Máte radi držkovú?
„Ja som držkovú odjakživa nemal rád. Vyslovene som ju neznášal. Keď ju varil otec so susedom, bol odporný smrad v celom dome!“ oduševnene sa rozrozprával Sven.
Boli sme na vianočnom večierku v baťovskom domčeku v Baťovanoch (rozumej: v Partizánskom) a v našej časti stola sme sa vyhli politikárčeniu aj vtipom, rozprávali sme sa o umení, talente, disciplíne, ako ceste k cieľu, Baťovi a Zlíne. A nakoniec sme sa, ani neviem ako, dostali k držkovej.
„Ja som ju ani nikdy nejedol. Len som si pomyslel na držkovú a cítil som ten smrad,“ zvraštil celú tvár Sven, akoby ho aj teraz prenasledoval ten pach.
Ja som držkovú nikdy nejedla.
A ani som sa nechystala. Jednak sme nemali držkovú rodinnú tradíciu (nikdy som nepočula o nikom z rodiny, že by ju jedol alebo mal rád) a jednak ma to nijako nelákalo: už pri pohľade na plávajúce kúsky vnútorností ma hneď prešla chuť aj hlad.
„Keď sme začali robiť polievky a moji spoločníci navrhli, aby sme robili držkovú, ostro som to odmietol. Držkovú?! To nikto nebude jesť! Prídeme o zákazníkov! Kto by vydržal ten smrad?!“ vysvetľoval ďalej Sven a ja chápem jeho rozhorčenie. Polievky, ktoré predávajú v ich osúchovom kráľovstve sú úžasné. No na držkovú by som tam nešla.
„Ale oni to nevzdali, navarili držkovú a dali mi ochutnať. A vtedy som zmenil názor. Tá držková je úžasná! Naša kuchárka Monika ju varí od štvrtej ráno a keď prídem na ôsmu do práce, pridáva do nej už len posledné ingrediencie.
Povie mi, aby som nastavil ruky a nasype mi do nich kopec majoránky! Tá konzistencia a vôňa! To je niečo neskutočné! Hneď si ju musím odfotiť a pošlem ju pár kamarátom, ktorí majú radi držkovú. Varíme ju dvakrát do týždňa a vždy ráno prídu držkári na tú našu držkovú. Neprejde pol hodina a máme predaných niekoľko desiatok porcií!“
Sven nám ukázal fotky držkových a aj keď sa stôl na párty prehýbal všelijakými dobrotami a už sme boli plní, mala som pocit, že ak by teraz zázračne Sven vytiahol „z klobúka“ hrniec s držkovou, tých pár desiatok porcií by hneď našlo svojich stravníkov. A ja by som bola medzi nimi.
„Tak dlho som ohŕňal nos nad takou dobrotou! Neuveriteľné!“ s úsmevom krútil hlavou Sven a ja som si v duchu pokrútila hlavou tiež. A rozhodla som sa, že na tú prvú držkovú v novom roku, ktorú budú variť, sa vyberiem. A ochutnám. Nenechám sa odradiť.
A to radím aj vám.
Možno aj vy máte vo svojom živote také „držkové“. Niečo, čoho sa stránite, pretože na to nemáte pekné spomienky, alebo vám to niekto znechutil, či priam zhnusil v detstve. Možno vás zväzuje strach alebo známe „čo povedia ľudia“.
Je Nový rok. Možno máte nutkanie dať si novoročné predsavzatia. Skúste si dať takéto: ochutnáte tie vaše „držkové“. Prekonáte predsudky a strach. Otvoríte sa novým veciam, aj keby to bola len iná trasa, ktorou pôjdete domov z práce.
Otvorte oči, nastražte uši, zdvihnite pohľad. Svet je plný nových zážitkov a chutí, len sa im musíme otvoriť! Aj jedno baťovské heslo znie: „Neboj se novot!“
Želám vám, aby ste sa nebáli a zažili úžasný rok 2020!
Autorka je lektorka a vedie Literárny dom
