Nádej umiera posledná. A nemala by umrieť vôbec.

Nádej zomiera posledná. A nemala by umrieť vôbec.

Nie nadarmo sa hovorí, že nádej zomiera posledná. Najmä, ak ide o zdravie. Ale úprimne – koľkokrát sa stane, že lekár povie: Nie je už riešenie! Čo robí v takomto prípade psychika človeka? Veľa. Viac ako veľa. Lebo psychika je všetko. Súhlasíte?

Alebo lekár vyriekne ortieľ: Ostáva vám mesiac života. Prípadne tri. Kedy je vôbec v poriadku povedať takúto informáciu? Je to vlastne v poriadku? Má pravdu ten, kto hovorí, že človek má právo vedieť pravdu? Alebo je niekedy zdržanlivosť prejavom väčšej ľudskosti ako chladná medicínska faktografia?

Pripravujem rozhovor s MUDr. Gertrúdou Čápovou, Slovenkou, ktorá za svoj život pôsobila vo Švajčiarsku aj v Česku a ktorá sa na človeka pozerá ako na celok. Tvrdí, že lekár by nikdy nemal človeku brať nádej. Lebo aj jej osobne sa stalo, že ľudia, ktorí podľa iných lekárov už šancu nemali, chodia po tejto zemi naďalej – a trvá to roky.

A presne tu sa ukazuje, prečo psychika nie je „len“ psychika. Či už ide o liečbu, alebo o to, ako prežívame svoje dni, rozhoduje podľa nej predovšetkým to, čo máme v hlave. V rozhovore, ktorý sme už spolu robili, to povedala takto:

„Ako človek myslí, tak žije. A to je podľa mňa jedna veľmi múdra veta. … Nastavenie mysle je asi najdôležitejšie.“

A dodala aj to, čo je možno ešte silnejšie:

„My sme tvorci svojho života, my sme manažéri toho, ako žijeme. Nikto to neurobí a nerobí za nás.“

Nie je to o žiadnom naivnom „pozitívnom myslení“. Je to o tom, že človek, ktorému vezmú nádej, stráca dôvod bojovať. A človek, ktorý nádej má – aj keď sa zdá, že už niet čo robiť – sa nevzdáva. Práve o tejto hranici, medzi lekárskou pravdou a ľudskou nádejou, sa chcem s pani doktorkou Čápovou porozprávať.

Poznáte aj vy také prípady, keď sa človek mal už lúčiť so životom, ale niečo sa „stalo“? Keď lekár povedal to najhoršie, a predsa sa stalo niečo, čo medicína nevie vysvetliť? Podeľte sa o svoje poznanie na túto tému, ktorú som tu predostrela. Lebo nádeji by sme nemali nikdy kopať hrob. (postrhy prosím píšte na martina@odznova.sk)

Celý minulý rozhovor s MUDr. Gertrúdou Čápovou si môžete aj tu: