Rozviazanie spolupráce preto, že v istej veci vy alebo kolegovia nedeklarujete jednoznačný názor?

„Deti moje, nezávidím vám. Nechcel by som žiť túto dobu. Veru, nechcel by som byť teraz mladý…“

V mysli si dookola prehrávam slová mojich, o jednu a dve generácie starších príbuzných. Mám (iba) 40+ a (bohužiaľ) začínam si myslieť to isté. Iste, ťažké to mali aj generácie našich starých rodičov a rodičov.

Každá doba a generácia zažila to „svoje“. Dobré aj zlé.

Ľudstvo by malo ísť dopredu, súhlasím. Máme tu všetko možné, o čom sa našim predchodcom ani nesnívalo. Inteligentné smartfóny, internet a čo ja viem čo ešte. Logicky by nás to malo zbližovať. Čas však ukázal, že to nemusí byť pravda. Ako sa ukázalo, debilizácia ľudí pokračuje aj napriek „vyspelosti“ dnešného sveta. Potvrdzuje sa to najmä v posledných mesiacoch, týždňoch, dňoch.

Vymývanie mozgov, zdieranie ľudí v rôznych formách, vydieranie peniazmi či stratou práce.

Vyčleňovanie zo spoločnosti, určovanie, čo si má kto myslieť a hovoriť, za koho „kopať“.

Formovanie ľudí bez názoru alebo len „s naším názorom“.

Ak s nami nehráš a nekričíš za nás, si dezolát, vyvrheľ.

Nepriateľ štátu alebo triedny nepriateľ sa to tuším volalo za „socíku“.

Logika a racio sa za tým nedá hľadať ani náhodou.

Niektorí si, skrátka, idú to „svoje“.

Potvrdilo sa mi to aj dnes. Keď vám niekto napíše, že nebude ďalej spolupracovať, lebo vaši kolegovia, priatelia, známi nezaujali jednoznačný názor na isté veci, tak to, podľa mňa, čistý debilizmus je.

Nech majú ľudia názor, aký chcú, stále si budem stáť za tým, že najlepší je starý zdravý sedliacky rozum (nech sa, prosím, na mňa žiaden producent potravín a senior neurazí). Keďže už mám 40+ (vďaka Bohu), nad istými vecami som sa naučila mať nadhľad.

Nad ľudskou blbosťou sa musí človek občas aj pousmiať.

Pokiaľ však uznávate isté normy a konvencie, ktoré by mali platiť v slušnej spoločnosti, zvyknúť na to sa, jednoducho, nedá.

Ešte tu hádam zopár rôčkov požijem.

Chcem si ich užiť v pokoji a zdraví.

Lívia Dvorská