Určite v tých časoch vychádzalo veľa denníkov, ktoré mi, ale, ako malému chlapcovi nemali čo ponúknuť. Teda okrem zážitku s ikonickým kamelotom, ktorý v centre Bratislavy svojim charakteristickým pokrikom predával: „Večnííík!“
Lepšia bola situácia s mesačníkmi. Tato pravidelne odoberal Technický magazín, občas sme kúpili Amatérske rádio alebo časopis ABC, ale na mojom nebi najvyššie vystúpil časopis Elektrón. Kto vie, možno aj preto, že začal vychádzať v roku, kedy som sa narodil. Netuším, akým spôsobom bol, v tom čase, tento časopis ideologicky ovplyvňovaný, ale informácie, ktoré som z neho čerpal, boli pre mňa, veľmi cenné.
Zaujímali najmä technické veci a predpokladám, že závery nejakého ostatného zjazdu rodnej strany sa do tej techniky, fyziky, elektroniky, astronómie či počítačov, nejako dostali, ale nepamätám si ich. Všetkým bolo samozrejme jasné, že sovietske elektronické súčiastky sú tie najlepšie, preto ak sa dali kúpiť iné, tak sme to urobili. O tom však bolo skôr Amatérske rádio.
Elektrón bol pre mňa časopisom, v ktorom sa dalo žasnúť nad supravodivosťou, výbuchom supernovy, solárnymi kolektormi, veternými elektrárňami, novinkami v oblasti áut, počítačov, audio a video techniky alebo medicíny. Nezabudnuteľné boli tiež komiksy. Vždy keď som ich čítal, mal som pocit, že držím v rukách časopis najvyššej kvality.
Sprvu sa u nás časopis objavoval len sporadicky, keď si tato spomenul alebo ho zaujal v stánku PNS. Keď, ale naši zistili, že časopis končí väčšinou u mňa, tak sa ho rozhodli predplatiť. Netrpezlivo som teda čakal na prvé dodanie do našej poštovej schránky. Od začiatku mesiaca som pravidelne, po škole, behom po schodoch, vyletel na prízemie a kontroloval či už prišiel. Keď sa tam konečne objavil, bol som súčasne šťastný a nadšený i zúfalý, lebo som nemal kľúčik na odomknutie.
Čakanie na niekoho, kto mi otvorí bolo dlhšie, ako celý mesiac. Rozhodol som sa, že takáto situácia sa už nesmie opakovať a vypýtal som si kľúč od schránky. Na budúci mesiac to už išlo, ako po margaríne, lebo maslo vybraté z chladničky bolo tuhé a nie až také kĺzavé. Časopis ma takto, mesiac čo mesiac obšťastňoval až do svojej porevolučnej fúzie s časopisom Zenit. Táto fúzia žiaľ dopadla neslávne a oba časopisy spoločne skončili za zenitom.
Zmŕtvychvstanie prišlo v podobe časopisu Quark určite aj vďaka bývalému šéfredaktorovi Eduardovi Drobnému. Quark sa stal dôstojným nástupcom Elektrónu, ale Elektrón to už nebol. Nič sa nedeje, život ide ďalej. Quark je Quark, Časopis Elektrón bol Elektrón a spomienky sú spomienky.