Je máj 1945, sme v Brne a Gerta Schnirch s niekoľkomesačnou Barborou kráča do neznáma. Lebo je Nemka a transport z povojnových Čiech do Rakúska sa nepýta, či sa jej to páči, alebo nie. Kolektívna pomsta.
Kateřina Tučková, autorka dnes preslávených Žítkovských bohýň, sa v románe Vyhnanie Gerty Schnirch rozhodla pichnúť do osieho hniezda česko-nemeckých povojnových vzťahov. „Vďaka“ princípu kolektívnej viny sa nemecká časť obyvateľstva musela z hodiny na hodinu zbaliť a pešo vydať na pochod k rakúskym hraniciam.
Román Vyhnanie Gerty Schnirch, ktorý v českom jazyku vyšiel v roku 2009, vychádza zo skutočných historických udalostí. Na konci mája 1945 bolo asi dvadsaťtisíc obyvateľov Brna nemeckej národnosti donútených vydať sa na pochod. Približne tisícsedemsto z nich neslávne známy „pochod smrti“ z Brna na hranice neprežilo.
Gerta Schnirch je po matke Češka, po otcovi Nemka. Má však smolu, lebo jej otec viac než sympatizoval s Hitlerom a tak jej nálepka Nemky prischla. A to sa v máji 1945 pomstychtivým Čechom rátalo.
V transporte smrti prežije Gerda a jej dcéra epidémie a choroby, aby skončila na nútených prácach na južnej Morave. Postupne sledujeme, ako Gerta znovu získa československé občianstvo, prežíva kolektivizáciu, vracia sa do Brna a sleduje spolu s dcérou búrlivé udalosti druhej polovice dvadsiateho storočia, príchod Rusov, normalizáciu až po zmenu režimu v roku 1989.
Z malej Barbory vyrastie žena, ktorá vlastne nechápe svoju mamu, jej osud, chce prežiť „normálny“ život brnianskeho dievčaťa a ženy. Ale biľag „nemeckého“ na nej zostáva, dejiny sa nezabúdajú, keď sa chce človek pomstiť. Kolektívne, len tak z plezíru.
Kniha Vyhnanie Gerty Schirach Kateřiny Tučkovej je ďalší z dobrých textov o tom, ako veľké dejiny zametajú s ľudskými osudmi.