Úvod Blog Strana 128

Rozhodnutia, ktoré sa stávajú našim väzením

Katarínu Mayer netreba čitateľom magazínu 40plus predstavovať. Vo svojej novej knihe Sama za seba otvorila, okrem iného, tému rozhodnutí, ktoré sa stávajú naším väzením.

Blahoželáme k novej knižke, Katka. O čom je príbeh, ktorý pred Vianocami dorazil na pulty kníhkupectiev?

Sama za seba je príbeh Leny – matky, ktorá sa vydala, takpovediac z rozumu, hlavne kvôli svojej dcére. Jej rozhodnutie však znamenalo, že takmer dvadsať rokov len tak prežívala. V úvode knihy sa stane svedkyňou krádeže a to naštartuje udalosti, ktoré ju donútia prehodnotiť svoj život. Dokonca nájde aj lásku, ale bude musieť hlavne nájsť samú seba.

A nájde?

To už budú musieť čitatelia objaviť sami. Budem však rada, ak cez ten príbeh možno uvidia aj niektoré svoje rozhodnutia v inom svetle. Podľa mňa sa často rozhodneme pod vplyvom okolností, okolia alebo vlastnej predstavy o sebe. Ten obraz je potom taký silný, že už nepočúvame vlastnú intuíciu alebo srdce. Rozhodujeme sa na základe toho, čo by sme mali. Nie podľa toho, čo by sme chceli, po čom túžime, čo nás skutočne napĺňa bez ohľadu na to, čo si o tom myslia iní.

V každodennom živote však je veľa vecí, ktoré by sme mali robiť…

To určite áno. Ja sa minimálne pokúšam zamyslieť, či to „mala by som“ v každodennom živote je len zo zotrvačnosti, zvyku alebo naozaj z reálnej potreby. Hlavne pri bežných aktivitách je dôležité – dnes už možno až príliš spopularizované – vedomé konanie.

Pri tých väčších rozhodnutiach si tiež musíme uvedomiť, či nás ešte robia šťastných. Bez ohľadu na to, prečo sme ich urobili, ak nás nenapĺňajú, tak je potrebné nájsť odvahu zmeniť ich. Ja som sa sťahovala dvakrát cez oceán. Ten druhýkrát si väčšina ľudí myslelo, že robím chybu. Mnohí si to myslia dodnes, ale nenechala som sa ovplyvniť. Rozhodnutie zostať, by bolo mojim väzením, tak ako Leninom manželstvo.

Dve knihy za rok. Ako to stíhaš?

Písanie ma baví a námetov mám na niekoľko ďalších kníh, takže nevidím dôvod zastaviť sa. Netvrdím, že pôjdem tempom dve knihy za rok, ale určite minimálne jednu ročne odo mňa môžu čitatelia očakávať. Teší ma, že môžem rozdávať príbehy, ktoré bavia čitateľov. Veľmi si vážim, že mám možnosť robiť, čo ma baví.

A na čo sa teda môžeme tešiť?

Koncom apríla vychádza nová kniha, na ktorej som sa podieľala spoluautorsky. Ide o triler Lóža temnoty, ktorý sa odohráva v uliciach Bratislavy. Písala som ju spolu s Veronikou Boškovou a som veľmi vďačná za možnosť posunúť sa ako autor aj prostredníctvom tejto skúsenosti. Okrem toho pripravujem anglickú verziu knihy Gamblerky a už začínam pracovať na ďalšej knihe.

V decembri som prevzala rubriku Finále v časopise Moja psychológia. A určite by som rada písala pravidelnejšie aj pre 40plus – priznávam to, aby som mala aj verejný záväzok voči čitateľom.

Rozhodnutia, ktoré sa stávajú našim väzením

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Titulná foto: Gabriela Teplická

Mohlo by vás zaujímať…

Diagnóza vyhorenie. Ako sa jej vyhnúť?

Poďte s nami reštartovať…

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

Dopriať si výdobytky vedy a techniky v oblasti krásy? 

My ženy ale chceme vyzerať dobre. Chceme byť so sebou spokojné. Otázka teda znie. Dopriať si výdobytky vedy a techniky v oblasti krásy? Či odopierať? A čo muži? Je diskusia s nimi na túto tému tabu? Nepatrí sa to?

Samozrejme, že by nemalo ísť o to, aby sa ženy snažili v 40ke vyzerať na 20. To určite nie je dobrá cesta. A ani nechceme vyzerať ako častokrát zosmiešňované devy po internetoch s kačacími perami a vyretušované bez jedinej vrásky.

Takto spotvoriť sa chce len máloktorá – zároveň však zle vykonané zákroky a fotky často úplne znemožňujú a vysmievajú prácu kvalitných dermatológov a plastických chirurgov. Poďme spolu hľadať pravdu a mieru.

Správny odborník vám v tejto oblasti nedovolí preháňať.

Radšej nezarobí, ako by mal byť výsledok nepatričný. V oblasti neinvazívnych, a menej invazívnych zákrokov existuje veľmi veľa mýtov.  Preto v spolupráci s Klinikou ENVY pripravujeme seriál článkov, videí a podcastov o mýtoch a pravde o dermatologických zákrokoch.

Nepozývame vás iba sledovať, ale aj zapojiť sa. Postupne budeme predstavovať zákroky, ktoré so sebou nesú najviac mýtov a povier.

Uvažovali ste niekedy nad zákrokom na klinike? Môžete byť pri tom.

Stačí, ak nám napíšete a jednu/jedného z vás vždy vyberieme na konkrétny zákrok.

Tu je zoznam zákrokov. Prihlásiť sa na testovanie môžete na jeden z nich.

  • Botulotoxín ( čelo )
  • Kyselina hyalurónová – výplň – countouring jednej oblasti ( nosoústna časť, brada…)
  • Mezoterapia pištoľou – tvár
  • Plazmoterapia vlasov
  • Niťový lifting

Ako sa prihlásiť?

Vyplňte formulár nižšie – jednu/jedného z vás vyberieme a dohodneme termín realizácie.

    Súhlasím so spracovaním údajov pre účely súťaže a testovania.

    Berte prosím v úvahu, že zákrok neplatíte – zároveň bude potrebné strpieť zdieľanie informácií na internete.

    Mohlo by vás zaujímať…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Nestíhate čítať? Počúvajte naše Podcasty…

    https://40plus.sk/podcast-magazinu-40plus-na-anchor/

    Diagnóza vyhorenie. Ako sa jej vyhnúť?

    V tomto rozhovore som sa pýtala psychológa Martina Milera na tému vyhorenie. Aktuálne sa nachádzame v období, kedy čoraz viac ľudí stojí na prahu tejto diagnózy. Je to aj vplyvom situácie okolo korony. Ľudia strácajú chuť žiť. Prichádzajú o prácu a strácajú sa.

     

    Ako zistiť, že sa blížite do bodu, kedy by ste mali vyhľadať pomoc?

    Ako sa dostal cez najhoršie obdobie samotný psychológ? Aké sú prvé príznaky? Ako z toho von, keď zistíte, že ste vyhoreli? Vypočujte si rozhovor a možno vás navedie na cestu, ako sa vyhoreniu vo vašom živote vyhnúť.

    Martin Miler hovorí:

    „V nejakom bode svojho života som si na seba nabral viacej, ako som dokázal zvládnuť. V princípe som robil dve fulltime roboty naraz. To sa neskôr prejavilo na znižujúcej sa klientele v mojej ambulancii a potom aj na zdraví.“ – hovorí Martin Miler

    „Bol som empatický a snažil som sa byť ústretový ku všetkým. Skrátka nevedel som hovoriť NIE.“

    „V princípe som si na seba nakladal systémom žaby, ktorá je vo vode a prikurujeme jej. Postupne si žaba hovorí, že ešte to dám, ešte to zvládnem, až sa napokon uvarí…“

    „Dôležité je nájsť oblasti a záľuby, ktoré vás bavia a dať si ich pevne do diára. Skrátka vylúčiť slovíčko, že je to LEN. A že to počká.“

    Rozhovor môžete počúvať priamo tu na stránke alebo v aplikáciách popri behu, v dopravnej zápche, či žehlení.

    Prajeme vám príjemné počúvanie.

    Martina Valachová

    Mohlo by sa vám páčiť…

    Rozhovor s Martinom Knutom: Dá sa odmerať duševné zdravie?

    Jasna Opavská: Nedovoľme Kotlebovi, aby nám ukradol Slovensko!

    Písal sa rok 1994 a môj anjel strážny sa rozhodol, že mi na Slovensku bude dobre. Po všetkom utrpení, strachu, bolesti a beznádeji ktoré som zažila behom občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, mi našiel miesto, kde sa zastavím, odpočiniem, pomaly uzdravím a začnem nový život. Vybral mi Slovensko. Neviem, prečo sa tak rozhodol. Možno pre miernu a prívetivú povahu Slovákov ktorí ma veľmi rýchle prijali medzi seba.

    Možno pre plán, že na Slovensku si nájdem manžela,  porodím a vychovám krásneho syna. Alebo preto, že vedel, že tu si splním svoj detský sen o dokonalej práci a stanem sa interiérovou dizajnérkou.

    Dobre urobil, keď mi vybral Slovensko.

    Našla som tu svoj nový domov, získala krásne a hlboké priateľstvá, vybudovala malú úspešnú firmu. Z utečenkyne sa stala Slovenka.

    Hrdo sa hlásim k tejto národnosti a vrúcne vyjadrujem vďaku všetkým Slovákom, ktorí ma bez predsudkov pustili do svojho života a stali sa súčasťou toho môjho. O to viac neveriacky pozerám, keď dnes v roku 2020 idem okolo Kotlebových billboardov. Neviem pochopiť, čo sa stalo.

    Rozmýšľam či si mám začať baliť kufre.

    Lebo keď Kotleba nebodaj získa nadpriemerne veľa hlasov, nebudem tu už vítaná? Pamätáte si jeho slogan z roku 2019? Najkrajšie sú Slovenky načo sú nám cudzinky. Tak? Pozerám a žasnem. Žasnem a neverím. Našťastie prezidentské voľby nevyhral. Ani sa k tomu nepriblížil. 

    Nedovoľme Kotlebovi, aby nám ukradol Slovensko!

    Neverím preto, že bude mať v parlamentných tak veľa hlasov, ako hovoria prieskumy. Lebo moje osobné skúsenosti, moje srdce, môj slovenský syn mi hovoria, že anjel strážny sa rozhodol dobre, keď mi za novú domovinu vybral práve  Slovensko.

    Jasna Opavská

    Mohlo by vás zaujímať…

    Nízkonákladové lety a zrušenie vášho letu

    Nízkonákladovky predávajú samostatné letenky. Ak si kúpite spiatočnú letenku napríklad od Austrian a nenastúpite na prvý let, tak vám automaticky stornujú druhý let. Rovnako ak máte letenku s prestupom napríklad v Amsterdame – pokiaľ neletíte do Amsterdamu, nepoletíte ani z Amsterdamu a Austrian vám zruší celý let.

    Nízkonákladové lety a zrušenie vášho letu

    Ale ako som spomínala, nízkonákladovky predávajú samostatné letenky. Čiže, ak si kúpite letenku ako spiatočnú, a vynecháte časť letu, zvyšok ostáva v platnosti.

    Problém môže nastať vtedy, ak si napríklad vyskladáte nejakú cestu s na seba nadväzujúcimi letmi. Napríklad si kúpite letenku do Londýna a odtiaľ do Rejkjavíku. Pokiaľ máte krátky čas na prestup alebo lietadlo bude meškať a nestihnete let z Londýna, tak máte smolu, proste si na Island budete musieť nájsť iný spôsob dopravy.

    Ale ak by ste to mali napr. od Austrianu a let do Londýna aj z Londýna by bol na jednej letenke, tak Austrian sa postará aby vás lietadlo do Rejkjavíku buď počkalo alebo vás prebookujú na iný let. Takže ak plánujete let s prestupom cez nízkonákladovku, majte na pamäti riziko – čo ak bude lietadlo meškať?

    Nemôžete letieť a letenku už máte kúpenú?

    Nuž, tak vám prepadne. Letenky od nízkonákladoviek sa nedajú stornovať, nevrátia vám peniaze, ak nemôžete letieť. Tiež sa neoplatí niekomu ich posunúť, lebo prepis mena na letenke je častokrát niekoľkonásobne drahší ako nová letenka. Takže necháte to tak, neurobíte si check-in a lístky prepadnú.

    A s týmto letecké spoločnosti rátajú (všetky, nielen nízkonákladovky) a predajú viac leteniek ako je miest v lietadle. Lebo počítajú s tým, že nie všetci na let nastúpia a oni aspoň zarobia. Ale raz za čas sa potom stane, že sa im „začekuje“ viac ľudí ako je miest na palube (overbooking), čiže niekoho musia z lietadla poslať preč.

    Väčšinou hľadajú dobrovoľníkov, tým ponúknu iný let a aj finančnú kompenzáciu. Mne sa toto ešte v nízkonákladovke nestalo, ale ak by som letela sama, prípadne aj dvaja a zmena letu by nám nenarušila program, dala by som sa nahovoriť.

    Raz sme s kamoškou leteli bežnou aerolinkou (TAP) a tam bol tiež overbooking a vybrali akurát nás dve. Mali sme miesta v economy (2.trieda, ten štandard), tam mali plno, tak nás šupli do business class (1.trieda) a teda nesťažovali sme sa. Šampáňo v sklenenom pohári, prvotriedne jedlo na porcelánovom tanieri, veľké a pohodlné sedadlo. No móže byť: – )

    Nízkonákladovky občas menia alebo aj rušia odlety.

    Tak raz za čas si skontrolujte mailovú schránku alebo rezerváciu na stránke či v appke. Aby ste neboli pred odletom prekvapení.

    Pokiaľ letecká spoločnosť zmení čas odletu, dá vám na výber tri možnosti – akceptujete zmenu letu ponúkanú leteckou spoločnosťou; necháte sa prebookovať na iný let, čiže nájdete si iný let a zarezervujete ho; let zrušíte a dostanete naspäť peniaze.

    Pri tejto možnosti sa pristavím trochu. Napr. Wizzair vám vráti celú sumu čo ste dali za letenku a plus ešte 20% navyše ako kompenzáciu. Túto kompenzáciu vám dajú ale len v tom prípade, ak si peniaze necháte vyplatiť na vaše Wizzair konto. Takto majú istotu, že zas kúpite nejakú letenku. Ak si peniaze necháte vyplatiť na svoj bankový účet, dostanete len hodnotu letenky.

    Akurát nedávno som toto riešila.

    Prišiel mail, že posunuli let o pár hodín a mala som si vybrať z vyššie uvedených možností. Musela som letieť a presne v ten deň, takže aj keď let posunuli o pár hodín, musela som so zmenou súhlasiť. Čiže by to vyzeralo na prvú možnosť, že akceptujem zmenu letu.

    Ale rýchlo som pozrela na aktuálne ceny leteniek a tie boli o polovicu nižšie ako keď som ich kupovala (a to som si myslela, že ako dobre som kúpila…). Tak som dala letenky zrušiť, na konto mi poslali celú sumu za letenky plus 20% navyše, ja som hneď kúpila letenky na ten istý let čo mi ponúkali a vo výsledku som mala tie nové letenky nielen že zadarmo, ale som ešte aj zarobila. : – )

    No a potom sa ešte môže stať, že lietadlo mešká.

    Pokiaľ mešká viac ako 2 hodiny a nie je to kvôli počasiu, máte nárok na finančné odškodnenie. Hneď pýtajte potvrdenie o meškaní letu a v závislosti od doby meškania a vzdialenosti dostanete kompenzáciu až do 600 €. Viac o tomto si nájdete všade možne. Kompenzáciu si viete vybaviť sami alebo sa obrátiť na agentúru (ktorých je veľa), ale tá si zoberie províziu.

    A toto je asi tak všetko z témy nízkonákladoviek. Je ešte niečo čo by vás zaujímalo? Kľudne napíšte.

    Lucia Lulu Krutá

    Autorka je fotografka a vášnivá cestovateľka

    Lietanie s nízkonákladovými spoločnosťami – Batožina

    Mohlo by vás zaujímať…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Rozhovor, v ktorom veľmi otvorene rozprávam o rôznych spoločenských témach

    S Martinou Valachovou, zakladateľkou Inštitútu trvalého rozvoja 40+ sa rozprávala Mária Bernáthová v Podcaste Talkslow

    Máte 50 rokov a nechcú vás zamestnať?

    V rozhovore sme rozobrali rôzne témy, ktoré sa týkajú zrelých žien. Zamysleli sme sa nad vekovou diskrimináciou v súvislosti so zamestnaneckými možnosťami a príležitosťami pre ženy, ktoré prekročili vekovú hranicu 40 rokov, ale taktiež o tom, s čím sme my,  ženy, v tomto období konfrontované, či už ide o spoločenské postavenie, zaradenie sa, osobný rozvoj, alebo zdravotný stav  v súvislosti s hormonálnymi zmenami v našom živote.

    Martina Valachová,  prostredníctvom jej článkov, veľmi otvorene a veľakrát na základe  vlastnej skúsenosti odkrýva spoločenské témy, o ktorých nie je pohodlné  rozprávať.

    Mária Bernáthová

    ROZHOVOR SI MÔŽETE VYPOČUŤ AJ PRIAMO TU – stačí kliknúť na play…

    Viac v rozhovore – TALKSLOW

     

    Legendárna prešporská žemľovka ľahká na prípravu

    Hovorí sa, že chlieb sa nemá vyhadzovať, lebo je to dar Boží.  Pod „chlebom“ je možné vnímať akúkoľvek poživeň, v tomto prípade mám však na mysli najmä pečivo a klasický chlieb. Keď nám chlebík doma zostane, rodina miluje opečený chlieb vo vajci. Rožky ktoré majú viac ako dva – tri dni a už nejdú na odbyt, chutia nakrájané na kocky a upečené ako krutóny do polievky, či šalátov alebo ich využijem na obľúbenú jablkovú žemľovku.

    Stará prešporská legenda hovorí, že na Vydrici, na okraji vtedajšieho Prešporku bol hostinec, kde sa radi zastavili zaľúbené páriky. Hostinská bola taká zručná, že vedela za necelú hodinu pre mladých zo sezónneho ovocia vykúzliť legendárnu žemľovku.

    Odkedy som objavila tento starý prešporský recept, používam už iba ten a rokmi skúšania som ho doviedla do dokonalosti. Takisto som vyskúšala urobiť žemľovku iba z vianočky, ale pozor, je to nebezpečné – ani sa nenazdáte a už je preč J.

    Legendárna prešporská žemľovka ľahká na prípravu

    Postup :

    Na pekáč o vnútorných rozmeroch 24 x 34 cm a hĺbky 8 cm potrebujeme 2 vianočky a zhruba 5 rožkov (alebo približne 25 rožkov) 1 tvaroh – môže byť aj ochutený, 10 stredne veľkých jabĺk, minimálne 1 liter mlieka, 5 vajec, 5 lyžíc cukru do žĺtkovej zmesi a 5 lyžíc cukru do bielkovej peny, 1 vanilkový cukor, maslo – asi 1/3 veľkého masla (kocka 250 g).

    Od žĺtkov oddelíme bielka, ktoré odložíme  do chladničky.
    Žĺtka zmiešame s cukrom (5 lyžíc), vanilkovým cukrom a mliekom.
    Pekáč vytrieme maslom a vysypeme strúhankou alebo múkou.

    Do žĺtkového mlieka namáčame plátky vianočky alebo rožkov a ukladáme do pekáča, medzery vypcháme tiež. Na tento prvý rad rozotrieme polovicu tvarohu a uložíme polovicu nakrájaných  jabĺk aj so šupkou. Už nesladíme, trošku posypeme mletou škoricou.

    Ďalšia vrstva je zvyšok vianočky alebo kolieska rožkov namáčaných v žĺtkovom mlieku, opäť tvaroh a jablká so škoricou a zakončíme treťou vrchnou vrstvou rožkov v mlieku.
    Jemne hornú vrstvu pocukríme, poukladáme plátky masla na celú plochu a pečieme pri 200 stupňoch cca 50 minút. Toto je veľmi dôležitý krok, vytvorí sa karamelová kôrka. Potom pekáč odkryjeme a pár minút do zlatohneda zapečieme.

    Medzitým vyšľaháme sneh z 5 bielok a 5 lyžíc cukru, rozostrieme na upečenú žemľovku, teplotu znížime na 160 stupňov Celzia a sneh iba 10 minút zapečieme do svetlobéžovej farby.
    Necháme žemľovku chladnúť aspoň hodinu, inak sa rozpadáva a potom krájame na kocky.
    Už som vyskúšala rôzne varianty, miesto mlieka možno dať riedenú šťavu z kompótu a iné ovocie alebo sójové, mandľové či ovsené mlieko, ale táto verzia nám chutí najlepšie.

    Raz som v jednej francúzskej kuchárke objavila inú variantu využitia starého chleba, tzv. višňovo – čokoládovú chlebovku. Miesto rožkov sa  v recepte používa starý vysušený  tmavší chlieb ktorý sa rozpustí v horúcej sladkej smotane, pridá sa rozpustená čokoláda, višne, vyšľahané vajcia a mleté lieskové oriešky. Je to síce kalorické, ale až hriešne dobré.

    Ak sa s tým skúsite hrať, určite vytvoríte vlastný nový recept.

    Tu však nejde o to, že za každú cenu chceme finančne usporiť, pretože máme strach z nedostatku. Je to vedomé šetrenie prírody, preto citlivo využívame dary matky Zeme. Nemrháme tým, čoho sa nám dostalo v podobe chleba a ovocia a použijeme to, čo práve máme. Napríklad popadané jablká či hrušky, alebo iné ovocné prebytky našich záhrad, ktoré by už inak neboli vhodné ani len na kompót.

    Krása tohto varenia je v tom, že je to varenie v prítomnosti z dostupných zdrojov a súčasne takto môžeme vdýchnuť jedlu nový život.

    Zora Vypušťáková

    Mohlo by vás zaujímať…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

     

    Nie je ornament ako ornament, nie je hrdosť ako hrdosť!

    0

    Pred časom sme priniesli  článok  Zory Puškáčovej o tom, ako vo svojej kampani politická strana SNS  použila  moravské ornamenty.  Strhla sa celospoločenská diskusia, SNS odmietala uznať svoju chybu. A máme to tu opäť!  Že si politici nepreštudujú a nevedia, čo  je naozaj slovenské, dokazuje aj Ľudová strana Naše Slovensko  a jej kandidátka.

    V zmysle filozofie – keď je to vyšívaný ornament,  je to ľudové a oprávňuje to nositeľa k apelu na národné cítenie,  burcuje národ, aby si uchovával tradície. A pritom má na sebe blúzku neznámeho pôvodu, s najväčšou pravdepodobnosťou kúpenú z ALIEXPRESU od nejakého kšeftárskeho výrobcu z veľkovýrobne, ktorý netuší nič o slovenských krojoch a výšivkách.

    Naša spolupracovníčka Zuzana Tajek Piešová sa spravodlivo rozhorčila. Vy, čo ju poznáte, viete,  že je horlivou zástankyňou čistoty a pravdivosti,  uchovávania pôvodného dedičstva.  Čo si myslí o tejto volebnej maškaráde?

    Zuzana Tajek: „Takže takto prezentuje kortešačka ĽSNS naše tradície a úctu k nim! V pseudoblúzke s pseudoruskou alebo pseudorumunskou ornamentikou, ak sa to dá tak nazvať. Tomu hovorím vlastenectvo! Čo takto dobrať si lekcie o skutočnej slovenskej ornamentike a odeve a potom stavať kartu na tradičné dedičstvo našich otcov a materí?

    https://www.aliexpress.com/item/32921139791.html

    Ak robiť predvolebnú kampaň, tak poriadne, nezanedbať detaily? Takáto verzia nie je nič iné, iba čisté diletantstvo… Nepoučiteľní komplexne, nepoučiteľní a tvrdohlaví v detailoch. I toto je obraz volebnej kampane ďalšej politickej strany, ktorá chce opiť rožkom voličov, a možno aj preto postavila kampaň na „tradícii“.

    Alebo lepšie povedané – znásilňuje tradíciu pre politické účely.

    Ale povedzme si pravdu, nie je to nič nové. Je známe, že aj v histórii boli tradičné odevy zneužívané na  rôznu politickú a ideologickú propagandu. Nech to už bolo akokoľvek a pre čokoľvek, pospolitý ľud sa aspoň adekvátne ustrojil, či do národnych odevov /Sokolské zlety, návštevy prezidenta T. G. Masaryka a iných politikov, alebo mnoho iných udalostí/.

    Aj v tienistých dejinách Slovenského štátu sa ľudia v regiónoch patrične ustrojili tak, ako im kázali regule obce i regiónu, aj keď k udalostiam, na ktoré by sme možno radšej zabudli /návštevy prezidenta Tisa, okupácia a vstup nemeckých vojsk/. História sa opakuje, no po období, kedy by sa asi všetky vyššie postavené garnitúry o tradičný odev ani neobtreli, skôr ho zatracovali,  teraz v rámci ošiaľu naťahajú na seba hocičo, len nech je to „ľudové, tradičné, folklórne“.

    Čo na tom, že to môže byť pseudo, dokonca až cudzorodé…

    Hlavne, že heslo na predvolebnom plagáte je dostatočné dôrazné, pôsobí na city a driemajúcu národnú hrdosť. Veď tá je teraz v móde!“

    Ako vnímate používanie vzorov v spoločenskom a politickom živote vy?

     

    Mohlo by vás zaujímať…

    https://40plus.sk/podcast-magazinu-40plus-na-anchor/

    Tvárová gymnastika je bránou k mladosti

    Už ste niekedy skúšali robiť tie čudesné grimasy? Že tomu neveríte? Že to nefunguje? Maruška Pitoňák je jasným dôkazom toho, že tvárová gymnastika funguje. Cvičí ju už 9 rokov a keď ju stretnete, nebudete veriť, že má 53 rokov.

    Tak sme ju zobrali na kus reči. Pretože okrem iného, bude Mária jednou z lektoriek nášho Víkendového Reštartu Tela a Mysle už v marci.

    Hovorí sa, že tvárová gymnastika je bránou k mladosti. Maruš, čo ťa viedlo k tomu, že si ju začala cvičiť?

    Jednoznačná odpoveď na to nie je, je to akoby cesta, na ktorej chceš robiť veci, ktoré ťa posúvajú dopredu. A láska k sebe, či cítiť sa dobre a nestratiť svoju tvár. O svoju pleť som sa začala starať intenzívne a kvalitne, až keď som stretla Mary Kay.

    Občas si pomyslím, prečo sa tak nestalo skôr. Mala som 45 rokov a v telke spomínali 6 cvikov tváre. No začala som ich cvičiť a ošetrovať pleť. Moje okolie si začalo všímať, že vyzerám stále lepšie. Nechcem aby to vyzeralo ako klišé, ale asi v tomto období je starnutie pleti viditeľnejšie. Pomysleli by ste si, že muži to zvyknú hovoriť ako kompliment, ale keď mi to začali hovoriť aj ženy…

    Postupne ma to chytilo tak, že som si začala hľadať ďalšie a ďalšie cviky. Pamätám si na moment, keď som po pár dňoch necvičenia napla tvár a zacítila slasť vo svaloch a vlastne svaly samotné. Vtedy som pochopila, že sa začínajú budovať.

    Všade som rozprávala  o tom cvičení, aj keď mnohí ľudia nechápali prečo o tom hovorím s takým nadšením. A už som nevedela prestať. A to práve v období, kedy som pracovala so seniormi a s ľuďmi s psychiatrickými ochoreniami. Videla som, ako sa psychika a starnutie vpisuje do tváre.

    Kedy si si všimla prvé výsledky?

    Denné cvičenie má skoršie výsledky, ako keď cvičíte raz za týždeň. Keďže prešlo už 9 rokov a bol to istý proces aj v pestovaní pevnej vôle cvičiť.. Hm.. A až posledných 5 rokov je to intenzívne cvičenie, myslím že je to individuálne. U mňa to bolo nadšenie, ako som hovorila, takže aj nastavenie mysle zohralo veľkú rolu. Ono tých 21 dní trvá kým sa nastavíme a myslím, že je dôležité vytrvať.

    Mladšie ženy majú väčšiu výhodu z časového pohľadu, avšak na druhej strane vyzerajú ich svaly dobre, ešte tak neochabujú. Necítia preto potrebu cvičiť, lebo si myslia,  že majú čas. Je to relatívne. Preto mám radšej to, že prevencia je naozaj ľahšia ako dobiehať niečo nenávratné. Ale aj ženy s výraznejšími vráskami majú šancu, že sa im pekne vypne pleť. Z časového hľadiska je za tým možno viac úsilia. Je to však práca na sebe, na svojej prirodzenosti, podčiarknutej sviežosťou a šťastím, ktoré vás bude napĺňať.

    Tvárová gymnastika je bránou k mladosti

    Nie je správne úplne sa spoliehať na genetickú výbavu. Je super ak je ,, dobrá“, no netreba zaháĺať ani vtedy, ale stavať na nej. A pokiaľ naši predkovia mali ,, viditeľnejšie vrásnenie“, je úžasné to podchytiť včas a pracovať na vylepšení.

    Ako často je potrebné sa cvičeniu venovať? Lebo čas nemáme skoro žiadny. Stále sa naháňame.

    Áno, v dnešnom uponáhľanom svete možno máme málo času na seba. Ale vždy sa spýtam, kedy, ak nie teraz. Na čo čakať. My ženy sa najprv staráme o deti, o manžela a kde sme my?Ale na druhej strane, ak chceme, čas si nájdeme.  Každý z nás má iný biorytmus. Niekto je aktívnejší ráno, niekto večer. Ideálne je spojiť niektoré činnosti a tak spojíme užitočné s príjemným.

    Môžeme cvičiť ráno v posteli po prebudení (avšak nie je vyčistená pleť), za volantom (pozor nie začiatočníci, ale ako spolujazdkyňa na motorke môže byť ako aktívne využitie času), večer pri sledovaní TV, i pri čítaní knihy. No najprv je dobre,  naučiť sa cviky, teda zvládnuť techniku. Na túto aktivitu by sme sa mali tešiť, či kombinovať napríklad aj s masážou.

    Čo je viac – kvalitná kozmetika alebo cvičenie?

    Tieto dve veci spolu úzko súvisia. Predstavte si, že cvičenie podporíme sérami a krémom podľa typu pleti. Cvičením prekrvujeme všetky vrstvy pokožky a zároveň dodáme pleti výživu zvonku vhodnou kozmetikou. Je to skvelé riešenie, čím sa urýchli proces spevňovania svalov a pružnosti pokožky.

    Ty si zároveň aj kozmetickou poradkyňou Mary Kay. Keď sa stretávaš s klientkami sú nachylné ísť aj na kurz a venovať sa tvárovej gymnastike?

    Áno, ženy to zaujíma. Hlavne keď hovoríme o veku, sú zaskočené… A zvyknú sa ma pýtať, čo robím s pleťou.

    Ja im odpoviem – používam Mary Kay a cvičím tvárovú gymnastiku, pretože tvárová gymnastika je bránou k mladosti. Je to moja osobná skúsenosť. Ale každá si môže vybrať. Cvičením sa dokážu odstrániť pigmentové škvrny, ale nie v každom prípade. Popraskané žilky potrebujú výživu a ochranu, ale nepohrdnú ani s cvičením.

    Na pružnosť krku je úžasné cvičenie, ale aj krémovanie je dôležité. Preto mám rada individuálny prístup ku každej žene. Je to síce zložitejšie na čas, ale kvalita je tak zaručená.

    Mnohé ženy odradí množstvo cvikov na kurzoch, preto som vytvorila iný model.

    Mám rada cviky na krk, bradu a líčka.

    Dámy, ak sa vám páči (aj) tvárová gymnastika a chcete si užiť skvelý víkend, pridajte sa: VÍKENDOVÝ REŠTART TELA A MYSLE 13.3.2020-15.3.2020 

    Rozhovor pripravila: Martina Valachová

     

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Cigaretové ohorky sú najrozšírenejším odpadom na svete

    Svet sa  točí okolo klimatickej krízy, média sa predbiehajú, kto napíše lepší článok a úvahy k danej téme, ľudia píšu svoje názory, zdieľajú články, diskutujú, hašteria sa, osočujú. Veľa slov, viet a súvetí bolo venovaných aj mladému dievčaťu, ktorá je permanentne v štrajku za zdravšiu planétu. Niektorí ju velebia, iní hania…ja čítam a zvažujem, rozmýšľam kde asi bude pravda.

    Tá leží asi niekde uprostred, lebo naša matička Zem už predsa zažila dobu ľadovú, dobu kamennú a podobne, a vždy si predsa poradila. No podstatou veci v tomto prípade asi nie je ani Gréta, ktorá je, či môže byť zneužitá, alebo sú jej/ich úmysly čisté, či bolo urobených množstvo vedeckých výskumov (tie sú tiež platené skupinami ľudí, ktoré hája len svoje záujmy a teda výsledky výskumu sú vždy také, aké ich chcú mať), ale faktom zostáva, že sa k Zemi správame ako najhoršia zver na tejto planéte.

    Nesprávame sa ako hostia, ale ako monopolní vlastníci.  A v tomto vidím problém ja. Predsa nepotrebujeme manuál na to, aby sme vedeli ako sa správať k prírode, aby sme si svoj domov neničili. No z konania ľudí, ako tak pozorujem, asi aj áno.

    Je množstvo  jednoduchých spôsobov,ktorými môžeme každý jeden z nás prispieť k ochrane a šetreniu našej Zeme.

    Dokonca na to nepotrebujeme ani žiadne výskumy vedcov.

    Spomeniem len pár: neplytvať vodou, potravinami, nepoužívať nadmerne lieky/antibiotiká, antikoncepciu, ktorej zostatky sa našim vylučovaním dostávajú do vôd, používať netoxickú drogériu,  čistiacu aj dekoratívnu, triediť odpad, a hlavne  – čo najmenej ho produkovať, obmedziť resp. nepoužívať jednorázové plasty. A takto by som mohla pokračovať ďalej.

    Každá jedna maličkosť pomôže a každý jeden človiečik je v tom nápomocný, aby sa vyskladala mozaika. Čo mňa doslovne vytáča, a vidím to denne všade navôkol, sú všadeprítomné nedopalky z cigariet. Vedeli ste, že cigaretové ohorky sú najrozšírenejším odpadom na svete? Nejdem rozoberať samotný akt fajčenia a jeho škodlivé účinky, nielen na zdravie fajčiarov, ani ich bezohľadnosť a arogantnosť, hoci nad nimi často krútim hlavou.

    Cigaretové špaky sú totiž absolútne všade.

    Na chodníkoch, na cestách, v tráve, na ihrisku, v lese, v horách, v jazere, na pláži, v mori, oceánoch…VŠADE!!! A keď vidím spokojného fajčiara ako si bafká svoju cigaretu, ani ju dokonca neuhasí a šľahne ju bez mihnutia oka na zem, pýtam sa sama seba, či tak doma hádžu odpadky na zem, poprípade ešte horiace, či sú takí bezohľadní iba vonku, lebo veď tam to za nich snáď niekto uprace, či nebodaj sa to rozloží…

    Argumentom fajčiarov, prečo hádžu špaky na zem, býva, že „kôš je ďaleko“. Tým „ďaleko“ je myslený kôš, ktorý sa nachádza do desiatich metrov!!! Dokonca existujú púzdra, do ktorých sa dajú špaky odložiť a neskôr vyprázdniť do koša.

    Môže nám byť jedno, že si fajčiari poškodzujú svoje zdravie (ak teda dym nedýchajú aj nefajčiari v ich okolí), no to, že znečisťujú vzduch a cigaretovými ohorkami naše okolie a planétu, by nám vonkoncom jedno byť nemalo. Základom cigariet je filter, ktorý síce vyzerá ako biela vata, no v skutočnosti je to istá forma plastu – acetát celulózy, ktorý sa rozkladá len veľmi pomaly.

    V závislosti od prostredia to môže byť 3 až 10 rokov. Najhoršie na tom však je, že tieto filtre sú plné toxínov, ktoré znečisťujú pôdu, vodné toky a škodia zvieratám a iným živým organizmom, ktoré s nimi prídu do kontaktu. Mnohé z nich obsahujú aj  zvyšky tabaku, čo vedie k znečisteniu prostredia nikotínom, ktorý je jedovatý.

    Cigaretové ohorky sú najrozšírenejším odpadom na svete.

    Odhaduje sa, že každý rok je ich odhodených až 1,69 miliárd kilogramov. Aj keď sa viac hovorí o plastových taškách, fľašiach či slamkách, ktoré sa vo svete stále častejšie zakazujú, práve cigaretové ohorky sú tým najčastejším odpadom na plážach a v oceánoch, a tým pádom aj obrovským problémom.

    Za posledných 32 rokov sa ich vyzbieralo na plážach viac než 60 miliónov. Do oceánov sa dostanú nielen z pláží, ale aj kanalizácií, potokov a riek z celého sveta. Tento odpad sa často rozpadá na mikroplasty, ktoré potom ľahko zjedia živočíchy. Vedci našli tieto mikroplasty v morských vtákoch, korytnačkách i rybách, ktoré jedia i ľudia.

    Vo svete sa síce experimentuje s výrobou zariadení na recyklovanie  cigaretových filtrov, výskumníci zasa naznačujú, že filtre v cigaretách aj tak nie sú potrebné, pretože nezabránia vdychovaniu škodlivín. Kým sa všetky inovácie a zmeny v cigaretovom priemysle naplno implementujú, môže to trvať dlhé roky.

    Preto by fajčiari nemali čakať, kým sa problematika filtrov nejako vyrieši „sama“.

    Mali ale začať ihneď od seba – správať sa zodpovednejšie, ohľaduplnejšie a premôcť lenivosť. Nielen kvôli tomu, že odhadzovaním cigariet znečisťujú ulice, ale najmä kvôli našej planéte, ktorá má kvôli ľuďom problémov skutočne dosť.

    Oli Beständig

    S diétou schudne každý, ale ako si to udržať?

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Netrápte sa diétami a pridajte sa k nám už v marci…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Ako si nájsť prácu po materskej

    0

    Mala som niečo pred štyridsiatkou, presne 37 a pol. Končila mi materská dovolenka. Firmu, v ktorej som pracovala pôvodne, medzitým zrušili. Hľadala som si teda novú prácu a pravdupovediac, nebolo mi všetko jedno. Ani nie tak kvôli veku a dvom malým deťom na krku, čo samo o sebe zamestnávateľov odradzuje, no ešte viac hralo v neprospech moje pracovné zameranie.

    Bola som totiž vyštudovaná informatička. Keď som pred piatimi rokmi opúšťala moju poslednú robotu, svet počítačov vyzeral úplne inak. Ešte sa vtedy používali dierkovacie kartičky na udávanie príkazov v dinosaurích počítačoch. Dnešné generácie si niečo také už ani nevedia predstaviť.

    Ako si nájsť prácu po materskej

    Za tých päť rokov sa však všetko zmenilo.  IT sa rozvíjalo míľovými krokmi a posunulo sa do sfér, o ktorým som nemala ani slychu ani vidu, stručne ani páru.

    Bola som ako to batoľa, čo sa práve vyšprngne na svet a z maminej ošatky si vykrúca krk a vyvaľuje zvedavé očiská na ten čudný, nepochopiteľný svet okolo neho.

    Z biedneho vrecka mamy na materskej dovolenke som zainvestovala do dvoch kurzov, aby som sa aspoň ako tak vedela orientovať na pracovnom pohovore, ktorý ma čakal. V tom čase bola práca informatikov žiadaná, ale ešte sa ani zďaleka firmy nenachádzali v takom zúfalom nedostatku odborníkov ako dnes.

    S malou dušičkou, no pevnou sebaistotou, že čo neviem, sa doučím, som predstúpila pred svojho budúceho možného nadriadeného. So zápalom som mu porozprávala, čo všetko som už robila a vedela, než som sa začala intenzívne venovať zabezpečeniu mláďat.

    Moje nadšenie zrazil jedinou znechutenou vetou: ,,Ale však vy nič neviete!“

    Snaživo som pokračovala: ,,No nejaké kurzy som nedávno absolvovala…“

    ,,Hentie?“ výsmešne ma prerušil. ,,Veď to nie je ani základ toho, čo by ste tu mali vedieť!“

    ,,Ale veď ja sa to doučím priebežne…“

    ,,Myslíte?“ ironicky povytiahol obočie.

    ,,Som si istá,“ odvrkla som a pyšne doložila: ,,A viem aj po nemecky.“

    ,,To nám je nanič, ja potrebujem angličtinu,“ znechutene odfrkol.

    Po chvíli som pochopila, že sa nedá presvedčiť.

    Vnútorne som sa nahnevala a v duchu som si povedala, že môžem kašlať na toho blbca a radšej budem rada, že tu nebudem pracovať. S mojou povahou by som to s takým nepríjemným a povýšeneckým šéfom aj tak dlho nevydržala. Prestala som ho presviedčať, aby mi dal šancu. Pred odchodom som ešte veľavravne vytiahla pripravený ekonomický týždenník. Pleskla som ho na stôl a zlostne zahlásila: ,,A ešte som počas materskej prispievala aj sem. Písala som o informatike.“

    ,,Počkajte,“ zastavil ma a pochybovačne načiahol ruku za týždenníkom.

    Zostala som stáť na polceste k dverám. Nakoniec prekvapivo zahlásil: ,,Beriem Vás.“

    Skoro mi oči z jamôk vypadli. Pomyslela som si, či to má v hlave v poriadku, veď som sa hlásila na miesto informatičky a nie redaktorky. Ako môže zopár článkov v novinách ovplyvniť moju schopnosť programovať a kódovať?

    Po detailnejšom opise práce som sa rozhodla ponuku prijať.

    Vyzeralo to jednak zaujímavo a jednak ako výzva.

    Po nociach, ledva deti zaspali, som si čítala odborné knihy. Popri žehlení som pilovala anglické slovíčka. Netrvalo dlho a stala som sa vedúcou programátorského tímu práve preto, že mi na rozdiel od ostatných ajťákov nerobilo problém napísať správu o stave projektu a podobné nevyhnutné formality, ktorých sa ostatný tak obávali.

    Zistila som, že môj šéf nakoniec nebol až taký blbec, za akého som ho spočiatku považovala. Ale až neskôr som zistila, čo mu najviac zaimponovalo na našom pracovnom pohovore. Bola to moja srdnatosť, ten oheň, ktorý som mala v očiach. Keď videl, že sa nevzdávam, neprosíkam a nenariekam.

    Viera vo vlastné schopnosti, moja bojovnosť, ale aj znalosť vecí, zdanlivo nesúvisiacich s pracovným miestom, o ktoré som sa uchádzala, spôsobili, že som nakoniec prácu dostala.

    V článku Ako získať uznanie v mužskom svete vysvetľujem, že by sme sa nemali báť presadiť vo svete mužov. Aj keď ideme na pohovor s pocitom, že nie sme adekvátne, zabudnime na pochybnosti a bojujme. Radšej sa nahnevať ako sa oplakávať.

    V mojom prípade sa nakoniec ukázalo, že som si vybrala prácu snov.

    Pravidelne som sa stretávala s najnovšími technológiami a mohla som sa doslova za pochodu učiť neustále niečo nové.

    Nikdy neviete, čo vám pri získaní vašej práce snov pomôže. Vôbec to nemusia byť len technické znalosti. Práve naopak, častokrát to je skôr o vašom charaktere a medziľudských schopnostiach.

    Od tých čias som už prežila mnohé a zistila som, že vzťahy sú jednou z najdôležitejších súčastí života. Jednak vzťahy s blízkymi, ale tiež so vzdialenejšími ľuďmi, ako kolegovia a známi. Svoje skúsenosti na túto tému som zhrnula v knihe Ako zvládnuť muža po päťdesiatke. Pomôže vám lepšie pochopiť, ako muži rozmýšľajú a čo na nich platí.

    Júlia Čížová

    Mohlo by vás zaujímať…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Obdobie ticha a ničnerobenia je potrebné

    Sme zvyknutí robiť. Sme zvyknutí stále niečo robiť. Okolo rodiny, okolo deti, s partnerom, v práci, v domácnosti, v kuchyni s kamarátmi a iné… Ale čo sa stane keď zrazu deti tu nie sú, muž má svoj program, dom je čistý, netreba variť, nemáme chuť ísť von s priateľmi?

    Alebo priatelia nemajú čas a v práci je kľud. A to nie je otázka jednej hodiny, jedného dňa, ale predstavte si, že je to obdobie, čo trvá dlhšie. Už pri jednej hodine nevieme, čo máme robiť. Sme závislí na aktivite. Očakáva sa to od nás. Máme nastavený kód, že “musíme niečo robiť”, že “lenivosť je zlá”.

    Máme panický strach, že keď sa nás niekto opýta “čo robíš?” a my by sme povedali, že “nič”. Skúste sa zamyslieť koľkokrát ste niekomu povedali že robíte “nič”, alebo len tak oddychujte, alebo len tak meditujete?

    Alebo skúsime to inak. Kedy ste naposledy robili “nič”, alebo len tak “oddychovali”, alebo len tak “meditovali”?

    Keďže ľudské telo,  duša, myseľ a srdce sú ako baterky a ako každá iná baterka vo svete aj táto ľudská sa vybíja a potrebuje sa raz za čas nabíjať. Niektoré baterky potrebujú hodinku, niektoré dve a niektoré oveľa viac času, keďže sú veľmi ťažko skúšané.  Či ste muž alebo žena, každý z nás potrebuje obdobie ticho.

    Niektorí mi povedia, “ale veď to je nekonštruktívne”, “nič sa tam nedeje”, “je to nuda”, “trpím v tom”…

    Obdobie ticha je veľmi konštruktívne.

    Je to čas na to, aby sme sa poriadne nabili. Čas sa zamyslieť nad tým, čo v živote chceme, čo nás v živote baví, čo nás tlačí a čo s tým, akým smerom sa chceme vybrať.

    Cez obdobie ticha sa niečo deje. Je to čas, keď naše telo má možnosť konečne zrelaxovať, regenerovať, liečiť sa. Je to čas, keď aj naša duša sa môže uvedomiť a zavnímať. Máme možnosť konečne sa zamyslieť nad tým, “kto naozaj sme a čo chceme v živote a čo nás robí šťastnými.”

    Áno môže tam byť nuda.

    Keď sa nudíme, znamená to, že niečo nám neustále chýba a ženieme sa za niečím. Avšak čistú harmónia a vnútorný kľud dosiahneme vtedy, keď sa nemusíme za ničím hnať.

    Radosť zo života prichádza z nás samých. Nie z externých okolností. A keď sa konečne naučíme byť šťastní a mať radosť, len tak pre nič za nič, vtedy dosiahneme najvyššiu slobodu a nezávislosť. Všetko ostatné sa stane čerešničkou na torte, lebo tortu sme si upiekli sami.

    Trpíme v období ticha?

    Úprimne? Áno! A preto od neho neustále utekáme. Toto obdobie je ako zrkadlo. Konečne nám dáva možnosť vidieť svoju realitu. Je to ticho, v ktorom konečne máme možnosť počuť svoju dušu a svoje srdce a nie vždy, to čo počujeme, je nám príjemné. Je to obdobie transformácie, obdobie zmien, je to čas uvedomenia si.

    Nechajme sa týmto tichom inšpirovať.

    Nemusíme rozmýšľať, nemusíš vlastne nič, nechajme tento čas nech plynie a veci prídu samé. V angličtine sa hovorí: “let Go and let God” čo znamená “pusti a nechaj Boha” či vesmír, či ištinkt, alebo intuíciu, alebo moje vyššie ja (nech “Tomu” akokoľvek hovoríš).

    Darina Szabo

    Autorka je lektorka a terapeutka

    Mohlo by sa vám páčiť…

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

    Trvalo to tri roky, ale som tu, o pár kíl ľahšia, s krásnou pleťou a ešte k tomu pribudli pozitívne vedľajšie efekty

    Trvalo to tri roky, ale som tu, o pár kíl ľahšia, s krásnou pleťou a ešte k tomu pribudli pozitívne vedľajšie efekty

    Ak od liečivých rastlín očakávate efekt ružovej tabletky, pokojne na ne zabudnite a vráťte sa späť do lekárne obnoviť zákaznícku kartičku a pokračujte v zbieraní bonusových bodov.

    Zvykli sme si všetko merať a skúmať vo veľkých laboratóriách, ideálne amerického pôvodu. Pokiaľ daný medikament nemá rozbor na mikromolekuly s výpočtom pozitívnych účinkov a kvalitnú reklamu na všetkých sociálnych sieťach, v tom najlepšom prípade v súkromných televíziách počas prime time, ani oň nezavadíme.

    V zásade sme v danej problematike rozdelení na dve základné skupiny.

    Prvou, majoritnou, sú tradiční odporcovia všetkého prírodného a vyznávači tabletkových foriem vitamínov a prvej pomoci do pätnásť minút.

    Títo o informácie o prírodných cestách zdravia ani len nezavadia, v horšom prípade si čo to prečítajú a zahejtujú si, prípadne hodia posmešný komentár.

    Druhou skupinou ľudí sú zas tradiční vyznávači všetkého prírodného – strava, životný štýl, liečba.

    A v každej tejto skupine zas nájdete ľudí s rôznou úrovňou a intenzitou presvedčenia.

    Pravda je niekde uprostred…

    Myslím, že žiadny extrém nie je dobrý a zároveň každý človek má jedinečný organizmus, náturu a zmýšľanie. Zmýšľanie. Jedno, čo sa tu masívne vytráca, je sedliacky rozum. Naučili sme sa čítať (letáky a reklamné blogy) a zabudli sme pozorovať, skúšať a vytvárať si vlastný názor.

    Ako sa zbaviť migrény bez liekov?

    Viete, čo robím ja, keď dostanem migrénu? Nič. Žiadna tabletka, len horúca voda, prípadne kamilkový čaj alebo čaj z rimbaby ako prvá pomoc. A pokoj na lôžku. A verte mi, že je to utrpenie niekedy aj na dva dni, ktoré by som si mohla zahnať čarovným prútikom – tabletkou.

    Lenže ja tam ležím a nechávam si odpykať všetky svoje hriechy – nesprávna strava, ktorá mi prekyslila organizmus, prehnané myšlienky, ktoré mi prehriali softvér, neprimerane rýchle pracovné tempo. A tam v tej posteli si sypem popol na hlavu a zastavujem sa. Na ľútosť som zabudla, je zbytočná, skôr si ponadávam a následne zase zvýšim dávky pokory do žíl.

    Takto nejako prebieha u mňa proces liečenia tela. Keď náhodou dôjde na moje závislácke chute na silné presso, ktoré mi spôsobuje po pár dňoch pitia úžasnú migrénu. Tak si len spomeniem na svoje posteľné scény a je po závislosti. Chce to aj kus sebalásky.

    Keby fungujem ďalej s kávou, lebo veď koľko je už testov a dokázateľných výsledkov, aká je zdraviu prospešná (ste si tým istí? Veď aký krásny biznis sa s ňou robí – určite je to všetko zamerané na zdravie ľudí, nie na peniaze?). No ktovie, kam by sa moje telesná schránka prepracovala v kombinácii káva plus tabletky?

    Ale vráťme sa späť k bylinkám a liečivým rastlinám

    Milujem ich. Zbierať, sušiť ich, pripravovať limonády, čaje, tinktúry, masti. Pretože mi pomáhajú. Nie, neliečia ma, ale pomáhajú mi odstraňovať príznaky mojich problémov, dávajú mi čas na to uvedomiť si, kde je problém a napraviť ho. Zmeniť pohľady na veci v živote, vyliečiť si nefunkčné vzťahy, vytvoriť si správne stravovacie návyky. A mnoho iného. Sú schopné zregenerovať oslabené orgány či boľavé končatiny. Ale liečebný proces nechávajú láskavo na mne.

    Dám vám krásny príklad. Mám isté zdravotné problémy súvisiace s tráviacim systémom, „podedené“ z otcovej strany. Zopár symptómov máme spoločných a pár z nich nie, preto akože nespadáme do rovnakej diagnózy. Môj ocino na to berie dva druhy tabliet, ja som upravila jedálny lístok a kopec nielen stravovacích návykov.

    Trvalo to tri roky, ale som tu, o pár kíl ľahšia, s krásnou pleťou a ešte k tomu pribudlo zopár pozitívnych vedľajších efektov navyše.

    Keď som otcovi predostrela, že to ide a ako by mohol dosiahnuť želaný stav, mávol rukou a pokračuje vo svojej tabletkovej púti, lebo veď doktori vedia, čo robia a on sa nevzdá svojich obľúbených jedál, ktoré mu celý život nerobili problém, tak prečo teraz áno. OK, je to jeho voľba.

    Takže, priatelia, cesta existuje, je však výsostne vo vašich nohách. Základ je vziať svoj sedliacky rozum a zodpovednosť za seba do hrsti.

    Držím nám palce!

    Martina Oboňová

    Katarína Málková, jazyková korektorkaKorektúry: Katarína Málková

    Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

    Mohlo by vás zaujímať…

    Syndróm prázdneho hniezda – radí psychológ Martin Miler

    Syndróm prázdneho hniezda – radí psychológ Martin MilerSyndróm prázdneho hniezda - radí psychológ Martin MilerMožno sa blížite k 50ke a vaše deti odrástli. Hľadajú si vlastné uplatnenie a cestičky, ako sa v živote uchytiť. Zariaďujú si prvé bývanie, zakladajú rodiny. Skrátka odchádzajú z domu.

    Syndróm prázdneho hniezda – radí psychológ Martin Miler

    Už nemusíte robiť ráno desiatu. Ani sa postarať o úhradu krúžkov. Dokonca už nemusíte zariaďovať tých milión vecí, ktoré na vás dlhé roky číhali a nepustili. Zrazu máte viacej času.

    A vtedy to prichádza. Uvedomenie si, že nastáva zmena. S ňou sa často vkráda do života aj  syndróm prázdneho hniezda. 

    Martin, stretávaš sa vo svojej praxi často s ľuďmi, ktorí sa akoby strácajú, keď im odídu deti z domu?

    Hľadám v pamäťových komôrkách môjho mozgu a zisťujem, že nemám v nich práve veľa klientov, ktorí by boli prišli priamo s tým, že im odchádzajú/odišli deti a oni nevedia čo ďalej. 

    Na druhej strane, mal som, aj mávam veľa takých, ktorí nevedia čo ďalej, a keď sa trochu poobzeráme v ich živote, zistíme, okrem iného, aj to, že deti odišli. Niekedy nie definitívne, možno ešte stále študujú napríklad v zahraničí, ale doma už nie sú. 

    Ich domovy sa vyprázdnili a oni/ony majú pocit, že ich životy tiež. Ako som povedal skôr, nie vždy je to zrejmé na prvý pohľad. Často sa to kombinuje s partnerskou nespokojnosťou, pracovnou vyťaženosťou, osobným nenaplnením a podobne.

    Prečo sa to vlastne deje? Myslím tým pocit akéhosi prázdna. Veď môžeme byť radi, keď sa deťom darí a vedú samostatný život…

    Na to sa mi hodí môj obľúbený príklad z filmu Vykúpenie z väznice Shawshank. Postava, ktorú hra Morgan Freeman, je tuším po vyše tridsiatich rokoch prepustená z väzenia a pracuje v miestnom supermarkete a do listu sa zveruje svojmu priateľovi s takouto ťažkosťou:

    Dnes mi šéf zase vynadal, keď som za ním prišiel s otázkou či sa môžem ísť vycikať, vraj čo za ním chodím s takými vecami, mám rovno ísť a hotovo. 

    Lenže, ja keď sa neopýtam a nedostanem povolenie, tak sa nevycikám.“ (netvrdím, že je to presný citát, ale zmysel by mal sedieť) Čím to je? 

    Tým, že tridsať rokov musel robiť niečo, čo my ostatní nepovažujeme za bežné, on (resp. jeho mozog) sa to natrénoval tak dobre, že už nedokázal fungovať bez toho, aby dostal povolenie. 

    Niečo podobné sa môže diať aj rodičom, hlavne takým, pre ktorých boli deti hlavnou, nebodaj jedinou náplňou života. Keď odídu, tak im chýba to, pre čo žili.

    Vieme, že keď sme mali menšie deti, tak sme boli absolútne ponorení do rutiny a povinností. Môže byť problém práve tu? Že zrazu nastane v istej oblasti života prázdno, ba až pocit nepotrebnosti?

    Áno, v podstate, to je ten tréning, o ktorom som hovoril pred chvíľou. Čím naplníme svoj život, tým žijeme a keď sa náplň stratí, my sa môžeme cítiť stratení a nepotrební. 

    Ja za seba, a myslím, že aj za moju manželku, môžem povedať, že deti nám veľmi výrazne zaplnili naše životy. Náš prvý syn dokonca viac, než sme si v tej chvíli vedeli predstaviť a nebola to vtedy žiadna sranda. 

    Chvíľami sme mali pocit, že možno to ani neprežijeme, ale prežili sme. Vtedy sa naše mozgy museli zmeniť a nastaviť na to, že teraz je niekto iný dôležitý. Aj v tom je vidno úžasnú schopnosť našich mozgov adaptovať sa na prostredie, v ktorom sme.

    V minulosti žili viaceré generácie pod jednou strechou. Sú nejaké štúdie, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú plusy žitia vo viacgeneračných domoch? V akejsi užšej rodinnej komunite?

    Priznám sa, že neviem o takých štúdiách, takže ťažko mi je sa k tomu vyjadriť z tohto pohľadu. Zároveň je isté, že v minulosti ľudia žili v istom zmysle bližšie k sebe. Čo vieme s istotou povedať je, že v minulosti žilo viac ľudí na vidieku ako v mestách. 

    A aj dnes vieme, že život na vidieku je predsa len, takpovediac, komunitnejší. Ľudia sú si bližšie so všetkými negatívami aj pozitívami, ktoré to so sebou nesie. Dnes žije väčšina ľudí v mestách a tam je oveľa anonymnejší život, opäť s plusmi aj mínusmi. 

    A čo sa týka viacgeneračného spolužitia v minulosti, tak išlo väčšinou skôr o nutnosť, než o voľbu. Samozrejme, ak takéto spolužitie bolo funkčné, tak mali ľudia okolo seba tých najbližších, ktorých mali radi. 

    Na druhej strane, ak takéto spolužitie nefungovalo, tak to bolo často peklo na zemi. Myslím, že aj v literatúre by sme našli zopár príkladov.

    Čo radíš ľuďom, ktorí sa nevedia vyrovnať s novou situáciou? Existuje nejaký „základný návod“? Myšlienková mapa?

    Vo svojej práci ľuďom väčšinou priamo neradím. Tkanina života je podľa mňa zložitejšia, než aby sme na ňu dali len tak akúsi záplatu. Je lepšie porozumieť jednotlivým vláknam a tie postupne ošetriť. 

    Ale tu v písmenkách si môžem dovoliť povedať, čo môže pomôcť. Tých, ktorí už majú doma prázdne hniezdo a cítia to ako ujmu v tejto chvíli, najprv nepoteším, lebo ak mám poradiť, tak by som poradil prevenciu. 

    Teda hneď, ako je to len možné, vráťte sa popri starostlivosti o svoje deti k svojmu vzťahu. Áno, k tomu mužovi či žene, s ktorým/ktorou tie deti máte. Lebo ten vzťah je to, prečo sú aj tie deti a ten vzťah by nám mal ostať, aj keď deti odídu. 

    Druhá vec je, vráťte sa ku svojim koníčkom a ak ich nemáte, tak hľadajte, čo vám sily stačia. Samozrejme, robte prácu, ktorú máte radi, ktorá vás baví. Keď sa toto všetko deje priebežne, tak náraz odchodu nie je väčšinou taký dramatický. 

    No a ak ste to nestihli priebežne, a už ste v tom, tak v podstate robte to isté. Buďte zhovievaví a doprajte svojmu a partnerovmu mozgu čas, kým sa natrénujú a adaptujú v nových podmienkach.

    Rozhovor pripravila: Martina Valachová

     

    Aj vy ste si naložili plný fúrik predsavzatí?

    Začiatok roka je ako cesta na výlet. Vždy mám pocit, že na výlete bude čas plynúť inak, že toho stihnem viac prečítať, napísať, namaľovať aj uháčkovať.

    A tak si veziem šesť kíl zápisníkov, desať kíl kníh, tri rozháčkované projekty (keby dačo) a päť a pol kila farieb, farbičiek a papierov. Kto ma lepšie pozná, vie, že už štvrtý rok sa raz týždenne niekam presúvam. Raz sem a potom zase tam.

    Furt som na nejakom presune, z domu do domu, chvíľami mám pocit, že som stále na ceste. S ruksakom a štyrmi príručnými taškami si nesiem svoje idealistické nastavenie a stokilovú batožinu.

    No a potom príde realita.

    Pretože na novom mieste alebo na výlete čas plynie presne tak isto, ako doma. A niekedy dokonca aj rýchlejšie. A tak nestihnem ani o chlp viac, ako by som stihla doma.

    Ale našťastie som idealistka a je to vo mne veľmi hlboko. To len tak niečo nevykorení. Nevzdávam sa a znovu si balím zápisníky, farby, nedokončené projekty, neprečítané knihy a rukopisy. Lebo tu a tam nastane v čase diera a ja stihnem niečo prečítať, napísať, namaľovať.

    Začiatok roka je ako cesta na výlet. Aj vy ste si naložili plný fúrik predsavzatí, čo tento rok so svojím životom spravíte? A keď sa teraz pozriete ponad plece na uplynulý mesiac, tak máte pocit, že sa vám toho zase až tak veľa nepodarilo?

    Nezúfajte!

    Máte pred sebou ešte celý rok! Presne tristotridsaťtri dní!

    Ešte stihnete schudnúť do plaviek, jesť menej cukru, napísať a vydať knihu, naučiť sa nový vzor pletenia, viac oddychovať a viac jesť doma, hrať spoločenské hry s deťmi, maľovať akvarelovými farbami a naučiť sa nový cudzí jazyk.

    Na výlete a pri plnení snov (a predsavzatí) je nám lepšie, keď v tom nie sme sami. Spravte každý týždeň aspoň jeden krok k svojmu lepšiemu ja. Prihláste sa na nejaký kurz alebo si kúpte permanentku do fitka, kúpte si príručku alebo sa prihláste do knižnice.

    Prečo?

    Pretože tam všade nájdete spriaznené duše, ktoré sú tiež na výlete. Budete sa navzájom podporovať a povzbudzovať. Naozaj to funguje, vidím to na mojich workshopoch a v autorskej podpornej skupine. Cítila som to v mastermind skupine. A vnímam to aj na pravidelných kreatívnych raňajkách, na ktorých sa stretávame s mojimi tromi tvorivými priateľkami.

    Je zvláštne, že na sebe pokrok vnímame málokedy. Sme k sebe kritickí a nič nám nie je dosť. Ale pohľad zvonku mnohokrát prezradí, že sa posúvame. A svojím progresom, akokoľvek malý a bezvýznamný sa nám zdá, vieme povzbudiť a motivovať niekoho iného.

    Skúste to. A ja si idem pozrieť nejaký kurz akvarelu pre totálnych začiatočníkov. Pretože moje tohtoročné predsavzatie vonia ako nová kniha a sú v ňom obrázky.

    Soňa Borušovičová

    Autorka je lektorka a vedie Literárny dom

    Foto: Gabriela Teplická

    Apropo – dali ste si predsavzatie Schudnúť? Neprehliadnite…

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Lietanie s nízkonákladovými spoločnosťami – Batožina

    Nízkonákladovky šetria, alebo skôr zarábajú, na batožine. Lebo keď si kúpite letenku v najlacnejšom variante, tak máte možnosť zobrať si so sebou iba malú batožinu. A pod malou batožinou nemajú na mysli malý kufor, ako si väčšina ľudí myslí.

    Malá batožina v ponímaní nízkonákladoviek je malý ruksak, aký decká nosia do školy. Je to veľkosť väčšej kabelky, proste malá batožina, ktorá sa zmestí v lietadle pod sedadlo. A iba jedna batožina! Čiže žiadne také, že si k tej taške chcete zobrať aj kabelku. Nie, len jeden kus batožiny.

    Presné rozmery si nájdete na stránke každej nízkonákladovky. A kontrolujú to, tak bacha! Ale čo som zatiaľ vypozorovala, tak kontrolujú hlavne kufre s kolečkami. A ak máte väčší rozmer, tak si priplatíte. Pokiaľ sa budete spoliehať, že nejak prejdete a nezaplatíte si väčšiu batožinu vopred, tak vás skasírujú priamo pri boardingu (nastupovaní do lietadla).

    Ja cestujem s ruksakom, je mi to pohodlnejšie a hlavne ešte nikdy som nemala problém prejsť s ruksakom. Aj keď teda riadne presahuje limity malej batožiny.

    Lietanie s nízkonákladovými spoločnosťami – Batožina

    Ide o to, že ruksak je mäkký, takže sa predpokladá, že sa dá jeho tvar a veľkosť prispôsobiť, kdežto tvrdé kufre zaberajú miesto a nehnete s nimi. Takže ak si chcete zobrať viac batožiny a neplatiť za to, berte ruksak.

    Ak sa však ani nepohnete bez svojho ružového srdiečkového kufra, máte viac možností ako si ho s sebou zobrať. Napríklad si kúpite priority boarding. Tu okrem prednostného práva nastúpiť do lietadla si môžete so sebou zobrať druhý kus batožiny a to už vo väčšom rozmere. Napríklad ten malý kufor, čo zväčša ľudia nosia do lietadla. Veľkosti a hmotnosť nájdete na stránke spoločnosti.

    No a ďalšia možnosť je kúpiť si podpalubnú batožinu. Tú odovzdávate na prepážke (check in) a dajú vám ju do lietadla, takže ju neberiete na palubu.

    Dobre si premyslite, akú batožinu potrebujete a ktorý variant vám vyhovuje.

    Tu totiž nízkonákladovky dosť zarábajú – na tých, ktorí sú prehnane opatrní a kupujú batožinu, ktorú vlastne ani nepotrebujú, alebo na tých, čo nevedia, že za väčšiu batožinu treba platiť a zúčtujú ich pred nástupom do lietadla. Vtedy je poplatok oveľa vyšší, ako keby ste si batožinu kúpili vopred.

    Batožinu si viete dokúpiť priamo pri kúpe letenky, pri check-in alebo aj hocikedy medzitým. Ak chcete priority, odporúčam kupovať čo najskôr, lebo veľa ľudí využíva túto možnosť, je to najlacnejší variant ako si zobrať so sebou väčšiu batožinu a zvykne sa vypredať, majú len obmedzený počet priority .

    No a nakoniec nám ostali sedadlá.

    Tu je tiež možnosť, ako nechať nízkonákladovke nejaké „peňáze“ navyše. Lebo pokiaľ cestujete aspoň dvaja a chcete sedieť pri sebe, tak pokiaľ si to nezaplatíte, tak vám garantujem, že vedľa seba sedieť nebudete.

    Pri check in máte možnosť vybrať si sedadlá, samozrejme, že za ne musíte platiť. Najdrahšie sú vždy miesta pri únikových východoch, lebo tu je viac miesta na nohy. Pokiaľ nechcete platiť, tak preskočíte možnosť zvoliť si sedadlo a systém vám náhodne priradí nejaké miesto.

    A keď budete robiť check-in naraz pre dvoch či viacerých, tak každý bude sedieť inde, proste tak to majú nastavené, aby ľudí “donútili” kúpiť si MIESTENKY na sedadlá. Ako sa to dá obísť, ale nie vždy to musí vyjsť? Urobíte check-in iba jednému človeku, dáte možnosť náhodného sedenia, to je zadarmo.

    Potom hneď urobíte check-in pre druhého a tomu vyberiete sedadlo vedľa toho prvého. Čiže zaplatíte len jedno sedadlo, ale budete sedieť vedľa seba. Toto sa dá zrealizovať pokiaľ cestujete dvaja a robíte check-in hneď na začiatku, kedy je ešte dostatok voľných miest, lebo sa môže stať, že nebude voľné miesto vedľa toho prvého.

    Píšem ako Tatar, ale hádam ste pochopili: – )

    Ja osobne nemám nič proti tomu, ak nás systém rozsadí, veď budete spolu po pristátí, tú chvíľu vydržím aj sama. Ešte je možnosť požiadať človeka, čo si sadol vedľa vás, či sa nechce presadiť a vymeniť si miesto s vašim spoločníkom. Toto občasne využívame a ešte nikdy sa nám nestalo, že by nesúhlasili.

    Len treba trochu toho človeka odsledovať, že či by súhlasil, lebo možno má blízko seba svojho spolucestujúceho, alebo vyzerá dosť odmerane. Proste treba vyhodnotiť situáciu a vyskúšať…

    Pokiaľ cestujete s deťmi, nemusíte sa báť, v tomto prípade dávajú vždy dieťa na vedľajšie sedadlo k dospelému, ani za to netreba platiť.

    Lucia Lulu Krutá alias Lulu z Honolulu

    Autorka je fotografka a cestovateľka

    Mohlo by sa vám páčiť…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

     

    Tanec ako povinná výbava muža

    Plesová sezóna je v plnom prúde a keďže ma čaká viacero spoločenských udalostí, zaspomínala som si na udalosť spred roka. Vtedy som sa ocitla na spoločenskej zábave, kde neboli ľudia so svojimi partnermi. Sála bola plná a veľká časť zábavychtivých sa krútila v rýchlom rytme moderného tanca.

    Keď však zazneli pomalé tóny a bolo treba vytvoriť páry, u mnohých mužov opadol záujem tancovať.

    Videla som namrzené priateľky, že muži zostali sedieť na mieste a nepožiadali ich o tanec. Vedela som, čo prežívajú. Poznala som túto situáciu veľmi dobre. Navyše s mojou výškou 1,8 metra nebolo ľahké najmä v minulosti nájsť si tanečného partnera. Tých, čo boli počas školských čias vyšší ako ja, bolo ako šafranu a ľahko ich rozchytali aktívne spolužiačky.

    Keďže rada prenechávam aktivitu mužovi, dôstojne a so všetkou hrdosťou som niekedy márne čakala, kým sa nejaký tanečník rozhodne prejaviť galantnosť a požiada o tanec. Preto som rozumela rozčarovaniu mladých dám, že prítomní muži nemali guráž tancovať s nimi na párové tance.

    Vnímala som aj sklamanie týchto žien, keď uplynuli na zábave už dlhé hodiny a  muži si najprv museli poriadne vypiť, aby sa k tancu vôbec odhodlali, no ženám sa už potom akosi nechcelo. Pretože ako sa hovorí: žena nevie, čo chce, ale muž jej má pomôcť objaviť to. Má sa teda spýtať, či chce tancovať a nechať ju rozhodnúť sa.

    Veľa v tomto smere zohrávajú očakávania do budúcnosti a tie nás deformujú.

    Kto očakáva a nedočká sa, zažíva sklamanie a ľútosť, že sa mu jeho túžba nesplnila. Keď som prestala v tomto smere čokoľvek očakávať, mala som to šťastie, že za posledné roky ma na takejto zábave vždy niekto príjemne prekvapil a dobre ma vytancoval.

    Postupne som svoj postoj posunula ešte o kúsok ďalej. Mám rada tanec v páre, ale ešte radšej tanec samotný. Nebudem predsa nešťastná sedieť v kúte preto, že sa chlapom tancovať nechce, že nemajú odvahu a nevedia prekonať akúsi vnútornú bariéru.

    A tak som si spoločenskú udalosť užívala na parkete so skupinou žien a na indispozíciu mužov, ktorá zjavne spočívala v niečom inom ako vo fyzickej neschopnosti, som skrátka nemyslela. Vedela som, že je to ich strach zo zlyhania a strach z odmietnutia. Ak je však muž skutočným mužom, nemôže mať strach zo zlyhania, lebo ak požiada ženu o tanec, vlastne plní jej dievčenský sen.

    A zlyháva jedine vtedy, ak sa k tomu kroku neodhodlá. A ak je muž ozajstným mužom, nemôže mať strach z odmietnutia, lebo jeho sila pramení z jeho samotnej ponuky viesť ženu, ktorú si vybral. Tým, že ju žiada a súčasne jej ponecháva právo voľby, jej ukazuje, že je kráľovnou, ktorej dáva všetku svoju pozornosť.

    Pred tridsiatimi rokmi sa pokladalo za nutnosť, aby sa mladí ľudia naučili v spoločnosti hýbať do taktu hudby. Sama som absolvovala na strednej škole „venček“ a bola to zaujímavá životná skúsenosť. Už tam bolo vidieť, že niektorí si tanec užívali, iní priam trpeli. Tí, ktorí tanec odmietajú doteraz, si často nechcú priznať, čo je v skutočnosti za tým.

    Dnes sa táto povinnosť vedieť tancovať zmenila na možnosť a výsledok je taký, že mnohí mladí muži doteraz nezažili príležitosť, kedy môžu svoje strachy v tomto smere prekonať. A keďže túto situáciu nezažili, nevedia precítiť, aké to je vziať do tanca ženu, ktorú majú radi, vážia si ju alebo im je akýmkoľvek spôsobom blízka.

    Pri mojom poslednom spoločenskom tanci som zažila zaujímavú skúsenosť.

    Ak si ženu trúfne požiadať o tanec počas dlhého večera jediný muž, nie je to o nedostatku tej ženy. Je to o frekvencii, ktorú žena vyžaruje a s akou si muža s ktorým rezonuje, k sebe pritiahne.

    Tanec ako povinná výbava muža

    Nie je podstatný spoločenský alebo dokonca ani výškový rozdiel, je to o charizme, odvahe a vnútornej sile toho muža, ktorý je ochotný ženu viesť. A to sú hlboké zistenia.

    Pochopila som, že muž je v tanci ako rám, ktorého úlohou je držať obraz a starať sa o to, aby krásne vynikol. Najlepšie, čo žena pre to môže urobiť, je byť sama sebou. Žena je teda obrazom, ktorý zdobí svet svojimi farbami a muž potrebuje niekoho, kto prinesie do jeho života viac farieb a emócií, niekoho, koho môže chrániť, aby sa cítil silný a užitočný.

    Iba takému mužovi sa žena nechá viesť. Pretože tanec v páre je vlastne skrytá reč dvoch duší.

    Zora Vypušťáková

    Mohlo by sa vám páčiť…

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

     

     

     

    Prišla na Slovensko pracovať a ostala tu žiť

    Maria Hrvatic, pochádza z Chorvátska, z mesta Záhreb. Na Slovensko prišla v roku 2012 kvôli práci vo firme IBM. Pretým pracovala v IBM v Záhrebe, avšak jej pozíciu tam zrušili a presunuli ju na Slovensko. Mária prišla na Slovensko pracovať a ostala tu žiť.

    „Osobne som na Slovensko prísť nechcela, ale pre zamestnanosť a kariéru som si povedala, že vydržím 6 mesiacov alebo max. rok“, hovorí Mária a my sme ju vyspovedali.

    Aké boli tvoje začiatky Maria?

    Začiatky v Bratislave boli ťažké. Nikoho som tu nepoznala, nevedela som ani slovo po slovensky, nikdy predtým som tu nebola, ani ako turista. Prišla som sama autobusom so 4 kuframi, ktoré mali dokopy určite viac kíl ako ja.

    Navyše Chorvátsko v tom čase nebolo v EÚ, a preto môj príchod na Slovensko a prvé dva roky boli pre mňa nekonečným zdĺhavým procesom. Prvé tri dni na Slovensku som strávila na cudzineckej polícii od 5 ráno do 3 poobede. Tri dni po sebe!

    Mala si zabezpečené ubytovanie?

    Ako občan krajiny mimo EÚ máte kopec ťažkostí – odmietajú vás majitelia bytov, odmietajú vás banky, mobilní operátori, požičovne áut, resp. požičovne všetkého druhu.

    Takže bežné veci ako nájsť si ubytovanie, založiť si účet v banke a zriadiť si slovenské číslo bolo neľahkou úlohou a stálo ma to oveľa viac úsilia a peňazí ako bežného občana EÚ.

    Našťastie od roku 2013 je Chorvátsko v EÚ a môj život je odvtedy oveľa jednoduchší.

    Administratíva je jedna vec, ale čo priatelia? Nechýbali ti  na začiatku sociálne kontakty?

    Tak musím povedať, že socializácia na Slovensku nebola ľahká, keďže som už bola dospelý človek s dlhou pracovnou dobou a nie študent na výmennom pobyte, ktorému stačí socializácia na intráku a diskotéke.

    Vo firme, v ktorej som pracovala, sa rozprávalo po anglicky. Slovenčinu bolo počuť iba na WC a vo výťahoch. Ja som sa ju naozaj chcela učiť, ale nebolo veľmi kde. Nerozumela som ničomu, nemohla som ísť na jógu, vybaviť si lekára.

    Veľa Slovákov si myslí, že chorvátčina a slovenčina sú si veľmi podobné, a že sa hneď dá porozumieť. To je však veľmi mylná a nadnesená predstava. Je iné prísť na dovolenku a objednať si pivo na pláži a iné ísť si vybavovať veci na cudzineckú políciu.

    To nezvládne ani ten najšikovnejší talent na jazyky bez samotného učenia sa jazyka. A navyše slovenčina je jeden z tých jazykov, na ktorý potrebujete aspoň 3 roky učenia sa z kníh (nestačí iba konverzácia), aby ste prišli na úroveň C1 ako mám teraz ja.

    Pre plnohodnotný život na Slovensku potrebujete mať vysokú úroveň slovenčiny, so základmi si tu kamarátstva nevybudujete ani nevybavíte úrady a ani nevybudujete úspešný business.

    Chorvátska mentalita je je veľmi otvorená v porovnaní so slovenskou a vytváranie kontaktov a kamarátstiev bolo veľmi ťažké. Slováci podľa môjho názoru žijú v uzavretých skupinách a málokedy sú ochotní niekoho k sebe pripustiť v dospelom veku.

    Okrem mužov, ktorí mali v záujme so mnou flirtovať, sa so mnou málokto bavil. To ma strašne bolelo. Začala som byť kvôli tomu depresívna a hľadala som spôsoby, ako z toho von.

    No to asi nebolo ľahké. Ale asi sa podarilo, keďže si tu už roky…

    Nuž cítila som sa nielen depresívne, ale aj sama. Prvý mesiac bol fajn, ale potom som si uvedomila, že mi nikto nerozumie a nemám sa s kým porozprávať. Vedela som, že je tu viac ľudí ako ja, tak som začala organizovať stretnutia s ďalšími cudzincami, aby sme sa mohli vzájomne podporiť alebo aj zabaviť aj poľutovať..

    Takto vznikla organizácia Internationals Bratislava, ktorá organizuje medzinárodné podujatia, kde sa prepájajú cudzinci so Slovákmi.

    Na začiatku chodilo na tieto naše podujatia naozaj len niekoľko ľudí.  Objednali sme si v podniku stôl a tam sme sa zhovárali.  Najskôr som to robila pre seba a kolegov z môjho poschodia firmy, no postupne sme začali rásť.

    Prišli ďalší kolegovia z iných poschodí, potom cudzinci z iných firiem a nakoniec aj Slováci. Ľuďom sa táto myšlienka páčila. Z malej skupinky 20 ľud vznikla za niekoľko mesiacov tisícka. Dnes je nás okolo 25 tisíc . Keď komunita začala rásť, začala som organizovať  väčšie akcie, výlety, diskotéky.

    To znie super, rozmýšľam, že sa pridám… Čo všetko robíte?

    Organizujeme najmä bilingválne udalosti (angličtina-slovenčina). Chceme, aby rozumeli aj cudzinci z iných krajín, ktorí nevedia po slovensky, ale aj Slováci. Robíme biznis, športové podujatia, diskotéky, tvorivé dielne, prednášky, kurzy varenia atď. Je toho naozaj veľmi veľa.

    No a potom riešime, keď cudzinec príde s problémom. Buď mu pomôžeme, alebo nájdeme inú organizáciu, ktorá to zvládne lepšie a rýchlejšie ako my.

    Pri prvých eventoch som vôbec nerozmýšľala nad tým, že by ma to raz mohlo aj živiť. Po úvodných stretnutiach som založila občianske združenie, no z neho som nemala žiaden zisk.

    Keďže som stále pracovala v IBM, bolo pomerne náročné zosúladiť môj osemhodinový pracovný čas s aktivitami, ktoré súviseli s Internationals. Rána, večere, víkendy či dokonca aj obedné prestávky v práci som mnohokrát venovala organizovaniu vecí pre Internationals.

    Obetovala som tomu podstatnú časť môjho voľného času a všetko som to robila v podstate zadarmo. Dnes si však myslím, že práve vďaka tomu sa mi podarilo získať mojich prvých klientov.

    A potom sa to stalo? Dala si výpoveď, odišla si z korporátu (sen skoro všetkých) a začala podnikať?

    Áno. Keďže intenzita mojich aktivít spojených s Internationals narastala, v roku 2016 som sa rozhodla založiť firmu, Internationals Bratislava s.r.o. . Firma začala zaberať väčšinu môjho dňa a ja som musela pristúpiť k náročnému rozhodnutiu.

    Po siedmych rokoch som sa rozhodla zanechať moju kariéru v IBM a začala som sa plnohodnotne venovať mojej firme.

    Po odchode z IBM som však musela mnoho vecí zmeniť lebo som nemala finančné zázemie.  Z pekného bytu z centra Bratislavy kde som bývala sama som sa presťahovala do Petržalky, kde som žila v zdieľanom byte.

    Žila som tam s ďalšími 7 ľuďmi, na čo som nebola zvyknutá. Na zhruba päť mesiacov som sa ocitla v úplne inej situácii, nemala som ani čas a ani peniaze na veci, na ktoré som bola zvyknutá. Dá sa povedať, že v tom čase môj životný štandard spadol aspoň o tri úrovne nižšie.

    Vždy som však verila, že mám svoju víziu a cieľ, ktorý chcem naplniť a preto som sa nikdy nevzdala.

    Dnes po skoro štyroch rokoch môžem povedať, že  som sa vrátila na „pôvodnú životnú úroveň“, ktorú som mala s korporátnym platom. Išlo to veľmi pomaly a postupne.

    Ty ale aj učíš pokiaľ viem…

    Popri organizovaní rôznych podujatí som pre veľký dopyt začala doučovať chorvátčinu, ktorá sa neskutočne rýchlo rozbehla. Mnoho Slovákov sa naozaj chce učiť po chorvátsky a sú z toho neuveriteľne nadšení.

    Každý rok navštívi Chorvátsko až 500-600 tisíc Slovákov, čo je obrovské číslo. Keď by sa aspoň 1% z nich chcelo učiť po chorvátsky, dostaneme sa k  naozaj veľkému číslu. Mám veľa žiakov z celého Slovenska a Česka, doučujem cez skype alebo live v Bratislave.

    Toto sa mi na Slovensku veľmi páči, že je tu toľko nadšencov chorvátčiny, že Slováci majú Chorvátsko naozaj radi.

    A môžu ťa naši čitatelia kontaktovať? Máš ešte kapacitu na učenie?

    Samozrejme, že budem veľmi rada. Kontaktovať je ma možné aj prostredníctvom môjho profilu na DOUCMA

    Čo sa ti na Slovensku najviac páči?

    Na Slovensku je bezpečne, sú tu väčšie istoty ako v Chorvátsku, nižšie dane a odvody, ľudia sú tu menej nervózni a výbušní.

    Všetci majú radi Chorvátsko, tak sa cítim niekedy až privilegovane. Ak ste zamestnanec, máte väčšie práva na Slovensku, v Chorvátsku môžete dostať výpoveď len tak, keď sa nepáčite šéfovi, kým na Slovensku musíte urobiť nejaký veľký prúser a navyše máte výpovednú lehotu.

    Nezamestnaní môžu ísť na úrad práce a dostávať finančnú podporu, mamičky môžu byť do 3 rokov doma s dieťaťom, keď chodíte k lekárovi, neplatíte kvázi nič – toto v Chorvátsku neexistuje.

    Aj založiť aj viest business ja na Slovensku jednoduchšie.  Na Slovensku mám najradšej prírodu a hory, kde rada často chodím.

    Rozhovor pripravila: Martina Valachová

    Titulná foto pre HEROES: Martina Juríček

    Mohlo by vás zaujímať..

    ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

     

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Prestaňte chudnúť, začnite žiť. Taký je hlavný odkaz trénerky, lektorky a koučky zdravých návykov Nely Sullens.

    Ak ste si na rok 2020 dali predsavzatie, že konečne schudnete, nie ste na dobrej ceste. Možno aj schudnete – otázka je, dokedy si to udržíte.

    Chcem schudnúť za 14 dní 5 kíl

    My ľudia sme schopní trápiť sa, drieť, odriekať si. Najmä ženy. Výsledok je často ťažká drina, ale efekt nie je trvalý. Navyše sme často vyčerpané a potom sa vrátime späť do vychodených koľají. Veta Chcem schudnúť za 14 dní 5 kíl je jednou z najčastejšie vyhľadávaných slov v Google. 

    Ako zmeniť svoje návyky aby ste mohli byť so sebou spokojný/á?

    Ako dosiahnuť trvalý stav spokojnosti so sebou? Je to tvrdá práca, ktorá si vyžaduje najmä zmenu postoja samého k sebe. Chcieť byť chudý je ak ochcieť byť mokrý. Byť mokrý je stav. Vydrží iba do momentu, kým sa neosušíte.

    Vypočujte si rozhovor s Nelou a možno sa vďaka nemu vyslobodíte. A zároveň sa postupne dopracujete do stavu, keď budete vedieť vo svojej hlave nastaviť správny program a zároveň využiť vedomosti rozumne a zdravo. Ak budete počúvať rozhovor na mobile a priamo tu v článku, nastavte si Displaj a Jas na vypnutie nikdy, inak vám zvuk po chvíli vypne. Čo sú to podcasty a ako sa dajú počúvať nájdete spracované tu: NÁVOD. Alebo použite Spotify, AppplePodcast, Podbean či iné platformy.


    Trápite sa chudnutím a diétami?

    S Nelou Sullens sa môžete stretnúť aj na našich víkendových pobytoch. Najbližší SooGooD víkend Tela a Mysle plánujeme na jeseň 2021. Veríme, že to situácia dovolí. Vyplňte formulár a budeme vás informovať o presnom termíne a ďalších detailoch…


      S Nelou som robila viac rozhovorov. Jeden zo zaujímavých je tu:

      Nela, ako prestať priberať po 40ke?

      Určite sa to dá a je veľa tých, ktorí to dokazujú. Každý deň riešim s klientmi podobné otázky, a aj sama sa posúvam do tejto kategórie. Chcem byť príkladom, tak ako som to zvládala doteraz. Vďaka tomu, že vidím a verím, že sa to s trochou trpezlivosti a odhodlania dá zvládať,  sa nebojím tohto obdobia, ktoré bolo pre mňa predtým len akousi tajomnou zubatou.

      Skôr ma zaujala samotná otázka, ktorá niečo prezrádza. Nepýtaš sa ako schudnúť za 14 dní 5 kíl, čo je najotrepanejšia otázka na svete. Ale ako NEPRIBRAŤ a tu sa naozaj mení nielen uhol pohľadu, ale aj nastavenie v hlave. Prečo? Prečo prestávate svojmu telu dôverovať? Môže byť, že mu len nerozumiete?

      Celý článok nájdete tu: 

      Po 40-ke začínajú zanikať svalové bunky a metabolizmus spomalí. Ako vytvárať a udržať svalovú hmotu?

      Od Troch kráľov do Popolcovej stredy

      0

      Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy /škaredej/. Počiatky tohoto zvyku siahajú až do predkresťanských čias.

      V tomto období sa konali zabíjačky, svadby a zábavy, ktoré sa v jednotlivých regiónoch líšili. Najveselšie boli posledné tri dni. Vtedy aj ženy popíjali. V dome, kde sa konali priadky, pili “na vysoký ľan”. Aby  narástol čo najväčší, ťahali za vlasy tú ženu, ktorá ich mala najdlhšie.

      Posledný deň zábav býval bujarý, celý svet bol ako naopak, aj preto si kožuchy obliekali naopak. V niektorých regiónoch sa obyvatelia obliekali do veselých fašiangových masiek, ktoré mali oklamať démonov. Najarchaickejšie sú masky zvierat, ale vyskytovali sa aj iné tradičné postavy – Cigánka, Prespanka s deckom, Stará žena, Drotár, Žobrák…

      Ženy sa prezliekali za mužov a muži za ženy, tancoval sa palicový, alebo šabľový tanec „podšable“.

      Na čele sprievodu kráčala maska Turoňa, vyrobená z ovčích koží a volských alebo kozích rohov. Turoň symbolizuje plodnosť, ale aj smrť. V ruke držal šabľu, na ktorú mu ľudia napichovali kusy slaniny. Najmä v rázovitych Čičmanoch sa traduje povesť, že chlapi oblečení v ovčích kožiach zahnali Turkov a vyhli sa tak rabovaniu a vypáleniu obce. Turci boli poverčiví a báli sa strašidiel.

      Pár dní pred sprievodom chodili mládenci po domácnostiach a pozývali najmä dievčatá. Pri tej príležitosti v každom dome dostali vajíčka, prípadne aj kus slaniny.

      Fasiangy a tradície

      Fašiangový sprievod obchádzal z domu do domu, a v každom  masky a účastníkov fašiangového sprievodu domáci ponúkli niečím chutným, alebo kalíškom pálenky. Mládenci tancovali palicový tanec alebo so šabľami,  tzv. „podšable“.

      Vyzbierané vajíčka, klobásky, koláče a pálenku potom priniesli na miesto, kde sa konala zábava. V Čičmanoch a na Liptove sa z vajec a slaniny robila praženica pre všetkých (opäť vajcia ako symbol plodnosti), väčšinou to mala na starosti richtárova žena. V Honte zasa zbierali zrno a vyrábali fašiangovú pálenku.

      Typickým fašiangovým jedlom sú šišky vyprážané ma masti.

      O polnoci sa „pochovala basa“. Tento rituál paroduje skutočný pohreb.

      Tým sa začalo obdobie 40 dňového pôstu, ktorý trval do Veľkej Noci. Pôst sa zaviedol až po príchode kresťanskej cirkvi. Na Popolcovú stredu sa už nemalo jesť mäso, lebo kto by ho jedol, riskoval by, že sa jeho dobytku nebude dariť.

      Preto bolo zvykom jesť napríklad dlhé rezance, alebo šúľance, ktoré symbolizovali dobrú úrodu obilia a kukurice, veľké pirohy zasa mali zaručiť tučný dobytok a proso veľa peňazí. V tento deň sa nesmelo priasť ani šiť, nepodkúvali sa kone, pretože by okriveli.

      Vajcia, ktoré sliepky zniesli v tento deň, nemohli byť určené na vyliahnutie, lebo by z nich boli krivé a neduživé kurence. Popolcovou stredou sa definitívne končí zábava, už sa nesmie ani tancovať a spievať žartovné piesne.

      Tak si ich užime, kým príde Popolcová streda.

      Na texte spolupracovali: Zuzana Tajek a Monika Macháčková

      Foto: Martin Habánek, Dušan Lukáš

      Mohlo by vás zaujímať…

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

       

       

      Kniha pre deti v školskom veku – MačkoVtáky

      0

      Volám sa Petra Siažiková a prírode sa venujem od detstva. Z mojich pestrých zážitkov, ktoré zažívam so svojimi mačkami vznikla aj kniha MačkoVtáky. Je to moja prvá kniha, ale nenechajte sa tým odradiť. Bola napísaná od srdca a vložila som do nej príhody, ktoré sa naozaj stali. Hlavnými postavami sú mačky, ktoré sa majú naozaj tak skvelo, ako sa píše v knihe.

      Vedľajšími, no nemenej dôležitými postavami je rodina zložená z malej Janky, veľkej Janky a Adriána. Rodinka býva  v dome, kde je veľa  lásky a priestoru pre nevšedné zážitky s mačacími hrdinami a ich príhodami s divo žijúcimi zvieratami. Sústredila som sa na živočíchy, ktoré môžete nájsť na našom peknom Slovensku.

      Samozrejme, aby bola kniha pútavejšia, niektoré príbehy sú doplnené mojou fantáziou.

      Je nutné podotknúť, že fakty o zvieratách zostávajú zachované. To znamená, že lietajúci hmyz chlpačka lieta prevažne od marca do mája, chrobák cifruša sa vyskytuje v hojnom počte a kocúr Macko bol naozaj nájdený na rušnej ulici pri billboarde ako mačiatko. Dnes je už z neho veľký a postarší kocúr, ktorý si žije ako v raji.

      Kniha pre deti v školskom veku - MačkoVtáky
      Kniha pre deti v školskom veku – MačkoVtáky

      Kniha doplnená realistickými maľbami od Sylvie Pabst tvorí jedinečného sprievodcu pri potulkách prírodou.

      Kniha MačkoVtáky je určená predovšetkým pre deti v školskom veku a bude vydaná z prostriedkov transparentnej zbierky, ktorá prebehne od 20. januára do 5.marca 2020.

      Následne si budete môcť knihu objednať. Prispieť akoukoľvek čiastkou môžete aj vy. Sú pripravené aj darčeky! Napríklad v podobe omaľovánok podľa nádherných malieb z knihy. Pozrite si obrázky!

      Kniha doplnená realistickými maľbami od Sylvie Pabst
      Kniha doplnená realistickými maľbami od Sylvie Pabst

      Podpor vydanie knihy aj ty. Získaj aj darčeky!
      https://www.startlab.sk/projekty/1251-mackovtaky-kniha/

      Sledujte sociálne siete a web stránku:
      https://mackovtaky.sk/
      https://www.facebook.com/mackovtaky.kniha
      https://www.instagram.com/mackovtaky/
      https://twitter.com/MVtaky

      V tomto období počúvame z každej strany, aké je veľmi dôležité sa šetrne správať k prírode. Treba začať od seba. Niekedy stačí naozaj málo. MačkoVtáky sú pohladením pre dušu i poučným sprievodcom.

      MačkoVtáky sú pohladením pre dušu i poučným sprievodcom
      MačkoVtáky sú pohladením pre dušu i poučným sprievodcom

      O zvieratách sa napísalo veľa kníh. Moja je jedinečná v tom, že ponúka príbehy, ktoré sa v prevažnej miere naozaj stali.

      Petra Siažiková, autorka

      Mohlo by vás zaujímať…

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      Vzdala sa stáleho príjmu a začala podnikať

      Zuzka Lajgútová pracovala roky ako obchodníčka. Cestovanie, každý deň iné miesto, služobné auto, stály príjem… Po čase však cítila, že je z toho unavená a hľadala nové možnosti. Vzdala sa  istôt a začala podnikať – otvorila si salón krásy.

      Ako dlho vám trvalo, kým ste sa rozhodli dať výpoveď? Vedeli ste hneď, čo budete robiť ďalej?

      S myšlienkou zmeniť niečo som sa pohrávala nejakú dobu. Rozmýšľala som nad čiastočným uväzkom a chcela som sa venovať masážam. Ako to však býva, človek mieni, život mení. Zrejme aj z častého šoférovania som dostala zápal zápästia, čo malo ďalšie následky. Čakala ma operácia, takže moja pôvodná  predstava dostala trhliny. V každom prípade si však môj život pýtal zmenu..

      Boli ste istý čas evidovaná na úrade práce a potom ste sa rozhodli rekvalifikovať. Čo všetko môže žena, ktorá sa rozhodne ísť týmto smerom využiť?

      V prvom momente som si chcela len oddýchnuť a po 26 rokoch zamestnania si v pokoji  premyslieť, čo ďalej… Kde, čo, ako?

      Bola som nezamestnaná a tešila som sa na to. Bola to príležitosť vyčistiť si hlavu. Dúfala som, že niečo mi snáď napadne. Aj sa stalo. Aby som dlho nesedela nečinne, obzerala som sa po rekvalifikačných kurzoch. Vzhľadom na môj vzťah k masážam, ma zaujal kurz kozmetičky. Kozmetička tiež robí masáž  tváre a dekoltu.

      Na úrade práce  som si začala vybavovať možnosti, našla som dobrú školu  a asi najlepšiu učiteľku – pani Evičku Boskovičovú. Trpezlivá, ochotná podeliť sa so všetkými svojimi skúsenosťami a vedomosťami. Donekonečna s nami prechádzala anatómiu kože a iné potrebné informácie .

      Počas navštevovania kurzu som hovorila s priateľkami,  a od jednej som dostala ponuku otvoriť si svoj salón v pridruženom priestore existujúceho nechtového štúdia… Takže to bol impulz na podniknutie ďalších krokov .

      Ak ste evidovaný na úrade práce,  a nedostali ste v minulosti žiadnu podporu v tejto oblasti, môžete požiadať o príspevok na založenie živnosti.

      Áno, dopočula som sa, že je to zložité a ťažké, ale povedala som si, že predsa zadarmo nič nie je. Je logické, že treba niečo urobiť, ak chcem  dostať podporu.

      Bolo potrebné vypracovať podnikateľský plán, požiadať o príspevok, absolvovať test podnikateľských znalosti, obhájiť si plán (všetko na úrade práce) a čakať, či ste to zvládli a príspevok dostanete…

      Vzdala sa staleho prijmu a zacala podnikat

      Kto boli vaši prví zákazníci? Skúšali ste nové zručnosti na kamarátkach?

      Prvé skúsenosti som nabrala už počas rekvalifikačného kurzu. Už tam mi prišli robiť „modelky“ priateľky,  ďakujem im aj touto cestou, že sa mi zverili do rúk.

      Môj pocit istoty však  narástol, až keď som na záver ošetrila moju učiteľku….a ona si to užila a oddýchla si pri tom.

      No a potom už nastal čas, kedy som už úspešne zariadila svoj salón (po  skončení procesu na úrade práce)  a naozaj som rozdala priateľkám, známym poukazy na masáž očného okolia. 

      Trénovala som, zžívala sa s mojim salónom  a zisťovala, čo sa páči mojim blízkym  a priateľkám.  Ale rovnako i to, čo im prekáža.  Snažila som sa tieto informácie spracovať, aby som  mohla poskytovať najlepšie služby.

      Otvoriť si salón, to chce kapitál. Ako sa vám to podarilo?

      Kapitál… Samozrejme, že príspevok z úradu práce nie je postačujúci na zriadenie prevádzky. Použila som vlastné zdroje a pomohol mi aj priateľ. Nie je jednoduché zohnať financie na takéto zámery. V okamihu, keď prídete o trvalý príjem, už nie ste vhodný klient na poskytnutie pôžičiek.

      Existujú však možnosti – národné podnikateľské centum (NPC) pomáha začínajúcim podnikateľom rôznymi užitočnými školeniami a pri splnení určitých podmienok poskytujú aj pôžičky. Školenia som využila, ale finančnú pomoc zatiaľ nie. Ešte si to nechávam ako rezervu .

      Ako reagovalo vaše okolie? Predsa len práca v kozmetickom salóne je diametrálne odlišná od práce obchodného manažéra…

      Väčšina známych mala pozitívne reakcie, držali mi palce, povzbudzovali ma v okamihu keď som si chytala hlavu, do čoho som sa to vlastne pustila.  Veľa ľudí mi povedalo, že by na to nemali odvahu, elán, schopnosti učiť sa nové veci.

      Ale mňa neženie iba nejaká chvíľková nálada.. Do dôchodku mám ešte veľa rokov a chcela by som vybudovať niečo, čo bude nie len môj  zdroj obživy, ale akási oáza oddychu. Kde zákazníčky okrem skrášlenia, či oživenia pokožky načerpajú pozitívnu energiu a silu na každodenné povinnosti .

      Boli aj chvíle, keď ste sa báli či to pôjde?

      Strach? Neviem.. Asi s ním stále žijem, či to pôjde…ale napriek tomu mám v sebe vnútorný pokoj. Jasné , neviem úplne vždy, či ďalšie obdobie bude na nájom a iné životné nevyhnutnosti,  ale som človek záložných plánov, plánov B alebo C alebo aj D… Preto som nikdy nemala desivý  strach meniť svoj život.

      Minulé leto som si bola privyrobiť v zahraničí, aby som  mohla investovať do nových techník, postupov, produktov a pod. Práca sa vždy nájde. Aj keby som po večeroch mala  vykladať tovar  v hyparmarkete , možnosti tu sú. V Bratislave určite…

      Čo vás na súčasnej práci baví najviac?

      Najviac sa mi páči , keď vidím výraz spokojných zákazníčok. Alebo keď sa  ku mne dostane informácia, aké bolo ošetrenie úžasné, ako potešila drobnosť, ktorou som zákazníčke zvýšila komfort pri ošetrení. Ako  potešil darček,  ktorým som klientku obdarovala  na narodeniny alebo keď dostala niečo príjemné navyše.

      A potom je tu samostatnosť v rozhodovaní… Všetko je tak, ako sa páči mne, s ohľadom na potreby zákazníčok. V tomto segmente vidím aj potenciál do budúcnosti. Stále je kam rásť, rozšíriť služby atď. .. Mať jedno miesto na starostlivosť o telo.  Môcť pretaviť svoje vedomosti a schopnosti do jediného cieľa – spokojnej zákazníčky .

      Neviem, či som mala v minulosti zamestnanie,  ktoré by ma takto tešilo.  Teraz sa do salónu vyslovene teším, nielen na samotnú prácu,  ale i na pocit z dobre vykonanej práce a zo spokojnej zákazníčky.

      Rozhovor pripravila Martina Valachová

      Zuzku môžete kontaktovať tu: TYRKYS HARMONY

      Mohlo by vás zaujímať…

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      „Mami, Kobe Bryant je mŕtvy.“

      Bol to taký obyčajný nedeľňajší večer. Keď si každý člen rodiny s neprítomným pohľadom vybavuje v hlave začiatok nového týždňa. No len do chvíle, kým mobil nezačal chrliť akosi priveľa správ.

      Píše syn z Holandska, okamžite som v strehu. „Mami, Kobe Bryant je mŕtvy. Nemôžem tomu uveriť.“ V prvej chvíli som si pomyslela, že ide o hoax.

      Preboha, veď má iba 41 rokov. Nezachytila som ani zmienku, že by bol chorý, nerozumela som tomu…Celá naša basketbalová rodina zostala v šoku.

      „Mami, do plaču mi je. Strašne smutný som.“ Pokračuje komunikácia so starším synom v telefóne. Mladší prichádza z izby, sadá si ku mne a v očiach slzy ako hrachy.

      Ten pocit, akoby sme stratili niekoho blízkeho, hoci sme ho osobne nepoznali.

      Legendárna 24-ka, Čierna Mamba, ako ho prezývali podľa hada v Tarantinovom filme, išla nekompromisne za svojim snom. Syn bývalého hráča NBA Joa sa ako 18-ročný sám prihlásil na draft, keďže ho univerzitný basketbal nelákal. Napokon ho Hornets vymenili do LA Lakers, klubu, ktorému počas 20-ročnej kariéry zostal verný, a s ktorým vybojoval päť titulov.

      Počas 20-tich sezón nastrieľal 33 643 bodov a jeho čísla 24 a 8 Lakers vyradili z užívania. Sympatický Kobe zmobilizoval aj americkú reprezentáciu, keď presvedčil najväčšie hviezdy k účasti na olympijských hrách, aby propagovali jeden z najkrajších športov vôbec.

      Na dvojnásobného víťaza spod piatich kruhov spomínajú spoluhráči ako na tréningového maniaka. Kým v Pekingu počas olympijského turnaja sedel tím na raňajkách, Kobe vošiel spotený ako myš, a mal za sebou dvojhodinovú makačku v posilňovni.

      Jeho vôľa, zapálenie a disciplína sa mu neskôr zišli aj pri podnikateľských aktivitách, časopis Forbes ho v roku 2017 zaradil medzi desiatku najlepšie zarábajúcich športovcov.

      O rok neskôr získal prestížneho Oscara  v kategórii Najlepší krátky animovaný film, ktorý zrežíroval na motívy vlastnej básne o láske k basketbalu. Okrem obvinenia zo sexuálneho násilia, ktoré sa nepotvrdilo, sa s menom Kobe Bryant nikdy nespájali škandály typu „neviem, čo so sebou“.

      S manželkou Vanessou vychovávali štyri dcéry. Jedna z nich – 13 ročná Gianna, odišla navždy spolu s ním, práve po ceste na jej zápas.

      Nechcem a nevládzem ani pomyslieť na dve prázdne postele v jednom dome.

      Na dve prázdne miesta pri stole.

      Športový svet stratil svoju legendu, moja generácia svoj detský idol, ale Kobeho rodina stratila oveľa viac.

      Priatelia, síce väčšina z nás nevlastní vrtuľník, ale je nás dosť, ktorí vozievame svojich malých športovcov na tréningy, či zápasy. Prosím, buďme opatrní, aby sme sa vždy vrátili domov k tým, ktorí nás čakajú.

      Kobe, nikdy nezabudneme…

      Petra Ázacis

      Autorka je moderátorka

      Ako sa naučiť brzdiť na korčuliach? Teória a prax iných vyzerala jednoducho. Moja skúsenosť boľavo.

      Ako sa naučiť brzdiť na korčuliach

      Ľadovú plochu na novom zimáku (dnes sa volá Zimný štadión Vladimíra Dzurillu) som mal veľmi rád. Bol nový, bol bližšie, ako ten starý a stál vedľa nemocnice, v ktorej pracovala moja mama.

      Jednu jeseň som na tomto štadióne trávil veľkú časť popoludní počas týždňa. Keď som prišiel domov, zobral som svoje staré korčule a išiel som sa korčuľovať. Pri štadióne som sa stretol s mamou, ktorá trpezlivo čakala na lavičke, pokiaľ som nedokončil môj tréning, aby sme mohli ísť spolu domov. Motiváciou pre túto intenzívnu pohybovú činnosť, bola vízia nových korčúľ.

      Mali to byť krásne, vysoké, tzv. kanady.

      Ja som mal také obyčajné, škaredé, nízke, hnedé, tzv. korčule. Získať kanady, bolo pre mňa, ako vyhrať prvé miesto v súťaži krásy. Rodičia mi sľúbili, že na najbližšie Vianoce kanady dostanem, ak sa naučím poriadne korčuľovať, čo v mojom prípade znamenalo naučiť sa najmä brzdiť.

      Moje dovtedajšie brzdenie, totiž vyzeralo tak, že som sa v akejkoľvek rýchlosti, obrátil oproti najbližšiemu mantinelu a ten ma vždy, bezpečne zabrzdil. Netvrdil by som, že to bol ten najlepší spôsob brzdenia, no na druhej strane, nikdy nezlyhal a ja som vždy zastavil. Samozrejme malo to svoje obmedzenia, po okrajoch ľadovej plochy bolo mantinelu habadej, v jej strede ale nebol žiadny.

      Navyše ak bolo treba zabrzdiť kvôli inému človeku, tam mantinelová metóda nefungovala. Tiež mimo umelej plochy, na zamrznutom jazere, nebolo po mantineloch ani smradu. Brzdenie bolo teda nevyhnutnou, bezpečnostnou súčasťou poriadneho korčuľovania. Ponuka, bola jasná, keď sa naučím brzdiť, dostanem kanady. Ako sa brzdí, som teoreticky vedel a prakticky videl na iných.

      Nezdalo sa, že by to mal byť problém. Teória a prax iných vyzerala jednoducho, moja skúsenosť, boľavo. Keď som nohy naklonil príliš šikmo, tak sa mi podšmykli a ja som sa po ľade kĺzal ako puk. Keď som dal nohy príliš kolmo, tak som cez ne preletel, ako by ma niekto podťal.

      Ako sa naučiť brzdiť na korčuliach? Tréning brzdenia nebol veľmi zábavný.

      Teda aspoň pre mňa nie, tí okolo sa určite pobavili. Ale mne sa nechcelo vstávať, každú chvíľu z tvrdého a studeného ľadu. Preto som viac než brzdenie, trénoval korčuľovanie, hlavne rýchle korčuľovanie, čo najrýchlejšie korčuľovanie, ako sa len dalo. Dopočul som sa, že pri prekladaní sa dá veľmi intenzívne zrýchľovať v zákrutách, tak som trénoval prekladanie.

      Počas popoludní pracovného týždňa, nebývalo na zimáku takmer ani človeka, tak som sa mohol na ľade krútiť v jednom kole ako škrečok vo svojom kolečku. Na jednu stranu to išlo lepšie, na druhú horšie, ale opojenie z rýchlosti bolo vždy úchvatné. Nijako to však neriešilo môj problém s brzdením, teda aspoň som si to myslel.

      Brzdenie mi nešlo, prekladanie už hej, tak  som začal skúšať jazdu dozadu.

      To bola nová výzva. Zároveň čokoľvek iné bolo lepšie, ako to sprosté brzdenie. Zjavne, už aj vtedy existovala prokrastinácia, ale nikto sa ňou netrápil, lebo o nej nikto nevedel. Tak som trénoval cúvanie, to bola úplne nová perspektíva.

      Keď som navyše zistil, že aj pri cúvaní sa dá do zákruty prekladať, začínalo byť jasné, že čokoľvek na korčuľovaní je lepšie, než akési brzdenie. Po čase, keď sa začali Vianoce nebezpečne približovať a ja som s brzdením nikam nepokročil, som sa tatovi zdôveril, že brzdenie nič moc, lebo neviem nájsť ten správny sklon (po úvodnom nezdare som ho už ani nehľadal), ale naučil som sa jazdiť dozadu a aj prekladať v oboch smeroch.

      „Ten sklon na brzdenie je v podstate taký istý, ako keď prekladáš,“ oznámil mi tato.

      Táto tatova informácia ma prekvapila. V podstate to znamenalo, že už viem, ako brzdiť, ale ešte som to nezistil. Bolo mi jasné, že hneď na druhý deň to musím vyskúšať. Postupne som zistil, že je to naozaj, ako keby som chcel ísť odbočovať a prekladať, ale už nebudem pokračovať, len viac zatlačím do ľadu. Zo začiatku to boli, len také mikrobrzdenia, ale postupne som to zdokonaľoval.

      Čím viac som to skúšal, tým viac sa mi to darilo. A čím viac sa mi to darilo, tým viac ma to bavilo, a zrazu nebolo na korčuľovaní lepšej zábavy, ako bolo brzdenie, lebo so sebou prinášalo jeden významný efekt. Spod mojich korčúľ zakaždým vytryskol vejár zbrúseného ľadu. To mi pripadalo, ako bohovská frajerina.

      Stihol som to. Do Vianoc som sa naučil poriadne korčuľovať a hlavne brzdiť. Pod stromčekom ma čakala veľká krabica. V nej boli úplne nové a len moje, krásne, červeno-čierne kanady. Pripadal som si ako kráľ. A pochopil som ešte jednu vec, ale to až o mnoho rokov neskôr, že dobrá prokrastinácia, nie je zlá. 

      Martin Miler

      Autor je psychológ a v medzičase vydal knihu Nezábudenník

       

      Tipy na cestovanie s nízkonákladovými spoločnosťami

      Slovo NÍZKONÁKLADOVKY ste určite všetci počuli, ale ako sa hovorí, istota je guľomet.  Nízkonákladovky nazývame letecké spoločnosti, ktoré nám dokážu predať veľmi lacnú letenku. Najznámejšie sú Ryanair a Wizzair, ktoré lietajú aj od nás. A to preto, lebo šetria na všelijakých veciach, ktoré cenu letenky vedia výrazne znížiť.

      Tipy na cestovanie s nízkonákladovými spoločnosťami

      Pripravte sa, že na palube nie je žiaden palubný servis. Takže, ak chcete nápoj alebo občerstvenie, musíte si ho kúpiť. Tiež vám budú letušky ponúkať rôzne produkty alebo aj výherné žreby. Niekomu to príde ako obťažovanie, ale jednoducho odvrátite hlavu alebo inak prejavíte svoj nezáujem a nikto vám nebude nič vnucovať.

      Dá sa to prežiť.

      Čo sa týka občerstvenia, ak teda ozaj nevydržíte počas letu bez jedla, tak si doneste z domu lepeňák a zjedzte si ho v lietadle. Nemusíte sa hanbiť, určite vás takých bude viac

      Ďalšia vec, na ktorej sa šetrí, je letisko.

      V mnohých mestách nízkonákladovky nelietajú na hlavné letisko, ale na nejaké menšie, ktoré je ďalej. Ak ste leteli napríklad do Paríža či Londýna Wizzairom či Ryanairom, tak dobre viete, o čom hovorím.

      Častokrát vás vyjde cesta z letiska do centra časovo, ale hlavne cenovo viac ako samotná letenka. Takže pred kúpou letenky treba zvážiť aj tento fakt. Zistiť si, kde lietadlo pristane a ako sa dostanete do cieľovej destinácie (centrum, hotel, …). Obzvlášť keď prilietate skoro ráno alebo neskoro večer, aby ešte bol nejaký dostupný dopravný prostriedok.

      Berte to do úvahy, pretože niekedy sa viac oplatí drahšia letenka (bežnou aerolinkou, nie nízkonákladovkou), ale pristanete na letisku, odkiaľ sa viete dostať rýchlo mestskou dopravou za pár šupov do mesta.

      Check-in, teda odbavenie do lietadla, kde vlastne potvrdzujete, že na let nastúpite, si urobte sami.

      Cez aplikáciu alebo webovú stránku si zrealizujete check-in zadarmo. Ak zabudnete, alebo si check in odložíte na letisko, aby vám ho zrealizoval pracovník za prepážkou, priplatíte si.

      Check-in je totiž niečo, na čom nízkonákladovky šetria, takže nezabudnite a spravte si check-in sami. Pokiaľ máte obyčajnú letenku (bez príplatkov), tak check-in je otvorený cca 2 dni pred odletom. Treba si to odsledovať, každá spoločnosť to môže mať inak.

      V súčasnosti už takmer všetci majú smartfóny, kde si vieme ukladať aj cestovné lístky a letenky. Keď si spravíte check-in a máte tam možnosť uložiť si palubný lístok v elektronickej podobe, tak si ho uložte do telefónu a nemusíte ho ani tlačiť.

      Lebo pokiaľ nie je vyslovene pri check-in napísané, že letenku treba mať vytlačenú, tak vám stačí v elektronickej podobe. Šetrite naše lesy a netlačte haldy papierov, keď všetko môžete mať pekne v telefóne.

      Na budúce pokračujeme. Tak ostaňte naladení.

      Lucia Lulu Krutá

      Autorka je fotografka a cestovateľka

      Ako si kúpiť letenku za dobrú cenu

       

      Mohlo by vás zaujímať…

       

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      Kváskový chlieb, ktorý upečie aj chlap

      Tento recept mám už nejaký čas. Odkedy ho mám, chlieb nekupujeme. Ak ste si doma ešte chlebík nepiekli, vyskúšajte a dajte mi vedieť. Podľa tohto receptu na kváskový chlieb, ktorý upečie aj chlap (dokonca aj malý – veď sa pozrite na fotku, už mi pomáha), totiž upečiete chlebík, ktorý už nikdy nebude chcieť zameniť za iný.

      Recept na kváskový chlieb, ktorý upečie aj chlap

      Ingrediencie

      Veľká lyžica kvásku (ktorý máme uskladnený v chladničke v zatvorenej nádobe)
      150 g ražná múka chlebová
      180 ml vody

      Postup prípravy kváskového chleba

      Dobre všetko zamiešame vo väčšej nádobe a zakryjeme. Po cca 10 – 12 hodinách máme hotový nadýchaný rozkvas. Odoberieme z neho kopcovitú lyžicu a odložíme v uzavretej nádobke do chladničky (to totiž použijeme na ďalší chlebík).

      Kváskový chlieb, ktorý upečie aj chlap

      Ďalšie ingrediencie do rozkvasu bez ktorého sa kváskový chlieb nezaobíde

      Do zvyšného rozkvasu pridáme 400 g hladká múka špaldová (ja používam zn.bona vita)
      200 g hladká múka T 650
      300 ml vody.
      Všetko spolu zamiešame a opäť v prikrytej nádobe necháme cca hodinu odpočívať. Po hodine pridáme veľkú lyžicu soli a rovnako aj rasce. Dobre zapracujeme a cesto na kváskový chlieb opäť zakryté necháme 2 hodiny odpočívať.
      Kváskový chlebík ktorý pri
      Počas týchto dvoch hodín cesto prekladáme – asi 3-4 krát ( ja to robím tak, že zo všetkých strán odlepím cesto smerom ku stredu).

      Cesto na kváskový chlieb je hotové.

      Zoberieme ošatku, vymúčime ju a cesto vložíme do nej. V ošatke si vytvarujeme chlebík.

      Osvedčená dĺžka pečenia kváskového chlebíka

      Zapneme rúru s ventilátorom na 250 stupňov. Pripravíme si dva plechy. Úplne na spodok pôjde plech s vodou a tesne nad neho pôjde druhý plech vysypaný múkou, na ktorom sa bude kváskový chlebík piecť. Ak je trúba rozohriata, už len rýchlo pracovať.
      Ako upiect kvaskovy chlieb
      Na spodný plech nalejeme vodu – cca 2dcl a na vrchný plech vysypáný  múkou, vyklopíme chlieb z ošatky do navlhčenej dlane a šupneme ho aj s chlebíkom do rúry. Po 15 min vyberieme plech s vodou a znížime teplotu na 200 stupňov. Takto pečieme ešte 30 min.
      Vyberieme a na rošte mimo trúby chladíme 2 hodiny.
      Hotovooooo

      Mohlo by vás zaujímať:

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      Moja diagnóza rakovina ma učí veľa

      Katarína Gáliková je moja spolužiačka zo strednej. Vyštudovala Filozofickú fakultu univerzity Komenského. Po skončení školy pôsobila ako učiteľka a neskôr sa začala venovať vzdelávaniu dospelých.

      Má dve krásne a šikovné deti. Posledné roky sa vypracovala a okrem toho, že pôsobí ako lektor v Komunálnej poisťovni, je aj členkou dozornej rady. Aktuálne má však dlhšiu prestávku…lebo.

      Pred pár mesiacmi sa dozvedela, že má rakovinu.

      Keď na Katku pozerám, stále vidím pred sebou Katku, ktorú poznám od strednej školy. Veselú usmiatu a vždy zodpovednú. Pred pár mesiacmi mi volala či sa môže staviť na kávu. Hneď v druhej vete zaznelo – „Tina, ja som teraz milionár času! Neľakaj sa. Mám rakovinu.“

      Zo mňa samozrejme hneď vyletelo, že: „… čo pre Boha? Jasné príď. „

      Som veľmi rada, že sa s našimi čitateľmi a poslucháčmi bola ochotná podeliť o svoje pocity. O to, aké to bolo na začiatku. Aké to je dnes. A aké sú jej plány.

      Skrátka dnešný podcast som veľmi rada venovala Katke, skvelej žene, ktorá je silná a možno dodá odvahu aj ostatným.

      Moja diagnóza rakovina ma učí veľa!

      Úspech nie je rezervovaný iba pre mladých!

      Sme radi, že nás čítate. A ešte radšej sme, ak vás naše články inšpirujú, alebo vo vás vyvolajú chuť podeliť sa so svojím príbehom.  DENISA CABADAJ OGINO je známa najmä svojím osobným príbehom.

      Desať rokov žila v Japonsku, o jej osude vyšli už dve knihy / Sushi v duši a s Dušou Japonky/.  Je nadšenou propagátorkou japonskej kultúry a kuchyne, tento jej príspevok ale nebude o Japonsku. Kým sa stala majiteľkou penziónu v Rajeckých Tepliciach, prešla dlhú cestu. Dnes môže hovoriť o trhu práce z pozície zamestnávateľky.

      Úspech nie je rezervovaný iba pre mladých!

      Rozhodla som sa napísať pár riadkov na podnet mojej recepčnej, ktorá sa mi nedávno so slzami v očiach priznala, že už nedúfala, že si nájde prácu.

      Aj ja som bola v situácii, že ma na pohovore odmietali. Zdôvodňovali to všelijako – nepriamo naznačovali môj vek, a to, že som slobodná matka s dieťaťom, alebo ,,vraj som mala veľmi široké krídla“, ktoré som nemohla naplno rozprestrieť v danej firme, (mala som viac skúseností ako iní pracovníci ).

      Cítila som sa, ako by som mala nejakú nákazlivú chorobu. Strhnúť nálepku slovenských predsudkov a malomeštiackych názorov bolo naozaj ťažké, až kým som sa neodvážila spustiť svoj hotelový biznis v Rajeckých Tepliciach v penzióne Relish. Teraz už pomyselné nálepky  s negatívnou príchuťou,,40tka“ s radosťou strhávam.

      Väčšina mojich zamestnancov je v zrelom veku, mamičky alebo zaneprázdnení oteckovia, ktorí sú pracovití, zodpovední,  životom poučení, s jasne stanoveným cieľom.

      Niekto si povie –  v gastronómii v zrelom veku? Nie je to riziko? Má skúsenosti ? Bude vládať?

      Moja odpoveď je jednoduchá – a kde nie je riziko?

      Tréning zo života

      S určitosťou  viem povedať, že žiadna vysoká škola 24 ročnému bezdetnému slobodnému človekovi nedá skúsenosti, ako zvládnuť denný nápor upišťaného dieťaťa, nervózneho manžela, logistiku varenia (denné menu, riadnu teplú stravu!!! ).

      Raňajky, zabaliť desiatu, obed alebo večera s alergénmi a bez nich, harmonogram na pracovné stretnutia, rodinnú oslavu, systematický poriadok v dome, zabezpečiť opravu nefunkčného prístroja alebo napraviť upchaté umývadlo, telefonicky riešiť nespokojného súrodenca a druhou rukou vyberať bielizeň z práčky….

      …a do toho všetkého  nečakane na bráničke zazvoní  kuriér s balíčkom, a vy zistíte, že nemáte drobné na vyplatenie. Schody beriete po  tri naraz , aby dlho nečakal (lebo však kuriér, kto je viac).

      A vy bosými nohami míľovými krokmi cestou k bráničke zistíte, že máte fakt vysokú nepokosenú trávu, ktorú treba do súmraku pokosiť, mať stále na rozume,  že domáca zver ešte nejedla a váš spánok, ak sa to dá tak nazvať, trval len 4 hodiny lebo susedov pes zavýjal na mesiac a ráno kikiríkali kohúti a do toho by ste mali aspoň ako-tak dobre vyzerať.. ehm…

      A toto všetko sa dialo iba dopoludnia. A teraz si niečo podobné  predstavte, ale  v  pracovnom šate! omg, samozrejme, treba dodržať pitný režim, niečo pod zub a áno, aj na toaletu musíme….

      Úspech nie je rezervovaný iba pre mladých!

      Úspech nie je rezervovaný iba pre mladých!

      Ženy teraz rodia neskoršom veku, alebo sú mamičky, čo sa už chcú socializovať, osamostatniť, mať aspoň trochu pocit finančnej nezávislosti. Sú ochotné sa učiť, obetovať sa, sú odolnejšie a nepanikária.

      A áno, pracovité ženy po 40tke používajú hlavne šedú kôru v hlave a väčšiu časť mozgu a majú úplne iné priority, hodnoty, čo som naznačila o pár riadkov vyššie. Verím, že skúsenosti žien po 40tke pomáhajú firmám rásť.  Tak prečo to nevyužiť tak, aby bola správna rovnováha?

      Veľmi veľa odborníkov hovorí, že vek nemá nič spoločné s úspechom človeka. Tvrdia a veria, že osoba s pozitívnym postojom dostane to najlepšie v súvislosti  s jeho výkonom a pribúdajúcimi rokmi. Dnes môžeme vidieť toľko úspešných ľudí- žien okolo nás, ktoré dosiahli úspech neskoršom veku života, a to vďaka, ako som už spomínala vyššie, svojej oddanosti,  ochote tvrdo pracovať a vytrvalosti.

      Úspešné ženy sú spokojné a vďačné, že dosiahli rovnováhu medzi osobným a pracovným životom. Takže, nerobte si starosti, ak ste vy, alebo vaši zamestnanci prekročili 40tku. Ste len takí starí, ako si myslíte, že ste! Kariéra, ani život nekončia v 40tke!

      Netrápte sa nad mimickými vráskami, ktoré sú tým pravým šperkom bohatých 40 ročných skúseností. Som si istá, že neraz vďaka nim sa získala serióznosť na obchodných stretnutiach alebo pohovoroch. Starnite s noblesou a hlavne prijatím seba samej.

      Možno inšpirácia?

      V našom penzióne som zaviedla detský kútik pre najmenšie ratolesti nielen pre hostí, ale aj deti rodičov personálu.  Bez časového stresu si môžu detičky vyzdvihnúť zo škôl, škôlok a počkať na svojho rodiča v našom veselom detskom kútiku, kým si rodič dokončí svoju prácu. Ani by ste netušili, koľko skvelých podnetov a praktických nápadov nám vnukli práve deti!

      Občas im venujem bonus formou telovej masáže alebo kozmetického zákroku, zvýhodnila som stravovanie a nadstavila pohyblivú pracovnú dobu. Mladší z kolektívu sú  nápomocní starším, a sem-tam je skvelé pozorovať ako sa generácie navzájom od seba učia..

      Niekde som čítala, že úspešní ľudia príjmu zmenu, neúspešní sa jej boja. Úspešní ľudia chcú, aby ostatní boli úspešní, neúspešní ľudia tajne dúfajú, že ostatní zlyhajú.

      Viem, že úspech v Relishi je úspechom všetkých, lebo sme jeden tím, a to je, a bude vždy naším krédom. Bez ohľadu na pohlavie, národnosť a vek!

      A čo moja recepčná? Dnes je z nej skvelá manažérka, kolegyňa, obľúbená osoba u hostí a klientov, na ktorú sa môžeme vždy spoľahnúť.

      Denisa Cabadaj Ogino

      Mohlo by vás zaujímať…

      Rekreačný poukaz si uplatníte aj na Víkendový Reštart

      Rekreačný poukaz si uplatníte aj na Víkendový Reštart

      Už nejaký čas si môžu zamestnanci väčších firiem uplatniť pri rekreácii na Slovensku tzv. Rekreačný poukaz. Ak pracujete vo firme, ktorá takýto postup umožňuje, možno vám padne vhod uplatniť si ho už v marci na našom Víkendovom Reštarte Tela a Mysle.

      Počas roku 2019 sme zorganizovali dve podujatia a teším sa, že všetky dámy odišli spokojné. Niektoré si pobyt zopakovali a chystajú sa opäť.

      Ak uvažujete, že by to mohol byť pre vás a vaše kamarátky druh oddychu, načerpania nových síl a zároveň nadviazania priateľstiev, uisťujem vás, že budete spokojné.

      Tentokrát sme vybrali výborný Wellness Hotel Kontakt v Starej Lesnej, ktorý je povestný svojim super wellness. Niektoré cvičenia budeme robiť aj v bazéne. Naše lektorky Elena Bernátová a Nela Sullens sú odborníčky na zdravý pohyb, ale aj stravu. Navyše medzi nás príde aj Maruška Pitoňák a vysvetlí nám výhody tvárovej gymnastiky. Samozrejme, že aj s tréningom.

      Maruška je zároveň kozmetická poradkyňa a dámy, ktoré budú mať záujem môžu absolvovať hodinku krásy s kvalitnou kozmetikou značky Mary Kay.

      TERMÍN: 13.3.2020 – 15.3.2020

      CENA: 229 €

      Všetky informácie nájdete v tomto článku:

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      Tešíme sa na vás.

      Martina Valachová

      Zmena (nielen) práce je súčasťou života

      0

      Bolo to už dávno, veľmi dávno. V minulom storočí. Po vysokej škole. V období hľadania sa. Hlava plná otázok. Čo budem robiť, kde sa zamestnám, kde budem žiť, s kým budem žiť, ako budem žiť, prečo budem žiť.

      Vtedy som napísala toto:

      Hry osudu. Kto pykať za ne má?
      Bolesť ducha trýzni a vyčerpáva,
      aby si v poslednej agónií bezmocnosti
      pochopil krásu vykúpenia z vlastnej slabosti.
      Vždy sme na začiatku.

      Pamätám si presne, kedy a ako vznikli tieto verše.

      Napriek tomu, že som bola mladá, cítila som sa vyčerpaná a stratená.

      Bolo to obdobie keď som túžila usadiť sa a hlavne mať veci pod kontrolou. Riešila som zamestnanie, lásku, domov, rodinu, priateľstvá. A veci vyvíjali. Vždy sa niečo menilo, neustále riešilo, niečo sa pokazilo, veľa sa toho podarilo a naplnilo.

      Nie vždy to išlo podľa vysnívaného scenára. Život priniesol aj sklamania a nenaplnené sny.  Boli chvíle, keď sa mi ťažko stávalo zo zeme a zúfalo som hľadala iskierky nádeje. Keď som dospela k tomu čo som chcela, hneď na to prišla nová výzva či cieľ. V čase keď som písala tieto verše, som si myslela, že je to len obdobie. A keď dosiahnem po čom túžim, budem sa z toho tešiť a užívať si to.

      Život a čas ma naučil, že to tak nefunguje.

      Už sa neteším a nečakám na to, že vecí iba plynú. Zistila som, že rutina ma dusí a neprospieva mi.  Dosiahnutie pomysleného cieľa ma nepoteší. Za cieľom vidím ďalší štart. Dnes viem, že môj život je o zmene a o výzve. Teším sa z každej čo príde.

      Je to osud? Nie. Je to život. Môj život beriem ako hru. Všetko čo sa mi v živote zmenilo mi veľa dalo. Čo som si neželala, tak odišlo. Každá zmena mi vždy niečo priniesla a niečo odniesla. Radosť aj smútok, prácu či výzvy, sklamanie, nové obzory a nových ľudí do života, stratu blízkych, skúsenosti a spomienky. Spomienky na to čo bolo dobré a radosť z toho, že to môže byť ešte lepšie.

      Zmeny si vyžadujú energiu.

      Tá nám často chýba a preto sa bránime zmene. Každá životná zmena mi napokon dodala energiu a chuť ísť ďalej. A aj keď nás to bolí, či vyčerpáva a prináša veľa negatívneho,  spomeňte si na chvíle, keď ste to dali a boli ste so sebou spokojní. Prekonali ste strach, bezmocnosť a našli v sebe silu na výzvy a nové začiatky.

      Na ceste zmien nemusíte byť sami.

      Mne pri mojich zmenách a životných trápeniach vždy niekto pomáhal. Moji blízki, rodina, priatelia, známi aj neznámi. Všetci odborníci na slovo vzatí. Ďakujem Vám. Pomáhajúce ruky sú všade naokolo. Otvor oči a vystri ruku s požiadavkou o pomoc či podporu. Skús to. Začiatky sú nádherné.

      Som vetroplach, neobsedím a zmenu potrebujem k životu. Mám rada začiatky a konce. Výzva je pre mňa život. Som rada nápomocná ľuďom, ktorí sa neboja prijať výzvu a zmenu za svoje. Osud máme vo vlastných rukách.

      Katarína Knežová

      Autorka je  koučka a kariérna poradkyňa

      Mohlo by vás zaujímať:

      ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

      Počasie Slovensko

      Slovakia
      broken clouds
      10.6 ° C
      11.3 °
      10.6 °
      83 %
      2kmh
      69 %
      Št
      22 °
      Pi
      23 °
      So
      22 °
      Ne
      23 °
      Po
      26 °