Včera som mala veľmi podnetný deň. Stretla som sa naživo so Soňou. Soňa je mimoriadne šikovná mladá dáma. Je to scenáristka, spisovateľka, mentorka, editorka. Išli sme na krst knihy Kataríny Mayer a dohodli sme sa, že sa predtým stretneme a mimo virtuálny svet porozprávame. Miesto stretnutia bolo na Poštovej.
Takmer som sa zrazila s bývalou kolegyňou. Podebatili sme a v momente ako sme sa rozlúčili, prikročila Soňa. V ruke držala knihu Gamblerky, takže, aj keby som ju neidentifikovala podľa fotiek, toľko náhod nemohlo byť.
Vedela som, že najbližšie hodiny si nezapálim. Pozvala som Soňu na jednu. Soňa nefajčí, ale neprotestovala. Postála tam so mnou. Bez cigarety a s knihou v rukách. Zarozprávali sme sa. Ja som mala v hlave ešte miliardu povinností, ktoré musím v ten deň stihnúť. Všeličo mi popri rozhovore bzučalo v hlave. Okolo prešiel pes. Teda asi poskackal. Mal totižto tri nohy. O jednu niekde prišiel.
„Ten pes mal tri nohy,“ hovorí Soňa.
„Pes?“
„Áno, veď šiel okolo.“
„Nevidela som žiadneho psa,“ hovorím.
„Išiel popri nás. A predstav si, usmieval sa!“
Bože môj. Pes. Tri nohy. Usmieval sa. A toto sa mi stáva pravidelne. Teda nie, že by som stretala usmievajúceho sa psa s tromi nohami. To nie. Ale to, že som niekde, ale hlavou inde. To uvedomenie si múdrosti Tu a teraz. Čo sa to nikdy nenaučím?
Sadli sme si na kávu. Stôl bol rezervovaný a zle postavený v miestnosti. Vedľa pri stole boli štyria muži. Vyzeralo to tak, že odchádzajú.
Soňa mi hovorí: „Spýtaj sa či odchádzajú.“
„Nechcem ich rušiť.“
„Počuj, ale ten jeden pán nadviazal očný kontakt.“
„Očný kontakt? A to akože s tebou? Tak super. Ktorý?“
Soňa na mňa hľadí.
„Nie so mnou…s tebou sa snažil nadviazať očný kontakt.“
„Aha.“ Nevidela som. Bože Tu a teraz…
Toto sa stalo včera. A dnes Tu a teraz som rada, že na ceste životom stretnem ľudí ako Soňa. Som za to nesmierne povďačná. Spomenula som si na včerajší deň a ako to píšem. tak som na polhodinu Teraz tu. Ako ste na tom vy? Či hádam som v tom sama?