ponty (vyslov ponť) je kapor. A ponť netrpel. Konala som rýchlo, presne a šetrne, tak ako ma naučil dedo. Za to mám klobásu ako noha a oddaných susedov, hoci si rozumieme asi dve slová.