Niekedy dávnejšie som uverejnila blog pod týmto názvom v súvislosti so životom Sloveniek v cudzine… prežila som to na vlastnej koži a viem, že to nie je ľahké. Až neskôr som pochopila, že sme silné prakticky všetky, aj tie, čo žijú doma na Slovensku, že my, ženy, sme jednoducho silné všetky a vždy…
Dnes sa však vrátim v spomienkach práve na tie časy, kedy som žila so svojím anglickým manželom v Rijáde, v hlavnom meste Saudskej Arábie.
Slovákov v Saudi je naozaj ako šafranu, nemáme tam ambasádu, ani v podstate žiadne obchodné styky, a tak väčšina z nás, čo sme sa tam našli, sme boli práve manželky expatriantov, ako sa cudzincom, žijúcim tam, hovorí.
V roku 2013 sme založili „Krásky SK“ a fungujeme dodnes, aj keď okrem jednej sme už všetky mimo Saudskej Arábie – tá jedna je totižto vydatá za Sauďana, a tak aj vďaka nej máme stále čerstvé informácie o živote v tomto tajomnom kráľovstve…
V „Krásky SK“ nás bolo sedem, jedna vydatá za Francúza, dve za Libanoncov, jedna za Čecha, jedna už spomínaná za Sauďana, ja za Angličana a iba jedna jediná za Slováka, čo naozaj dokazuje dobre známu teóriu, že áno, cudzinci majú Slovenky radi. Niet sa im čo diviť, sme pekné, dbáme o seba, sme šikovné vo vedení domácnosti, starostlivé, jednoducho, v porovnaní s ostatnými, naozaj máme všetkých „päť pé“, ako sa kedysi hovorilo – a to som žila vo viacerých krajinách a viem, o čom hovorím.
Už len v tej Saudi to bolo napríklad tak, že Filipínky boli starostlivé, ale nie moc pekné, Američanky ani jedno ani druhé a Angličanky o seba nedbali a nevedeli variť. Ozaj, viete, čo to tých „päť pé“ bolo? Pekná, poctivá (akože panna), pracovitá, peňažitá a poriadna – aspoň takto mi to kedysi povedala moja stará mama…
Ale vráťme sa k naším Kráskam…
Schádzali sme sa zhruba raz mesačne na tzv. „babinci“, vždy u niektorej z nás v compounde alebo u Mishky v saudskej vile, kde žila s manželovou rodinou, aj keď sa nám len veľmi zriedka podarilo stretnúť všetkým naraz.
Oslavovali sme spolu narodeniny aj narodenie detí, varili halušky aj segedín alebo sme sa zišli len tak, testujúc moje domáce víno (áno, bola som v miestnej rijádskej komunite expatriantov známa výborným červeným vínom, ktoré som vyrábala doma v kuchyni zo saudského hroznového džúsu, za použitia slovenských vínnych kvasiniek), spomínali na domov a tešili sa, že môžeme rozprávať rodným jazykom. Boli sme si veľkou oporou, v Saudi v tých časoch ženy stále museli nosiť abáje, nesmeli šoférovať a miestna byrokracia bola priam neskutočná…
Mať priateľky bolo nevyhnutné na prežitie.
Aj po tých rokoch stále fungujeme, aj keď ani jedna nežijeme na Slovensku, stále sme „Krásky SK“ a cez WhatsApp si vymieňame fotky detí a vnúčat, informácie o koronavírovom šialenstve v tej ktorej krajine a vzájomne sa podporujeme. Keď mi vlani v auguste zomrel tu v Londýne manžel, boli prvé, komu som to napísala, a oni mi hneď volali a plakali so mnou. Rady spomíname na to, čo všetko sme v Saudi spolu prežili.
Ono je to tak, že časom sa stáva, že zabúdame na tie zlé veci a pamätáme si už len tie dobré, a tak aj ja mám teraz na Saudi už iba krásne spomienky.
Aj tu budem písať o zaujímavých osudoch žien, ktoré som mala možnosť stretnúť tam, ale aj na svojich ďalších potulkách svetom, a verím, že inšpirujem aj vás, aby ste písali tiež – veď v podstate každý osud je zaujímavý a všetky ženy sú silné…
Soňa Bulbeck
Autorka je spisovateľka a blogerka
Soninu knihu si môžete kúpiť aj online, napríklad aj TU
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Túžite po zmene a novom štarte? Využite rekreačný poukaz a pridajte sa k nám…
ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt