Úvod Blog Strana 131

Ručne robený šperk na Vianoce poteší

0

Šperk darovaný z lásky to povie za vás. Najmä, ak ide o originál a ručne robený. Pripravili sme pre vás tipy na darčeky pre vás alebo vašu priateľku, mamu, sestru alebo manželku.

Sme veľmi radi, že medzi prispievateľmi do nášho magazínu sa nachádza aj veľa tvorivých ľudí. A tvorba šperkov sem patrí neodmysliteľne. Ak uvažujete nad tým, ako obdarovať ženu, ktorá je vášmu srdcu blízka, nechajte sa inšpirovať.

Láska vytepaná do šperku

Ak sa povie BORA, tak mnohí z vás vedia, že ide o šperkárku Barboru Kočišovú. Šperky z jej dielne sú nápadité a najmä pretavuje do nich aj lásku.
„Práca s porcelánom, striebrom, meďou a inými kovmi je pre mňa skutočná a radostná zároveň“, hovorí umelecká šperkárka Barbora Kočišová.

Inými slovami: Alchýmia, mágia, ženskosť…

Kombinácie minerálov, kovu, štruktúry či patiny tvoria autentickú atmosféru.

Ručne robený šperk na Vianoce poteší

Autentické a naturálne, vždy však jedinečné, tak ako aj ich noví majitelia;)

Šperky BORA od Barbory si môžete objednať TU

  • – –

Ručne robený folklórny šperk

„Môj príbeh začal v mojej rodine, ktorá bola inšpiratívným prostredím a vštepila mi lásku k tradíciám a hodnotám, ktoré sú pre mnohých ľudí dnes už retro. Bola to prekrásna zmes niekoľkých generácií Podpoľania, premiešaná s Hontom a Novohradom.

Ovplyvnená svojimi stredoslovenskými koreňmi som ako dieťa pod vplyvom svojich starých rodičov priľnula k ľudovému umeniu a folklóru“, hovorí Jana Kamenská Torzewská.

Ak milujete folk a folkór, tu ste doma. Objednať si môžete TU

  • – –

Môžu náušnice zoštíhľovať?

„Tvorím pre ženy, ktoré chcú byť štýlové každý deň, nie iba pri slávnostných príležitostiach. Mojim cieľom je, aby moje zákazníčky našli šperk, s ktorým vyjadrujú svoju individualitu. Aby našli sami seba sformulované v náušniciach, náhrdelníkoch, prsteňoch, náramkov. Aby našli kúsok univerza, čo je veľmi silno spojené ich osobnosťou.“ hovorí Judith Pukkai.

Obľúbené #zostihlujucenausnice si našli miesto aj v kolekcii STONE a EDEN od Judit Pukkai. Trojfarebná guľka je doplnená s tmavošedým a tmavozeleným hodvábnym strapcom. Elegantné, ženské, ľahučké… a fakt predlžujú a tým pádom aj zoštíhľujú – tvár.

Ručne robený šperk na Vianoce poteší

Dobre, dobre… iba opticky, no!

Ale veď my ženy máme radi takéto triky.

Šperky od Judith Pukkai si môžete objednať TU

  • – –

Ak sme vás inšpirovali, teší nás. A veríme, že Ručne robený šperk na Vianoce poteší.

 

Oživila zabudnuté remeslo brkového výšivkárstva

Rozhodla sa oživiť zabudnuté remeslo a začala sa venovať brkovému výšivkárstvu.

Dnes sa Petra Steiner, pod značkou FEDERTANZ venuje umeleckému brkovému výšivkárstvu naplno. Ako sama hovorí: „Vždy sa oplatí ísť za svojimi snami!“

Petra, ako a kedy vám skrsla myšlienka po prvýkrát zobrať do rúk brko?

Bolo to už takmer pred šiestimi rokmi, keď sa mi do rúk dostala náhodou kniha s názvom : Umenie československého ľudu. Aj keď náhody vlastne neexistujú.

Dá sa popísať proces? Stačila jedna kniha? Alebo ste hľadali aj inde?

Ako som už spomenula, prvou inšpiráciou mi bola hore uvedená kniha a následne som začala v rôznych antikvariátoch zháňať ďalšiu odbornú literatúru. Step by Step všetko krásne do seba zapadalo. Teda aspoň teoreticky. Prakticky to bola samozrejme veľká výzva.

S akými materiálmi najčastejšie pracujete?

K základným materiálom v umeleckom brkovom výšivkárstve patrí samozrejme pávie brko a triesločinená hovädzia hladenica. Taktiež je treba veľa trpezlivosti a jemnej motorickej zručnosti. K tomu dobrú náladu a chuť tvoriť. Bez toho to jednoducho nejde : – )

Pri jednotlivých modeloch vychádzate z histórie? Alebo sa u Vás nájdu aj moderné kúsky spestrené tradičnou výšivkou?

Pri tvorbe vychádzam z historických ornamentov. Moje moto je : Znovuzrodenie zabudnutého remesla s úctou, rešpektom a láskou. Ale taktiež ornamenty inovujem, dávam im nový dych a aplikujem ich aj na všetky možné produkty, podľa želania zákazníka. Takže sa jedná aj o moderné kožené doplnky, spestrené nielen tradičnou ornamentikou.

Oživila zabudnuté remeslo brkového výšivkárstva

Bývate a tvoríte v Rakúsku. Čím je rakúska mentalita ( aj v prístupe k tradíciám) iná? Líši sa od tej našej slovenskej?

Áno, žijem v Rakúsku. Tu sú tradície a kroje bežnou súčasťou života. Rakúšania svoje tradície a folkloristiku naozaj pri každej príležitosti priam celebrujú.

Ale myslím si, že už aj na Slovensku a v Česku pomaly dozrel čas. Aj u nás zažívajú tradície, remeslá a folklór veľkú renesanciu.

Ktorý produkt je medzi klientmi najobľúbenejší?

Najobľúbenejším produktom je vlastne každý jeden originál, pre konkrétneho klienta. Všetko sú to unikáty, či už peňaženka, opasok, a podobne. Ak by som však mala byť presná, tak najčastejším a najobľúbenejším kusom je viacgeneračná taška s vyšívaným terčíkom.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Mohlo by sa vám páčiť...

Život nie je náhoda, ale voľba.

“Život nie je náhoda, ale voľba. Najdôležitejšie nie je to, čo sa deje, ale ako si s tým poradíme.” Hal Urban

Občas sa nám v živote stanú veci, na ktoré by sme najradšej rýchlo zabudli. Každému sa v živote čas od času postaví do cesty nejaká prekážka či problém. Nemožno tomu predísť, obísť alebo to preskočiť, vždy je tomu potrebné čeliť tvárou v tvár.

Nejde o to, o čo konkrétne ide. Jediné na čom naozaj záleží, je spôsob, ktorým sa k tomu my sami postavíme a ako si s tým poradíme. Prekážka je zároveň výzva na prekonanie a k rastu.
Jedna moja známa sa zrútila,  keď jej zomrel blízky človek v rodine.

Neustále mala psychické zdravotné problémy, ktoré si nevedela vysvetliť. Až po čase “ vyplávalo na povrch”, že má vážnu dedičnú chorobu- bipolárnu afektívnu poruchu. Bol to pre ňu šok, no prestala sa ľutovať, a aj napriek ťažkostiam sa postavila tvárou v tvár problému.

Neustále chodenia po lekároch nepomohli a nič nevyriešili.

Jediná možnosť, ako chorobu podchytiť, bola dlhodobá hospitalizácia. Rozhodla sa absolvovať pobyt v nemocnici, ktorý bol náročný. Po mesiaci lekári diagnózu potvrdili, pokračovali v liečbe, ktorá prebiehala úspešne s pomocou liekov, terapií a prípravy na ďalší jej život.

Musela zmeniť zamestnanie, robiť niečo zvládnuteľné vzhľadom na diagnózu, ale krok za krokom to postupne šlo k lepšiemu. Teraz  keď vidí niekoho trápiť sa, alebo prežívať ťažké obdobie, tak sa snaží pomôcť hlavne z vlastnej skúsenosti a povzbudiť druhých, aby to nikdy nevzdávali.

Lebo ako ona hovorí “kým človek dýcha a stále žije, vždy sa dá nájsť riešenie v každej životnej situácii.”

Všetko v našom živote je voľba.

Každý moment je možnosťou nejako sa rozhodnúť. Sila človeka spočíva práve v zdolávaní prekážok a práve to robí ľudí úspešných a šťastných. Tým, že pred problémom utečieme a schováme sa, nič nezískame. On na nás počká a objaví sa neskôr ešte vo väčšej sile.

No naučme sa čeliť všetkým prekážkam a výzvam, ktoré nás v živote stretnú. Hlavný je postoj, ktorý k nim zaujmeme. Ako sa hovorí, prehrať bitku ešte neznamená, že sme prehrali životnú vojnu. Nesmieme ale dopustiť, aby nás aktuálna porážka zrazila na kolená tak, že sa už nezdvihneme.

Vždy je potrebné znovu a znovu vstať.

V čase, keď veľký pád príde, sa často zdá, že už nie je východiska a my nemáme silu ho zvládnuť. Ak sa pozeráme naň spätne, zistíme, že zase až  taký zásadný nebol, a podobných pádov zažívame veľa. Treba na to myslieť vždy, keď takáto situácia prichádza.

Každý ďalší pád nám dodáva silu zvládať nasledujúce. Treba sa otriasť a vrátiť sa do života. Takýto postoj oddeľuje šťastných od nešťastných, silných od slabých. Trápením nad minulým „nešťastím“ si len privolávame ďalšie, takže dlho nezostávajme v minulosti a pokračujme ďalej. Život nám bol daný, pretože sme dostatočne silní, aby sme zvládli všetko, čo sa v ňom objaví.

“Budete čeliť mnohým porážkam vo svojom živote, ale nikdy nedopustite, aby vás porazili navždy.” Maya Angelou

Andrea Kremser

Po štyridsiatke som sa na svet začala pozerať inými očami

Keď sa Caroline pozriete do očí, vidíte úprimnosť, ľudskosť, ale zároveň aj odhodlanie. V detstve sa musela popasovať s prístupom niektorých ľudí, pretože jej otec je čierny. Ako rodina však držali pokope. Ľudskosť a prístup k ľuďom napokon vyhrali aj v takej konzervatívnej krajine, akou vtedy Slovensko bolo. A v istých ohľadoch je ešte i dnes. Sme radi, že sme sa mohli s Caroline porozprávať o jej reštarte po štyridsiatke.

Caroline, prezraďte, ako ste prišli k takému netradičnému menu?

Vybral mi ho môj otec. Pochádza z Ghany. Na Slovensko prišiel študovať medicínu, zaľúbil sa, oženil sa a už tu žije 55 rokov.

Pracovali ste v oblasti financií, ale po štyridsiatke nastal zlom. Žena, katolíčka, je razom politička. Čo vás k tomu viedlo?

Zaujímavé je, že práve v štyridsiatke som vstúpila do KDH. Vek som nikdy veľmi neriešila, ale keď som dosiahla štyridsať rokov, niektoré veci som si uvedomovala intenzívnejšie. V mladšom veku človek rieši štúdium, bývanie, kariérny rast, zakladanie rodiny, deti, čo každého dosť pohltí. Po štyridsiatke som sa na svet začala pozerať inými očami. Mala som väčší priestor zaujímať sa o veci verejné a vyhodnotila som, že nestačí frflať pred televízorom.

Treba sa začať aktívne zapájať do diania, i do toho politického. Som presvedčená, že všetko má svoj čas a prirodzený vývoj. Tak ako som z finančnej analytičky vyrástla na riaditeľku finančného odboru či riaditeľku pobočky, tak som sa z radovej členky politickej strany posunula do najvyššieho vedenia. Životná skúsenosť mi potvrdzuje, že byť „skokanom“ a mať ambície dosahovať rýchle výhry sa nevypláca. Okrem toho, deti mi už odrástli a tým sa mi vytvoril priestor venovať sa politike.

Hovorí sa, že politika kriví charaktery ľudí. Ste odhodlaná ostať „rovná“? Dá sa to v slovenskej politike?

Niekto múdry raz povedal, že peniaze a moc nekazia charakter, ale práve vtedy sa ukáže skutočná osobnosť človeka. Verím, že obstojím.

Máte dve dospelé deti. Ako vnímajú vaše rozhodnutie? Podporujú vás?

Moje dcéry sú už samostatné. Patrícia má 23 a Dominika bude mať o dva mesiace 21. Podporujú ma, lebo mi dôverujú a vedia, že to robím úprimne pre lepšiu budúcnosť našej krajiny. Vychovávala som ich v duchu, že nikdy nesmieme ostať ľahostajní. Okrem toho im hovorím, že to, čo nám život dal – zdravie, rodinu, vzdelanie, prácu, je správne vrátiť vo verejný prospech. Nemali by sme prijímať tieto dary so samozrejmosťou.

Ľudia na Slovensku už neveria skoro nikomu. Ako im chcete vysvetliť, že váš prístup bude iný?

Mrzí ma, že aj po 30 rokoch od Nežnej revolúcie sú zdravotníctvo, sociálne služby a školstvo tam, kde sú. Denne počúvame o obrovských kauzách. Ľudia úplne strácajú dôveru v štát a v spravodlivosť. Verejné financie sa míňajú bez akejkoľvek zodpovednosti za strednodobú a dlhodobú udržateľnosť. Jednoducho som sa na to nedokázala pozerať a ignorovať realitu. Verím, že ľudia nádej na pozitívnu zmenu ešte nestratili a že si získam ich dôveru.

Žena v KDH a na vysokom poste. To pôsobí skoro ako oxymoron. Ako sa to stalo?

Krivdila by som bývalému aj súčasnému vedeniu, keby som potvrdila, že to, že som vo vedení KDH, je výnimočný jav. Ženy političky v KDH vždy boli, len ich asi bolo menej vidieť a počuť.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Pridajte sa k nášmu reštartu

Ako uvariť ryžu aby bola akurát?

0

Ryža obsadila prvenstvo v kategórii „ako uvariť“. Bol to najvyhľadávanejší výraz nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Verili by ste tomu? Tak ako uvariť ryžu aby bola akurát? Poďme na to.

Klasika – ryža na cibuľke

Doma sme varili ryžu veľmi prozaicky. Na troche masti sme opiekli cibuľku nakrájanú na jemno. Potom sme pridali umytú ryžu. Trošku osmažili a zaliali vodou. Koľko vody? Dívali sme jeden a pol násobok ryže.

Ak sme dali pol litra ryže, tak vody cca 750 mililitrov. Pridali sme trochu soli a vegety. AK bol vývar z polievky, tak sme ryžu zvykli zaliať vývarom. V takom prípade sme už nepoužili soľ ani vegetu.

Stíšili plameň, zakryli pokrievkou a po cca 12 minútach bola ryža uvarená. Zvykli sme ju ešte nechať pár minút pod pokrievkou, aby mohlo „dôjsť“.

Takto pripravená ryža bola vždy skvelou prílohou k mäsu.

Ako uvariť ryžu v ryžovare?

Dnes je na trhu niekoľko prístrojov na varenie ryže. Ako uvariť ryžu v ryžovare? Návod nájdete v priloženom návode na obsluhu u konkrétneho prístroja. Výhodou takto uvarenej ryže je to, že vo výsledku je ryža sypká.

Bude to asi aj tým, že pôvod prístroja a princípu jeho fungovania pochádza z ázijských krajín.

Vo všeobecnosti je známe, že príprava ryže v ryžovare prebieha na základe varenia v pare. To je aj dôvod, prečo si ryža zachová oveľa viac vitamínov. Ryžovar je totiž veľmi šikovný prístroj. Po jeho zapnutí sa môžete spoľahnúť na termostat. Ten totiž riadi teplotu. Keď sa voda vsiakne do ryže, tak termostat prepne prístroj do polohy tzv.prihrievania. To je aj dôvod, prečo sa takto pripravená ryža nepripáli a zároveň ostane dlho teplá.

Kapitolou samou o sebe je ryža na sushi

Ak ste milovníkom sushi, tak viete, že tento pokrm sa bez ryže nezaobíde. Ako pripraviť ryžu na sushi tak, aby bola správnej konzistencie? Niekto možno povie, že veď prečítajte si návod na balení a postupujte podľa neho. Ak ste doma sushi pripravovali, tak isto nám dáte za pravdu, že to nie je také jednoduché.

A keďže máme novú rubriku Recepty s príbehom, budeme radi, ak nám niektorý z vás milí čitatelia zašle recept. Ako uvariť ryžu aby bola akurát aj na prípravu sushi. Aj s odporúčaním, ktorú sushi ryžu má odskúšanú. Recept radi zverejníme a samozrejme, že ho aj vyskúšame. Tak čo. Idete do toho s nami?

Ako si nájsť prácu svojich snov?

Katarína Knežová pracovala vo finančnej sfére a v korporácii na vyšších pozíciách. Napriek tomu, že väčšine národa by sa mohlo zdať, že z takejto práce sa neodchádza, Katarína to cítila inak. A rozhodla sa, že bude robiť čo ju baví. Že bude sama sebou.

Katarína, čo ťa viedlo k rozhodnutiu opustiť stabilné a veru aj slušne platené miesto v banke?

Moji rodičia pracovali celý život v jednom zamestnaní. Podľa štatistík profesijných portálov Slovák za život vystrieda priemerne 3 práce. Ja som za polovicu svojho profesionálneho života pracovala v šiestich zamestnaniach.

Z prvého zamestnania po vysokej škole (pracovala som vo vyštudovanom odbore), som odišla hneď na konci skúšobnej doby. Pochopila som, že to čo som robila, robiť nechcem a nebudem.  Druhé miesto bolo na zástup počas materskej dovolenky. Práca ma bavila, tešila som sa do nej.  Po návrate kolegyne späť do práce voľné miesto pre mňa nebolo. A tak som opäť hľadala. A bola som úspešná. Prijali ma do najlepšej banky roka.

Darilo sa mi, postupovala som na v kariére vyššie a vyššie. Potom nasledovala ďalšia banka a k tomu ešte jedna, do tretice. Do práce som chodila ako stroj, zo zotrvačnosti. Cítila som, že to chce zmenu. Tak som urobila. Zamestnala som sa vo veľkom korporáte, pre zmenu som vymenila sektor a aj moje profesijné zameranie. Čerpala som zo svojich nadobudnutých pracovných skúsenosti a vedomostí. Práca bola fajn, robila som čo som chcela, avšak nestačilo to. Chcela som ešte viac…

Viac? Čoho viac…času? Peňazí?

Častejšie som sa začínala zamýšľať nad tým, prečo chodím do práce. Aký to má pre mňa zmysel? Chodím do práce, lebo zarábam peniaze. Chodím do práce, lebo je to moja povinnosť. Chodím do práce, lebo to odo mňa očakáva okolie. Chodím do práce, aby som zabezpečila synovu budúcnosť. Chodím do práce, aby som mala na dôchodok. Atď… Tých dôvodov som našla fakt veľmi veľa.

Ako si nájsť prácu svojich snov

Nestačili mi tieto odpovede a fakty. Chcem, aby práca mala pre mňa aj iný význam. Čo je mojím poslaním? Čo viem robiť najlepšie? V čom vynikám a v čom som jedinečná? A tak sa začal nová éra môjho života. A to nielen pracovného.

Takže si dala výpoveď bez toho, aby si mala niečo vymyslené? To je odvážne…

Tak to nebolo. Vôbec som nebola odvážna. Iba nespokojná a veľmi veľmi unavená. Z predošlých zamestnaní som vždy dala výpoveď ja, keď som už mala ďalšiu lepšiu ponuku. V poslednej spoločnosti prebiehala organizačná zmena. A mne oznámili, že so mnou ďalej už nepočítajú.

Bol to pre mňa veľký šok. Náhradu za mňa nemali, dôvod mi nepovedali. Úprimne, veľmi ma to zaskočilo. Teraz s odstupom času, som tomu veľmi rada. Na čom som ja sama nemala odvahu sa stalo. Oslobodila som sa a mohla som začať znova a rozmýšľať ako si nájsť prácu svojich snov…

Čo teda konkrétne teraz robíš? Alebo čo plánuješ robiť?

Moje siedme povolanie je „Byť sama sebou“. Staviam na svojich silných stránkach, pracovných a životných situáciách. Nechodím do zamestnania. Pracujem. Žijem svoj život a realizujem sa. Pracujem ako kariérny poradca, kouč, konzultant. Pomáham, podporujem, podnecujem svojich klientov,  aby si našli prácu, ktorá im dá zmysel života. Aby svoju prácu nemuseli robiť, ale chceli pracovať.

Čo najviac tvojich klientov trápi? Čo hľadajú?

Hľadajú zmysel. Zmysel toho, kto sú a čo sú. Akú majú rolu či už doma, v zamestnaní alebo v komunite. Riešia čo sa od nich očakáva, čo oni sami očakávajú od života, práce či partnera. Život máme iba jeden. Nedá sa deliť medzi prácu, koníčky, partnera, deti atď. Dôležité je nastaviť balans medzi týmito oblasťami života. Ak sa to darí, dáva to zmysel nášho fungovania – žitia.

Stretávaš sa skôr s mladými ľuďmi? Alebo skôr s našimi ročníkmi?

Väčšinou sa stretávam sa našimi ročníkmi. Prídu z dôvodu rôznych životných míľnikov. Okrem toho, že riešia čo ďalej,  viac sa zamýšľajú aj nad hodnotami a dôvodmi svojich rozhodnutí. Nechcú robiť veci, len preto že sa to od nich očakáva. Často od nich počúvam vetu:

„To to keby som vedel, keď som bol mladší…“.

A aj z tohto dôvodu pracujem už aj s mladšou generáciou. Mladí ľudia sa tiež zamýšľajú nad svojim životom. Nechcú „len“ chodiť do práce ako ich rodičia. Chcú si život a prácu užívať.

Ako si najst pracu svojich snov Katarina Knezova

Čo by si odporučila našim čitateľom, ktorí si hľadajú prácu a nevedia nájsť tu správnu? Ako si nájsť prácu svojich snov?

Aby sa na chvíľu zastavili. Zamysleli sa nad tým, čo chceli robiť keď boli malí. Sledovali, pri ktorých aktivitách im beží čas tak, že ho nevnímajú. Začali si uvedomovať činnosti, ktoré im idú od ruky. Vrátili sa k aktivitám, ktoré radi pred tým robili a teraz ich už z rôznych dôvodov nerobia.

Chce to odvahu a odhodlanie. A nebáť sa, obrátiť sa na odborníka – kariérneho poradcu alebo kouča, ktorý im pri hľadaní pomôže a bude nápomocný.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Zaželajte si na Vianoce Reštart...

Dámy. Pripravili sme ďalší, v poradí už tretí Víkendový Reštart tela a mysle. Tentokrát sme vybrali výborný hotel vo Vysokých Tatrách, ktorý vám dovolí aj mimo pevného programu nášho reštartu oddýchnuť si a nechať sa rozmaznávať. Navyše sme pripravili aj novinku – okrem športu a výživy sa budeme venovať aj tvárovej gymnastike. Odídete znovuzrodené!

Reč srdca sa nedá nijako maskovať

0

Raz  večer som v aute zažila zvláštnu synchronicitu. Už nejakú chvíľu mi z mysle neschádzali medziľudské vzťahy. Rozmýšľala som, ako si niektorí ľudia nevedia nájsť k sebe cestu, otvoriť sa jeden druhému, pochopiť sa, uľahčiť si to navzájom. Zapla som si v tej chvíli rádio a hrala tam skladba Roba Opatovského „Keď muž miluje ženu“.

Už som tú pesničku počula hrať, ale až teraz som si uvedomila hĺbku jej hudby aj slov. Spôsob, akým Robert vedel vyjadriť svoje momentálne cítenie, zložiť túto skladbu a stotožniť sa s jej textom, svedčí o jeho jazyku lásky.

Som žena a zrejme preto intenzívnejšie vnímam, ako sa prejavujú muži.

Poznala som chlapca, ktorý nevedel povedať :„Mám ťa rád, milujem ťa“, on písal básne, ale nikdy tie krásne slová nepovedal, vyjadroval sa nepriamo opisným spôsobom. Poznám muža, ktorý nádherne rozpráva aj celé hodiny a sú to hlavne slová uistenia. Ale poznám aj muža, ktorý udržiava kontakt cez rôzne pozornosti a tiež muža činov, ktorý mlčí ako partizán, ale keď niečo vykoná, stojí to naozaj za to.

Podobný typ muža mal nedorozumenia vo vzťahu s mojou známou, ktorá túžia po slovných uisteniach lásky, ale od neho sa ich nedočkala. Avšak keď prišla domov, našla vykachličkovanú kúpeľňu, vybetónované základy plotu či perfektne vykosenú záhradu. Týmito skutkami jej dal najavo, že ju miluje a záleží mu na nej.

Možno sa vám stalo, že ste niekedy cítili k nejakému človeku nádhernú hĺbku a na druhý deň akoby všetko zmizlo?

Zamysleli ste sa nad tým, akým spôsobom udržať s človekom, ktorého máte radi, úplné spojenie a neprerušiť kontakt porozumenia ? Nie vždy sa nám to darí. Niekedy povieme alebo urobíme niečo, čo na druhého, nech ho máme akokoľvek radi, pôsobí zraňujúco. Potom sa čudujeme, ak reakcia dotyčného je prinajmenšom zvláštna.

To isté platí opačne a pýtame sa, prečo nám to ten druhý robí. V ideálnom stave by to mohlo vyzerať takto :

„Povedz mi, aké prejavy lásky máš rád a ja ti poviem, čo mám rada ja.“

Ale to je asi utópia. Avšak pochopenie toho, čo má ten druhý rád, môže predísť mnohým sklamaniam či nedorozumeniam, ktoré môžu byť následne často vo vzťahoch nezvratné.

Kniha Garyho Chapmana „Päť jazykov lásky“ vám môže pomôcť zlepšiť vaše vzťahy k ľuďom, na ktorých vám záleží.

Nemusí ísť len o vášho partnera, ale o priateľov, ktorých máte radi alebo ich celým srdcom milujete. Medzi jazyky lásky podľa Chapmana patria Slová uistenia, Pozornosť, Prijímanie darov,  Skutky služby a Fyzický kontakt.

Napriek tomu si však myslím, že Gary Chapman nepíše o láske, ale o láskavostiach, ako prejavoch lásky, ktoré si ľudia prejavujú na fyzickej úrovni. A tak je všetkých jeho päť jazykov lásky vlastne prejavmi určitých našich túžob, snov a očakávaní, čo by sme radi dostali od toho druhého a akými prejavmi by sme ho radi zahrnuli.

Všimla som si, že niektorí ľudia nevedia prijať určitý druh láskavosti, ak sa nezhoduje s ich očakávaním.

Takéto dištancovanie sa od druhého, uzatváranie sa a či priame odmietanie je pestovanie si strachu z dôverného vzťahu. Ak odmietame druhých, odmietame seba a ak odmietame seba, odmietame druhých. Oboje je prejavom nedôvery v život.

Ak chceme celým srdcom prejaviť lásku druhým, je dôležité, by sme sa naučili mať radi samých seba. Pretože reč srdca sa nedá nijako maskovať. Keď nie sme šťastní sami v sebe, ani iní nemôžu cítiť vyžarovanie šťastie z nás. A tak je to aj s láskou. Keď sme naplnení láskou, v harmónii so samým sebou, všetci okolo nás to cítia.

Keď pochopíme podstatu nezištnej lásky a uvedomíme si, že je to záležitosť srdca, zistíme, že je to o prijatí seba samého a rešpekte toho druhého.

Potom môžeme druhého človeka zahrnúť svojou  láskou už len tým, že sme. Naučiť sa žiť  v láske znamená, že máme pred sebou veľkú úlohu. Naučiť sa lásku nielen dávať, ale aj prijímať je výsledkom trpezlivého a liečivého procesu nášho vnútra.

Zora Vypušťáková

5 odborníci radia, ako na CV a motivačný list

Prinášame druhé pokračovanie miniseriálu na tému ako si pripraviť úspešné a funkčné CV.  Našich odborných spolupracovníkov sme sa pýtali na to, čo je a čo nie je v CV podstatné a  tiež nás zaujímalo, na čo je vlastne dobrý motivačný list.

Aký druh informácií v CV uvádzať a do akej hĺbky. Čo je a čo nie je v CV podstatné. 
Skúsený personalista dokáže vo vašom CVčku čítať aj medzi riadkami. Nemá zmysel prikrášľovať či zveličovať vaše schopnosti alebo  pracovné skúsenosti. Ale ani zbytočná skromnosť z vás víťaza nespraví. Celkom nás prekvapilo, že naši odborní spolupracovníci nezávisle na sebe upozornili na dôležitosť toho, aké kontaktné údaje v CV uvádzate. Drobný detail, ktorý o vašej serióznosti a profesionalite veľa napovie. Lebo mailové adresy typu lienocka@…., cicuska.anicka@…, agent007@… môžu váš životopis šupnúť do virtuálneho koša skôr, než sa adresát dozvie o vašom štúdiu na Harvarde.

 „Ideálne je, aby sa vo vašej mailovej adrese objavilo vaše priezvisko. Ľahšie vás nájdu v došlej pošte.“ – radí Dagmar Sliacka, špecialistka v oblasti HR a poradenstva. Ak už ste teda zmenili svoju mailovú identitu z filmového hrdinu na vaše vlastné priezvisko, je na čase pozrieť sa na ďalší obsah CV.  To, čo personalisti, recruiteri a napokon aj samotní manageri berú do úvahy, sú nie len vaše skúsenosti a vzdelanie, ale aj zodpovednosť za konkrétne projekty alebo činnosti. A v neposlednom rade ich zaujímajú vaše úspechy.

„ Nebojte sa uviesť aj svoje úspechy, ktoré ste dosiahli v jednotlivých zamestnaniach.“ – radí Dagmar Sliacka a dodáva: „Vynechajte informácie, ktoré budúci zamestnávateľ nepotrebuje (napr. obšírny popis pozície, ktorá nesúvisí s tou, o ktorú sa uchádzate). Zamerajte sa na obsah inzerátu, čo od vás požadujú.“

Dalibor Slávik, mozgolovec nám povedal, čo je v CV dôležité z jeho uhla pohľadu:  „ CV patrí k jednému z najdôležitejších dokumentov v živote človeka, povedal svojho času Mišo Truban, a ja s týmto výrokom súhlasím. Je našou vizitkou a podľa toho by mal aj vyzerať. CV má byť výpovedné do takej hĺbky, aby po jeho prečítaní bol čitateľ schopný sa zorientovať vo vašom profesionálnom živote – vzdelanie, jazyky, skúsenosti a zručnosti. Pre mňa sú dôležité aj záľuby. K pozícii je dobré uviesť aspoň 3 kľúčové činnosti, za ktoré je človek zodpovedný.“

Zaujímavý pohľad na obsah CV nám poskytla Dagmar Polievková, nezávislý HR konzultant a kouč, ktorá  radí, aby bola motivácia záujemcu o pozíciu vyjadrená nielen v motivačnom liste ale aj na prvej strane CV. „Pravda je, že motivačné listy sa dnes posielajú už akosi automaticky,  ale po pravde, čítajú ich dostatočne aj vyberajúci manažéri? Majú na pohovore pred sebou aj náš motivačný list alebo len CV? Neriskujme. Odporúčam preto uviesť v troch – štyroch vetách hneď pod kontaktami a pred súhrnom praxe kratučký súhrn toho, čo chceme v kariére robiť a prečo. Čo nás pre túto firmu, alebo pozíciu motivuje? Naša motivácia, bude tak pri výberovom pohovore viac na očiach. Niekedy práve inakosť môže zaujať a výrazne pomôcť.“ 

A keď sme už pri tom motivačnom liste –  je alebo nie je dôležitý?

Podľa našich odborných spolupracovníkov o vás motivačný list dokáže prezradiť viac, ako si možno myslíte. Preto je dobré, aby ste k jeho napísaniu pristupovali rovnako zodpovedne a otvorene, ako k samotnému CV.  Vždy ide o poctivú  prípravu. Ako hovorí Patrícia Walsheová, HR manager BENESTRA:  „Ak sa človek dostane do situácie, že si hľadá novú prácu či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, v prvom rade by si mal v kľude dobre popremýšľať, čo sú jeho najväčšie hodnoty, aký význam má pre neho v jeho novej životnej situácii práca, sebarealizácia a peniaze. Zosumarizovať si všetko, čo vie ponúknuť od znalostí a skúseností až po osobnostné charakteristiky, ktoré by mohli byť užitočné pre nového zamestnávateľa. Zadefinovať si, čo už nie je ochotný robiť, čo ho prestalo baviť, kde nie je pripravený na kompromisy. Ideálne je urobiť si túto poctivú prácu a potom ísť s jasnou predstavou do kontaktu s ľuďmi na trhu.“

Rozhovor pre 40plus.sk

Motivačný list môže byť pre vás aj skvelým priestorom na sebaprezentáciu. Ako radí Anna Janošková, riaditeľka ľudských zdrojov Dr. Max Slovensko:

„ Predajte svoje skúsenosti, tie sa cenia. A ak ste matka, predajte aj to! Ja osobne oceňujem matky ako kolegyne, lebo ako jedna z nich viem, že si vedia zorganizovať prácu, priorizovať úlohy a sú zvyknuté na multitasking.“

Dalibor Slávik považuje motivačné listy  za dobrý indikátor toho, ako vážne to uchádzač o pozíciu myslí: „ Rád  ich prečítam, pretože vidno, kto motivačný list  len zlepil z fráz a klišé a kto si naozaj dal záležať, resp. kto úprimne píše.“

Dôležitosť kvalitne napísaného motivačného listu podčiarkuje aj Dagmar Sliacka: „ Motivačný list poukazuje na profesionalitu uchádzača a jeho schopnosť odprezentovať sa. Nepoužívajte tie vzorové na pracovných portáloch. Takých dostávajú stovky. Inšpirujte sa nimi, ale buďte sami sebou.“

Motivačný list – ako ho správne písať? Zhrnutie:

 Vo svojom CV uvádzajte:

  • korektné kontaktné údaje, vaša mailová adresa má obsahovať vaše priezvisko
  • vaše pracovné úspechy, skúsenosti a zručnosti
  • vaše vzdelanie, úroveň ovládania cudzích jazykov
  • minimálne 3 vaše kľúčové činnosti, za ktoré ste v práci niesli zodpovednosť

Prečo je motivačný list dôležitý:

  • toto je to miesto, kde môžete krásne predať svoje skúsenosti
  • dobrý personalista v ňom vidí, či píšete úprimne, alebo sa spoliehate na ošúchané frázy
  • vyhnite sa vzorovým motivačným listom ( je to ako ísť do Národného divadla s igelitkou)
  • buďte originálni, sami sebou, autentickí

V ďalšom pokračovaní seriálu sa budeme venovať otázkam sociálnych sietí v súvislosti s CV a tiež tomu, či fotku na CV dávať, alebo nie. A prečo…

Motivačný list - ako ho správne písať?

Odpovede na výberové konania od štyridsiatnikov a päťdesiatnikov

0

Pred časom sme robili prieskum s názvom: Sú ľudia po štyridsiatke zbytoční? Na otvorenú otázku: Čo pokladáte za hlavné témy, súvisiace so zamestnateľnosťou ľudí po 40tke na trhu práce na Slovensku sme našli aj tieto odpovede na výberové konania od štyridsiatnikov a päťdesiatnikov.

Prieskum bol anonymný, odpovede sú teda bez konkrétnych mien.

Hlavné témy – vyberáme z odpovedí:

  • Menej ponúk pre vysokokvalifikovaných ľudí, ktoré sú aj riadne zaplatené. Celá infraštruktúra pracovného trhu je nastavená pre menej kvalifikovaných ľudí. Väčšina pracovných ponúk je pre výrobných a administratívnych robotníkov.
  • Nízky vek recruiterov
  • Diskriminácia ľudí po 40, neochota , predsudky
  • Strach zo skúseného človeka, ktorý má už vlastný názor a hierarchiu hodnôt a nenechá si „skákať“ po hlave, neohýba pokorne chrbát, svoje názory vyjadruje, nevymýšľa si „báchorky“ a neprifarbuje veci na krajšie a prijateľnejšie farby na pracovnom pohovore; strach, že vyzretého človeka nebudú vedieť adekvátne zaplatiť?
  • Slabú profesionalitu HR ľudí
  • Ľudia po 40tke už vedia, čo chcú a to aj žiadajú. A to je práve ten problém, prečo si zamestnávateľ vyberie radšej absolventa po škole.
  • Pracovné príležitosti na vidieku – vôbec nie sú.Nie každý chce žiť v hlavnom meste!
  • Po 40tke sme pre zamestnávateľov neperspektívni, aj keď máme pracovné skúsenosti a kvalifikáciu. Mladým môžu dať menší plat a viacej s nimi manipulovať a tu je ten problém …
  • Výkonnostný potenciál týchto ľudí – sú totiž ideálnymi pracovníkmi: už majú skúsenosti, no ešte nie sú starí (cca 20 rokov do dôchodku), navyše už zvyčajne nemajú malé deti, ktoré bývajú chorľavé, a ešte nemajú vnúčatá, ktoré treba opatrovať.
  • Pocit frustrácie, straty sebavedomia, pocit zbytočnosti po odpracovaných rokoch v produktívnom veku a zrazu skúsenosť, že už nie ste pre pracovný trh atraktívny.

S čím ste sa na výberových konaniach stretli  vy?

Podeľte sa. Odpovede môžete ešte stále vpísať do formuláru (anonymne) alebo nám napíšte mailom na valachova@40plus.sk svoj príbeh či pohľad na vec. Čím viac budeme na tému rozprávať, tým viac vieme pomôcť zmene stavu na pracovnom trhu. Ďakujeme.

Príležitosť posunúť sa | Workshop 17.1.2020

Ako sa lepšie pripraviť na pohovor do nového zamestnania po 40ke
Ako sa lepšie pripraviť na pohovor

Ako sa lepšie pripraviť na pohovor do nového zamestnania

Po štyridsiatke, zdá sa, riešime najviac zmeny v kariére, v zamestnaní.  Niekedy neplánovane. 
Zlé skúsenosti z výberových konaní nás, zvlášť nad 40 stavia do nelichotivej situácie.
V tom horšom prípade si pripadáme, ako totálne nekompetentní. V tom lepšom, zase ako slabo kvalifikovaní kandidáti.

Muži, prosím, preberte sa! Ženy tiež…

Pred časom som sa stretla s príbehmi troch žien. Každá z inej časti Slovenska. Každá úplne iná. Jedinečná. Spájala ich jedna vec. Absolútna strata sebadôvery. Ale absolútna. A pritom…

Každá z nich vychovala niekoľko detí a bola mužovi oporou popri podnikaní. Deti však vyleteli z hniezda. A nastala HODINA PRAVDY. Otázka, koho je to HODINA PRAVDY?

Tie ženy si myslia, že ich. Že sú vlastne nanič. Zdá sa im, že prudko zostarli. Dokonca, že sú škaredé. Zdá sa im, že nevedia vlastne nič robiť. Že nič v živote nedosiahli. Zdá sa im, že sú nepoužiteľné. Počúvala som s otvorenými ústami.

Ja mám deti a viem, čo to znamená. Celý život som sa pohybovala v biznise alebo som podnikala. Ak by som nemala oporu v rodine, tak viete čo by som mohla? Hrubé NIČ. Nedávala som rodine ten perfektný poriadok. Nebolo vždy upratané. Niekedy bola večera narýchlo urobená vo forme chleba vo vajci. Namiesto žehličky úradovala sušička na šaty. Žehlila som naposledy .. no ani nepamätám. A keď to takto zhrniem, tak to vyzerá, že som úplne neschopná gazdiná. Mohla by som si sypať popol na hlavu. Ale ja to neurobím.

Môj deň má len 24 hodín. Nedá sa v živote stihnúť všetko. Nejde to.

Ale späť k trom ženám. Všetky sú fantastické gazdinky. Každá jedna ovláda milión vecí, ktoré ja neviem a aj keby som to skúsila, a ak by mi Pán Boh všetky hriechy odpustil, nezvládla by som to. U každej z nich bola dohoda v rodine jasná – muž sa vedel postarať o príjem a žena viedla domácnosť. Všetkým to vyhovovalo. A tie ženy to bavilo a napĺňalo. Všetky tri sú okolo 50ky a cítia sa neschopné!

Muži, prosím, preberte sa! Ženy tiež…

Muži, prosím, preberte sa. Vaše ženy vám dali všetko, čo ste vy a celá rodina potrebovali. Dali vám všetok svoj čas. Taká bola dohoda. Vyhovovalo vám to. A nastal čas. Nastala HODINA PRAVDY.

Vráťte im to. Počúvajte ich, čo vám hovoria. Ak chcú začať podnikať, podporte ich. Ak sa dá, tak najmä povzbudením. A ak to ide, tak aj finančne. To že nepodnikali doteraz neznamená, že im to nepôjde. A možno nezarobia milióny, ale nájdu znovu naplnenie života. Pretože žiť s vedomím, že nemajú vo vás podporu, alebo dokonca, že existujú finančné rezervy, ale nie na ich „ženské rozmary“, to ich šťastnými neurobí.

Ženy, prosím, preberte sa tiež. Urobte všetko, aby ste boli so sebou viac spokojné. Niekedy pomôže zmena kaderníka. Niekedy dobrý workshop na posilnenie sebavedomia. Hľadajte. Neopúšťajte sa. Vychovali ste novú generáciu ľudí. Niektorá dve, a iná štyri deti. A trvajte na svojom. Žiadajte od svojich mužov podporu. Zaslúžite si to. Máte na to právo!

Martina Valachová

Sú kreatívni ľudia náchylnejší k samovraždám?

Pred pár dňami si zobrala život mladá talentovaná herečka Monika Potokárová. V poslednej dobe mala na repertoári 12 postáv a mnohé z nich boli depresívne. Mala 27 rokov…  stala sa  súčasťou smutného Klubu 27. Čím to je, že umelci si siahajú na život častejšie, ako ľudia s civilnejšími povolaniami? A akú úlohu u 27 ročných umelcov hrá Klub 27?

Rozprávali sme sa s psychológom Martinom Milerom.

Martin, vieš z pohľadu psychológa odpovedať na úvodnú otázku? Prečo umelci a samovraždy?

Odpoveď na otázku, prečo umelci a samovraždy, je vcelku jednoduchá, lebo aj umelci sú ľudia. A ľudia majú vo svoje výbave aj túto sebadeštrukčnú časť. Pokiaľ však ide o to, či si umelci siahajú na život častejšie ako ostatní, tam už je to iné.

Môžeme mať tento pocit, lebo ak si siahne na život niekto známy, tak to je pre média zaujímavejšie, ako keď to urobí neznámy anonymný človek. Inými slovami, to, že si umelci siahajú na život častejšie než iné profesie, je skôr mediálny obraz. Stále platí, že každý ľudský život je dôležitý a o to viac, život mladého človeka.

Niekde som čítala, že Monika bola v relácii Adely Vinczeovej a na jednu z otázok odpovedala takto: „Mám diapazón depresívnych úloh. Veľmi to prospieva môjmu psychickému zdraviu. Tak je momentálne nastavený repertoár. Teraz skúšam Antigonu, pôjdem živá do hrobky, to sa veľmi teším,”  Martin, môže repertoár umelca ovplyvniť jeho reálny život?

Predpokladám, že každého citlivého a vnímavého človeka ovplyvňuje jeho práca. Pre dobrého herca je to o to náročnejšie, že sa potrebuje vcítiť do svojej postavy. Prežívať jej emócie, myslieť jej myšlienky. To môže mať mnohé katarzné účinky, ale môže to zanechať aj nežiadúce reziduá.

Ale to, aký je skutočný dopad repertoáru na reálny život herca, je ťažké povedať.

Klub 27 sa rozširuje každý rok o ďalšie osobnosti kultúrneho života. Ide o mladých a talentovaných ľudí. Čo si o tom myslíš? Ako to vnímaš? Je vek 27 a profesia umelca dajako predurčená k depresii? K samovražde?

Žiadny človek, žiadny vek, ani žiadna profesia nie je predurčená ani k depresii, ani k samovražde. Ľudské bytosti vedia byť veľmi silné, odolné, vedia rásť v ťažkých časoch. Rovnako sme však krehkí aj zraniteľní, všetci bez výnimky. Niektorí si to uvedomujú viac, iní menej. Niektorí svojou silou a odolnosťou maskujú svoju krehkosť a zraniteľnosť. Niektorí vo svojej krehkosti a zraniteľnosti nachádzajú inšpiráciu a tvorivosť.

Tu nie je žiadne predurčenie, je to o citlivom vnímaní a práci s vlastným vnútrom. A niekedy sa stane, že v tom vlastnom vnútri niekto zablúdi. Vtedy je dobré, ak sa obráti von a hľadá pomoc u druhých, lebo sa môže stať, že sám cestu von nenájde.

Náš magazín čítajú ľudia, ktorí majú často deti vo veku 27 rokov. Majú si dávať väčší pozor? Dá sa zámer mladého človeka odhaliť?

Takýto zámer sa dá odhaliť len veľmi ťažko, ak vôbec. Hlavne vtedy, ak nám ten druhý nič také nekomunikuje, nič nesignalizuje. Nevidíme druhému človeku do hlavy. Dá sa vytvárať priestor, pre to, aby bola dôvera, hovoriť aj o slabostiach, pochybnostiach, neistote. Ale na dialóg, treba vždy dvoch.

V štatistikách som sa dočítala, že ďalšou rizikovou skupinou sú ľudia vo veku 65 rokov. Stretávaš sa s pacientmi každého veku. Vyplýva ti z toho nejaký záver, doporučenie?

Ťažko povedať,  či jestvuje nejaké dosť dobré odporúčanie. Myslím si, že v prvom rade je dôležité, aby každý sám za seba vnímal svoju zodpovednosť a hľadal pomoc, ak si sám nevie rady, ak sa stratil, ak sa trápi.

Samozrejme, ak okolie vidí, že niekto s niečím zápasí a nedarí sa mu, tak je vhodné ponúknuť pomoc, byť nablízku, byť oporou. Ale ako mi raz povedal jeden starý muž, keď som ešte ako mladý psychológ pracoval v Liečebni dlhodobo chorých: „Koňa môžete dotiahnuť k vode, ale nemôžete ho donútiť, aby sa napil.“

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Príďte sa poradiť...

Pridajte sa k nám...

Mohlo by sa vám páčiť...

Tipy na knihy pod vianočný stromček

0

Jedným z najlepších darčekov, aký môžete dať svojim blízkym na Vianoce je kniha. Darujete tak zároveň aj čas, ktorý si obdarovaný nájde. A čas je v dnešnej dobe vzácna komodita. Na knižnom trhu sa toho roku urodilo veľa a my sme radi, že mnohí z našich spolupracovníkov prispeli svojimi knižkami tiež. Už si len vybrať.

Zelená karta k novému životu

Ak si ešte pamätáte divoké časy po revolúcii a chcete nazrieť do sveta ženy, ktorá prežila neuveriteľný príbeh, siahnite po knihe Zelená karta. Zavedie vás do života slovenskej rodiny, ktorá podnikaniu obetovala temer všetko. A život priniesol výzvy.

Ako hovorí autorka Renáta Sarvašová: „Priznám sa, že často som prekračovala svoje limity, aby som zachránila holú existenciu a strechu nad hlavou sebe a svojim deťom. Opúšťala som ich nedobrovoľne a odchádzala od nich s plačom za prácou do sveta, s nevôľou kupovala najlacnejší toaleťák a potraviny so škrekľavými nálepkami – 50%.“

Knihu nájdete vo vybraných kníhkupectvách, alebo si ju môžete objednať priamo TU:

Tipy na knihy pod vianočný stromček

Patria zázraky k životu?

Kniha zázrakov hovorí práve o tom, že ak túžime po zázraku, začneme ho aj vidieť. A ak ho uvidíme, jeden zázrak priláka k nám ďalší a ďalší a ďalší. Odrazu zázraky budú bežať za nami, aby sa mohli udiať práve nám. Prečo? Lebo zázraky priťahuje naša pozornosť. Ako hovorí jej autorka Martina Kavuliaková Stríbrnská:

„Verím, že Knihu zázrakov si kúpia ľudia preto, aby si ju aj prečítali. Vieš, žijeme vo svete, kde je odrazu pre nás dostupné takmer všetko materiálne. Myslím si, že najväčším úspechom Knihy zázrakov nie je to, že sa nám ju podarilo vydať, ale to, že si ju konkrétny človek, prečíta a aj vďaka nej zmení pohľad na veci naokolo. Možno aj na život sám.

Príbeh tak v Knihe zázrakov bude môcť ožiť vďaka čitateľovi samotnom. To ešte len bude zázrak!“Knihu si môžete objednať TU

Martina Stríbrnská: Som obyčajná milujúca žena a mater!

Máte chuť niekedy v živote ZHASNÚŤ?

V anotácii k tomuto knižnému príbehu sa dočítate: Kto by netúžil po svete plnom lesku a slávy? Po obdive a titulkách časopisov?

Lenže nie vždy je všetko tak, ako vyzerá na prvý pohľad. Nie vždy je sláva a úspech zárukou šťastného a spokojného života. Niekedy sa musíme vrátiť na úplný začiatok, aby sme pochopili, kým vlastne sme a čo nás robí skutočne šťastnými. Autorka prezrádza, že už niekoľko rokov nosila v hlave príbeh z prostredia šoubiznisu.

Novinka ZHASNITE! je deviatou knihou Moniky Macháčkovej.  Je na pultoch kníhkupectiev iba pár dní, ona však už myslí na knihu s poradovým číslom desať. „Nielen myslím, už na nej pracujem…“

Knihu kúpite v kníhkupectvách, alebo si ju podpísanú môžete objednať priamo TU:

Sama za Seba

Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne. A nie sú ani naše.
Niekedy žijeme celý život v klame, ktorý sme prijali, lebo to bolo ľahšie, atraktívnejšie alebo sa to od nás očakávalo. Niektorí to robia vedome. Iní to radšej nechcú vedieť. Pochopenie však príde, akokoľvek sa bránime. Niekedy za zvláštnych okolností.

Novinka Sama za seba je romantický príbeh s psychologickým podtónom, v ktorom hlavná hrdinka Lena rieši zložitú životnú cestu. Ocitne sa v trojuholníku medzi manželom a zlodejom, v ktorom si bude musieť vybrať. Tentokrát však bude rozhodovať sama za seba.

Autorka knihy Sama za seba Katarína Mayer sa venuje hľadaniu príbehov v ľuďoch a v živote samom, aby ich prostredníctvom mohla nastaviť zrkadlo pochopenia a prijatia životných výziev sebe aj ostatným. Rovnako tak je tomu aj v aktuálnej novinke. Knihu si môžete kúpiť v kníhkupectvách, alebo TU:

Veríme, že si vyberiete a knižkami obdarujete svojich blízkych. Alebo aj seba.

Martina Valachová 

Bejby nebude sedieť v kúte

0

Koncert Scorpions. Príjemná atmosféra v publiku, tvorenom prevažne našimi rovesníkmi, prípadne ešte o niečo staršími fanúšikmi. Všetci sa usmievame, s pohárom piva v ruke.

Nastupujú hlavné hviezdy, chlapi bližšie k 60-ke, profesionálne však nestratili nič, naopak, ich vrásky, imidž ako pred rokmi, ale najmä hudobné cítenie a užívanie si každej chvíle, im slúžili ako pridaná hodnota.

Priznávam, že som po dlhom čase vyšší vek vnímala akosi pozitívnejšie.

A prečo vlastne? Nuž, všimli ste si niekedy, akú tenkú čiaru tvorí päť rokov? Sú to tie medzi 35 a 40. Zatiaľ, čo 35 -roční sú všeobecne považovaní za mladých a perspektívnych, v 40-ke ste zrazu na odstrel.
 
Namiesto miesta vám ponúknu skôr nejaký pekný flek v krematóriu. K pohode nepridajú ani komentáre niektorých rovesníčok o inkontinenčných vložkách, klimaktériu a totálnom nezáujme ich partnera. Áno, sú to prevažne tie, ktorých keď sa opýtaš, ako sa majú, začnú buď hovoriť o deťoch, alebo zásadne o niečom negatívnom.

Snažím sa byť pozitívna.

Pozitívna v krajine, kde o skúsenosti nikto nestojí. Vo svete, ktorému len zriedka rozumiem. Zakastovaná v kategórii, z ktorej niet návratu. Vyhodená z práce, zneužívaná ľuďmi, ktorí dokážu vyťažiť z kvality za málo peňazí, a postavená do kúta, kde som nikdy nebola zvyknutá stáť. 
 
V 35-tich som mala 10 a dvojročného syna, manžela, povinnosti a veľmi málo času. Priznávam, že keď bolo najhoršie a svoj jazyk som vyplazený ťahala pol metra za sebou, veľmi som sa tešila na vek, ktorý mám dnes.
 
Tá predstava mi dávala silu vydržať bez jedla, spánku, chvíľky pre seba. Mám čoskoro 46, deti veľké, stále samostatnejšie, jedno už dokonca z domu, posilnená prežitým, a situáciami, v ktorých som si musela poradiť výlučne sama, hrdá, keď sa obzriem za seba.

Bejby nebude sedieť v kúte…

…vravím si každý deň, keď sa ráno o piatej pozerám na seba v zrkadle. Nemusím plniť očakávania iných. Tento život je iba môj, so všetkým, čo sa v ňom stalo a čo sa ešte stane.
 
Začala som opäť hrať súťažne hádzanú. Nadviazala som tam, kde som pred 21 rokmi potom, ako som otehotnela, prestala. Učím sa každý deň jedno anglické slovíčko, a mám v pláne napísať konečne knihu. Ale najmä nedovolím nikomu, aby mi vnútil svoju predstavu o tom, čo sa v mojom veku hodí a čo nie.
 
Pretože jediná osoba, ktorá mi môže nastavovať limity, som ja sama.
 

Mohlo by vás zaujímať...

Dve dámy po 40ke a ich krásna spolupráca

0

27. novembra sa v priestoroch Tatranskej Galérie uskutoční krst novej knihy Kataríny Mayer Sama za seba v spojení s jedinečnou pop-up výstavou dokumentárnej série fotografií Gabriely Teplickej Sila detstva.

Obe autorky sa vrátia do svojho rodného kraja, aby sa s vami podelili o svoju tvorbu. Večerom bude sprevádzať mentorka ambicióznych žien Terezka Rothová a krstnou mamou knihy bude ďalšia rodáčka spod Tatier Zuzana Frešo.

Katarína Mayer (rod. Kačaliaková) pôsobila desať rokov v Kanade. Písaniu sa venuje celý život a vlastnú tvorbu začala na Slovensku publikovať pred dvoma rokmi. Zameriava sa na storytelling – hľadanie príbehov v ľuďoch a v živote samom, aby ich prostredníctvom mohla nastavovať zrkadlo pochopenia a prijatia životných výziev.

Čitateľov zaujala svojim knižným debutom Gamblerky.

Talentovaná slovenská fotografka, Gabriela Teplická (rod. Šedivá), nezameniteľným spôsobom zachytáva okamžiky zo života prostredníctvom dokumentárnej fotografie. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia doma aj v zahraničí.

K tým najprestížnejším patrí uznanie odbornej poroty Slovak Press Foto, kde v roku 2018 získala prvé miesto v kategórii Každodenný život so svojou sériou Sila detstva.

ÚRYVOK Z KNIHY SAMA ZA SEBA

Paula bola nádherná žena kyprých tvarov. Celý svoj život bojovala s nadváhou a riešila to nekonečným radom zázračných diét, osobných trénerov a drahých chirurgických procedúr. Čo neriešila, bol vzťah k vlastnému telu a vnútorná spokojnosť s krásou, ktorá z nej žiarila cez jej veselú osobnosť.

Podľahla túžbe vyzerať ako modelka a týrala sa, aby si svoj nedosiahnuteľný cieľ vydrela. Keď pred niekoľkými rokmi oslávila štyridsiatku, tak sa k nespokojnosti so zovňajškom pridala aj kríza súvisiaca s vekom.

Nádherná žena, ktorá vedela každého očariť, sa pomaly a nešťastne menila na umelú neprirodzenú reklamu na plastickú chirurgiu.

Paula je priateľka hlavnej hrdinky Leny.

SVOJU ÚČASŤ POTVRĎTE MAILOM ALEBO TELEFONICKY

Počet miest je limitovaný. Ak sa chcete podujatia zúčastniť, prosím potvrďte svoju účasť na mail: ahoj@katarinamayer.sk alebo telefonicky: 0910 306 352

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách

Včera som išla pešo pod známym bratislavským sídliskom, ktoré sa týči na vysokom kopci.  Na opornom múre ma zaujala krásna, dlhá grafiti maľba s mladou ženskou tvárou. Patrila Anne,  ktorá zomrela v októbri 2019. Niekto talentovaný vzdal svojím dielom hold jej pamiatke. Ako zomrela?

Tam na tom mieste to všetko na mňa doľahlo. Musím začať kričať do sveta:

„Je toľko SKRYTÉHO psychického a fyzického NÁSILIA okolo nás! Prosím Vás ľudia, zobuďte sa! Žijeme v 21.storočí, jazdíme na autách, ktoré okrem lietania, majú všetky vlastnosti kozmickej rakety, v rukách stále držíme malé smartphony, po povrchu Zeme sa pohybujeme  napojení  na družice vo vesmíre, lietame nad oblakmi v niekoľko tonových strojoch  a…

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách

Nevieme ako máme pekne žiť!

Sme totálni diletanti na VZŤAHY“.  Tajíme svoje traumy  a vnášame ich do svojich vzťahov. Odmietame alebo týrame fyzicky a psychicky svojich blízkych, lebo všelijaké krivdy nás bolia dlho, predlho. A niekedy až do smrti.

Ja predsa nemôžem byť šťastný, šťastná, lebo trpím. No nikomu to neprezradím. Uľavím si. Kričím. Udriem si. Veď násilie je v našej spoločnosti fajn tolerované.

Ako netolerovať domáce násilie a nepokračovať v traumách …

Pred pár dňami bola nájdená druhá polomŕtva mladá žena v Bratislave. Nevedeli ju zachrániť.  Tiež týraná? Plakala som. Začiatkom týždňa sa, druhý raz, otrávil liekmi spolužiak zo ZŠ.  Opäť ho zachránili deti u neho doma, spolužiaci. Bolo mi povedané, že žiak má ospravedlnené hodiny a je to „súkromná záležitosť“.

Chlapca týra otčim. Nikomu to neprezradíme. ČOŽE?

Všetky deti to vedia. Iného chlapca bil otec, až mal „klobásy“ od remeňa na chudučkom tele. Chodil k nám. Zavolala som otcovi:

„Prosím, nemôžeš takto biť svojho syna.“

Odpoveď:“ Mňa bil môj otec, ja bijem a bude biť aj môj syn“.

ČOŽE? Položil mi telefón. Chlapec k nám prestal chodiť a otec sa tvári ako neviniatko.

Som koučka. V minulosti hľadám s Vami zdroje, kedy sa Vám veci podarili.

Nemôžem ísť do minulosti a riešiť Vaše traumy. Ste tyran? Jasné, že „nie“!

Ste obeť? Prosím Vás, poďte so svojimi smútkami, traumami, depresiami  k psychológovi, psychiatrovi.

Prosím Vás, poďte na verejnosť s tým, že Vás bolí duša. Nie je to HANBA. Keď sa o traume a týraní v rodine dozvie policajt, psychiater, mediátor, psychológ, sociálny pracovník, nič zlé sa nestane. Práve naopak. Všetci uznajú, že to bolo ťažké. SKONČÍ to tým, že sme sa to všetci dozvedeli.

Prechodové rituály

Hovorí sa tomu „prechodové rituály“. To, čo robia primitívne kmene, že najprv takmer umlátia svojich mladých a potom im uznajú utrpenie, tým sa to UTRPENIE SKONČÍ.

No my civilizovaní NIE a NIE. U nás sa všetko tají.

„Každá žena má takú veľkú zásteru, pod ktorú všetko skryje“, porekadlo našich starých materí. A utrpenie a rovnaký „starosvetský“  model  žitia sa prenáša z jednej generácie na druhú a POKRAČUJE BEZ KONCA.

Stalo sa aj v mojej rodine a SKONČILO TO. Všetci  sa to dozvedeli a uznali, že to bolo ťažké. Ako potom znova príde LÁSKA, o tom napíšem nabudúce.

Prosím Vás ľudia, zobuďte sa!

Žijeme v 21.storočí, jazdíme na vyleštených autách, ktoré majú  vlastnosti kozmickej rakety, v rukách stále držíme malé smartphony…

Prekonajme HANBU a naučme sa pekne žiť! Tento článok nie je KOUČING. Koučing  je metóda, ktorá Ti pomôže vrátiť sa k sebe.

Ing. Karolína Ivanová, Profesionálna certifikovaná intregratívna koučka,  www.kajakoucing.sk

Prinášam praktické skúsenosti, analýzy, cvičenia na podporu ženských vlastností, ktoré sú v mužskej spoločnosti potlačované.

 

Ako sa obliekať v second hand obchode a pomáhať

0

Každý z nás občas potrebuje pomoc. A určite sme už všetci niekomu pomohli. Je to v nás, je to ľudské. A niekedy môžete tým, že pomôžete dokonca získať.

Vedeli ste, že vždy v posledný štvrtok v mesiaci sa v našom meste (Dom Quo Vadis na Hurbanovom námestí v Bratisleve )koná DOBROqvBAZÁR? Akcia, kde môžete darovať svoje oblečenie, ktoré už nemá miesto vo Vašom šatníku. Alebo si tú skriňu naopak doplniť o niečo nové. A určiť si pritom cenu.

Vďaka Vášmu darovanému oblečeniu a nákupom, môže  Dom Quo Vadis pomôcť overenej vybranej rodine, ktorá sa ocitla v zlej životnej situácii.

V najbližšom DobroQVBazári Vás navyše čaká aj blogerka Erika.

Nebude tam náhodou, príde sa s Vami porozprávať o obliekaní v second handoch.

Ona sama tam nakupuje už takmer 10 rokov. Ak teda chcete vedieť ako si v sekáčoch vyberať, na čo sa zamerať a čomu sa naopak vyhnúť, či ako si vybudovať ten svoj štýl, teší sa na Vás.

Lebo štýl neurčuje móda, trendy ani cena. Omnoho dôležitejšie sú fantázia, chuť skúšať a odvaha ísť svojou cestou.

Ak teda chcete vedieť a vidieť, že Štýl nemá cenovku, čaká Vás už 28. 11. 2019 o 18.00 v Dom Quo Vadis na Hurbanovom námestí.

Všetky podrobnosti sa dozviete tu :

https://www.domquovadis.sk/sk/udalost/dobroqvbazar-s-blogerkou-erikou

Príďte podporiť dobrú myšlienku a ako bonus si odnesiete dobré tipy na svoje nákupy.

Príďte sa poradiť...

Ako môže potravinová diagnostika a zmena stravy pomôcť vášmu zdraviu? Viete, že aj drobné úpravy v strave vám vedia výrazne uľaviť od problémov?

Často si myslíme, že nám škodia tuky či cukry a obmedzujeme ich v našej strave. Ale čo ak problémy s trávením nám spôsobujú úplne obyčajné potraviny, ktoré však iným nemusia škodiť?

Mohlo by vás zaujímať...

Numerológia a pohľad na vzťahy a život

Šťastnými nás robia rôzne veci. Niekedy maličkosti. Často sa do nášho života dostanú nepozorovanie. Stačí náhodné stretnutie a všetko sa obráti hore nohami.

AKO SOM ZAČALA MILOVAŤ ČÍSLA

Celé to začalo, keď som vymenila maličké mestečko, kde skoro každý pozná každého za skoro veľkomesto, s tisíckami možností a príležitostí, čo sa mi stalo aj osudným. Ale ja som osudu neskutočne vďačná. Moje nové pôsobisko bolo nádherné, na konci mesta, blízko lúky a lesa, s výhľadom na scenériu prírody. A najúžasnejšia bola moja susedka Šamanka.

Bola to osôbka, ktorá si prešla podobnými životnými situáciami ako ja a mala aj dieťa vo veku môjho. Vôbec som sa nedivila, keď som zistila, že obe dievčatá sú levice a správajú sa k sebe ako sestry. Táto moja susedka, ktorej som vďačná za všetku trpezlivosť a ochotu, mi krok po kroku dávkovala informácie a myšlienku za myšlienkou z duchovného sveta, do ktorého bola už odmalička zasvätená.  Práve ona ma viedla na ceste poznania.

Učila ma, ako vnímať svoje telo, ako pracovať s intuíciou a ja som to nasávala ako špongia. Vďaka tejto múdrej Šamanke, ako som ju začala nazývať, mi začalo stúpať vedomie a sebavedomie.  Už si ani nespomínam postupnosť jednotlivých oblastí, ktorými som prechádzala; numerológia, fytoterapia, etikoterapia, Bachova terapia, meditačné techniky, stravovanie podľa elementov, čínska medicína, vzdelávanie, lektorstvo.

HLAD PO POZNANÍ

Bolo by to išlo ešte ďalej, lebo môj hlad po poznaní bol stále väčší a silnejší, ale povinnosti v zamestnaní ma limitovali. Rokmi sa nahromadili poznania aj z oblasti výživy, kvantovej metódy, metódy Pranic healing a končilo to psychosomatikou. Bolo to 9 rokov nabitých informáciami, skúsenosťami a prežitím. Aj napriek tomu všetkému mi najviac prirástla k srdcu NUMEROLÓGIA a cez ňu pohľad na VZŤAHY.

Keď som počula slovíčko NUMEROLÓGIA, hneď mi naskočil pocit, že je to niečo tajuplné, zakázané, spájalo sa mi to s veštením. Keďže som vždy milovala zakázané veci, tak som neodolala výzve nahliadnuť do tajov tejto, ako to moja lektorka nazvala, VEDY  VYVOLENÝCH.

Keď som sa dozvedela, že pôjde o rovnice, počty, čísla, moja reakcia bola: “Fuj“, …“Nechcem“, búrilo sa vo mne všetko a už to vyzeralo, že sa vzdám. Chvalabohu,  moja detská zvedavosť, ktorá mi zostala až do dospelosti, mi zabránila to celé vzdať, keď ma oslovila významná medzinárodná lektorka z Budapešti. Profesorka, pôsobiaca na dvoch maďarských vysokých školách, autorka viacerých kníh ma požiadala, aby som jej organizačne pomohla so Školou numerológie.

NUMEROLÓGIA A POHĽAD NA VZŤAHY A ŽIVOT

Ani neviem ako, ale slovo dalo slovo, bola som súčasťou procesu v ktorom sa všetko točilo okolo čísiel. Keď mi lektorka začala vysvetľovať  pôvod numerológie, od údivu som zabudla aj dýchať. Prastará veda, pochádzajúca z bájnej Atlantídy, bola pre mňa veľkým lákadlom. Rovnako bolo veľkou výzvou  nahliadnuť do tajov Pytagorovho štvorca, ktorý nazerá až do hlbín duše a pomôže odhaliť i to, čo je navonok schované.

Chcela som spoznať lepšie seba, odhaliť i to, o čom som doteraz nevedela, vytiahnuť na svetlo svoje silné stránky, prijať slabé miesta a využiť naplno schopnosti, o ktorých som niekde v hĺbke duše tušila, ale nedokázala som o tom otvorene hovoriť. Chcela som seba, ako bytosť v celej svojej plnej kráse prijať a spoznať takú, aká v skutočnosti som. A to preto, že  som sa často snažila nosiť rôzne masky, aby som bola vždy dokonalá, žiadaná , bola na výslní, jednoducho, aby ma mali radi.

Bol to trochu iný pohľad na seba, na vlastný život.

Čísla odhalil aj tie najhlbšie tajomstvá z útrob mojej duše a celej bytosti v plnej kráse.

Numerológia bola práve tá, ktorej vďačím za to, že  mám teraz iný pohľad na čísla, na seba a svoje okolie. Ten, kto sa nikdy nestretol s numerológiou, si ani nevie predstaviť, čo všetko sa dá vyčítať o charaktere osoby. Niekedy sa to zdá, že sú to  čáry, máry,  ale ja som veľmi rýchlo pochopila, že toto prastaré učenie pochádzajúce z čias Atlantídy,  ktorého tvorcom bol Pytagoras, mi dávalo zmysel a ukazovalo pravdivosť učenia.

Ak sa pýtate : „ Ten matematik Pytagoras, ktorý dal svetu Pytagorovu vetu“?

Moja odpoveď znie : „Áno, práve ten zostavil Pytagorov numerologický štvorec“. Dlhé roky sa o tomto učení nesmelo ani hovoriť, a už  vôbec nie praktizovať ho. Táto veda patrila v minulosti k tajným a zakázaným vedným odborom, ktoré boli tabuizované.

Postupne, ako som sa učila prijímať svoje pozitívne i negatívne charakterové vlastnosti, verte mi, že nebolo mi to jedno. Pytagorova mriežka mi dala odpoveď na otázku :

„Prečo sa v živote neviem rozhodovať?“ alebo „Prečo  stále niečo budujem, a potom sa mi to zrúti ako domček z karát?“

„Prečo som ako dieťa stále bola na čele skupiny?“  a  tiež  „Prečo som sa hrávala na princeznú?“

Dozvedela som sa, prečo som mala v detstve kardiovaskulárne ochorenie a prečo som taká precitlivelá. Dostávala som sa do situácie, keď sa celé moje vnútro búrilo. Bolo to len moje ego, ktoré nechcelo prijať, čo sa mu nepáčilo, ale ja som vedela, že je to dôležité poznanie. Často som si aj poplakala, keď som pochopila, že som žila roky v nevedomosti a omyloch, do ktorých som sa vďaka výchove svojich predkov dostala.

Vôbec im to nezazlievam, lebo viem, že robili najlepšie, ako to vedeli. Veď aj my robíme všetko tak, ako najlepšie vieme.

Postupne sa mi oči otvárali a ja som sa na seba začala pozerať inak.

Sama seba som prijímala takú, aká som, nielen po fyzickej, ale aj po emocionálnej a mentálnej stránke. Neskôr som to, čo som dovtedy vnímala ako slabosť, začala využívať vo svoj prospech a v prospech iných. Začala som naplno rozvíjať svoje  nové schopnosti a zúročovať ich v každodennom živote.

Zamilovala som si čísla, ich vlastnosti a energie, znamenia, živly, ktoré sa v nich skrývajú. Je to energia čísla, ktorú nevidíme, iba cítime. Milujem číselné rovnice, ktoré sú veľmi dôležité, aby človek pochopil svoju životnú cestu a obdivujem dokonalosť Pytagorovho štvorca, a tým aj dokonalosť ľudského stvorenia.  A vďaka číslam milujem seba, pretože som pochopila ich podstatu. Už sa nemusím búriť a stavať na zadné.

Aj keď som odhalila vo svojom charaktere niečo, čo sa mi až tak veľmi nepáčilo, ale učila som sa to prijímať. Čísla mi odhalili  i to, o čom som ani netušila, len niekde v hĺbke som cítila, ale nebola som si tým istá. Vyniesli na povrch, čo bolo hlboko skryté,  pomohli mi pochopiť seba v plnej kráse a celistvosti.

Pomohli mi  nájsť  MOJE DRUHÉ JA, ktoré hlboko driemalo ako Šípková Ruženka, ktorá čaká, kedy ju prebudí princ a bude znovu šťastná.

Vďaka numerológii a číslam vnímam ľudí inými očami. Zistila som, že ak človek žije v súlade s božským  vedením a riadi sa svojim vnútorným hlasom, tak aj choroby a nešťastia majú STOP.

Pochopila som, čo v živote nechcem,  smerujem k tomu, čo chcem a po čom túžim. Keď sa ma raz opýtal spolužiak : „Vieš čo chceš?“, veľmi ma nahnevala táto veta!   Vtedy som vôbec nevedela … Až čísla mi otvorili oči.

Každý máme svoju cestu a nie je totožná s cestou iných ľudí,  aj keď sa nám  možno naša  nepáči a radšej by sme kráčali inou. Preto najprv spoznajme pomocou čísel  tú svoju, aby sme ňou mohli vykročiť správne.

A výsledok? …… BYŤ ŠŤASTNÁ!

NUMEROLÓGIA je to, čo ma robí šťastnou, keď vidím, že čísla neklamú a vedia pomôcť v sebapoznaní a  vo vzťahoch mnohým ľuďom.

Keďže viem, že mojou cestou je učiť sa a učiť iných, odovzdávať im svoje poznatky a  skúsenosti, tak som sa touto cestou vybrala.

Tento príbeh je epizódou z pripravovanej knihy VIERY VARŠOVEJ   „AKO SOM NAŠLA SVOJE DRUHÉ JA“.

Kniha hovorí o tom, ako Ja,  duša, ktorá už od detstva nenávidela matematiku, vnímala ju ako  nočnú moru, vhupla práve do tohoto sveta plného štvorcov,  výpočtov,  čísel, rovníc a rovín. Žeby náhoda? Keďže teraz už viem, že náhody neexistujú, vnímam túto skúsenosť ako perfektne pripravený plán s vopred vypracovaným scenárom, kde režisér dobre vedel, že herec je pripravený.

Viera Varšová

Ste intolerantná/ý? Príďte sa poradiť

Koncerty komorného telesa Hilaris Chamber Orchestra z Bratislavy

0

“Kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch, ako srdce.“  Titus Livius

Človek môže starnúť a zabúdať na momenty ktoré prežil, ale hudba mu ich vždy pripomenie. „Naša citateľka Andrea Kremser je milovníčka umenia a hudby zvlášť. Čitateľov 40 plus pozýva na koncerty komorného telesa Hilaris Chamber Orchestra z Bratislavy, s ktorým externe spolupracuje.

Cieľom a víziou Hilaris Chamber Orchestra je uvádzať to najlepšie z vážnej hudby, tvoriť a interpretovať hudobné diela tak, ako to autor chcel, a dať ľuďom na koncertoch nevšedný zážitok. Dnešná konzumná doba vytvorila z hudby módny trend ochudobnený o hĺbku posolstva. 

Orchester  HILARIS chce ukázať, že hudba je výnimočný dar, s ktorým treba zaobchádzať s rešpektom a pokorou, aby nestratila svoj pôvodný význam a aby oslovovala poslucháčov hladných po duševnom zážitku.

V interpretácii všetkých členov orchestra je počuť priamo ich dušu a srdce. Majú za sebou množstvo koncertov doma i v zahraničí, vydali debutové CD a majú svojich verných fanúšikov. Chcú sa však so svojim umením podeliť aj s novými fanúšikmi.

Advent s hudbou

Aktuálna pozvánka je v predvianočnom čase nanajvýš aktuálna. Andrea hovorí: „Pre veľký záujem v minulom roku sa manažment orchestra rozhodol opäť zorganizovať koncert v adventno-vianočnom duchu.  Diela barokových velikánov  zaznejú v nedeľu 24. novembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. 

V roku 2018 sa vypredali dva koncerty, preto aj tento rok budú dva v ten istý deň. Neskorší, so začiatkom o 18.00 je už vypredaný.

Na popoludňajší o 15.30 sa ešte dajú vstupenky kúpiť. Pod vedením umeleckého šéfa Alana Vizváryho pripravil orchester pre bratislavské publikum Trojkráľový koncert, ktorý sa uskutoční v pondelok 6. januára 2020 o 18:00, rovnako v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. 

Program koncertu, ktorého podtitul je „Večer Straussových valčíkov“, tvoria valčíky a polky dynastie Straussovcov.“

My z redakcie 40plus rozhodne odporúčame stráviť čas v príjemnej spoločnosti hudobných velikánov a skvelých interpretov!

Za inšpiráciu a informácie ďakujeme Andrea Kremser

Pravý Slovenský folklór z regiónu Tatier

0

Keď ste sa doteraz nestretli s článkami o folklóre a zvykoch našich predkov, práve vám sú určené nasledujúce riadky.

Našim cieľom je osveta v širokých vrstvách, odborníci si isto nájdu podrobnejšie zdroje informácií. My budeme radi, ak z našich článkov načerpáte základné informácie o našom krásnom Slovensku, jeho zvykoch, obyčajoch a kultúre odievania.

Pravý Slovenský folklór z regiónu Tatier

Ak by sme sa vybrali pred sto rokmi pod vrcholce Tatier, našli by sme tam plnokrvný živý folklór v obliekaní, ale aj vo zvykoch. Tatranská príroda vie byť drsná, ale aj zázračne krásna. A takto by sa dalo pomenovať aj premietnutie tunajších podmienok do ľudových zvykov. A kde inde začať ako v Štrbe?

Prvé dochované zmienky o obci pochádzajú z roku 1280. Pôvod terajšieho názvu Štrba nebol zatiaľ objasnený. Predtým používaný názov Czorba pravdepodobne súvisí s jej polohou – štrbinou medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.

ABY BOLO BIELE

Bielenie patrilo k bežným pracovným činnostiam, hlavne v letných mesiacoch. Bielilo sa tak, že sa plátno rozprestrelo na slnku a polievalo sa vodou. Ženy na snímke majú oblečené jednoduché nezdobené oplecka, modré jednoduché farbené plátené zástery.

PRÁCA NA POLI

Práce na poli sa striktne delili  na mužské a ženské. Muži mali na starosti kosenie lúk, prácu v lese, oranie, i zváženie úrody a, sena. Ženy hrabali a starali sa pri prácach o jedlo a  malé deti, ktoré spali v poľných kolískach. Staršie deti už zapájali do  práce. Nosili vodu, zbierali klásky po žatve.

 

Samozrejme, že k práci na poli si obliekali  jednoduché krojové súčasti z domáceho ľanového plátna. Muži košele so širokým rukávom a širšie ľanové letné gate, ženy mali jednoduché oplecká a sukne i zastery zhotovené z praktickejších látok, ako napr. barchet či kartún.  Často však využívali aj staršie sviatočné krojové súčasti, ktoré už boli opotrebované, zničené… Tak ich ešte donosili a zodrali pri prácach.

PÁRAČKY

Páračky patrili k Štrbe od nepamäti. V princípe sa tu dozvedeli ľudia o poslednom dianí za rok. Ženy čistili perie, muži, ak sa vyskytli, tak väčšinou na páračkách boli „prísediaci“.  Ponúkali pálené alebo vymýšľali kulehy. Napríklad  hodili do peria vrabca a ten narobil paseku, kým ho vyplašeného, lietajúceho po miestnosti, chytili a pustili von.

Základom výbavy pre každú nevestu totiž boli hotové periny. Keďže v tomto kraji boli mnohodetné rodiny, tak každú chvíľu bola potrebná nová výbava. A tak sa páralo a páralo…

DUCHNY DO DOMU

Prenášanie perín  – „duchien“ do nového domova nevesty bola záležitosť žien „periniarok“.  Duchny prenášali buď takto osobitne, previazané ľanovou plachtou cez chrbát, alebo spoločne aj s ostatnou výbavou na voze. Sprevádzala ich rezká muzika. Ženy šli  so spevom a prizerajúcim sa na ulici ponúkali pálené a drobné koláče.  K tomuto obradu prenášania perín samozrejme patrilo aj príslušné ustrojenie, úprava a pokrytie hlavy. Periniarky zo Štrby majú kroje takmer bez výšivky a špeciálne na tento obrad si obliekali aj biele zástery.

Pravy Slovensky Folklor region Tatry

Ustrojenie periniarok, príprava na  prenášanie duchien, so  spevom do nového  domova nevesty.

Periny - Pravy Slovensky Folklor region Tatry

REGRÚTI SA LÚČIA

Mládenci – povolanci na povinnú vojenskú službu. Ich znakom  sú regrútske perá a drevený vojenský kufor. Chlapci sa zgrupovali, po ceste spievali a spoločne sa odobrali na najbližší „Cug“

Po ceste sa potom porozchádzali do kasární

DÁTE JU ZA NEVESTU?

Pýtanie nevesty. Ženíchovi sú nápomocní družbovia, aby presvedčili mamku a otca aby pustili dcéru s nastávajúcim do nového gazdovstva, kde pre mladú ženu začína nový život. Vo väčšine regiónov odchádzalo dievča, teda budúca manželka, na gazdovstvo manžela a jeho rodiny.

SVADBA

V deň svadby prišiel ženích a jeho družina vypýtať nevestu od rodičov a požiadať o ich požehnanie. Svadobní rodičia z oboch strán udelili požehnanie krížikom na čelo a tak vlastne vyprevadili nevestu  i ženícha. Až  potom sa odobrali na samotný obrad do kostola, kde mladému páru udelil požehnanie kňaz.

Pravy Slovensky Folklor region Tatry

V obci sa narodili aj významné osobnosti, ktoré majú odhalené na príslušných budovách obce pamätné tabule: Dr. Juraj Curiani, osobný priateľ J.A. Komenského, Dr. Ľudovít Markušovský – objaviteľ nosového zrkadla, Pavel Tomko – básnik a aktivista v celoslovenskom hnutí ev. mládeže, Dr. Peter Švorc, významný etnograf a múzejník.

V obci tiež pôsobili a tvoria súčasť jej dejín:
Miloš Janoška, učiteľ, propagátor turistiky v Tatrách, autor prvého turistického sprievodcu pre túto oblasť, národný umelec Eugen Suchoň – hudobný skladateľ, národný umelec Martin Benka – maliar.

Z pôvodných architektonických pamiatok v obci nájdeme ev. a.v. kostol z roku 1784, rím. – katolícky kostol sv. Ondreja z roku 1844, zachovala sa aj pôvodná štrbská drevenička, zrubová stavba, ktorá bola vyhlásená za chránenú kultúrnu pamiatku. Spolu s lokalitou Šoldovo – zaniknutou stredovekou osadou a pamätníkom SNP „Smútiaca mať“.

Foto k článku Pravý Slovenský folklór z regiónu Tatier: Martin Habánek

Na texte spolupracovali: Zuzana Tajek Piešová, Monika Macháčková, Martina Valachová

Darujte na Vianoce vtipný alebo ručne robený darček

0

Niektorí z našich verných čitateľov sú zároveň tvorcami produktov, ktoré sa hodia (nielen ) na Vianoce ako darček. Preto sme sa rozhodli, že vám postupne prinesieme tipy, ktoré vám možno „zapasujú“ a urobia najkrajší sviatok roku skutočne výnimočný!

KURA HARABURA

Zora Puškáčová je hlava tvorivá. V ponuke má stovky vzorov a vtipných nápisov. Vybrali sme tri inšpirácie á la KURA HARABURA.

Ak potrebujete obdarovať rodičov, ktorí sa stali starými rodičmi, tak tu je séria pre BABKU aj DEDKA. Poteší , a zároveň vďaka takémuto tričku budete mať spomienku, ktorá bude pripomínať neopakujúce sa chvíle.

Budú to PRVÉ VIANOCE?

Keď sme pri tých prírastkoch v rodine…aj bábätko môže byť krásne ustrojené. Skvelý darček pre čerstvých rodičov.

Darujte na Vianoce vtipný alebo ručne robený darček

Niečo (nielen) pre NÁSŤ ročných, alebo stále veselých ľudí

Poznáte tie zaužívané pravdy: Toto je čistá psychiatria. Pomoc, zachovajte paniku. Alebo: Dajte mi Svätý pokoj…takéto heslá sa dobre vynímajú nielen na  -násťročných. A pobavia po celý rok, pretože skúste si predstaviť, že idete do školy na skúšku v tričku Čistá psychiatria. Alebo na daňový úrad…hm?

SRDCOM ROBENÉ

V dnešnej dobe žijeme v divokom tempe. Ale svitá na lepšie časy. Postupne si začíname uvedomovať, že takto to ďalej nejde. A tak napríklad Beata Pagáčová sa vrátila k tomu, čo robila už v detstve, len život a povinnosti to zatlačili do úzadia. Krásne ručne maľované výtvory sú nádherným darčekom.   Jedinečné diáre, vankúše, zástery, rifle, peňaženky, čokoľvek si spomeniete, všetko vám vyzdobí svojím autorským vzorom, inšpirovaným  ornamentom z okolia kopaníc pri Novom Meste nad Váhom.

PRE MANAŽÉRKY

Potrebujete obdarovať emancipovanú dámu, ktorá si asertívne buduje  svoju kariéru? Keď príde na poradu s takýmto diárom, všetci naokolo budú vedieť, že jej návrhy budú mať kus ľudskosti a srdca. A to je dnes viac ako potrebné a vítané!

Dnes je moderné byť ZERO WASTE.

Ak máte doma kúsky, ktoré sa už nenosia, lebo sú opozerané, tak Srdcom Robené má riešenie. Krásny vzor a obyčajné šaty či kabelka okamžite ožijú. A na takýto darček istotne obdarovaný nezabudne.

 

 

Darujte na Vianoce vtipný alebo ručne robený darček 3

Darujte na Vianoce vtipný alebo ručne robený darček

Inšpirovali sme vás? Tešíme sa. Sme radi, ak sa tvorba našich čitateľov stane súčasťou vašich životov. Takto to potom celé dáva zmysel.

Martina Valachová

Prevencia ako základ (aj) pred klimaktériom.

Baví ma byť rozhľadený a tak ma zaujíma, ako funguje telo človeka. Nedávno som sa zúčastnil debaty na tému menopauzy (téma pre ženy aj pre mužov — lebo iba spokojný muž a spokojná žena môže tvoriť spokojný pár), na ktorú som sa dostal vďaka magazínu 40plus.

Debata bola dosť medicínsky zameraná (obsahom, nie slovníkom) — teda bola o liečbe a okrajovo aj o prevencii. Napriek tomu, že tam odznel významný vplyv na prevenciu, tej praktickej a hlbšej prevencie sa mi zdalo málo. Ale veď za hodinu a pol sa nedá všetko vyriešiť. Preto som si povedal, že si dovolím urobiť sumár, ako prevenciu a jej možnosti vplyvu na pohodové prežitie klimaktéria vidím ja.

Ako človek, ktorý sa 17 rokov intenzívne venoval vzdelávaniu v oblasti fyzického a mentálneho zdravia a posledné cca 3 roky sa k tomu postupne snažím vrátiť, chcem sa s vami o niečo podeliť.

Budem stručný a faktický.

Prevencia je ideálna počas celého života, ale najneskôr 10 rokov pred samotnou menopauzou.

Prevenciou je normálna životospráva = spravovanie života = vyvážená a pravidelná strava, odpočinok a pohyb. Teoreticky to vieme všetci, čo to však znamená v praxi?

Asi ťažko si udržíme vyvážený prísun výživných látok bez doplnkov výživy.

Aby sme nespomaľovali metabolizmus, je potrebné konzumovať menšie jedlá a častejšie — neodporúčam žiadne diéty, lebo naše telo potrebuje zo všetkého trochu a ak mu niečo nedáme, musí si robiť zásoby pre budúce deficity. Nevýhodou je, že len tie látky, ktoré spôsobujú nadváhu sa uskladňujú a to, čo je nevyhnutné pre správne fungovanie sa po vyčerpaní dopĺňa z niečoho iného, aby naše telo neskolabovalo.

Podvýživa súvisí s diétami, na ktorých je väčšina žien väčšinu svojho života a tiež s chudobným jedlom, ktoré produkuje priemysel (chápte potravinársky priemysel).

Estrogén sa s pribúdajúcim vekom stráca a nedá sa tomu zabrániť. V jeho deficite je ženské telo cca 1/3 svojho života. Z pohľadu prevencie platí, že to, čo naše telo nepotrebuje toho sa zbavuje. Okrem dopĺňania prírodnými doplnkami stravy, hormónmi ( samozrejme po diskusii s lekárom) môže pomôcť aj aktívny sexuálny život.

Na menopauze je najzákernejší vznik niekoľkých civilizačných ochorení, medzi ktorými sú hlavne rednutie kostí a kardiovaskulárne problémy.

V debate odznelo, že veľa je v spojitosti s menopauzou dedičného.

Ja som sa za svoj život (aj na vlastnej koži) presvedčil, že dedičné sú v prvom rade návyky. Ak sa pozrieme na vývoj človeka, tak prvé roky života získavame do života silné základy, ktoré iba málokto pretransformuje do výhody, ak tie základy neboli správne.

Takže dedičnosť je z môjho pohľadu jedno z najväčších ospravedlnení vlastného zlyhania (áno, viem, že sú aj objektívne dedičné predispozície, ale je to možno v 5% prípadoch). Ak som teraz niekoho dostal do nekomfortného stavu, mal by sa nad sebou zamyslieť, lebo presne takto to cítia ľudia, ktorých sa to týka (myslím tých cca 95% ľudí, ktorým som zničil výhovorku a dal zodpovednosť za seba).

Viem, že žena za svoj život spotrebuje v priemere 3 až 5 krát viac minerálov ako muž. A dostávam sa k niečomu veľmi zásadnému a zanedbávanému.

Čo robia minerály pre naše telo?

Bez minerálov nevedia fungovať základné životné orgány. Aby základné životné funkcie nezlyhali, tak pri nesprávnej životospráve si organizmus výživu berie z kostnej drene.

Ak máme nedostatok minerálov, narúša sa kyslosť organizmu a zabraňuje sa normálnemu spaľovaniu tukov.

Minerály sú nevyhnutné k regenerácii. Telo, ktoré nie je dostatočne regenerované, nemôže normálne fungovať. A ani myseľ nebude svieža.

Bez minerálov nemáme energiu, ale máme kopec zdravotných problémov. Inak povedané, ak budeme bez minerálov, nebudeme spokojní so svojim vzhľadom, zdravotným stavom ani psychikou.

Pohyb

Pohyb je nevyhnutný kvôli prekrvovaniu a okysličovaniu tela. Ak sa dostatočne neprekrvuje naše telo, okrem kyslíka mu chýba aj výživa, ktorá sa distribuuje do organizmu pomocou krvi. Okrem toho bez kyslíka nevie správne fungovať ani naša myseľ.

Bez pohybu sa zhoršuje aj pružnosť ciev. Pohyb je život a bez pohybu sa spomaľuje aj metabolizmus.

Najväčším nezmyslom je predstava, že ak sa človek šetrí, tak veľa vydrží…

Ale opak je pravdou. Svaly potrebujú stimuláciu, aby fungovali a ak nie je na ne kladený žiaden nárok, nemajú dôvod fungovať a ochabujú.  Svaly sú pritom základom pre pohyb a pohyb je základom pre vstrebávanie živín aj pre ostatné časti pohybového aparátu.

Ostatná výživa — veľmi okrajovo…

Bez prísunu bielkovín a aminokyselín nevedia fungovať svaly — dúfam každý vie, že svaly má a dokonca aj také, ktoré sa priamo nepodieľajú na pohybe.

Bez tukov nemáme dlhodobú energiu a bez energie sa nedá fungovať. Ak však konzumujeme nesprávne tuky, nezhoršuje sa iba naše telesné, ale aj mentálne zdravie a ľudia otupievajú — stávajú sa agresívnymi (bez ohľadu na formu agresivity — patrí sem aj vnútorný hnev).

Bez sacharidov (tých správnych) ideme na energetický dlh a začne sa spomaľovať metabolizmus.

Záver

Jedzte pravidelne a primerané množstvo k množstvu vynaloženej energie. Večerajte (nie neskoro) s dôrazom na bielkoviny a minerály. Nepočítajte kalórie — spôsobuje to stres.

Stres predstavuje zvýšený nárok na spotrebu minerálov — myslite pozitívne a negatívne udalosti vnímajte ako skúsenosť. Ak idete športovať, nechoďte úplne nalačno — mali by ste nižší výkon a spaľovanie tukov po aktivite je krátkodobé (okrem toho bude vyčerpané aj telo).

Nehladujte — ak počas dňa nestíhate jesť, nájdite si náhradu (existujú). Investujte do seba, kým ste aktívni, lebo ak neinvestujete do svojho zdravia (čas aj peniaze) kým ste aktívni, oveľa skôr budete neaktívni a odkázaní na pomoc druhých.

Prajem veľa krásnych dní.

Martin Vacho

Je vám po jedle zle? Možno ste intolerantná/ý

Ako môže diagnostika a zmena stravy prospieť vášmu zdraviu? 
Odpoveď aj na túto otázku môžete zistiť v DEBATE o zdraví, ktorú pripravujeme už na 12.12.2019 v našom centre LEON (Slnečnice, Petržalka).  Talkshow povedie Martina Valachová a tentokrát vyspovedá lekárku, RNDr. Elenu Tibenskú, PhD. 

Chcete sa po štyridsiatke zamestnať podľa predstáv?

Úvodom upozorňujem, že cieľom mojich článkov nie je spísať zoznam jednoduchých odporúčaní, 100% fungujúcich na všetkých a v každej situácii.  Jednak taký zoznam nepoznám a potom viem z vlastnej skúsenosti, že jednoduché riešenia skrátka neexistujú. Existuje ale zopár dobrých rád a usmernení, ktoré vám môžu na začiatku pomôcť viac sa k vášmu cieľu priblížiť a byť úspešnejší tam, kde to budete najviac potrebovať.

A keďže sa jedná o veľmi aktuálnu a bohatú tému, nezmestí sa mi všetko do jednej kapitoly. Séria článkov na túto tému vás, preto dúfam zaujme. 

Chcete sa po štyridsiatke zamestnať podľa predstáv? Nevzdávajte sa.

Je dobré si na začiatok s istou nadsázkou uvedomiť, že hra na výberové konanie, ktorej aktérmi ste ako kandidáti aj vy, sa hrá v troch dejstvách:

  1. Príprava a zvládanie emócií
  2. Hľadanie zdrojov
  3. Realizácia 

Jednotlivé dejstvá spolu existujú v istej harmónii a slede. A čo je najdôležitejšie, vaša postava hrá vo všetkých.

  1. Oblasť prípravy emócií. Bez zlého nie je dobré a naopak.

Ak si hľadáte prácu po prvýkrát po dlhšom čase, asi vnímate istú nervozitu a strach. Je to normálne a prežívajú ich všetci kandidáti. Ak už zamestnanie hľadáte nejaký čas a nedarí sa vám, s veľkou pravdepodobnosťou bojujete aj s hnevom, ľútosťou a ďalšími negatívnymi emóciami, ktoré vás ďalej ovplyvňujú a odvádzajú vašu pozornosť od vášho cieľa k nepodstatným veciam. Hneváte sa na personalistu, na seba, a asi aj na politiku, vyššiu nespravodlivosť.

Je vám ľúto samého seba, energie, ktorú ste do hľadania vložili. Cítite sa neisto, pretože vás ktosi, väčšinou anonymný, odmietol. A to často krát bez toho, aby vás videl, počul, pýtal sa. Začínate spochybňovať nielen systém – to by ani tak nevadilo – ale aj seba. A toto už problém je.

Ak sa teda ocitnete v takejto situácii a cítite, že vás emócie premáhajú a nedovolia narovnať sa a ísť ďalej, treba ich spracovať. Vyjadriť, dať von, vybehať, vyplakať, vybúchať. Negatívna emócia neznamená automaticky, že je zlá a že je zlé ak takúto emóciu máme.

Naopak. Je veľmi dobré, že existuje, pretože nás chráni a spolu s pozitívnymi emóciami v nás vytvára harmóniu. Keď jej je ale priveľa a pohlcuje nás, pýta sa skrátka von a my by sme jej nemali brániť. A tak namaľujte obraz, vykopte jamu, vykričte sa na dobrom koncerte, vyboxujte boxovací vak v telocvični alebo pretancujte noc,… čo je vám najbližšie. Keď negatívna emócia opadne, vznikne priestor na nádych.

Vyčistí sa „zrak“ a vy ľahšie uvidíte, prečo sa veci udiali tak,  ako sa udiali. A čo by ste nabudúce mohli urobiť lepšie alebo inak. Srdce je pripravené.

  1. Oblasť zdrojov. S kým, s čím, ako?

Emóciu ste zvládli. Výborne. Aby ste sa pohli ďalej, budete potrebovať aj nadhľad, odstup. Môcť  sa na to pozrieť z iného uhla, porozprávať sa o tom s niekým, komu dôverujete. Priateľ, kouč, mentor, sestra,…  – ak vám aj priamo neporadí, pomôže vám získať iný pohľad na vec a vypočuje vás. S týmto človekom či ľuďmi si viete ujasniť, čo skutočne chcete a čo vám aktuálne bráni cieľ dosiahnuť.  Nájsť zdroje hodné nasledovania. Tie, ktoré už máte, ale aj tie, ktoré ešte len potrebujete pre seba získať.

Hovorí sa, že svet je čoraz menší. A niečo na tom je. Budete možno prekvapení, koľko ľudí z vášho okolia vám bude vedieť pomôcť, podporiť vás, ale aj vrátiť vám sebaúctu a istotu, ktoré potrebujete.

Otázkou zostáva, či vám to, že už viete, čo naozaj chcete, pomôže neopakovať rovnaké chyby ako doteraz?  Nuž, pokiaľ zostanete len pri tejto jednej otázke, tak asi nie. Treba si preto položiť viac otázok. Napríklad či máte dostatočné informácie o pozícii, o ktorú máte záujem. Či sú vám jasné zodpovednosti a činnosti, ktoré táto práca so sebou prináša. Či viete o potencionálnom zamestnávateľovi dosť na to, aby ste sa vedeli  stotožniť s jeho hodnotami, aktivitami, produktami.  A tak ďalej.

Ak vám je aj toto jasné a zreteľné, môžete pristúpiť k ďalšiemu kroku. V súlade s víziou novej pozície, na ktorú sa hlásite, pozrieť sa na vaše CV svojimi „novými očami“ a prehodnotiť všetko, čo v ňom je.  Je to, čo tam už je, skutočne užitočné pre túto pozíciu? Je v ňom dostatočne presne a jasne popísané čo viete, ovládate, poznáte a s čím máte reálnu skúsenosť?

Posledným dôležitým krokom v tejto oblasti je ujasniť si, kam všade chcete svoje CV poslať, kde všade chcete, aby figurovalo avízo, že si hľadáte novú prácu. Ktoré médium, či sociálna sieť sú pre vás užitočné? Hlava je pripravená.

  1. Oblasť realizácie. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Ok, keď už viete, čo chcete, ste pokojní a naladení na jasný cieľ, máte na správnych miestach aktualizované CV, zdá sa, že nič nebráni tomu, aby všetko klaplo a pozvali vás na pohovor. Ak sa to nestane, treba sa vrátiť o krok – dva späť a zvážiť výber pozície alebo aktualizáciu CV. Ak sa to ale udeje, treba sa na pohovor pripraviť. Viete, aké sú najčastejšie otázky personalistov? Na internete je ich plno, prejdite si ich.

K najočakávanejším patria tie, ktoré sa týkajú vašich predchádzajúcich skúseností v danej oblasti, vašich plánov do budúcnosti a samozrejme, že aj vašich silných a niekedy aj slabých stránok. Je vám jasné, či budete musieť cestovať, dochádzať, pracovať napríklad v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, s minimálnymi prestávkami, nadčasmi a podobne? Viete ale aj to, prečo by si mal nový zamestnávateľ vybrať práve vás?

Čím vynikáte a čím by ste sa mu  chceli pochváliť (stále v súlade s pozíciou, na ktorú sa hlásite)? Aká vaša životná skúsenosť, talent, zručnosť? Toto vás zviditeľní viac a môže napríklad budúceho zamestnávateľa inšpirovať k rýchlejšiemu rozhodnutiu vo váš prospech. Pripravte sa aj na neférové otázky. Niekedy môžete naraziť na nižšiu profesionalitu zástupcu zamestnávateľa, ktorý vás prekvapí „divnou“ otázkou, ohľadne vášho veku, stavu, zmýšľania. Aj to sa stáva, aj keď iba zriedkakedy.

Zdá sa vám to veľa? To preto, lebo je toho veľa.

Motivácia a trpezlivosť sú dôležité už v príprave. No najdôležitejšie je – nevzdávať sa. Pretože aj keď budete pripravení na viac ako 100%, nemusí to vyjsť. Ak napríklad zistíte, že zamestnávateľ uplatňuje iné hodnoty ako vy, zvážte svoju ďalšiu účasť vo výberovom konaní. Neboli by ste tam šťastní ani spokojní. A teda ani úspešní.

Môže sa tiež reálne stať, že zamestnávateľ hľadá  typologicky iného kandidáta, nezafunguje chémia, potrebuje inú dynamiku v tíme, či nesprávne popísal pozíciu. Alebo hľadá práve vás, ale je vás podobných veľa, a preto o víťazovi  rozhodne intuícia. Šťastie.

A v tom prípade je to v poriadku. Pretože to neznamená, že je to váš neúspech. Naopak, viete viac, než ste vedeli na začiatku. Viete, čo chcete a čo určite nie. Poznáte svoju hodnotu a premýšľate o budúcnosti. Je to pre vás nový začiatok a VY ste pripravení.

Je ešte veľa možností a ciest, ktorými sa dá vybrať, keď sa chceme aj po 40-ke zamestnať podľa vlastných predstáv. O tých ale až na budúce : – )

Všetko najlepšie vám želá a šťastnú cestu za novým zamestnaním praje

Dáša Polievková

CAT kouč

www.catcoaching.sk

 

Prečo zistiť potravinovú intoleranciu či alergiu

Čo vám škodí? Idete na obed, najete sa. Aj chutilo. Ale. Po obede máte zrazu ťažobu v žalúdku, alebo dokonca pocit, že puchnete. Prejavy potravinovej intolerancie môžu byť rôzne a v posledných rokoch sa stávajú jednou z dôležitých tém v oblasti stravovania.

Často si myslíme, že nám škodia tuky či cukry. Ale čo ak problémy s trávením spôsobujú úplne obyčajné potraviny, ktoré nikomu vo vašom okolí neškodia?

Prečo zistiť potravinovú intoleranciu či alergiu?

Ak ste sa práve našli v týchto riadkoch a trávenie je vaše každodenné trápenie, nemali by ste váhať s testami na potravinové intolerancie. Sú dostupné v širokej škále.

Včasná diagnostika je kľúčom k zdraviu

Prejavy ako hnačky, zápcha, bolesti brucha alebo hlavy, kožné vyrážky či ekzémy sú len niekoľkými z množstva príznakov potravinovej intolerancie. Bežne sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach, a preto na presnú diagnostiku nepostačujú.

Navyše, v prípade neznášanlivosti  potravín sa tieto symptómy prejavujú s časovým odstupom. Potravinová intolerancia spôsobuje v tele zápal. Ak nie je včas odhalený a liečený, prejde do chronického štádia. Až v tomto období sa začnú prejavovať symptómy. Kvalitná a včasná diagnostika je preto dôležitá.

Vyšetrenie krvi v modernom laboratóriu odkryje príčinu

Pravdu vám veľmi rýchlo a spoľahlivo odhalia testy. Ide o vyšetrenie z vašej krvi. Podľa návodu si test môžete urobiť v pohodlí domova, alebo túto, pre mnohých nepríjemnú procedúru, urobia za vás odborníci v odberových centrách Medirex.

Základné vyšetrenie, ktoré vás bude stáť len niekoľko kvapiek krvi, preverí znášanlivosť 44 najbežnejších potravinových alergénov.

Dozviete sa napríklad aj to, ako na váš organizmus vplýva zelenina (mrkva, paprika, paradajka), strukoviny (hrach, fazuľa, sójový bôb), mliečne produkty (kravské, kozie, ovčie mlieko, kozí a ovčí syr), ovocie (ananás, banán, pomaranč), obilniny a škrob (lepok, ryža), kuracie mäso, homár, slepačie vajce, med, cesnak, vanilka, lieskový orech či mandľa.

Ak máte podozrenie na iné potraviny, môžete si zvoliť aj rozsiahlejšie testy monitorujúce širšie spektrum alergénov.

Spoľahlivé vyhodnotenie skúsenými odborníkmi

Vyhodnotenie krvných vzoriek trvá približne 2 až 3 týždne. Výsledky sa dozviete buď prostredníctvom e-mailu alebo na osobnom stretnutí v odberovom centre.

Poďte zistiť, ako ste na tom…

Ako môže diagnostika a zmena stravy prospieť vášmu zdraviu? To môžete zistiť aj v DEBATE o zdraví, ktorú pripravujeme už na 12.12.2019 v centre LEON (Slnečnice, Petržalka). Talkshow bude viesť Martina Valachová a tentokrát vyspovedá pani doktorku Elenu Tibenskú, PhD. Traja z vás získajú aj testy. V pohodlí domova si urobíte test a do 2 týždňov zistíte, ako ste na tom s intoleranciou.

Lístok | 6,90 € | môžete kúpiť tu: REGISTRÁCIA

Tešíme sa na vás.

Mohlo by vás zaujímať

Môj fotoaparát VILIJA zo ZSSR

Môže sa to zdať zvláštne, v dnešnej dobe, kedy máme všetko možné aj nemožné, čo sme vtedy ani nemali, ani netušili, ale už vtedy existovali fotoaparáty. Fungovali na úplne inom princípe, ako tie dnešné digitálne, ale existovali.

Ja sám som bol hrdým majiteľom, jedného takého, malého, volal sa Vilija a vyrobili ho v ZSSR. Dostal som ho ako darček na jedny Vianoce. Pamätám si, že to bolo ohromné prekvapenie, lebo som nič také nečakal. Odrazu som mal možnosť zachytávať obrázky z môjho sveta.

Doma sme už jeden fotoaparát mali, bola to Practica. Bol veľký, ťažký, komplikovaný a vzbudzoval vo mne rešpekt. Navyše v tom foťáku sa fotilo na farebné diapozitívy a to som ja nepotreboval. Lebo tie sa dali pozerať iba cez diaprojektor a ja som chcel naozajstné fotky, do ruky, nie také čo sa dajú pozerať iba na stene.

Do takéhoto aparátu, aby mal vôbec zmysel a mohol naplniť svoje poslanie, bolo treba vložiť film. Dostal som k nemu tridsať šesť obrázkový, čiernobiely, kinofilm s citlivosťou 21 DIN. Tridsať šesť obrázkový! Mohol som si odfotiť tridsať šesť vlastných obrázkov a dúfať, že z nich bude tridsať šesť fotografií. Lebo nebolo, len tak, že poď klobáska, zjem ťa.

Na foťáku bolo treba nastaviť veľa vecí.

Správnu vzdialenosť, správny expozičný čas, adekvátnu clonu. Vzdialenosť som si vedel odmerať metrom, nie, že by som to robil, ale ostatné parametre? Doma sme mali knihu o fotení. Nezostávalo mi nič iné, len si niečo naštudovať a prípadne to skonzultovať s rodičmi.

Môj foťáčik mal malú svetelnosť. To znamenalo, že potreboval veľa svetla. To sa dalo urobiť bleskom, ktorý som nemal, predĺžením expozičného času, čo znamenalo, že ak sa pri fotení pohnem, tak záber bude rozmazaný alebo znížením clony, čo malo za následok, že ostré budú iba veci v danej vzdialenosti a ostatné bude neostré. Celá veda a technika. Nehovoriac o tom, že výsledok som sa dozvedel až keď som minul celý film, z ktorého som potom musel dať vyvolať fotografie.

Keď som sa, po dvoch, troch týždňoch či mesiaci dostal k vytúženým obrázkom, už som si ani náhodou nepamätal, aké parametre som pri jednotlivom zábere zvolil. Aké bolo svetlo, aký čas uzávierky, aká clona. Tieto objektívne prekážky mi, ale ani v najmenšom nebránili oddávať sa fotografickej vášni.

Pamätám si na fotografie zátiší s hračkami z kinderiek. Naaranžovaní Igráčikovia vykonávali svoje pracovné poslania. Rozmazané pokusy zachytávajúce nášho kocúra. Pohľady z okien bytu. Pokusy odfotiť Old Shatterhanda a Winetoua z obrazovky rakúskej televízie. Plagát Fanfána Tulipána, ktorý visel nad mojou posteľou.

Mamu, tata, sestru a všetko ďalšie pre mňa dôležité, čo stálo za zvečnenie. Kto vie kde a či vôbec ešte niekde, tie fotky sú? Možno niekde u našich.

Fotografie sú skvelá vec. Zachytávajú prúd času v jeho neopakovateľnom okamihu. Sú lepšie ako video, lebo napriek tomu, že sú statické, spustia prúd obrazov v hlave pozorovateľa. Škoda, že sa nedajú, zatiaľ, robiť obrázky z vnútra našich myslí. To by boli spektakulárne výjavy.

Martin Miler

Autor je psychológ

Benátky Alsaska? Colmar. Pozývame na výlet.

Najlepším turistickým sprievodcom je náhoda. Keď objavíte miesto, ktoré vás očarí. Samozrejme bez toho, aby ste ho hľadali či tam plánovali ísť. Presne to sa mi stalo nedávno, keď som vystúpila z vlaku na stanici v mestečku Colmar.

Nejakým spôsobom som Benátky Alsaska dokázala vytrvalo ignorovať celý život. Svoju prezývku získali úplne zaslúžene a aj vzhľadom na množstvo turistov ma úplne prekvapilo, že som o tomto pitoresknom mestečku nikdy nepočula.

Nerozvážne rozhodnutie

Moja cesta začala vo švajčiarskom Bazileji. Išla som sa stretnúť s priateľmi, ktorí tam už niekoľko rokov žijú. Bazilej je na hranici s Francúzskom a Nemeckom. Dokonca, aj z letiska vedú tri východy: do nemeckého Freiburgu, do francúzskeho Mulhouse. A ja som vyrazila von do švajčiarskej časti.

Priatelia navrhli, aby sme išli na obed do Colmar. Keďže cieľom mojej cesty bolo stráviť s nimi čas a francúzsky obed mi prišiel atraktívnejší, ako raclette alebo fondue, súhlasila som. Ani som sa nenamáhala opýtať prečo Colmar, ale priznám sa, že keď som zistila, že cesta vlakom trvá takmer deväťdesiat minút, tak som trochu oľutovala môj spontánny súhlas. Všetky výhrady sa ale rýchlo rozplynuli.

Cesta vlakom z Bazilej je lemovaná vinicami a malými dedinkami. Ale väčšina turistov sem zrejme prichádza zo Štrasburgu, ktorý je vzdialený len približne pol hodiny vlakom.

Benátky Alsaska? Colmar.

Colmar bol založený v deviatom storočí a napriek všetkým vojnám, ktoré po stáročia zmietali Európou, má nádherné a zachovalé staré centrum. Jeho dominantou je kostol sv. Martina z 13. storočia, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna metropola.

V časti zvanej Malé Benátky si prídu na svoje všetky vaše zmysly. Lenivá prechádzka po nábreží a potom cez malebné mosty rieky Lauch vám odhalí pohľady, ktoré vám vyčaria úsmev na perách. Priznám sa, že ja som si začala pospevovať. Pestrofarebné fasády domov popretínané drevenými trámami sú proste rozprávkové. Nechcem znieť melodramaticky, ale fakt som si na každom rohu vzdychla od krásy.

Farby, chute a vône Colmaru

Celé nábrežie je posiate kaviarničkami, reštauráciami alebo obchodíkmi s umeleckými predmetmi. Colmar je vďaka svojej polohe mestom vína. Vlastne sa pokladá sa hlavné mesto na alsaskej vínnej ceste. Okrem bieleho vína si môžete chuťové poháriky poštekliť aj dobrôtkami, medzi ktoré určite patrí tvrdý nugát s mandľami alebo medovníkový koláč. Oba sa vyrábajú v obrovských bochníkoch, z ktorých vám v obchode kúsok odlomia či odrežú.

Moja zastávka v Colmaer bola krátka a tak som nestihla Unterlinden múzeum, ktoré patrí k najvýznamnejším v regióne alebo rodný dom Frederika Bartholdiho (Musée Bartholdi). Musím však povedať, že pre moju dušu bolo výživné len tak sa „ponevierať“.

Colmar bol čarovnou a neplánovanou zastávkou na mojich potulkách. Ak niekedy budete v jeho blízkosti, určite ho neobíďte.

Pre mňa tento výlet znamenal tri hodiny vo vlaku, ale som veľmi vďačná, že som si Benátky Alsaska mohla vychutnať.

Katarína Mayer

Autorka románu Gamblerky

Kto nekradne, okráda svoju rodinu

Je to neuveriteľné, ako čas letí. Keď sa hovorí o Nežnej Revolúcii, chcem či nechcem, spomeniem si na jedného „politika“, ktorý si November 1989 nevšimol, lebo kachličkoval kúpeľňu. Ja som nekachličkovala. Bola som čerstvo po pôrode a dojčila som.

Veľmi som vtedy závidela všetkým, čo mohli ísť na námestia. Tak veľmi som tam chcela stáť. Ale dieťa je dieťa. Ostala len možnosť pozerať telku a čakať, kým sa zvyšok rodiny vráti domov a bude referovať, aké to bolo na živo.

Eufória. Nádej. Radosť.

To boli pocity, ktoré sme vtedy zažívali. Tešili sme sa. Od radosti by som to bola aj zapila, ale nedalo sa. Dojčila som.

Keď sa blíži výročie Nežnej, tak zvyknem rekapitulovať. Uvažujem, čo z toho, v čo sme dúfali, nastalo.

Áno. Nemáme v bytoch bytové jadrá s bonusom azbestu. Nečakáme v poradovníku na Škodu 120 L – bez možnosti výberu farby. Toaletného papiera je koľko chcete (okrem nemocníc samozrejme) a na banány sa nestojí v šóre. Máme sa vlastne najlepšie, ako sme sa kedy mali. Ale žiaľ nie všetci a nie na celom Slovensku…

A mohlo by to byť inak. To by sa však heslo „kto nekradne okráda svoju rodinu“ nemohlo stať plnohodnotným zmyslom života politikov a ich širokých rodín a kamarátov.

Je mi nesmierne ľúto, keď vidím, ako sa rozkrádajú naše spoločné zdroje.

Čo deň, to škandál. A samozrejme, že vysvetlenie sa vždy nájde. Naposledy ma rozčúlili predražené mreže na tunel. Tunel ako svet. Asi len u nás sa dá tunelovať v tuneli. Mreže za 230 000. Toľko to tuším stálo. Páni.

Viete si predstaviť, čo všetko sa dá urobiť za 230 000? A to je len kvapka v mori.

A ja rozmýšľam, ako to môže všetko prechádzať.

Prečo to dovolíme. Ako to je vôbec možné? Sme tak zavalení povinnosťami a množstvom informácií, že ideme sendvičovým systémom? Zajtra vyjde na povrch iná „šokantná“ informácia a na mreže sa zabudne…

Ale dokedy?

Niekto múdry by možno povedal, že je to len fáza. Veď nič netrvá večne. No bodaj by!

Martina Valachová

Príďte sa poradiť

Už viete, čo zajtra variť? V jednoduchosti je krása… Tento recept na ryžový nákyp vám osladí deň

Nie sme veľmi ryžová rodina a ryža sa preto u nás nemíňa. Už dlhšie pozerám na dózu, v ktorej skladujem ryžu a vidím, že z nej akosi neubúda. Predstavujem si, čo by z nej mohlo byť, no neodvažujem sa povedať to nahlas. Môj dávny pokus včleniť toto jedlo stabilne do nášho jedálneho lístka sa nestretol doma s porozumením. Preto keď včera asi po dvoch rokoch zaznelo :

„Už dlho sme nemali ryžový nákyp“

…pokladala som to priam za zázrak. Potešila som sa a hneď som vedela, aký upečiem. Nie ten, ktorý nám robili škole. Ale ten ako od mamy. S kopou tvarohu, s hrozienkami, bohato prekladaný ovocím. A dnes som mu dopriala dokonca luxusnú fialovú plnku. V pivnici som totiž objavila staršiu čučoriedkovú zaváraninu. Ani neviem, či to bol kompót, či džem, mal totiž rôsolovitú konzistenciu.

Už takmer zapadol do zabudnutia a na prvý pohľad som o ňom zapochybovala, ale stále voňal čučoriedkami pobozkanými slnkom. V spojení s kompótovými slivkami a štipkou mletej škorice vznikla hotová symfónia vôní a chutí.

Tvarohový ryžový nákyp ako retro dezert

Existujú recepty, kde sa na ryžový nákyp dáva snehová perina, ako na žemľovku. Alebo ak si spomeniete na ten zo školskej jedálne, navrchu zvykla byť hustá posýpka práškového cukru s poliatym sirupom. Tu sa však nič také nežiada. Stačí potrieť maslom a nechať do zlatista zapiecť. Nevadí, že je toho zasa veľký pekáč. Veď keď sa dnes nezje, môžeme si ho dopriať na druhý deň, hoci na raňajky. Na ranné zahriatie alebo po obede kúsok ako retro dezert, len tak.

Čudujem sa, ako je to možné, že tento ryžový nákyp tak rýchlo zmizol, keď ten pred dvomi rokmi zostal nedojedený v pekáči. A potom som pochopila. Môj strýko hovoril ženám v rodine po ochutnaní nimi pripraveného jedla :

„Ryžový nákyp? Gazdiná starneš …“

…a to bol ten najväčší kompliment na svete, pretože gazdiná dozrieva ako dobré víno a varí stále lepšie a lepšie. Dnes tu už strýko s nami nie je. Preto ma prekvapil jeho obraz, akoby tu stál priamo predo mnou. Usmial sa a tuším na mňa aj žmurkol. Poďakovala som sa za tento odkaz. Ako starnúca gazdiná už dávno nepoužívam váhy a varím od oka. Úžasné bolo spätné uvedomenie si toho, čo sa udialo.

Vyslala som do Vesmíru prosbu, upiecť vlastnoručne pripravený ryžový nákyp, ktorý by jedli aj ďalší členovia rodiny. Hoci som nemala predstavu konkrétneho ryžového nákypu, pretože aj ten domáci bol vždy iný, podľa toho, koľko ovocia, tvarohu a iných prísad sa použilo, jedno mal spoločné – chuť ako od mamy. A tak som dostala možnosť tvoriť – s detským odovzdaním sa celému procesu naplneného láskou, bez akýchkoľvek očakávaní na výsledku.

Iba som sa tak hrala, improvizovala a tvorila. Dokázala som plynúť a vystačiť si s tým, čo mám, cítila som radosť a tvorivú energiu. A to je tak so všetkým, keď nejdeme za cieľom, ale našim cieľom je vlastne cesta, ten tvorivý proces, nech je akýkoľvek. Pochopila som, že svoje zručnosti  som vekom nestratila. Práve naopak. Nabrali na kvalite, moja kreativita narástla a výsledok je prekvapujúci. 

Tvarohový ryžový nákyp ako retro dezert :

Ryža – zhruba 250 g – uvariť vo vode do mäkka.

Štipka soli

Citrónová kôra

2 mäkké tvarohy

Cukor – podľa chuti

Vanilkový cukor 1

Škorica

Vajcia 4

Kompótové ovocie (v tomto prípade slivky, čučoriedky),alebo čerstvé jablká , marhule, a pod.

Tvarohový ryžový nákyp ako retro dezert – postup:

Umytú ryžu na ryžový nákyp uvaríme v jemne osolenej vode. Potom ju necháme schladiť. Vmiešame vanilkový cukor a citrónovú kôru.

  1. Do vychladnutej ryže pridáme žĺtky s cukrom a tvaroh. Osladíme podľa chuti.
  2. K bielkom pridáme štipku soli a vyšľaháme tuhý sneh, ktorý zľahka vmiešame do ryže.
  3. Maslom vymastenú formu naplníme polovicou ryže a na ňu rozdelíme ovocnú zmes – v tomto prípade čučoriedky so slivkami s trochou škorice. Pridáme druhú polovicu ryže a povrch pekne uhladíme.
  4. Nákyp obložíme kúskami masla a zapekáme vo vopred predhriatej rúre cca 45 minút až kým bude mať zlatistú farbu.

Dobrú chuť.

Zora Vypušťáková

Ku komu vzhliadajú Vaše deti?

Každá generácia detí má iné vzory. Kým u môjho otca to bol Old Shatterhand, u mňa to bol zase v detstve jeden z úspešných futbalistov. Počas besied, ktoré mávam s deťmi, sa ich pýtam aj na toto: Kto je tvoj vzor?

Chlapci a dievčatá sa zhodujú v tom, že by chceli byť youtubermi. Povedia mi mená, ktoré mne, ako čerstvému tridsiatnikovi, už nič nehovoria. Ale je to len preto, lebo títo youtuberi už nie sú v oblasti môjho záujmu. Preto neviem povedať, kto z nich robí len videá na zabavenie, ukazuje ako cestuje po svete a užíva si život, a kto z nich prináša deťom aj pridanú hodnotu. Niečo, čím pomáha aj ostatným ľuďom a inšpiruje ich.

Deti sa totižto veľmi rady inšpirujú tým čo vidia. Tým, že sa im venujeme im vieme dať smerovanie do budúcna. Ak dieťa baví napríklad hranie na husliach, rodičia ho môžu v tomto koníčku podporiť. Zároveň, ak sa tomu bude venovať dostatočne dlho, môže si v tej sfére nájsť vzor. Niekoho, kto cestuje po svete, hrá pred vypredaným publikom a je úspešný.

 

A čo ak si to dieťa po niekoľkých rokoch rozmyslí a prestane ho to baviť? Brali by ste to ako stratený čas a vyhodené peniaze? Ja nie.

Ak chodí dieťa na do hudobnej triedy, kde hrá na husle, nie je to len tom. Samotný hudobný nástroj je len prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorý si stanoví dieťa. Popritom sa ale deti učia socializovať. Vytvárajú si v triede priateľstvá. Učia sa ako postupnými krokmi dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovili.

Vďaka pravidelnosti si vytvárajú pozitívny návyk a zmysel pre zodpovednosť. Ak koncertujú v škole alebo na rôznych predstaveniach po škole, učia sa prezentovať sa a vystupovať pred publikom.
A hlavne, ak chodia na krúžky dobrovoľne, robia to, čo ich baví a napĺňa radosťou. Nielen za možnosť, že môžu chodiť na nimi vybraný krúžok, ale hlavne aj za Váš čas, ktorý im venujete. Preto netreba byť sklamaný, ak sa dieťa nebude koníčku venovať celý život. Mnoho koníčkov bude len dočasných.

Nájsť si čas pre deti a vytvoriť si s nimi nezabudnuteľné zážitky, je pre ne veľké plus do budúcna. Spomienky, zážitky a emócie, ktoré s vami získajú na dovolenkách dočasné nebudú. Tie budú deti sprevádzať po celý život.

O tom, ako ukázať deťom reálne vzory a inšpirovať ich príbehom sa dočítate v pripravovanej knižke Nezábudka a Divozel 2, ku ktorej je aktuálne spustená kampaň na http://bit.ly/NezabudkaADivozel2

Ako sa stať známym spisovateľom?

Dnes píše takmer každý. Prvoautorov je ako maku. Otázkou však asi nie je napísať a vydať, ale predať. Keď ste už známy, je to pomerne poľahčujúca okolnosť a predaj je tak trochu garantovaný vašim menom. Len ako to urobiť, aby ste boli slávny? Aby ste boli čítaný?

Spýtali sme sa Soni Borušovičovej, ktorá pôsobí ako kouč a „literárna dula“ pre ľudí, ktorí sa rozhodli písať a Veroniky Boškovej, ktorá sa podieľala na príprave marketingu pre viacerých autorov. Obe vedú kurz Ako sa stať známym spisovateľom.

Soni povedz nám, čo odlišuje autorov, ktorí predávajú, od tých, ktorých knihy zapadajú prachom v kníhkupectvách?

Čo myslíš ty?

No ja si myslím svoje, ale pýtam sa teba. Či hlúpo som položila otázku? : – )

Otázka je položená správne. Ale odpovedať sa nedá stručne. Všetky faktory,ktoré do toho vstupujú, si podrobne rozoberieme na kurze. Ale ak niekto chce instantné riešenie, môže sa spoľahnúť napríklad na šťastie.

Veronika. Nie každému vonia sebaprezentácia a marketing. Dá sa byť úspešný aj bez toho?

Na to, aby ste sa stali úspešným spisovateľom, potrebujete buď peniaze, čas, známosti alebo zázrak. Ak sa autori nechcú propagovať sami, potrebujú niekoho, kto to bude robiť za nich. Veľké vydavateľstvo, známosti, PR agentúru alebo komunitu, ktorá ich podporuje. Bez toho to nejde.

Soni, musí sa autor/spisovateľ zaoberať sebaprezentáciou, aj keď knihu vydá cez vydavateľstvo?

Musí. Máloktorý vydavateľ má čas a financie venovať sa marketingu prvoautorov. A keď sa im aj náhodou venuje, je to len v období krátko po vydaní knihy. Sebaprezentácia je niečo, čomu by sa autor mal venovať dlhodobo a ideálne pod vlastnou taktovkou.

Veronika, kedy je najvhodnejší čas začať sa prezentovať a budovať svoje meno ako značku?

V momente, keď sa rozhodnete, že nejdete vydať jednu knihu ako splnenie svojho sna, ale chcete vybudovať niečo viac – písať pravidelne a stať sa naozaj autorom, ktorý sa venuje písaniu.

A môžu sociálne siete pomôcť pri prezentácii a predaji? Do akej miery?

Sociálne siete sú najjednoduchším spôsobom, ako dostať svoju osobu do povedomia. Dá sa to robiť dlhodobo, cielene si budovať svoju čitateľskú základňu alebo oslovovať publikum pomocou platenej reklamy, ktorá je dnes dostupná naozaj pre každého. No nie nadlho.

Predpokladá sa, že už v budúcom roku bude cena za reklamu výrazne stúpať, preto odporúčam začať s ňou čo najskôr.

Na tieto témy chystáte aj workshopy. 

Áno, ešte máme pár voľných miest, ale rezervujte si ich rýchlo, aby vás nepredbehli iní autori, ktorí nechcú zapadať prachom :  –  )

Mohlo by sa vám páčiť

TimeOut Kontakt Wellness Víkend s Michalom Hudákom

Pred mesiacom sa v krásnom prostredí hotela Kontakt v Starej Lesnej uskutočnil príjemný event. Pozvaní hostia si mali možnosť zašportovať a večer v sobotu sa aj zabaviť, ale i zamyslieť. Nechýbala totiž Talkshow Výsluch s Mišom Hudákom a zaujímavými hosťami! Rozprávali sme sa s riaditeľkou TimeOut Restaurant & Accommodation, Janou Szabó.

Prečo TimeOut víkend v Kontakte?

„V našich priestoroch TimeOut Restaurant & Accommodation  vieme pre klientov realizovať rôzne podujatia, oslavy, svadby, školenia či sústredenia. A aj to robíme. Ak však chceme našim obchodným partnerom poskytnúť niečo viac – napríklad kvalitný wellness, tatranskú prírodu, tak na to naše priestory nestačia“, hovorí riaditeľka TimeOut Jana Szabó a pokračuje.

„Preto sme sa znova rozhodli, že zorganizujeme TimeOut Kontakt Wellness víkend, na ktorom umožníme telu oddýchnuť a hlave zabaviť sa, ale aj zamyslieť. Kde inde ako v hoteli Kontakt?“

Golf pod končiarmi Tatier

„V rámci víkendu sme zorganizovali už tradičný turnaj v golfe. Súťažilo sa v dvoch kategóriách, muži a ženy. Terény v Black Stork sú znamenité nielen úpravou ihriska, ale aj skvelým prostredím a výhľadmi priamo na končiare Tatier.

Počasie bolo ako z rozprávky o babom lete – ak by taká rozprávka existovala, tak by určite vychádzala z počasia, aké v ten deň bolo. Krásnych 24 stupňov. Mierny vietor, jasno bez obláčika. Na svoje si prišli aj tí, ktorí golf zatiaľ nehrajú a chceli si vychutnať oddych a prechádzku v golfovom areáli bez golfu. Skrátka – jedna báseň!“

Wellness, ktorý je jedinečný svojou komplexnosťou a špičková gastronómia

„Po golfe dobre padol wellness. Ak ste ešte neboli v Hoteli Kontakt, vrelo odporúčame. Vážne. Viacero sáun, víriviek, bazén a krásne priestory nielen v interiéri, ale aj na terase, vám dovolia zabudnúť na všedné dni a problémy. Radšej raz skúsiť ako dvakrát o tom čítať.

Po oddychu vo wellnesse na hostí čakala večera. Nie nejaká obyčajná. Šéfkuchár v tomto hoteli si dá záležať na každom detaile. Všetky jedlá sú pripravené z kvalitných a čerstvých surovín. Obzvlášť dokonale spracované prílohy a dezerty. Jediné na čo si musíte dať pozor, je vaša línia. Lebo oči by jedli a jedli…“

Mišo a jeho Výsluch

Ak poznáte Miša Hudáka –  čo asi poznáte, tak viete, že jeho umenie zabaviť je naozaj dokonalé. Tentokrát mal dvoch hostí. A nielen zabavili, ale prinútili aj k zamysleniu. Prvým hosťom bol Marcel Forgáč, ktorého nebolo treba zvlášť predstavovať. Výsluch sa niesol v znamení slovných hier a podpichovaní, až ste mali chvíľu pocit, že neviete, kto z nich dvoch je vyšetrovateľ.

Potom prišla na rad hlavná predstaviteľka z už kultového filmu Loli Parádička.

Kamila je Rómka. Vzdelaná. Je aj vtipná a navyše veľmi empatická a vnímavá. Výsluch s  Mišom zvládla na výbornú.

V debate priviedli k zamysleniu všetkých prítomných, pretože otázka akou sa ľudia pozerajú na Rómov je stále diskutabilná. Kamila napokon aj zaspievala spolu s Michalom. Jej hlas mal krásnu farbu a náboj a veríme, že budeme mať možnosť ju vidieť aj v ďalších filmoch.

PODUJATIE PODPORILI

Počasie Slovensko

Slovakia
scattered clouds
11.7 ° C
11.7 °
11.7 °
84 %
2.3kmh
38 %
Št
22 °
Pi
23 °
So
22 °
Ne
23 °
Po
23 °