Úvod Blog Strana 129

Jesť sladkosti a nepriberať na váhe

Ja jem sladkosti každý deň a teším sa tomu, lebo sladkosti milujem.

Kedysi som si myslela, že keď treba udržať líniu alebo chudnúť, tak sladkosti sú najväčší ZLODUCH a musia byť vynechané úplne až ZAKÁZANÉ.

Ako jesť sladkosti a nepriberať na váhe

Možno patríš k tým, čo sa ich boja, ako ja kedysi, keď som nemala ešte vedomosti, prax a hlavne som nemala odskúšané na sebe a na klientoch, že opak je pravdou.

Čo???? Ako je to možné, veď to je úplne nemožné. Či?

Ak má niekto vyslovene alergiu alebo senzitivitu na cukor alebo inú diagnózu, prečo sladkosti treba vynechať, tak určite je to iná situácia. A potom nie je o čom diskutovať. Ale pre bežnú ženu alebo muža, ktorý chce byť fit, vo forme, nie je dôvod, aby sa sladkosti úplne vynechali.

Avšak má to jeden HÁČIK

Je potrebné dodržať určité pravidlá a potom si môžete sladkosti bez výčitiek vychutnať aj každý deň. Tak ako ja. A pozor. Nie je to preto, že mám dobrú genetiku. Lebo NEMÁM. Kedysi som priberala aj zo vzduchu. Veru áno, proste som nevedela ako naše telo funguje a sabotovala som sama seba.

Chcete vedieť ako je to možné? Ako jesť sladkosti a nepriberať na váhe?

1. Nezakazovať si sladké ak ho máš rád, lebo sa vytvára v podvedomí pocit limitácie a to automaticky spôsobí, že na iné nebudeš ani myslieť. Presne takto dochádza k prejedaniu a straty kontroly a zlyhania. Možno to aj poznáš…

2. Vyčleň si počas dňa alebo týždňa čas, keď si sladkosť vedome vychutnáš. Ješ ju pomaly a nerobíš pri tom iné činnosti, ako pozeranie televízie alebo práca za počítačom. Skôr odporúčam pri kávičke alebo počas prestávky. Keď máš viac šálok kávy, tak si sladkosť vyčleň len s jednou.

3. Taktiež si dopredu naplánuj množstvo, adekvátne k tvojim cieľom. Teda akú sladkosť zješ a tiež sa vedome rozhodneš, že to je to čo si vychutnáš. A/Ale tam aj skončíš.

Aké sladkosti jesť, ako si začleniť nové návyky, aj o tom je moja 21 dňová výzva, ktorá práve prebieha. Zapoj sa tu. VÝZVA

Nela Sullens

Autorka je lektorka, výživová poradkyňa a trénerka

Mohlo by vás zaujímať:

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

 

Ako si kúpiť letenku za dobrú cenu

Sú dve možnosti – kúpite letenky (prípadne celý zájazd) cez cestovnú agentúru alebo si poradíte sami. Ak ste za prvú možnosť, môžete prestať čítať, ak máte radi adrenalín, pokračujte!

Ako si kúpiť letenku za dobrú cenu

Ono je to fakt niekedy poriadny adrenalín zaobstarať si výlet po vlastnej osi. Priznám sa, ja to mám veľmi rada. Lebo takto môj výlet trvá oveľa dlhšie a začína skôr, ako sa začnem baliť. Tak poďme na to.

Poviem vám, ako to robím ja.

Nepasujem sa za žiadneho experta či „travel hackera”, len sa snažím cestovať čo najvýhodnejšie. Dnes začnem tým, ako si vyhľadať letenku.

Niekedy viem kam chcem ísť a je mi vlastne jedno kedy. Inokedy zas viem, že v určitom termíne chcem niekam ísť, a nemám presne určené kam. A potom je možnosť, že viem kam a dokonca aj to, kedy chcem ísť. Na všetky tri možnosti používam primárne Skyscanner (https://www.skyscanner.net alebo nájdete aj appku).

Je veľa iných aplikácií, ale ja som si vybrala túto. Pokrýva všetky možnosti popísané o pár riadkov vyššie a samozrejme, aj čosi navyše. Ponúkne vám výlety v blízkej budúcnosti, môžete vyhľadávať lety kedykoľvek a kdekoľvek, jednosmerné, spiatočné či multicity (lety do viacerých miest).

Ako si kúpiť letenku za dobrú cenu

Aplikácia je to veľmi jednoduchá, a ak neviete cudzie jazyky, tak nevadí. Komunikuje aj po slovensky. Takže aj tí menej jazykovo zdatní si s ňou poradia a zistia, ako si kúpiť letenku za dobrú cenu. Pozor, je to len vyhľadávač, letenky si kupujete priamo u leteckej spoločnosti.

A ak by vám appka aj ponúkla predaj cez nejakého sprostredkovateľa (teda nie priamo leteckú spoločnosť), odporúčam ignorovať to a ísť priamo na stránku leteckej spoločnosti (v aplikácii vidíte jej názov) a kúpiť letenku priamo tam. Nedajte sa nalákať na letenku, ktorá je možno o pár EUR lacnejšia, pretože častokrát je komunikácia s týmito sprostredkovateľmi komplikovaná.

Možno sa medzi vami nájdu aj takí, čo zlú skúsenosť nemajú, ale ja to radšej neriskujem. Tých pár EUR mi za to nestojí. Na nete nájdete mnoho zlých recenzií.

Na Skyscanneri máte aj možnosť nastaviť si notifikácie na zmenu ceny letenky.

Tak som si nedávno vyhľadávala letenky do Londýna – vedela som kedy tam chcem ísť a len som striehla na akceptovateľnú cenu. Notifikácia prišla a ja som letenku kúpila (aj keď som ju neskôr stornovala, ale o tom neskôr )

Takže moja prvá rada znie – nainštalujte si Scyscanner (pokiaľ ho ešte nemáte) a popozerajte, aké možnosti vám ponúka.
Ak máte akékoľvek otázky alebo sa chcete podeliť so svojimi skúsenosťami, píšte!

Ja si tiež veľmi rada nechám poradiť alebo sa inšpirovať.

Lucia Lulu Krutá – alias – Lulu z Honolulu

Mohlo by vás zaujímať

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

No a tento tip pre nás Lucia pripravila pred rokom. A ide zase február…: – )

Lucia Lulu Krutá: Madrid je nádherný aj vo februári

Ako získať dôveru vo vzťahu s deťmi

Hovorí sa, že správaj sa pekne a dieťa sa pridá. Napriek tomu – kľúč ku komunikácii a dôvere s vlastnými deťmi je niekedy ťažké nájsť. Martin Vacho je otec dvojičiek v puberte a navyše pripravuje zaujímavý projekt pre všetkých, ktorí sa chcú naučiť lepšie komunikovať s deťmi.

Je určený pre rodičov, ale aj pre všetkých, ktorí si potrebujú nájsť lepší spôsob komunikácie a vylepšiť vzťahy. Teda aj pre starých rodičov alebo rodinných príslušníkov, či blízke okolie dieťaťa.

Už onedlho si budete môcť vyžiadať prvú, tzv. Nultú poviedku. Ako to bude celé fungovať? Čo Martina viedlo k tomu, aby sa pustil do takéhoto projektu a ako sa môžete na projekte podieľať aj vy?

Vypočujte si rozhovor, ktorý sme s Martinom pripravili.

Rodičovstvo z pohľadu muža, otca, ktorý má skvelý vzťah so svojimi deťmi.

 

Rozhovor si môžete vypočuť aj pri práci, športe, alebo pri šoférovaní. Nájdete ho v aplíkáciách Spotify, Anchor a Apple podcast.

Prajeme vám príjemné počúvanie.

Martina Valachová

Všetky naše PODCASTY nájdete na našom webe tu:

https://40plus.sk/podcast-magazinu-40plus-na-anchore/

 

Prečo sa oplatí začať s otužovaním

Istotne ste o otužovaní už počuli. Ale vyskúšali ste? Alebo inak. Čo všetko môžete v živote stratiť, ak sa nezačnete otužovať? Dôvody k novým návykom v živote sú rôzne.

Napríklad ak máte sedavé zamestnanie a necvičíte, začne vás bolieť chrbát. Vy sa nebudete môcť naplno venovať svojim koníčkom. Lebo bolesť a chrbát nepustí.

Iný príklad. Možno máte nadváhu. Ak nezačnete redukovať svoju stravu a nebudete sa hýbať, ohrozíte svoje zdravie tak, že raz budete na oštaru sebe, ale aj celej rodine.

Toto všetko asi viete. Verím, že podľa toho aj konáte. Ale prečo sa oplatí začať s otužovaním? Vystavovať sa chladu? Na čo je to dobré? Veď keď mi je zima, tak sa oblečiem. Nie? Neverili by ste, ale výhod je viac ako dosť.

Okrem tých zdravotných vás napríklad nezaskočí ani zvýšenie cien za energie (smiech).

Ale vážne. Ja som s otužovaním, keď to tak môžem nazvať, začala v septembri. Ide konkrétne o metódu Wima Hofa. Na kurze, ktorý trval 10 týždňov som mala úžasných spolužiakov. Niektorých som vyspovedala.

Možno vám ich dôvody, prečo sa oplatí začať s otužovaním a metódou Wima Hofa dajú zmysel.

Bibiana Ondrejková, herečka a moderátorka

K otužovaniu mám blízko už niekoľko rokov. Začala som asi pred 2 rokmi, ale Wim Hof metóda, ktorej sa venujem od jesene vďaka kurzu u Viktora Schillera tomu dala úplne iný rozmer. Milujem zimu, ale skôr som bola od prírody teplomilná rastlina, ktorá zbožňovala teplo, sauny.

Práca s chladom mi dáva mnohé. Schválne nehovorím len o otužovaní, pretože metóda Wim Hof je celistvejšia. Nejde o otužovanie v klasickom zmysle slova. Chlad mi prestal robiť problémy. Nielenže sa kúpem v studenej vode, ale chodím aj naľahko oblečená.

Prečo sa oplatí začať s otužovaním - Bibiana Ondrejková

Aj teraz v zime nosím letné šaty a kabát si cez seba prehodím, len aby som nevzbudzovala pozornosť a otázky typu: Prečo sa neoblečieš? Prečo nemáš kabát?

Zoceľuje ma to nielen zdravotne, ale aj psychicky. Oveľa jednoduchšie zvládam stres. Naučila som sa veci prijímať a viem, že mnoho vecí a bŕzd máme len v hlave. Mám pocit, že zrazu viem lepšie ovládať celkovo procesy v mojom tele. Vďaka kurzu viem, ako mám dýchať. Viem čo mám robiť, keď na mňa „lezie choroba“. Naučila som sa rešpektovať svoje telo. Na jednej strane prekonávam hranice a prekážky. Na strane druhej, ak mi moje telo hovorí, že mám zvoľniť, tak ho počúvam.

Matej Slezák, právnik

Na kurz ma nahovoril kamarát, ktorý rád vystupuje zo svojej komfortnej zóny. Pôvodne som tomu neprikladal špeciálnu pozornosť, ale postupne ma to chytilo a v súčasnosti je to už pol roka, čo sa aktívne, v zásade každé ráno sprchujem v studenej vode.

Vstup do studenej vody beriem ako výzvu, ale jedným dychom treba povedať, že rád si dávam v živote výzvy na prekonanie samého seba, a preto otužovanie/vystavovanie sa chladu beriem ako príjemné a dobrodružné zakomponovanie ako súčasti dňa, resp. života.

Prečo sa oplatí začať s otužovaním - Matej Slezák

Ako sa hovorí, nie je dôležitá vstať, ale zobudiť sa, tak môžete si byť istí, že ranná studená sprcha Vás rozhodne hneď zobudí a správne naštartuje do pracovného dňa. Rovnako uplatňovanie metódy Wima Hofa mi pomáha sa tzv. uzemniť, teda keď mám v hlave prúd myšlienok, studená voda ma uzemní a pomáha mi spojiť sa s mojím telom a vyčistiť myseľ.

Petra Nováková, podnikateľka

O metóde Wim Hof som sa dočítala na internete. Následne som si prečítala knihu od amerického novinára, ktorý s Wim Hofom vystúpal v šortkách v rekordnom čase na Kilimanjaro.

Bola som fascinovaná neuveriteľnými zdravotnými účinkami pri veľmi vážnych autoimunitných ochoreniach. Nuž a moja oslabená imunita bol môj najsilnejší motív, prečo som sa prihlásila na kurz k Viktorovi Schillerovi.

Počas roka som bývala veľmi často chorá a každé náročnejšie obdobie sa končilo únavou, malátnosťou a virózou. Účinkom Wim Hof metódy som verila od prvého momentu a veľmi rýchlo som ich aj pocítila na zdravotnom stave – od začiatku kurzu, teda od septembra 2019 som nebola chorá.

A prišiel aj BONUS. Nevedela som, že táto metóda bude mať tak pozitívny vplyv na moje migrény.

Je fantastické objavovať, čoho všetkého je naše telo a myseľ schopná. Že sme oveľa silnejší ako si často myslíme. A že na naše telo sa môžeme spoľahnúť.

Schopnosť ponoriť sa do ľadovej vody s úplným pokojom a užiť si pár minút absolútneho kľudu je zážitok, ktorý s Vami urobí oveľa viac, ako len zocelenie imunity.

V ľadovej vode som si vyskúšala, aké zázračné účinky na telo a psychiku má uvoľnenie. A tiež, že naša hlava je náš výborný sluha. Ale veľmi zlý pán!

Erika Barkolová, moderátorka

O WHM (Wim Hof Method ) som veľa počula. Tým, že otužujem v prírodnom jazere už tretiu sezónu, veľmi ma zaujalo spojenie chladu a dýchania. Absolvovala som kurz s Viktorom Schillerom a musím skonštatovať, že dýchanie mi veľmi pomáha v boji s chladom.

Vďaka kurzu som zaradila každé ráno aj ľadové sprchy.  Nie som už zimomravá, som odolnejšia voči chladu a nebývam tak často chorá ako predtým.

Prečo sa oplatí začať s otužovaním - Erika Brkolová

Ak vás téma oslovila a na otázku prečo sa oplatí začať s otužovaním cítite ste si odpovedali pozitívne, tak začnite. Viktor Schiller môže celým procesom previesť aj vás. Kurzy nájdete tu: WHM – KURZY

Prípadne Viktorovi napíšte mail a spýtajte sa ho na detaily. Veľa zdravia a krásny deň!

Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať:

Ako byť zdravý a získať imunitu (aj) po štyridsiatke

AKO SA PRESTAŤ TRIASŤ OD ZIMY?

Čo všetko sa môžeme naučiť od zvierat

0

Možno ani nenapíšem nič nové, len som sa včera viac zamyslela nad spolužitím človeka a zvieraťa v jednej domácnosti.

Odkedy sme sa pre tromi rokmi presťahovali z dvojizbového bytu do domu na dedine, pribudli nám do domácnosti postupne ďalšie dve zvieratá. V byte sme mali psíka a chvíľu aj krásneho čierneho potkana, ktorého samozrejme pes prežil. Mal ešte to šťastie, že posledné dva roky staroby žil slobodnejšie, s výbehom na dvor.

Prvé, čo ma v tejto súvislosti prekvapilo, bolo venčenie. Kým na sídlisku sme museli vyjsť na prechádzku, tak v dome na dedine už táto „povinnosť“ odpadla. Aspoň sme si mysleli, že to tak bude. Avšak, náš 14 ročný, slušne vychovaný psík sa nevyšpinil vo dvore a čakával pri bránke, kým dostane popruh a vyjdeme s ním von tak, ako sme od malička naučili.

Trvalo to asi mesiac, kým si začal zvykať na našu pohodlnosť a už mu prestalo vadiť, že sa vyprázdnil aj na dvore. Táto situácia je ale asi nie až tak zaujímavá a aj tak  …

Hovorím si: „Tie zvieratá sú múdre.“

Približne po pol roku sme dostali od známych 8 ročného, čierneho kocúra Fera. Manžela som na pripravovala už skôr, že budeme mať čierneho kocúra, lebo som si to tak vymyslela. Mal obavy, že čo budeme robiť s takým dedinským 8 kilovým mastodontom (mamutom), no neprotestoval.

Keď nám známi Ferka priviezli a v chodbe otvorili prepravku, pomaly z nej vyšiel 3 kilový čierny kocúrik a prvého, koho si vybral, bol …   áno, bol to môj manžel, pri ktorom milý Ferko spáva aj v posteli, pri nohách. Fero začal veľmi rýchlo vydávať aj rôzne intonácie mraučania. Komunikuje s nami a podľa mraučania vieme, čo chce.

Hovorím si: „Tie zvieratá sú múdre.“

Postupne sa z kocúra Ferka a nášho kokríka Tafiho stala svorka. Nerozluční parťáci.

Tafinkovi pribúdali roky a v januári 2019 ako 16 ročný odišiel do psieho neba. Posledný týždeň života dostával ešte väčšiu našu pozornosť a kocúr Fero chodil ticho po dome, nepýtal sa ani von a občas prišiel, nazrel na ležiaceho Tafinka a odišiel.

Tafi sa už sám nedokázal ani postaviť. Posledný deň, keď už sme volali aj veterinára, sedela som v kresle, Tafi ležal hneď vedľa mňa pri krbe. Zrazu sa sám postavil, presunul sa asi pol metra do svojho pelecha a ja som vedela, že už je definitívny koniec jeho pozemského života.

Aj napriek tomu, že ma na chvílinku radostne prekvapilo, že predsa len vstal a možno ešte strávime spolu niekoľko dní, kým príde domov dcéra, ktorá s ním vyrastala. Keď prišiel veterinár, Tafinko už bol vyhladkaný upokojujúcim olejčekom a dostal prvú injekciu.

Fero prišiel z podkrovia, obišiel dvakrát pelech, kde zaspával Tafi, obtrel sa o neho chvostom a vrátil sa do podkrovia. Naspäť dolu zliezol až večer, keď už bol Tafi pochovaný. Prišiel sa vyhladkať a nás upokojiť striedavo raz k manželovi, raz ku mne.

Hovorím si: „Tie zvieratá sú múdre.“

Keď manžel zistil, aké inteligentné sú mačky, hovorieval, že náš ďalší pes bude mačka.

Lenže pes má inú energiu, takže na tretí deň po Tafinkovom odchode sme si išli pre druhého psíka, opäť kokra, ktorý dostal meno Deo. Totiž, vo svojom smútku zo straty dlhoročného priateľa Tafiho a zamyslení nad tým, ako sa bude volať ďalší psík, som si po sprchovaní omylom nastriekala pod pazuchy lak na vlasy.

Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, prečo mám zalepenú kožu. Plakala aj smiala som sa súčasne a bolo rozhodnuté. DEO (deodorant) alebo aj boh …  Meno už bolo, len pes nie. Avšak, sila myšlienky je známa. Ešte v ten deň poobede som našla ponuku a posledné voľné šteniatko na druhý deň cestovalo k nám v peliešku po Tafkovi. Deo je živáň a myslím, že ho rozmaznávame ešte viac, než Tafiho.

Sila myšlienky je známa a môj manžel často hovorieval, že náš ďalší pes bude mačka. Plní sa mu … Totiž, ako sme v dome, zachránili sme už tri mačiatka. Jedna vypiplaná mačka išla k svokre, jedno mačiatko so zlomenou labkou sme dali operovať, no asi po mesiaci zahynulo (myslíme si, že vonku niečo zožralo) a tretie sme si nechali my.

Je to mačka. Krásna, čisto biela a vola sa Bella. Práve včera (8. 1. 2020) sme ju dali vykastrovať. Deo aj Fero ju len trošku oňuchávajú a opatrne okolo nej chodia. Keď sa vera prebrala a chúďa ledva prešla z izby do kuchyne, obidvaja sme si uvedomili veľmi zaujímavý fakt. Napriek tomu, že sme Belle dali misku na zem, aby sa nemusela namáhať, ona začala vyskakovať na parapetu.

Pozreli sme sa s manželom na seba a napadla nás rovnaká myšlienka – „Zvieratá si nevedia povedať, že niečo nedokážu. Jednoducho idú a sú tak húževnaté, že sa dokážu veľmi rýchlo zotaviť bez sťažovania sa.“

To sme si spätne uvedomili, keď sme spomínali, ako po operáciách zadných labiek veterinár nakázal Tafimu pokoj a on sa zafačovaný v deň po operáciách stále presúval za nami po miestnostiach, aby nás mal v dohľade.

Hovorím si: „Tie zvieratá sú múdre.“

Vraj zvieratá dokážu liečiť. Myslím, že je to aj tým, ako s nimi komunikujeme. Asi všetci alebo väčšina z nás máme tendenciu sa k svojim domácim miláčikom a zvieracím členom rodiny vyjadrovať častokrát slušnejšie a prívetivejšie než k ľuďom. A to je to … pozitíva a úžasná sila Neuro Lingvistického Programovania – ako komunikujem navonok, tak komunikujem sám so sebou.

Je úplne jedno, v akom čase a s kým. Skôr je dôležité ako často a akým spôsobom. Už samotná myšlienka dokáže byť liečivá, keď vyvoláva dobré pocity. Nám osobne sa to aj vďaka naším chlpáčom deje často a niekoľkonásobne: – )

V závere mojej úvahy ešte pridám vtipnú historku.

Keď mala dcéra asi 8 rokov, robila pri hre napriek Tafkovi – skrývala mu loptičku a on nahodil po chvíli tie neodolateľné prosebné psie oči. Keď som ho videla, povedala som s poľutovaním a úsmevom: „Chúďa Tafinko, nemá tvár …“ Myslela som nemá – tichá tvár. Dcéra sa zamyslela a dodala smerom ku mne vyčítavým tónom: „Tafi má tvár!“ Dodnes sa na tom smejeme.

Áno, pes, mačka, potkan, … každé zviera má tvár.

Hovorím si: „Tie zvieratá sú múdre.“

Zuzana Almáši Koreňová

Vytvorte si vlastnú mapu k cieľom

„Takmer 70% ľudí si dáva novoročné predsavzatia, no len málokto ich dokáže dodržať dlhšie ako mesiac.“ Má zmysel  dávať si novoročné predsavzatia?

Na sklonku roku 2019 sme priniesli článok od Jána Dubničku o tom, či má zmysel dávať si novoročné predsavzatia.  https://40plus.sk/ma-zmysel-davat-si-novorocne-predsavzatia/. Pokračovali sme článkom, v ktorom Ján vysvetľoval, ako premeniť predsavzatia na ciele: https://40plus.sk/novorocne-predsavzatia-premente-na-splnitelne-ciele/.

No a dnes uzatvárame seriál aj s návodmi, ako vám môže pomôcť moderná technika. Poďme teda na to. Vytvorte si vlastnú mapu k cieľom!

Menej je viac a pomaly ďalej zájdeš

Ak už máte stanovený konkrétny cieľ, rozdeľte si ho na menšie, znesiteľnejšie etapy. Po úspešnom dosiahnutí jednotlivých etáp, budete mať zo seba nie len dobrý pocit, ale aj motiváciu pokračovať ďalej.

Vytvorte si vlastnú mapu k cieľom – zadefinujte si cestu

Cieľ ešte nie je jasný plán. Aj s tým najlepšie sformulovaným cieľom neuspejete, ak ho neuvediete do praxe. Na plnenie svojich cieľov si musíte vytvoriť priestor, akúsi mapu, podľa ktorej sa budete riadiť. Napríklad, keď chcete schudnúť, určite si, ktoré jedlá budete jesť, prípadne ktoré vynecháte, či budete chodiť plávať alebo do fitka a ktoré dni v týždni.

Zjednodušte to

Menej je niekedy viac. Dosiahnuť viac náročných cieľov je skutočne namáhavé a môže viesť k tomu, že sa vám nepodarí priblížiť ani k jednému z nich. Dajte si preto na začiatok radšej len jeden väčší cieľ, taký, na ktorom vám najviac záleží a nezaťažujte sa ničím iným.

Nemajte hlavu v oblakoch

Nepremýšľajte o tom, ako budete vyzerať, keď schudnete, ale konajte. Jednoducho premeňte svoje želanie na činy. Nájdite si v tom systém a dodržiavajte ho. Iba tak svoj cieľ dosiahnete.

Robte to pre seba

Nedávajte si ciele podľa svojho okolia. Dávajte si len také predsavzatia, ktorých dodržanie urobí radosť vám. Iba tak to funguje. V opačnom prípade prichádza stres a pocit zlyhania. Nedajte sa do ničoho dotlačiť. Predsavzatia fungujú iba vtedy, ak sú naše vlastné.

Uvažujte reálne

Ak si naložíte na plecia viac, ako dokážete uniesť, už pri prvej prekážke to vzdáte. Musíte byť skutočne presvedčení, že práve toto je tá zmena, ktorú chcete a ktorá pomôže zlepšiť váš život. Čím viac novoročných predsavzatí budete mať, tým ťažšie ich budete plniť. Namiesto 15 cieľov si stanovte 2 alebo 3, ktoré sú pre vás najdôležitejšie a o ktorých viete, že sa budete snažiť ich dodržiavať.

A čo tak skúsiť aplikácie?

Nech sa páči, je celá plejáda aplikácií, ktoré môžu byť užitočnými pomocníkmi pri budovaní nových návykov.

Productive – Habit Tracker

Aplikácie pre iOS a AndroidProductive je asi najznámejšia aplikácia pre sledovanie vašich návykov a cieľov, ktoré chcete dodržiavať. Na výber mátze z niekoľkých predvolených kategórií ako zdravie, cvičenie, koníčky alebo napríklad domácnosť. Alebo si môžete napísať ciele vlastné.

Pri každom cieli si nastavíte niekoľko základných parametrov: ako často chcete daný návyk robiť, ako dlho a môžete si ho tiež personalizovať podľa farieb a ikoniek pre lepší prehľad. Jednou z výhod tejto aplikácie je možnosť pridať si vlastné príkazy do asistentky Siri v iPhone. Aplikácia má jeden bezplatný model, do ktorého môžete dať až 5 rôznych cieľov.

Ak ich potrebujete viac, budete si musieť priplatiť. Aplikácia má príjemné a prehľadné prostredie, v ktorom sa používateľ hneď zorientuje.

Lazy Bones

Aplikácia pre iOS a Android  Ako už z názvu znie, jej úlohou je prinútiť vás k nejakej činnosti.  Prostredie v tejto aplikácii je o niečo chaotickejšie a na prvý pohľad nemusí byť hneď jasné, ako sa v nej pohybovať. Opäť tu nájdeme niekoľko predvolených možností, ktoré môžeme nahradiť cieľom vlastným.

Jednou z vymožeností je možnosť pripojenia na niekoľko ďalších aplikácií ako napríklad Gmail, kam vám následne budú chodiť upozornenia alebo napríklad kalendár, kde uvidíte svoju aktivitu, bez toho aby ste museli zapínať Lazy Bones. Pri tejto aplikácii je bezplatný model obmedzený na 3 zvyky.

Way of Life 

Aplikácia pre iOS a Android. Celkom intuitívne sa ovláda a umožňuje vám zaznamenávať si jednotlivé návyky. Neplatená verzia má obmedzenie v počte návykov, ktoré môžete pozorovať. Pri každom potom vidíte zelene / červeno označené políčka a môžete skúmať aj trendy v grafoch.

Tiež umožňuje písať si poznámky, takže keď napríklad porušíte, alebo zaškrtnete nejaký zlozvyk, môžete si zapísať, čo ho práve spustilo. Vie nastaviť pripomienky, aby ste si návyky nezabudli zapisovať.

Beeminder

aplikácia iOS a AndroidFunguje na základe toho, že dáte do toho svoje peniaze. Zaviažete sa k plneniu nejakého návyku (alebo dosiahnutie cieľa, to už je na vás) a ak nejaký deň nesplníte, Beeminder vám zoberie peniaze. Celkom dobrá motivácia, že?

Je to taký nástroj, ktorý sa hodí pre ľudí, čo majú s disciplínou naozaj problém a potrebujú zo začiatku poriadnu motiváciu zvonka. Tento program vie spolupracovať s celým radom aplikácií od Trella, Todoist, Slack, cez Stravu, Apple Health, Duolingo až po IFTTT. Takže si jednoducho berie dáta z programov, s ktorými pracujete. O to menej starostí.

Habitica

Aplikácie pre iOS a Android. Ak máte problém s dodržiavaním zvykov a plnením úloh, prečo si z toho neurobiť hru? V Habitice máte svoju vlastnú postavu a keď plníte úlohy, zbierate skúsenosti a získavate výstroj, bojujete v bitkách, môžete uzatvárať pakty a ak sa vám darí, postupujú všetci v skupine. Ak nie, trpí celá skupina.

Je to taký zábavný spôsob, ako sa donútiť plniť úlohy. Nesústredí sa na pozorovanie návykov, ale každodenné plnenie, ktoré má za dôsledok zlepšovanie postavy – svoj pokrok vlastne vidíte na postavičke a na plnení misií. Mínusom je v aplikácii trochu vtipné počeštenie len tak na polovici položiek a možno aj absencia grafov.

Habitify

Ponúka prepracované užívateľské prostredie s ešte rafinovanejšími štatistikami vášho počínania. Navyše ponúka možnosť zvoliť si svetlé či tmavé prostredie, ktoré nebije toľko do očí. Ponúka niekoľko predpripravených cieľov, ale rovnako je dôležité vedieť, čo chcete dosiahnuť vy sami. Habitify ponúka ako bonus aplikáciu pre Mac.

Aplikácia vznikla primárne pre používateľov iOS, avšak už teraz je v niekoľkých krajinách dostupná aj pre používateľov Androidu a možno tak skoro očakávať, že sa otvorí všetkým. Ponúka bezplatný modul, ktorý sa opäť obmedzuje na menší počet zvykov a cieľov.

Done

Ak patríte k nenáročným používateľom, Done je pre vás to pravé.

Aplikácia je jednoduchá, žiadne zbytočné funkcie a vylepšenia, ktoré by obťažovali. V niekoľkých krokoch si svoj cieľ nastavíte podľa potrieb, dáte mu zvolenú farbu pre lepší prehľad a všetko je v priebehu niekoľkých sekúnd vyriešené.

Navyše máte k dispozícii prehľadné  štatistiky na jednej stránke, kde prepínate medzi dňami, mesiacmi a roky. Aj tu je bezplatný model obmedzený na 3 ciele.

Ján Dubnička

Autor je kouč a lektor – Satisfactory

Použitá literatúra:

BURNETT, Dean: Mozek sabotér. Praha: Nakladatelství Pavel Dobrovodský – BETA, 2016

DUHIGG, Charles: Sila zvyku. Bratislava: Tatran, 2013

EAGLEMAN, David: Mozog. Váš príbeh. Bratislava: BizBooks, 2017

ROCK, David: Leadership s klidnou myslí. Praha: Pragma, 2009

https://jamesclear.com/new-habit

https://blue-sky.co.uk/new-years-resolutions-the-personal-change-cycle/

 

Darček k štyridsiatke či päťdesiatke? BALI

„Dnes som vstávala s dobrou náladou. Veď už mám konečne všetko, čo potrebujem. Desať dĺžok v bazéne, ľahké ovocné raňajky a kávička spravia deň.“ Píše Katarína Serinová.

Nie je šofér ako šofér Asmara

Na recepcii ma už čakal objednaný šofér do Padangbai. Totál štýlový pán: pristihnutá briadka ako D´Artagnan, veľké strieborné prstene s obrovskými kameňmi na oboch rukách, úsmev od ucha k uchu. Asmara.

„Where are you from and what´s your name?“, hneď z prvej vyzvedá.

„I a´m from Slovakia and my name is Katarina“.

Hovorí ok, a celý čas sa pýta na Čekoladiu a hovorí mi Karima. Fakt úplne milený. Vraj túto prácu robí už dvadsať rokov a chce, aby klienti boli spokojní. Jeho heslo je: ty si šťastná, ja som šťastný. Budem musieť navrhnúť takéto heslo aj našim podnikateľom v cestovnom ruchu.

Padangbai a balič, volajme ho Ali

V príjemnom sparne sme sa predrali balijskou dopravou do Padangbai, prístavného mesta, základňou pre výlety na Gili ostrovy. Balijská doprava je ozaj zaujímavá, na úzkej ceste miestami tri autá vedľa seba, medzi nimi moped.

Na recepcii hotela sa mi prihovorilo chalanisko, možno okolo 35 rokov, ťažko sa to odhaduje, lebo aj starší vyzerajú mlado, že dnes mi bude robiť bodyguarda a vezme ma na pláž.

„A kto ma ochráni pred tebou, hovorím si v duchu“, ale OK, vybrali sme sa na pláž.

Už odbočka z cesty vyzerala podozrivo, podlez pod zatvorenú rampu, vyšliapaný chodníček a lá výšľap na Pajštún, cesta lesíkom zasa dole, ale neklamal, bola tam. White Sand Beach. Pekná pláž s dvoma barmi, bielym pieskom a asi tak dvojmetrovými vlnami.

Hovorím si,“ moja krásna, tu sa dnes veru neokúpeš.“ Tak som zmočila nohy a išli sme späť.

Návrhy tipu, zmeň plány, povozím ťa zajtra po ostrove na motorke, som brala skôr ako konverzačné cvičenie. Spotená ako otrok som sa vrátila na izbu a dala si sprchu. Game over.

Welcome to Padangbai.

Toľko krátky úryvok z novej e-knihy Balijské dobrodružstvo za 30 dní, ktorá zachytáva autentické zážitky mojej prvej cesty po Bali.

Celá je zložená z príspevkov napísaných počas pobytu, ktoré presne popisujú moje dojmy z tohto krásneho ostrova. Navštívila som aj Lombok a okolité ostrovy počas výletu za varanmi. Lepší darček k štyridsiatke som si ani nemohla dať. Ak uvažujete, že sa zbalíte na Bali možno vám bude ebook veľmi dobrým turistickým sprievodcom!

link na EBOOK

Príjemné čítanie.

Katarína Serinová

www.katarinaserinova.sk

 

 

 

„ČO VÁS ROBÍ ŠŤASTNÝMI, OKREM ZDRAVIA, RODINY?“

„ČO VÁS ROBÍ ŠŤASTNÝMI, OKREM ZDRAVIA, RODINY ?“, pýtal sa jedno popoludnie moderátor v rádiu poslucháčov a tešil sa, ako sa to pekne rýmuje. Potom sumarizoval odpovede a od väčšiny sa dozvedel, že „keď nás niekto pochváli“ alebo „keď nám niekto niečo pochváli“.

Zamyslela som sa, kedy sa to ŠŤASTIE udialo mne. Presne si pamätám moju prvú spomienku. Dokonca je aj zachytená. Ešte som nemala tri roky a išli sme sa fotiť do ateliéru. Bolo mi povedané, že ak si oblečiem pekné šaty a budem sa usmievať, BUDEM KRÁSNA. A tak som sa usilovne usmievala a ten moment na fotke aj vidieť.

Naozaj som bola ŠŤASTNÁ, lebo krásne šaty, spokojnosť druhých so mnou  a môj úsmev, mi spustili momentálnu emóciu šťastia.  Okrem toho, fotografka spravila veľa záberov len kvôli mne. Zrazu som bola stredobodom pozornosti, a tak som naozaj UVERILA, ŽE TOTO JE OZAJSTNÉ ŠŤASTIE. Vtedy sa vo mne zapísal vzorec  s týmto princípom nadobúdania šťastia.

„ČO VÁS ROBÍ ŠŤASTNÝMI, OKREM ZDRAVIA, RODINY?“

Od tohto momentu som ho chcela zažívať znova a znova. Už som predsa vedela, ako.

A takto to robia mnohí z nás.

Hľadáme ŠŤASTIE a očakávame, že príde zvonka. Skúšame to znova a znova. Život nás učí, že ak urobíme niečo, čo chcú druhí, ak splníme ich predstavy a dosiahneme určené limity, budeme dosť dobrí a až potom budeme konečne šťastní a spokojní. Sme pre to ochotní urobiť naozaj veľa. Ocenenie, uznanie, pozornosť, rešpekt, úcta, láska.

Nový kožuch, nové auto, nový dom, nový partner…A stále sa cyklíme, sme v tom až po uši.

Má to jedno spoločné pomenovanie : ZÁVISLOSŤ.

Až raz prišiel moment, kedy som si uvedomila svoju závislosť na šťastí zvonka ako na kocke cukru, ako na sladkej droge. Rozpoznala som moment, že keď ju nedostanem, príde nenaplnenie, sklamanie, ľútosť, smútok, hnev… že mi šťastie, ktoré bolo na dosah, opäť akosi uniklo. Chvíľu tu bolo, ale len taký márny okamih.

Dá sa to veľmi pekne prirovnať k pocitu, keď si niečo vynútite, keď si „musíte“ niečo drahé, luxusné a vzácne kúpiť či dopriať, vynaložíte na to veľa peňazí, ale už po ceste domov z obchodu, z ktorého si nesiete vytúžený tovar, je vám zo seba samého zle. A tak som pochopila, čo jediné môžeme urobiť.

Prestať to ŠŤASTIE A LÁSKU hľadať vonku a NÁJSŤ ICH V SEBE. Lebo inak si zamieňame  lásku so závislosťou.

Od istej doby zažívam momenty, kedy som šťastná bez zjavnej vonkajšej príčiny.

Zaručene sa tento pocit dostaví v okamihu, keď vnímam vďačnosť. Pri prežívaní pocitu vďačnosti za čokoľvek sa šťastie stáva vedľajším  produktom ako jeho bezprostredná súčasť. Ak neviete  hneď nájsť, za čo byť vďační, vedome  si položte ruku  na hruď, vnímajte svoj dych a precíťte svoj tlkot srdca. Vďačnosť za život sa určite dostaví.

Skúsme však LEN TAK SEDIEŤ, IBA BYŤ a cítiť sa pritom šťastní. Skúsme POZERAŤ NA OBLOHU alebo OBJAŤ STROM a precítiť ŠŤASTIE, ŽE STE. Šťastie je stav vedomia. Záleží na tom, ako sa rozhodneme. Naozaj sa to dá.

Pochopila som, že jedine toto je cesta, toto je vyslobodenie od toľkej závislosti.

Skúsme sa prestať orientovať na to, čo je vonku a VOJDIME DO NÁŠHO VNÚTRA  a vnímajme ho – TAM PRAMENÍ NAŠE ŠŤASTIE A LÁSKA. My sme tým priestorom, v ktorom sa šťastie môže zrodiť. Ak mu dáme príležitosť prejaviť sa, vytryskne ako gejzír, a my môžeme dať z neho  napiť okoloidúcim vysmädnutým pocestným.

Aj tým ďalším, ktorý putujú už veľmi dlho, s pocitom samoty ako po vyprahnutej púšti…

Zora Vypušťáková  – povolaním právnička a manažérka, ale tiež koučka zaoberajúca sa etikoterapiou

Vedomé zomieranie a zmierenie so smrťou

Na Janku som dostala tip od Gabriely Teplickej. Poslala mi link na K smrti dobrý festival.  O festivale nič neviem, tak som sa spýtala či je to pre živých. Smiech. Že áno.

Aj sme sa veru nasmiali – zakontruje Gabi. Otváram youtube. Vidím pána Dušeka a hneď mi je viacej vecí jasných. Janky Slavíčkovej som sa spýtala na to, ako festival vznikol a či chystajú jeho pokračovanie.

Jani. Názov K smrti dobrý festival je výborný point. Naše životy totiž vyúsťujú do smrti. Vždy. Ako to celé vzniklo?

Důvodů, proč festival vznikl, bylo více. V rámci spolku Ze Mě Země usilujeme o vznik místa, kde by se poslední rozloučení mohlo konat jinak, v souladu s myšlenkami přírodního pohřebnictví. Na úřadech na nás koukají trochu nechápavě a nejčastější zaznívá: „A to někdo takhle chce?“ Přitom lidem v našem okolí se ta myšlenka líbí a vyjadřují nám podporu.

Došlo nám, že pokud se má podoba současného pohřebnictví změnit, musí lidé nejdřív vědět, že je to možné a znát dostupné alternativy… Zjišťovat si informace, až když vám někdo umře? Na to většinou dotyčný nemá sílu. Proto podporujeme lidi v zodpovědném přístupu k vlastní smrti, ke smíření se s vlastní smrtelností.

A proto vznikl K smrti dobrý festival. Inspirací nám byl určitě také slovenský počin „Venček alebo rakvičku“ v roce 2018.

Čo všetko tam preberáte?

Celý život….Pozvali jsme hosty o kterých jsem věděli, že mají osobní zkušenost se smrtí, s doprovázením, s úmrtím dítěte, s potraty, psychospirituální krizí…Že tím sami prošli a mají téma zpracované tak, že mohou být inspirací nám ostatním. Na festivalu bylo kouzelné, jací se tam sešli účastníci a jaká vznikla úžasná atmosféra důvěry a bezpečí.

V rámci diskusí zazněla velice silná sdílení, právě z řad diváků…Zažili jsme, že i o tak těžkých tématech se dá hovořit, vnést do nich lehkost a vlastně jsme se i hodně nasmáli.

Ktorá časť bola pre teba a pre účastníkov najpútavejšia? Ak sa vôbec takto dá postaviť otázka…

Tak to je opravdu obtížné vybrat. Každá jednotlivá přednáška vyvolala zájem a plodnou diskuzi. Pro mne osobně byly velice silné tři momenty. První poselství umírající Julie v ukázce z filmu Smrt jako brána (Viliam Poltikovič), potom příběh vědomého umírání Daniely v přednášce Andrey Radomské a sdílení Zdenky Volavé o smrti jejího 19 letého syna Vojtíka.

Obdivuji její vnitřní sílu a to, jak teď dokáže pomáhat ostatním ztrátou zasaženým rodičům v rámci projektu Dlouhá cesta.

Vedomé zomieranie a zmierenie so smrťou? Prezraď trochu viac. Nerozumiem ako sa dá Vedome zomierať…

To byl název přednášky Andrey Radomské, která za svou 20 letou praxi doprovodila mnoho umírajících. Ve zkratce – při sdělení terminální diagnozy většina lidí prochází a kolísá mezi různými fázemi – popření, vztek, smlouvání, deprese a smíření. Do fáze smíření se mnoho lidí dostane až v posledních dnech, hodinách, minutách…když dojdou síly bojovat či doufat.

Andrea sdílela příběhy dvou výjimečných mladých žen, které se do fáze smíření dostaly velice brzy. Dokázaly činit kroky, které významně ovlivňovaly kvalitu času, který jim zbýval – s vědomím své konečnosti si vychutnávaly každý moment, vyslovovaly a plnily si svá přání. Mluvily se svými milovanými rodinami i dětmi a postupně je připravily na to, že zemřou a že život půjde dál.

Hovořily o věcech otevřeně, dokázaly říkat svá jasná ano a jasné ne – lidem i situacím.To lze považovat za vědomý přístup k umírání…

Počula som, že sa tam rozprávalo aj o prírodnom pohrebníctve. O čo ide?

Přírodní pohřebnictví je celosvětový fenomén… Obecně lidem přestává odosobnělý institut pohřebních služeb vyhovovat a hledají cesty, jak vzít „smrt” zpět do svých rukou. Jak vyprovodit svého blízkého v souladu s tím, co miloval a také v souladu s přírodou. Bez dodatečných úprav těla, smutečních řečníků, neosobních síní a plastových květin…

Takže si můžete představit třeba krásnou papírovou urnu, kterou pozůstalí uloží na konci třeba hodinového rituálu ke kořenům stromu. To vše pod širým nebem. Urnu mohou pomalovat děti, květiny natrháte na louce…

Je prokázáno, že aktivní zapojení pozůstalých do příprav pohřbu výrazně pomáhá v procesu truchlení a přírodní pohřeb nabízí tolik činností, co si můžete udělat sami! Místa, která takový postup umožňují už máme v ČR (Les vzpomínek v Praze) i na Slovensku (Záhrada vzpomienok ve Zvoleně).

A máte termín na ďalší ročník?

Ano, 6. – 7. listopadu 2020, opět v útulném Divadle loutek v Ostravě. Program jsme proti loňsku rozšířili i na alternativní scénu, kde bude probíhat program pro rodiče s dětmi – autorské čtení z dětských knih s tématikou smrti, divadelní formát FORUM, kdy se děti aktivně zapojují do tvorby děje, rituál poděkování předkům i pro děti, malování rodového stromu.

Jani ďakujem za rozhovor a prajem všetko dobré!

Rozhovor Vedomé zomieranie a zmierenie so smrťou pripravila: Martina Valachová

Foto: Gabriela Teplická

Prečo nepovažovať pravú lásku za zbytočnosť

0

Prioritná téma mojich klientov na koučing je PRÁCA a PENIAZE. Vždy sa ale prepracujeme od práce k LÁSKE.  Ako koučka nemôžem ísť do minulosti klienta. Iba vtedy môžem, ak tam spolu nájdeme zdroje a silu, kedy situáciu zvládol.

Prečo nepovažovať pravú lásku za zbytočnosť

Dnes chcem písať o LÁSKE.  „Prečo sa tu na Slovensku ľudia tak málo usmievajú, keď žijete v takej krásnej krajine?“ Opýtala sa minule jedna turistka. Ozaj prečo? Iná žena ďaleko od Slovenska sa zase pýtala šamana:

„Prečo máte všetky piesne o daždi?“

Lebo máme málo vody.

A on sa opýtal: „ A prečo Vy máte toľko piesní o LÁSKE?“

Odpoveď poznáte.

Máme za sebou 2000 rokov šírenia všelijakých bludov, ktoré LÁSKU ponížili na SEX, z ktorého vznikajú deti.  Všetko ostatné je hanba, neslušné, neprístojné  a nemôžeme sa o láske otvorene rozprávať dodnes. V našej domácej televízii vystrihli  v českom  filme scénu dvoch zrelých, oblečených, milujúcich sa ľudí. Keď nám nie je niečo jasné, máme predsa tajné porno, ktoré je všade.

Porno sú drastické rozprávky, ktoré majú od reality veľmi ďaleko.

V televízii beží reklama na kondómy, ktoré sú napustené nejakou chemikáliou.  Šup, šup  a už máme orgazmus, bez toho, že by sme niekoho ľúbili. Už Vám niekedy zdravý muž rozprával, ako mu je po modrej pilulke zle? Načo mu je pilulka, keď láska je najlepšia VI…GRA? LÁSKA je CIT. Cit sa nerodí  v mozgu.

Žijeme v dobe nadvlády mozgu a pravdivo, romanticky milovať bez podmienok,  je nemoderné. Málokto  vie milovať. Kde by sa to naučil? Muži a ženy nič o sebe navzájom nevedia. Nie sú rovnakí. Nevedia, že príroda nastavila ženu, ako prijímajúcu a muža ako dávajúceho telesne aj duševne.

Preco nepovazovat pravu lasku za zbytocnost

Žena ide cez srdce, musí sa najprv  citovo otvoriť, aby mohla milovať.

Muž ide cez telo. Cez svoje telo, ktoré dáva, môže potom milovať ženu aj duševne.

Čože? Prasák.

On chce len to jedno, povedali mi niektoré ženy. Kde by sa toto o mužoch naučili, že ísť na lásku cez telo je pre nich vlastné.  Mama im to nepovedala, lebo nevedela. Objatie je liečivé a podporuje imunitu. To kto povedal? Vedci. Stúpa vtedy hormón šťastia.

Objímate deti, partnera  a ľudí okolo seba? Doma nebol na lásku čas. „Nikdy som nevidel, že by sa moji rodičia hladkali, alebo objmali.“ Počali mňa a bratov a tým to zhaslo. Odmietanie medzi nimi bolo zjavné. „Nehladkali a neobjímali ani mňa, ani bratov,“ povedal jeden muž. Myslite,  že je to ojedinelý jav? No nie je.

„Pracovali, starali sa, o jedlo,  byt, rozvrh dňa,  alebo nás trestali.“ Dosť častý jav. A rodičia sa „trestali“ navzájom, lebo ani jeden nevedel, ako dať tomu druhému lásku.

Kam sa pohnem, tam je nedostatok pravej LÁSKY. „Nemôžem ho milovať, lebo on, ona je taká, taký.“ Neuvedomujeme si, že tie citové brzdy a strachy sú v našej hlave. Niekedy v druhej hlave, ktorá sa nikde nenaučila milovať  a ani sa to neodváži naučiť. Veď čo by sa stalo, keby som sa zamilovala? Veď to ma môže zraniť!

Na LÁSKU však nie je záručná doba. V LÁSKE nie je nič isté. Nemôžeme si ju kúpiť, ani kontrolovať. Ten, kto sa naozaj zamiloval, vie aké je pekné udržať ten hrejivý pocit v srdci čo najdlhšie. Niektorým párom sa to podarí do smrti. A dotyková náklonnosť? Vidíme vonku čím ďalej, tým menej ľudí sa dotýkať, alebo držať sa za ruky na verejnosti.

Vládne nám tu mozog a ten tvrdí, že pravá romantická láska je iba vo filmoch a vymyslených príbehoch.

Verte mi, že to nie je pravda. Láska je v každom z nás, len sa ju musíme začať učiť prejavovať. Mám dvoch synov z pravej lásky. Podarilo sa mi tú lásku udržať? Keď sa na synov pozriem, cítim, že áno.

Pomáham klientom obdobie nelásky k sebe prekonať a začať robiť prvé kroky k zmene. Istota je najväčšia brzda kreativity a zdroj mnohého nešťastia.  Istota v láske neexistuje.

„Keby sa ľudia prestali pretvarovať a hlásili sa k tomu, koho naozaj milujú, tak by tu bol raj na Zemi“(neznámy autor)

Karolína Ivanová

Autorka pôsobí ako profesionálna certifikovaná intregratívna koučka,  www.kajakoucing.sk

Lahodná PITA alebo BUREK po slovensky

Tento recept som si prispôsobil tak, aby som ho vedel pripraviť kedykoľvek a rýchlo, keď sa ozve návšteva. Verím, že neprekáža, že som ho poslovenčil.

Lahodná PITA alebo BUREK po slovensky

Máme veľa priateľov, ktorí pochádzajú z Balkánu. Zistil som, že ich jedlá sú lahodné a čo je super, tak nechajú vyniknúť základným ingredienciám. Skrátka nie sú prekombinované. Sú chutné a ich účelom bolo nasýtiť – aj v ťažkých časoch.

Ja som recept trošku obohatil, pretože máme radi bryndzu a slaninku. Verím, že ak si vyskúšate pripraviť lahodnú pitu alebo burek po slovensky, neobanujete. Poďme teda na to.

Cesto

Moje zjednodušenie receptu tkvie v tom, že na tento recept stačí cesto kúpiť. Používam lístkové, ktoré je už pripravené ako hotový plát. Kúpite ho v každom obchode.

lahodna pita alebo burek po slovensky plnka

Plnka

Základom sú zemiaky a cibuľa. Na tri kusy pity potrebujete:

6 veľkých zemiakov

Cibuľu – 3 ks veľké

Bryndza 125g

Jemný tvaroh 500g

Vajíčko – 1ks

Gazdovská slanina – 125 g na drobno nakrájaná

Soľ a čierne korenie a bylinky podľa chuti

Postup

Pláty rozprestrieme, naolejujeme. Cibuľu a zemiaky nasekáme nadrobno, nasolíme a dáme odtiecť šťavu do sitka. Potom zmiešame ingrediencie na plnku dovedna a rozdelíme ich na tri časti. Postupne plnku rozotierame na vopred naolejované pláty. Zrolujeme a dáme na plech, ktorý je vyložený papierom na pečenie.

lahodna pita alebo burek po slovensky rolky

Takto hotové rolky ešte potriem olejom. Pečieme pri teplote 180 stupňov Celzia približne 20-0 minút. Každá rúra je iná – kontrolujte či je pita zlatistá.

Po upečení vyberieme plech z rúry a pripravíme si polku smotany a dve lyžice mlieka. Rozmiešame a potrieme ešte teplé rolky. Krásne zmäknú. Ak tento krok vynecháte, tak pita bude lámavá a tvrdá.

Lahodna pita

Hotovú vychladenú pitu už len nakrájame a podávame podľa chuti so zeleninou, ako prílohu k mäsu, alebo len tak k vínku či pivu. Ak vám pita ostane, dajte ju do chladničky a ďalšie dni ohrievajte na panvičke – my zvykneme na troške masla alebo kačacej masti.

Dobrú chuť!

Peter Valach

 

 

Mágia, čarovanie, šamanizmus v roku 2020?

Tento text vznikol pre ženy, ktoré vedia, že mágia je skutočná a je ňou sám život… Pre ženy, ktoré ak vypnú prúd, čítajú pri sviečkach a pre tie, ktoré keď si ľahnú do trávy, vidia v oblakoch mimozemšťanov. Pre tie, ktoré sa najlepšie cítia vo svetoch, ktoré nie je možné vidieť, a pre tie, ktoré vedia snívať a veria, napríklad na lásku…

Byť čarodejnicou v našom storočí nie je vôbec ľahké. Na čarodejnicu našej doby ani nemôžeme povedať, že je čarodejnica, pretože rokmi nadobudla úplne iný rozmer. Žije si svoj život, či s mačkou alebo bez nej a čarodejníctvo sa stalo jej životným štýlom a nie kliatbou, ako to bolo v stredoveku…

Čarodejnice 21. storočia nelietajú na metlách a nechodia iba v čiernom.

Nerodia sa s nadprirodzenými vlastnosťami, ale učia sa. Celý život rozvíjajú svoje vedomosti podľa vlastných túžob a vďaka tomu sú iné. Vnímajú pravdu, udalosti vnímajú ako fakty a neposudzujú ich podľa vlastného emocionálneho postoja, alebo úsudku.

Uvedomujú si, že skutočné učenie zahŕňa aj veľa zabúdať. Vedia, že situácie prinášajú skúsenosti, ktoré sú lekciou. Často hľadia do seba a hľadajú odpovede na vlastné správanie a z odpovedí sa učia. Sú schopné vedome kontrolovať a ovládať vlastné správanie v stresových situáciách.

Vedia sa uvoľniť, majú ciele, dosiahnu všetko, čo si zaumienia, ale nejdú cez mŕtvoly, pretože rešpektujú život, ktorý milujú a ktorý vnímajú ako skvelú príležitosť na všetko.

Stredovek skončil, napriek tomu sa na stránkach farského úradu Liptovského Mikuláša objavil zoznam toho, čo patrí do okultizmu. Z toho zoznamu vychádza, že všetci sme čarodejnice a muži holdujúci počítačovým hrám, ako sú Harry Potter, Konan Ničiteľ, Xena, Akty X a iné sú čarodejníkmi.

Ten zoznam je šialený. Pretože napríklad joga je úžasná vec. Nie je iba cvičenie, je viac. Zosúlaďuje telo, odbúrava stres. Na mimozemšťanov neverím, nerozprávam sa s nimi, ale s mačkami, ktoré sa správajú ako malé mimozemšťanky áno. Čítam horoskopy a s tými je to tak, že buď na nich verím, alebo nie. Občas si dám niečo vyveštiť.

Moja starká poznala magickú moc byliniek a pozná ju moja mama.

A poznám ju aj ja. Vonné oleje patria k mojím dňom. Ku každodennosti. Prevoňajú môj domov, uľavia, upokoja a práve vtedy, keď ležím na pohovke s polo privretými viečkami a vdychujem vône z kvetov, listov a plodov vediem vlastné rozhovory s Bohom. Verím v pozitívnu energiu a občas si aj tak z duše zanadávam.

Pri posteli mám lapač snov, pretože je krásny a darovala mi ho moja kamarátka. Moja dcéra reprezentuje slovenskú republiku v bojových umeniach, ktoré sú tiež na zozname okultizmu.

Čarodejníctvo z toho šialeného zoznamu nie je nič iné, ako prejav ľudskej potreby duchovnosti.

A tak pokračujem v tom, čo mi pomáha prežiť v tomto šialenom svete a verím na dobro a lásku a nenechám sa zastrašiť zoznamom v 21. storočí, ktorý napísali ľudia a nie Boh. Boh totiž podľa mňa nepíše.

Linda Chopin

Autorka je spisovateľka

Čo všetko patrí do okultizmu?

By , 8. septembra 2019 10:43
  1. Hypnóza – práca so silami podvedomia človeka v zmenenom stave vedomia pomocou hypnotizéra
  2. Autogénny tréning – forma autohypnózy, kde človek objavuje silu na riešenie svojich problémov v sebe – v silách svojho podvedomia
  3. Jasnovidectvo – schopnosť vidieť veci skryté a vzdialené
  4. Telepatia – prenos a čítanie myšlienok, ktoré nemožno prirodzene vysvetliť a nepochádza ani z vnuknutia Ducha Svätého
  5. Telekinéza – schopnosť hýbať predmetmi alebo spôsobovať ich zmeny silou vôle bez fyzikálneho pôsobenia
  6. Veštenie – z kariet (napr. tarotové karty), z kávy, zo sklenenej gule, z vodnej hladiny, z ruky, I Ťing –veštenie alebo zisťovanie charakterov človeka pomocou trojkombinácií ôsmich živlov
  7. Vykladanie snov, snáre – hľadanie odpovedí na životné otázky a usmernenia do budúcnosti v symbolike snov
  8. Astrológia, horoskopy, prívesky znamení zvieratníka (blíženci, býk, panna…) – viera, že náš osud riadia hviezdy
  9. Špiritizmus, vnímanie hlasov, hľadanie odpovedí pomocou Oui-ja tabuliekmandaly – vyvolvanie a komunikácia s duchmi (prípadne zomrelými), označovaných aj ako duchovní radcovia alebo priatelia
  10. Komunikovanie s UFO – osobné stretnutia s ufónmi – napr. hnutie Raëliáni
  11. Šamanizmus – liečenie a ochrana pomocou hľadania síl a duchov v zmenenom stave vedomia
  12. Irisdiagnostika – zisťovanie chorôb z očí nie prirodzeným, vešteckým spôsobom
  13. Radiestézia – veštenie pomocou prútika, kyvadla alebo drôtikov – napr. zisťovať geopatogénne zóny alebo vodné zdroje
  14. Biela mágia – používanie magických postupov alebo rituálov s cieľom získať nadprirodzenú moc na dosiahnutie v princípe dobrého cieľa, napr. zdravia, úspechu, oslobodenia alebo ochrany pred zlými silami
  15. Čierna mágia – porobenie, prekliatie, zariekanie alebo urieknutie, magické rituály voodoo, macumba – používanie magických postupov alebo rituálov s cieľom získať nadprirodzenú moc na dosiahnutie zla, alebo priame vzývanie zlých duchov za týmto účelom
  16. Počítačové hry a filmy s okultnou a satanistickou tematikou – počítačové hry, napr. Sacrifice, D&D, Diablo, Psychic Detective, Arx Fatalis, Realms of the Haunting, Ars Magica, Dungeon Keeper; horory a filmy ako „Akty X“, Záhada Blair With, Xena, Konan Ničiteľ, Hviezdne vojny, Dračí doupě, Harry Potter, Pokémon apod.
  17. Okultné a magické predmety: amulety alebo talizmanyliečivé kamene a kryštály, náramky a príveskybambusové zvonkohry na zaháňanie zlých duchov, znaky diablapäťcípa hviezda s dvomi cípmi nahor, kríž dole hlavouznak jin-jang, egyptský kríž ankh (nad priečnym ramenom je slučka), sošky démonov alebo kultové sošky (napr. Šivu), orientálne predmety s výjavmi ľudsko-zvieracích bytostí predstavujúcich démonov (krídla a pazúry orla, telo z leva)
  18. Okultná, ezoterická a satanistická hudba – skupiny, napr. Prodigi, Iron maiden, Black sabath…, ďalej skupiny ako sú Era, Mystera, ezoterická a relaxačná hudba (u nás napr. Osho, Jean Michael Jarre), hudba New Age (Enya)…
  19. Liečivé pyramídy, tvarové žiariče, odrušovače geopatogénnych zón – liečenie, ochrana a zdokonaľovanie pomocou údajného energetického pôsobenia tvarov symbolických predmetov
  20. Joga – všetky druhy, transcendentálna meditácia, holotropné dýchanie (vyvolanie psychickej zmeny a zážitku hyperventiláciou)
  21. Reiki – liečenie pomocou „inteligentnej energie“ ktorého súčasťou je aj liečba na diaľku
  22. Silvova metóda – práca v zmenenom stave vedomia, tzv. hladine alfa, a práca s vnútornou „obrazovkou“, na ktorej je možné vidieť udalosti minulé i budúce
  23. Kineziológia, One Brain system – harmonizovanie a liečenie človeka na základe „odblokovania energetických kanálov v tele
  24. Liečenie „energiou“ – psychotronika, bioenergoterapia, magnetizérstvo
  25. Bylinkárstvo alebo fytoterapia – založené na spirituálnych a nie prirodzených princípoch, napr.Bachova kvetová terapia
  26. Mumiálna liečba – pôsobenie cez predmety, patriace človekovi
  27. Akupunktúra (pichanie ihličiek), elektroakupunktúra (do ihly sa púšťa elektrický impulz), elektropunktúra (namiesto ihiel pôsobí slabý elektrický prúd, napr. prístroj Stimul, Akudiast), akupunktúra pomocou lasera, aplikátor Kuznecova, akupresúra alebo Shia-tsu – stláčanie tzv. energetických bodov na tele na dosiahnutie rovnováhy jin a jang, magnetoterapia akupunktúrnych bodov, moxovanie – prehrievanie akupunktúrnych bodov teplom (napr. horením paliny, cigarety alebo kuželíka), EAV – prístroj na meranie energie v akupunktúrnych bodoch
  28. Aromaterapia – používanie voňavých esencií pôsobiacich na psychiku a duchovný stav človeka; vonné tyčinky a kadidlá
  29. Homeopatia – pôsobenie vesmírnej energie v špeciálne pripravených a riedených roztokoch alebo pilulkách
  30. Praktiky patriace k poverám: uhlíková voda, okiadzanie bylinami – na „odrobenie“ prekliatia alebo urieknutia
  31. Okultná, satanistická, špiritistická alebo slobodomurárska literatúra , Raymond Moody.
  32. Bojové umenia – najmä tie, ktoré používajú zvláštne energie a symbolické postoje či pohyby napodobňujúce niektoré zvieratá, napr.: Kung-fu, ďalej Aikido, Taekwondo… Vyššie stupne týchto bojových umení majú okultný charakter.
  33. Kultové, okultné a satanistické tetovanie.
  34. Tričká a iné oblečenie s okultnou a satanistickou tematikou.
  35. Okultné a satanistické webové stránky.

Zdroj: modlitba.sk

FARA LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
https://www.faralm.sk/co-vsetko-patri-do-okultizmu/

 

 

Čas máte už iba do zajtra!

O voľbu zo zahraničia treba požiadať do 10. januára 2020

Volič môže požiadať o voľbu poštou formou listu alebo elektronicky – emailom.

Žiadosť o voľbu musí byť doručená buď na adresu obce (obecného úradu) alebo na elektronickú (e-mailovú) adresu, ktorú obec zverejnila na svojom webovom sídle alebo na úradnej tabuli obce na najneskôr 50 dní predo dňom konania volieb (teda najneskôr 10. januára 2020).

Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote obec neprihliada. Ministerstvo vnútra odporúča overiť si doručenie žiadosti priamo na danom obecnom alebo mestskom úrade.

Elektronický formulár na jednoduché vybavenie voľby zo zahraničia pripravila aj nezisková organizácia Slovensko.Digital na svojom webe.

Čítajte viac: https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/i/ako-volit-zo-zahranicia

Spýtali sme sa Richarda Štilichu, ktorý žije v zahraničí, ako vníma možnosť zúčastniť sa volieb.

Volám sa Richard Štilicha a od roku 1999 žijem v Toronte.

Vo všetkých voľbách do NRSR som volil ako oprávnený volič zo zahraničia a tak tomu bude aj v roku 2020.

Napriek tomu že som v zahraničí, nesúhlasím s názorom že zahraniční Slováci by sa nemali miešať do politiky na Slovensku pretože mi nie je ľahostajné akým smerom sa vydá moja krajina kde žije celá moja rodina a keďže situácia nie je najlepšia, snažím sa aj mojim hlasom dopomôcť v zmene ktorá je hlavne v tomto čase veľmi potrebná.

29. Februára budem celému Slovensku veľmi držať palce!

Ak žijete v zahraničí alebo budete v čase volieb v zahraničí, tak využite svoje právo Buďte ako Richard.

7 dní k pokožke bez vrások

Testovala som pre vás prípravok, ktorý zotaví vašu tvár už za sedem dní. Ak sa chystáte na plesovú sezónu a potrebujete sa dať rýchlo do poriadku, tak tento test vám možno dá odpoveď ako na to.

Kliniku ENVY poznám z vlastných skúseností. Osvedčila sa mi pri riešení rôznych zdravotných a drobných estetických problémov. Okrem služieb má značka ENVY aj vlastnú kozmetiku, ktorá je účinná a pomáha udržiavať pokožku vo forme. Ja to kombinujem aj s tvárovou gymnastikou a musím povedať, že výsledky ma tešia.

Keďže sa blíži plesová sezóna, povedala som si, že sa popýtam na nejaký menší zázrak, ktorý by ma vzpružil. Nuž a prišiel návrh otestovať sedemdňovú kúru. Ja som ju nazvala 7 dní k pokožke bez vrások.

7 dní k pokožke bez vrások Balenie 7 ampuliek

Línia Antiaging totiž účinne rieši problémy pokožky, na ktorej sa prejavujú prvé známky starnutia, mimické vrásky na čele a v okolí očí. Čelo sa snažím nepoužívať už od 18 rokov, keď som si povedala, že vyskúšam takzvaný mentálny botox.

Som tým známa – aj keď mnohí, ktorí ma nepoznajú od mladosti si myslia, že mám v čele botox. No nemám. Keďže sa ale usmievam dosť často, zistila som, že ampulky sú výborné riešenie. Prípravok sa veľmi rýchlo vstrebáva do pokožky. Pomáha preto vyplniť, vyhladzovať a intenzívne vypínať pleť práve v okolí úst a očí. A na čele istotne tiež.

Prišlo prvé ráno

Keď prišlo prvé ráno, tešila som sa. Veď ktorá z nás sa neteší, keď leták sľubuje, že budeme krajšie? Ja som si náplň z ampulky rozdelila na ráno a večer. Akokoľvek sa vám zdá ampulka malá – neverte tomu. Obsah som použila tak, že vyšlo aj na krk. To, že na krku je vidno starnutie hádam najviac, asi ani nemusím pripomínať.

Procedúru som opakovala 7 dní. Som spokojná a s čistým svedomím odporúčam každej dáme v najlepších rokoch. Pokožka na tvári je pevnejšia, vypnutá.

7 dní k pokožke bez vrások ampulka

V priloženej informácii som sa dočítala aj o dôvodoch, prečo občas potrebujeme našu pokožku na tvári vzpružiť.

Pôsobením vnútorných i vonkajších faktorov je pleť stále viac a viac náchylnejšia na poškodenie a podráždenie. Následkom prirodzeného, nevyhnutného procesu starnutia je znížená schopnosť pleti regulovať hydratáciu, regenerovať a chrániť seba samu.

Na pleti pozorujeme malé vrásky, je suchšia a začína sa na nej prejavovať ochabnutosť kontúr. Časom sa vrásky prehlbujú, zvýrazňujú a stávajú sa trvalými. Aby sme zabránili prehĺbeniu jednotlivých problémov, už pri prvotných negatívnych zmenách je potrebné upraviť domácu starostlivosť o pokožku.

Zhrnutie mojich skúseností

Sedemdňovka od ENVY je úžasná. A nielen, keď sa chystáte užiť si plesovú sezónu. V dnešnej rýchlej dobe, keď často nemáme čas zájsť pravidelne na kozmetiku je fajn, keď máte po ruke účinné riešenie.

Samozrejme, že aktívny životný štýl a správnu stravu nič nenahradí. Ale vekom je pravidelná starostlivosť o pleť potrebná. Je na mieste. Pretože ak sa o seba nepostaráme, tak niektoré veci už jednoducho nedobehneme. Myslite na to. Ja sa snažím : – )

Čo hovorí odborníčka? Tu sú rady k starostlivosti o pleť od MUDr. Zuzany Kožuchovej

Aký podiel na vzhľade a stave pokožky má pravidelná starostlivosť a kvalita kozmetiky?

Ku kozmetickým prípravkom mám veľmi rezervovaný vzťah. Kto ma pozná, vie, že  na mojej poličke v kúpeľni nájdete toho veľmi málo.  Som totiž zástancom pravidla “menej je vždy viac.“

V súčasnosti prevláda  trend, že už mladučké dievčatká používajú množstvo kozmetických prípravkov, pretože sú ovplyvnené hlavne reklamou. Čestne priznávam, že niekedy ani nemám šajnu, o akých prípravkoch vlastne hovoria. A to je podľa mňa zle. Prečo?

Prirovnávam to k žalúdku. Keď zjete veľa rôznych jedál na jedno posedenie, tak si žalúdok pokazíte. A to sa deje aj s našou pleťou. Čím ju viac budete atakovať nezmyselnými kozmetickými prípravkami, ktoré často obsahujú viac konzervantov a parfumov ako účinných látok, tak okolo tridsiatky si vaša pleť povie “A dosť!”

7 dní k pokožke bez vrások
ENVY 7 dní k pokožke bez vrások

Sama  sa ošetrujem len minimálne, používam skôr séra (tie totiž prenikajú do hĺbky pokožky bez toho, aby jej ublížili) a zásadne sa vyhýbam mastným, výživným a nočným krémom, ktoré pleť doslova zabíjajú. Správny kozmetický prípravok pre mňa je taký, ktorý po piatich minútach po nanesení vôbec na koži necítim.

To znamená že moja pleť ho absorbovala v plnom rozsahu. Inak z týchto poznatkov vyplýva aj samotný projekt ENVY Therapy®.

Ak vás test oslovil – tu nájdete link na kúru.

Krásne dni s peknou pleťou praje Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať…

MUDr. Zuzana Kožuchová: Ako si zachovať prirodzenosť a esprit aj vo vyššom veku

 

 

Kanadský gitarista Jesse Cook v Bratislave

V Ateliéri Babylon odohrá svoj koncert kanadský gitarista Jesse Cook

Jesse Cook vo svojej tvorbe mieša flamenco, jazz aj prvky world music. Je jedenásťnásobným nominantom kanadského ocenenia Juno (kanadská Grammy), z toho získal jedno víťazstvo z roku 2001 za album Free Fall v svetovej hudbe a inštrumentálnych kategóriách.

Tiež je držiteľom rôznych iných prestížnych ocenení a predal celosvetovo viac ako 1,5 milióna nosičov. Ako predkapela sa predstaví bratislavská soul popová kapela BlueZodiac – kapela, ktorá chce ľuďom prinášať dobrú náladu.

Nedávno bratislavská kapela Blue Zodiac predstavila videoklip k debutovému singlu Perfect Day. Posolstvom skladby, v ktorej pätica zachytáva svoj postoj k životu a hudbe, je priniesť ľuďom predovšetkým dobrú náladu.
„Predsa len, dnešná rýchla doba je plná stresov, problémov a ľudia zabúdajú na to, že každý deň vie byť úžasný, nech sa deje čokoľvek. Práve o tom v konečnom dôsledku pojednáva aj text našej skladby,“ vysvetlila pre rádio Košice hlavnú myšlienku piesne speváčka Daniela Obšitníková.
 „Naším zámerom bolo priniesť ľudom v našom debute najmä radosť a úsmev,“ dodala.
Veríme, že si kombináciu hudby Jesse Cooka a skupiny BlueZodiac užijete.
Lístky na koncert TU

Novoročné predsavzatia premeňte na splniteľné ciele

„Takmer 70% ľudí si dáva novoročné predsavzatia, no len málokto ich dokáže dodržať dlhšie ako mesiac.“ Má zmysel  dávať si novoročné predsavzatia?

Na sklonku roku 2019 sme priniesli článok od Jána Dubničku o tom, či má zmysel dávať si novoročné predsavzatia.  https://40plus.sk/ma-zmysel-davat-si-novorocne-predsavzatia/. Dnes pokračujeme s praktickými radami a návodmi, ako na ceste za cieľmi vytrvať. Ako si vytvoriť nové návyky.

Čo je potrebné na vytvorenie nového návyku?

Po prvé opakovanie jeho opakovania. Každý návyk sa začína prvým krokom a prvý krok je potrebné opakovane opakovať. Niečo robíme každý deň, niekedy sa to len snažíme robiť, ale skôr či neskôr sa to stane našim náykom a bude to od nás vyžadovať stále menej úsilia.

Po druhé, pozitívne emócie. Aby sa vytvoril návyk, musí byť „podporovaný“ pozitívnymi emóciami. Nepodarí sa vám vybudovať nový návyk v podmienkach stresu, teda ak budete so sebou bojovať a celé to budú sprevádzať zákazy a obmedzenia. Pri strese je prirodzené, že človek sa podvedome vracia k obvyklému správaniu.

Čím náročnejší návyk budujeme, tým menej pôžitku prináša a tým dlhšie sa ukotvuje a stáva automatickým. Na druhej strane návyk je jednoduchší, efektívnejší a príjemnejší, čím rýchlejšie sa stáva automatickým. Preto je náš emocionálny postoj pri budovaní nového návyku tak dôležitý. Môžete vopred premýšľať o systéme odmien: urobte zoznam vecí, ktoré vás dokážu potešiť a môžu slúžiť ako odmeny.

A čo poviete na metódu Jerryho Seinfelda?

Jerry Seinfeld bol svojho času populárnym  komikom v USA. Seinfeld prišiel na jeden z najjednoduchších a zároveň najúčinnejších spôsobov, ako si udržať povedomie o svojich návykoch a zároveň aj motiváciu potrebnú na ich plnenie. Potrebujete len kalendár a fixku.

Za každý deň, kedy vykonáte nový návyk (novoročné predsavzatie), vyznačíte do kalendára krížik. Po niekoľkých dňoch uvidíte, ako sa spleť krížikov začína podobať reťazi. Vašou jedinou starosťou je túto reťaz nepretrhnúť. Pokúste sa takto vydržať čo najdlhšie, ideálne aspoň štyri týždne.

Doba, za ktorú sa z nového úkonu stane naozajstný návyk, sa rôznia. O tom som písal už vyššie. Spravidla platí, že zábavný a sám o sebe naplňujúci návyk si osvojíme veľmi rýchlo. Naproti tomu návyk, ktorý v sebe nesie výraznejšiu zmenu životného štýlu (pitia vody namiesto alkoholu) môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov.

Akonáhle si nový návyk osvojíte, môžete zvýšiť jeho latku, napríklad ráno cvičiť 10 minút namiesto pôvodných piatich, alebo začať s novým návykom, napríklad s ranným behom alebo jógou. Na ten nový návyk si kúpte fixku inej farby.

Hlavný prínos tejto metódy spočíva v jej zábavnosti.

Odporúčam ju predovšetkým tým, ktorí s návykmi začínajú a nie sú zvyknutí udržiavať si o nich prehľad. Každodenným zaškrtávaním políčok v kalendári si totiž vedľa ozajstného návyku osvojíte aj návyk evidovať návyky.

V rozhovore o svojej práci Jerry Seinfeld prezradil, čo je tajomstvom jeho produktivity. Všetko čo musíte urobiť sú tri jednoduché kroky:

1) Zaobstarajte si veľký kalendár, na ktorom bude zobrazený celý rok.
2) Stanovte si jednu úlohu, ktorú chcete urobiť každý deň a napíšte si ju nad tento kalendár.
3) Vždy keď sa Vám túto úlohu podarí splniť, napíšte si do kalendára veľké X. A nezabudnite osláviť úspech a odmeniť sa.

A kde zobrať motiváciu, disciplínu a pevnú vôľu?

Zmeniť svoje návyky nie je jednoduché, keby to jednoduché bolo, každý to urobí lusknutím prsta a všetci jeme zdravo, pravidelne cvičíme a sme produktívni. Aby sa vám to podarilo, potrebujete motiváciu a disciplínu.

Nájsť vnútornú motiváciu vám môže pomôcť zodpovedanie si otázky, prečo vlastne danú vec robíte. Prečo chcete jesť zdravo, viac spať, viac čítať, piť viac vody atď. Jedna z najdôležitejších otázok, ktorú by ste si mali hneď v úvode položiť, znie: „Prečo to vlastne robím?“.

Potrebujete poznať svoje „Prečo“, dôvod alebo ak chcete zmysel, prečo by ste vôbec mali niečo vo svojom živote zmeniť (vo svojom myslení či správaní). Nasledujú ďalšie, veľmi dôležité otázky: „Prečo chcem niečo zmeniť?“ – „Na čo mi tá zmena bude?“ – „Čo zmenou získam?“ – „Kým sa stanem, keď to zmením?“.

A rovnako vám pomôže, ak budú vaše ciele konkrétne. Čím lepšie si ich viete predstaviť, tým ľahšie bude potom dodržiavanie rutiny.

Bolo dokázané, že človek sa dokáže plne sústrediť a plniť svoje nové návyky až do chvíle, kým nepríde kríza.

V takomto prípade vám pomôže príprava dopredu. Keď budete s krízou vopred počítať (a verte, že príde), bude pre vás ľahšie ju prekonať. Ďalším problémom je silná vôľa, čo je obmedzený zdroj. Nevyhnutné rozhodnutia nás stoja veľa energie.

Aby sme zachovali status quo, často sa to nezaobíde bez silnej vôle, tej vnútornej sily, ktorá nám umožňuje odoprieť si sušienku (alebo prinajmenšom tú druhú) alebo dodržať termín projektu, aj keď by sme najradšej ležali na pláži. Všetci poznáme situácie, v ktorých už silná vôľa došla, píše neurovedec Daniel Eagleman, ktorý sa špecializuje na plasticitu mozgu, v knihe Mozog, váš príbeh.

Psychológ Robert Baumeister a jeho tím sa rozhodli zamerať sa bližšie na túto problematiku. Ich výskum ukázal, že sebakontrola spotrebúva energiu, takže jej už na neskôr veľa nezostáva. Odolávanie pokušeniu, ťažké rozhodnutia alebo akčný prístup spotrebúvajú rovnaký zdroj energie.

Silná vôľa nie je len niečím, čo posilňujeme, ale aj tým, čo intenzívne spotrebúvame.

Čo vám s motiváciou ešte dokáže pomôcť?

Zaznamenávanie. Prvým faktorom je to, že keď si niečo zaznamenávate, máte to na očiach. Viete o tom a môžete si to kedykoľvek skontrolovať. V štúdii spomínanej v knihe Sila zvyku dostali ľudia za úlohu písať si aspoň jeden deň v týždni, čo všetko zjedli. Vyšlo najavo, že tí, ktorí si skutočne zapisovali, začali meniť svoje zvyky, čo nebola požiadavka vedcov.

Tí chceli iba to, aby si ľudia zapisovali. Občas ale platí, že keď niečo vidíte čierne na bielom, pomáha vám to urobiť zmenu. A keď si budete zapisovať (alebo inak zaznamenávať) svoje návyky, máte ich na očiach.

A budete si veľmi dobre vedomí toho, čo robíte. Druhým faktorom je spomínaná motivácia. Zaznamenávaním svojich návykov tiež zaznamenávate svoj pokrok. A ten vás potom motivuje k ďalšiemu pokračovaniu. Keď pred sebou vidíte rad dní, kedy sa vám darilo, nechcete ho prerušiť.

Ako teda urobiť veci možnými?

Použijem na to cyklus osobnej zmeny, ktorý som objavil na britskej stránke bluesky.co.uk. Ten je postavený na troch pilieroch: awareness – conscious choice – conscious change. Poďme si to rozobrať podrobnejšie.

Awareness (povedomie, byť si vedomý/á)

Prečo sa nám zmeny zdajú byť také náročné? Pretože sa ich snažíme robiť zlým smerom, zvonka dnu, to znamená, že sa snažíme zmeniť vonkajšie správanie bez toho, aby sme zmenili spôsob, akým vidíme a vnímame situáciu v našom vnútri. Prvým krokom k zrealizovaniu významnej zmeny je stráviť čas budovaním povedomia.

Pochopiť to „prečo“ tej zmeny na hlbšej, emocionálnej úrovni. Uvedomte si, čo vám prináša vaše aktuálne správanie – robíte to, čo skutočne robiť chcete? Preskúmajte vaše presvedčenia, postoje a predsudky, ktoré ovplyvňujú vaše myslenie a riadia správanie.  Položte si v tejto fáze otázky:·

  • Aké je vaše súčasné správanie alebo spôsob myslenia?·
  • Aký dopad má súčasné správanie alebo spôsob myslenia?·
  • Kedy si to najviac všímate, v akých situáciách to pozorujete?·
  • Akú konkrétnu zmenu chcete realizovať?·
  • Ako bude táto zmena pre vás užitočná? Čo vám prinesie? ·
  • Ako tieto zmeny zlepšia vašu výkonnosť alebo/a váš život?

Conscious Choice (vedomá voľba)

Keď sa zaoberáme tým, prečo robíme to, čo robíme, a prečo sa chceme zmeniť, musíme urobiť skutočne vedomú voľbu o zmene, ktorú urobíme. Akonáhle budeme mať jasno v tom, aká zmena je pre nás naozaj dôležitá a prečo je dôležitá, musíme ju otestovať tým, že vytvoríme emocionálnu predstavu o tom, ako vyzerá.

Položte si otázky:

  • Aké sú výhody / benefity zmeny?·
  • Čo stratíte/získate tým, že sa nezmeníte?·
  • Aká je vaša úroveň odhodlania zmeniť?·
  • Čo všetko sa vám na ceste môže prihodiť?
  • Čo vás môže zastaviť?·
  • Aké sú dôvody, pre ktoré ste predtým zlyhali?·
  • Vzhľadom na tieto skutočnosti, znova sa pozrite na vašu voľbu. Ste pripravení urobiť skutočný záväzok k zmene? (alebo je to niečo, čo by bolo „pekné mať“, ale nestojí za to tvrdo pracovať)·
  • Chcete sa skutočne zmeniť alebo zostať radšej tam, kde ste?·
  • Aká je vaša vedomá voľba?·
  • Aká je vaša úroveň odhodlania (1-10) na vykonanie tejto zmeny?

Conscious Change (vedomá zmena)

Väčšina ľudí robí veľkú chybu, keď si myslí, že keď sa rozhodli zmeniť, stačí urobiť pár krokov správnym smerom a všetko sa zázračne zmení. Nie je tomu tak. Predstavte si, že ste sa rozhodli stať sa profesionálnym inštruktorom paraglidingu, ktorý to však nikdy predtým nerobil.

Čo môžete urobiť? Môžete si okrem iného prečítať nejaké knihy, nájsť inštruktora, kúpiť si klzák, preskúmať trh, zistiť koľko inštruktori zarábajú atď. Osobná zmena správania nie je iná. Najúspešnejšia zmena sa stane, keď ľudia vedome vytvoria správne prostredie, aby zmena mohla nastať. Napríklad získajú pomoc, kúpia si súpravu na šport alebo vytvoria čas.

Urobia to atraktívne tým, že sa zamerajú  na výhody a prínosy zmeny a odmeňujú svoj úspech. Prijímajú pomoc tým, že verejne oznámia začiatok zmeny a dohodnú sa s ľuďmi, aby im poskytovali pravidelnú spätnú väzbu. Rozhodli sa úmyselne praktizovať svoje nové správanie a hodnotia svoj pokrok.

Nevzdávajú sa, keď zlyhajú, vidia to ako priestor na učenie a spôsob budovania osobného povedomia.

Odpovedzte si na otázky:   

  • Aké kroky musíte podniknúť na to, aby ste zmenu zrealizovali?·
  • Potrebujete vykonať nejaké zmeny v domácom alebo pracovnom živote na podporu svojej zmeny?·
  • Aké rutiny môžete zmeniť, aby ste si zmenu uľahčili? (napríklad nechať bežeckú obuv na konci postele, vedome nakupovať jedlo do chladničky a vyhnúť sa sladkému)·
  • K akému druhu zámernej činnosti sa zaviažete?·
  • Aký bude váš proces preskúmania stavu a reflexie?·
  • Potrebujete získať určité špecifické zručnosti alebo vedomosti?·
  • Aké budú vaše silné otázky alebo vyhlásenia, ktoré vám pomôžu v kritických časoch zostať zapojení? (napríklad keď ste sa dostanete do starých vzorcov myslenia či správania)·
  • Ak zistíte, že sa vyhýbate niektorým aktivitám, prehodnoťte svoje záväzky.·
  • Aké budete merať dosiahnutý úspech?·
  • Ako zabezpečíte, že zostanete sústredení na túto voľbu?·
  • Ako zabezpečíte, že s veľkým nadšením nebudete lietať v oblakoch a potom sa vrátiť späť?

Novoročné predsavzatia premeňte na splniteľné ciele

Mnohé predsavzatia ostávajú aj po Novom roku len v rovine želania. Ak ho skutočne chcete premeniť v realitu, je dôležité vytýčiť si cieľ. Napríklad ak si ako predsavzatie dáte „chcem sa naučiť po anglicky“ alebo „mala by som schudnúť“, tak ide len o prianie.

Je to ako keby ste si pýtali lístok na vlak a keď by sa vás pokladník opýtal, kam chcete cestovať, tak mu odpoviete: „To je jedno, dajte mi nejaký lístok.“ Ďaleko by ste veru nezašli.

Predsavzatia dodržíte len vtedy, ak sa na celú vec pozriete realisticky. Vytýčte si ciele, ktoré sú splniteľné. Napríklad schudnúť 10 kilogramov za mesiac nie je veľmi reálne a ani zdravé. Takýto záväzok sa vám podarí len ťažko dodržať a vy budete z pocitu zlyhania zbytočne frustrovaní.

Dôvody prečo meditovať a cvičiť yogu

Stanovte si konkrétne ciele.

Definujte svoje ciele čo najkonkrétnejšie. Namiesto „Tento rok schudnem!“ si povedzte „Do leta zhodím presne toľko kíl, aby som mohla nosiť veľkosť M“. Kúpte si pekné tričko alebo plavky veľkosti M, ktoré Vašu túžbu a motiváciu ešte posilnia.

Ak si poviete tento rok prestanem fajčiť, máte 12 mesiacov na to, aby ste s tým skoncovali. A nájsť akúkoľvek výhovorku, prečo toto nie je ten správny moment, je to najjednoduchšie. Skúste si stanoviť obdobie, do ktorého prestanete fajčiť alebo počet cigariet, na ktoré svoj zlozvyk obmedzíte.

Menej je viac a pomaly ďalej zájdeš

Ak už máte stanovený konkrétny cieľ, rozdeľte si ho na menšie, znesiteľnejšie etapy. Po úspešnom dosiahnutí jednotlivých etáp, budete mať so seba nie len dobrý pocit, ale aj motiváciu pokračovať ďalej.

Pokračovanie témy Novoročné predsavzatia premeňte na splniteľné ciele prinesieme o týždeň. Bude aj o to, ako si vytvoriť mapu k cieľom a zadefinovať si cestu. Aj vďaka technike.

Ján Dubnička

Autor je kouč a lektor – Satisfactory

Použitá literatúra:

BURNETT, Dean: Mozek sabotér. Praha: Nakladatelství Pavel Dobrovodský – BETA, 2016

DUHIGG, Charles: Sila zvyku. Bratislava: Tatran, 2013

EAGLEMAN, David: Mozog. Váš príbeh. Bratislava: BizBooks, 2017

ROCK, David: Leadership s klidnou myslí. Praha: Pragma, 2009

https://jamesclear.com/new-habit

https://blue-sky.co.uk/new-years-resolutions-the-personal-change-cycle/

Sme vo svojom tele kráľom alebo odsúdencom?

To ako sa cítime a ako vnímame seba a svoju osobu je omnoho dôležitejšie než to, ako vyzeráme.

Sme vo svojom tele kráľom alebo odsúdencom?

Dnešná doba je veľmi povrchná a rýchla. Ľudia sa posudzujú podľa výzoru alebo imidžu a materiálnych statkov. Sú toho plné sociálne siete-filtre. A realita sa stráca. Samé fit telá, krásne tváre….ale čo je skutočne za nimi?

Kde sú reálni ľudia, čo sa pasujú s každodennými problémami, čo padajú a zdvíhajú sa, čo robia chyby a nie sú dokonalí?

Je krása za cenu zdravia a pokoja? A na úkor iných hodnôt? Je to len pozlátko? Alebo naopak je krása celistvá a dopĺňa skutočnú vnútornú energiu lásky a porozumenia?

Tiež treba povedať, že vonkajšia krása je vecou vkusu. Čo je pre niekoho krásne, pre druhého nemusí byť. To, čo si myslia iní, nie je podstatné. Dôležité je, čo si o sebe myslíme my sami. Buď nás to podporí, alebo nás to ničí!

Vonkajšie statky sa dávajú na piedestál akoby niektorí boli viac ako iní, lebo dosiahol viac alebo vlastní viac alebo má o to väčší vplyv.

Je to ale SKUTOČNE TAK?

Nie nehovorím, že peniaze a bohatstvo sú zlé, to určite nie. Ani krása a vonkajšia starostlivosť určite nie…Skôr ide o to, ako sa nadobudli, akou činnosťou a akú filozofiu vo svete napĺňajú. Akú energiu so sebou nesú. Hm…

A toto treba rozlišovať vo všetkom. Nie pozlátko ale skutočné hodnoty, ktoré robia tento svet lepším.

Je dôležité sa o seba starať a snažiť sa žiť zdravo. Je to o vzťahu k sebe, ale vždy treba brať osobu ako celok a nesúdiť, pokiaľ nevieme, čo všetko má za sebou. Aké rany utŕžila. Mať rád seba a dopriať si, to nás v minulosti neučili, a preto to môže byť mnohokrát ťažké, hlavne keď máme zodpovednosť za druhých a plné ruky práce.

Dnes už však vieme, že je to podmienkou našej sily a lásky…

Len vtedy sa dá skutočne dlhodobo rozdávať, keď aj dopĺňame a rešpektujeme svoje potreby. A hlavne sa zamyslieť, keď nepoznáme celý príbeh osoby, ktorú súdime. Mnohokrát ľudia, o ktorých sa nepíše a nikto o nich nevie, konajú viac dobrých skutkov. Nerobia to pre imidž alebo prestíž. Robia to z vlastného presvedčenia a zmyslu, ktorý to má pre nich a ostatných.

Aké hodnoty sú skutočne dôležité? Sme vo svojom tele kráľom alebo odsúdencom?

Nela Sullens

Autorka je certifikovaná lektorka a výživová poradkyňa 

Tu nájdete link na Neline programy, ktoré práve štartujú!

https://www.facebook.com/nelasullens/videos/598093347632886/

Nela bude i súčasťou nášho Víkendového Reštartu tela a mysle.

Pridajte sa:)

ZMENA TERMÍNU Víkendový Reštart Tela a Mysle | Wellness Hotel Kontakt

 

 

Ako odpovedať na klasické otázky personalistov?

Chcete sa aj po 40 zamestnať podľa svojich predstáv? Časť tretia.

Ako (ani po 40) neprísť o dobrý job

Niečo viac o otázkach  personalistov a ďalšie tipy a triky v rámci prípravy na pohovor alebo: Ako odpovedať na klasické otázky personalistov?

Keď si konečne ujasníte, čo vlastne hľadáte, posielate svoju odpoveď na konkrétny inzerát. Stáva sa z vás Kandidát a začínate sa pripravovať na pohovor. Nemusíte čakať s prípravou, až vás pozvú. Isteže, nemusia vás pozvať vôbec, ale počítajte s tým, že ak sa hlásite napríklad do korporácie, na 90% vám najprv zavolajú a preveria si, či skutočne spĺňate základné predpoklady na danú pozíciu.

A tu si hlavne vy musíte byť stopercentne istí, že ich spĺňate.

Personálny pohovor trvá obvykle 1 hodinu. Personalisti si zvyknú „zabrať“ pre prezentáciu spoločnosti a pozície niekedy aj väčšinu času, zvlášť, keď ste tichší typ. Majú to naučené a mali by byť na vás pripravení.

Chcem, aby ste si uvedomili, že nemáte na to, aby ste ho (alebo ich) presvedčili celú hodinu, ale približne 30-40 minút. A to môže pri vašej príprave rozhodnúť. Treba to maximálne využiť vo svoj prospech.  Či zaujmete alebo nie, o tom rozhodujete vy.

Tu sú základné okruhy otázok, na ktoré je dobré sa pripraviť a zistíte ako odpovedať na klasické otázky personalistov:

  1. Prečo ste sa prihlásili na túto pozíciu?

Je dobré, že v tom máte jasno, a je ešte lepšie, že ste si to prežuli už pred poslaním odpovede na inzerát.

  1. Prečo práve naša spoločnosť? Čo o nás viete?

VŽDY si dobre naštudujte  maximum informácií o spoločnosti, do ktorej sa hlásite, zvlášť o oblasti, v ktorej chcete pracovať. Napríklad ako finančného manažéra vás určite bude zaujímať výročná správa, finančné výsledky, stratégia firmy, správy z médií, atď. Ako učiteľa zase história školy, publikačná činnosť jej vedenia, víťazstvá v súťažiach, ocenenia, atď.

  1. Povedzte mi niečo o sebe.

Hlavne nekecajte. Hovorte otvorene a stručne. Skôr ako si spoločne prejdete vaše CV, fakt povedzte pár viet o sebe. Niečo, čo človeku oproti vám, ktorý vás vidí po prvý a možno aj poslednýkrát, povie o vás viac než celé CV. Nie to, že ste vydatá a máte 3 deti, na ktoré ste nesmierne hrdá. Takto to funguje v časti Hoby a iné záujmy.

Ak sa hlásite na pozíciu senior marketing špecialista bude sa od vás očakávať, že máte už nejakú prax, úspech v aspoň jednom väčšom medzinárodnom marketingovom projekte. Ak ste viedli hoci len virtuálny tím a táto pozícia si vyžaduje vedenie ľudí, je fajn to spomenúť hneď v úvodných vetách.

  1. Na akých projektoch ste pracovali?

Viedli, zakladali, hodnotili…. Tu je dôležité  v príprave spomenúť si  na všetky projekty s dobrým koncom. Nespoliehajte sa na to, že tomu personalista nerozumie (opovážte sa povedať „Akoby som vám to vysvetlil, aby ste tomu rozumeli aj vy…“).

Ak sa s obsadením pozície ponáhľajú, je celkom reálne, že už na prvej schôdzke bude aj manažér tejto pozície a ten si vás v prípade, že blafujete, dokonale vychutná. Ak niektorej otázke  nerozumiete, alebo potrebujete viac informácií, pýtajte sa. Zvlášť v prípade, že sa pohovor vedie v cudzom jazyku, je nevyhnutné, aby ste všetkému rozumeli presne a jasne (overujte si, že ste zrozumiteľní aj vy).

  1. Povedzte mi vaše tri silné a tri slabé stránky.

Toto je celkom citlivá vec. Tu sa zvyknú kandidáti zaseknúť. Niektorí povedia horko ťažko jednu, dve silné stránky spôsobom  – „No ja neviem…som pracovitá…asi….“ Ale v slabých stránkach akoby si kandidáti libovali. „ Niekedy chodím neskoro, ale zase to dobehnem, lebo nechodím na obedy. Ja keď sa zažeriem do práce,…“ Celé zle.

Dajte si prosím tú námahu a v príprave tomu venujte dosť času. Sústreďte sa na pozitíva. Ak aj máte nejaké slabé stránky, väčšinou ich viete riešiť a viete to aj dobre povedať. Takže ako zistíte, aké máte silné stránky, ak to neviete definovať vy sami? Určite ste už niekedy boli hodnotení, pozrite sa, čo si vaši kolegovia a nadriadení najviac považovali.

Pýtajte sa ľudí okolo seba, ako vás vnímajú a čo považujú za vaše silné stránky.  Ja viem, že ich máte veľa, stačia tri najsilnejšie.

Alebo kontaktujte kouča, kariérneho poradcu…

  1. Prečo by sme si mali vybrať práve vás?

Nuž, pretože ste nadšení a pripravení! Nie, robím si žarty. Fakt, postavte sa pred zrkadlo a povedzte si nahlas, prečo by mali vybrať práve vás? Smejete sa? Dajte aspoň tri dôvody. Keď sa prestanete smiať, nájdete aj tie.

Ak napríklad hľadajú seniornejšieho personalistu do tímu HR v obchodnej spoločnosti, o ktorej viete, že ohlásila v budúcom roku zmeny v časti svojho portfólia, bude im pravdepodobne imponovať, ak sa budete (reálne) vnímať ako skúsený špecialista, ktorý týmto alebo niečím podobným už prešiel a vie čo je treba robiť.

  1. Ktorý z vašich úspechov považujete za najväčší?

Tu sa obvykle kandidát spýta: Myslíte v pracovnom alebo osobnom živote. No hádajte. Je to v zásade na vás, ale odporúčam počas celého rozhovoru nezabudnúť, kvôli čomu tam ste. A teda aj na túto otázku skúste odpovedať priamo a presne.

Personalistu/Manažéra to vážne zaujíma, pretože na tomto konkrétnom príklade sa o vás možno dozvie najviac. Ktorý z projektov si vás pekne odskúšal, najviac ste sa na ňom naučili, mali ste aj po komplikáciách úspech, lebo ste vedeli komunikovať, podporiť, motivovať, viesť … či ísť do istého prijateľného rizika.

  1. Prípadové štúdie.

Čím vyššia pozícia, tým viac ich bude. Je to ok a pripravte sa na to. Môžu to byť otázky typu „Čo by ste robili, keby…“ alebo zadania, kde vám ako účtovníkovi dajú haldu papierov a vy máte dve hodiny na to, aby ste spravili prvý nástrel súvahy. Niektorí manažéri (nie personalisti) si overujú schopnosti potencionálnych zamestnancov na takzvaných rýchlovkách, teda si s vami zahrajú prípadovú štúdiu naživo.

„Vy budete majster a ja s kolegyňou budeme prekladači, čo stále chodia do práce neskoro. Nie vždy a veľa, ale je to dosť na to, aby to bolo treba riešiť. Takže máte 5 minút na premyslenie stratégie a poďme si to zahrať. Máte otázky?“

Ak ste si dobre premysleli výber pozície, na ktorú sa hlásite, toto by vám nemalo robiť problém. Ale skúste si to nanečisto doma s niekým, kto vás pozná a chce vám pomôcť. Niekedy to vie prekvapiť aj skúseného borca.

Na čo tiež v prípravnej fáze nezabudnite:

  1. Na to, aby ste urobili na personalistu dobrý dojem, máte prvých 20 sekúnd. A na to, aby ste dobrý dojem úplne pokazili 59 minút a 40 sekúnd.
  2. Svojmu zovňajšku preto tiež venujte nejakú minútku.
  3. Odpovedajte len na položené otázky. Je rozdiel, či sa personalista pýta ČO, KEDY alebo AKO.
  4. V CV prosím nezanechávajte žiadne biele miesta. Ak ste boli nezamestnaní, tak ste boli nezamestnaní. Asi ste si počas toho neváľali šunky na Baha, ale ste sa niečomu naučili, niečo si oddreli, tak sa za to nehanbite.Ak ste mali „sabatikal“ teda ste boli dobrovoľne nezamestnaní, tak ste si oddýchli. Na tom predsa nie je nič zlé. Naopak, verím, že ste napríklad pri cestovaní využili svoj potenciál, oživili iné zručnosti a naučili sa trebárs nový jazyk. To všetko dodá vášmu obrazu ten správny odtieň.
  5. Schôdzku organizuje personalista. Ten ponúka a navrhuje termín. Snažte sa mať pri dohováraní termínu poruke kalendár a súhlaste len s takým termínom, pri ktorom ste si na 100 percent istí, že stihnete prísť a budete v pohode.V prípade, že sa stane niečo nepredvídateľné a vy nebudete môcť prísť, alebo idete neskoro, VŽDY kontaktujte personalistu VOPRED a vysvetlite situáciu tak skoro ako je to možné. Je to jedno zo základných kompetencií schopného kandidáta.

____________________________________________________________________________

  1. Pod čiarou pre tých, ktorí už na pohovor idú.

    Pri rozlúčke, kedy personalista prechádza do „neformálneho módu“ a vám sa zdá, že to máte za sebou – pamätajte, že nemáte nič. Sústreďte sa do poslednej sekundy pohovoru. Je to vaše dielo. Pri odchode sa poďakujte a spýtajte sa, akou formou dostanete spätnú väzbu.

Nuž a na záver mi nedá nepovedať pár slov aj na adresu tých, čo vedú personálne pohovory. Dostávame do redakcie totiž veľa ohlasov s negatívnymi skúsenosťami z výberových konaní.

Niektorí čitatelia sú sklamaní, pretože majú pocit, že s nimi personalisti nehrali počas pohovoru fér, kládli im nezvyklé otázky týkajúce sa ich veku, stavu, nedostali spätnú väzbu, ak neuspeli, skrátka takto vedený personálny pohovor pokladajú za neprofesionálny.

Uisťujem vás, že personalisti nie sú žiadni zlomyseľní škriatkovia, ktorých teší, že vás nevzali a že máte z pohovoru zlý pocit. Ich najdôležitejšou úlohou v procese zamestnávania je včas a správne personálne zabezpečiť voľné pracovné miesta.

To znamená, že musia pozíciu spoločne s manažérom profilovať, hľadať na trhu práce kandidátov, ktorých treba kontaktovať, potom tzv. screenovať (zisťovať telefonicky základné predpoklady), zorganizovať prvé stretnutie, pomôcť manažérovi vyhodnocovať kandidátov, pripravovať odporúčania, komunikovať rozhodnutie, pripraviť nástup víťaza a uzavrieť výberové konanie.

Teda nájsť pre určenú pozíciu správneho zamestnanca  v správnom čase. A teraz si predstavte, že majú takýchto výberových konaní oveľa, oveľa viac. Tým som nechcela povedať, že majú veľa práce a – hold máme prijať, že niektorí nemajú čas byť profesionálni a ľudskí napríklad pri dávaní spätnej väzby.

Naopak, chcela som povedať, že ich práca je komplexná a sú to väčšinou kvalitní špecialisti. Ak aj napriek tomu nastane pochybenie, a ja verím, že sa tak niekedy deje, ide zväčša o individuálne ľudské zlyhanie a tak by sme k tomu aj mali pristupovať.

Dáša Polievková, kouč, mentor, HR manager

www.cattcoaching.sk

Predošlé články zo seriálu:

Chcete sa po štyridsiatke zamestnať podľa predstáv?

Chcete sa aj po 40ke zamestnať podľa svojich predstáv?

Koláč Štedrák nemusí byť na Štedrý večer

Už si ani nepamätám, od koho mám tento recept. V mojom detstve som ho nepoznala a keď som ho niekde jedla, veľmi mi chutil. Kysnuté cesto som veľmi nevedela robiť tak prvý krát to bola pre mňa obrovská výzva.

Vedeli ste, že názov koláču Štedrák je odvodený od slova štedrý a nie od Štedrá večera? Suroviny, ktoré do neho dávame nešetríme ale štedro pridáme. Preto koláč Štedrák nemusí byť na Štedrý večer.

Recept ako pripraviť Štedrák – koláč vhodný nielen na Vianoce

Kysnutého cesta ide minimálne, musíme sa posnažiť vyvaľkať ho úplne tenké a plnky dávame naozaj štedro. Na Štedrý večer a vianočné sviatky má väčšina z nás napečených veľa rôznych dobrôt, šalátu, ryby, kapustnice, šošovicovej, či hríbovej polievky a na štedrák väčšinou nezostane miesto. Pretože je extrémne sýty a my už ideme do prasknutia.

Aby sme si vychutnali túto dobrotu, zvyknem ho piecť až neskôr a to medzi sviatkami a berieme si ho na lyžovačku, kde si ho vychutnávame pri raňajkách. Samozrejme, upiecť si ho môžeme kedykoľvek máme dostatočné množstvo gurmánov okolo seba.

Tak poďme štedro na Štedrák

Cesto:

½ kg polohrubej (alebo hladkej) múky

3 dcl mlieko (vlažné)

1 kocka kvasnice (20 g)

125 g maslo

1 lyžica cukru

Z mlieka, cukru, kvasníc spravíme kvások, potom pridáme múku, roztopené maslo a vypracujeme cesto a necháme vykysnúť na teplom mieste.

Ak robíme na veľký plech, odporúčam cesto spraviť z ¾ kg múky (maslo a mlieko pridáme úmerne).

Počas kysnutia pripravíme 4 plnky na koláč Štedrák:

1.plnka – orechová

1,5 dcl mlieka dáme variť do hrnca, pridáme 1 vanilkový cukor a 80 g cukru, po zovretí vypnem a pridáme 210 g pomletých orechov (ak je to príliš husté, môžeme pridať trochu mlieka)

2.plnka – lekvárová

200 – 250 g slivkového lekváru ( pridáme trochu vody a premiešame aby sa dal ľahko rozotrieť na cesto)

3.plnka – maková

1,5 dcl mlieka dáme variť do hrnca, pridáme 1 vanilkový cukor a 120 g cukru, 10 g masla, po zovretí vypnem a pridáme 200 g mletého maku, môžeme pridať za lyžicu slivkového lekváru (ak je to príliš husté, môžeme pridať trochu mlieka)

4.plnka – tvarohová

300 g tučného hrudkovaného tvarohu, pridáme 1 vanilkový cukor a 80 g cukru, 80 g masla, hrozienka. Maslo s cukrom a vajíčkami vyšľaháme a pridáme tvaroh.

Postup a recept ako pripraviť Štedrák – koláč

Vykysnuté cesto rozdelíme na 5 rovnakých dielov, plech/pekáč vymastíme a položíme vyvaľkané cesto, na to orechovú plnku, potom cesto a rozotrieme lekvár, potom cesto a na to makovú plnku, opäť cesto a tvarohovú plnku. Z posledného cesta si spravíme šulčeky/valčeky/pásiky a spravíme mriežku na poslednú tvarohovú vrstvu. Do každého okienka vložíme jedno hrozienko.

Na záver mriežku potrieme rozšľahaným vajíčkom.

Rúra cca 175 stupňov cca 30-40 min. Ak sa pripeká, odporúčam prikryť papierom na pečenie.

Dobrú chuť a napíšte, či sa podaril aj vám.

Mária Okálová

Koláč Štedrák nemusí byť na Štedrý večer

 

 

 

Dovoľme si snívať po celý život

0

Nech nás čas Vianočný sprevádza po všetky dni… Dovoľme si snívať po celý život. Sny nám môžu pomôcť, keď nám bude clivo…

Vianoce, čas zázrakov (za dverami domovov). Tento text je inšpirovaný článkom, ktorý napísala Zorka Vypušťáková

Na snehu i na blate, sú rovnako krásne.
Svetielkami stromčekov, vždy lákajú básne.
Cítime sa zrazu ináč, sme viac na mäkko.
V našich srdciach jemne hreje, teplý plamienok.

V tento deň si smieme želať, všetko nemožné.
Fantázia hraníc nemá, tak snom pomôžme!
Čary sa nás zľahka zmocnia, cválaš na koni,
ja som víla a ty rytier, veľmi odvážny.

Steny žijú tieňmi sviečok, tam je tmavý les!
Tajomne sa deka dvíha, spí pod ňou náš pes??
Za matracmi máme skrýšu, pozor na draka!!!
Možno že ho vôňa medu, z nory vyláka.

Kráľovná nám želá šťastie bez zbytočných múk,
z dračej nory ozýva sa, prečudesný zvuk.
Znie jak chrapot, zvláštne vytie.
„Držíš pevne meč?
Hneď jak plameň ohňa zočíš, ber sa stade preč!“

Chrapot silnie, ty si v strehu.
„Lezie z nory von?“
Si napätý ako struna.
„Čo ak spáli dom?!“
Ako prvá na pevnú zem, laba dopadne,
teraz na nás asi strašná, hlava vykúkne.

Vtom prichádza kráľovná, s iskrou svetla v oku,
ladne kráča k drakovi, ktorý spí na boku.
Labu vsunie pod deku, pod ktorou drak dýcha,
nežne dlaňou pohladí, vtom chrapot utícha.

Volá na nás jemným hlasom, od draka preč ženie,
do kuchyne, kde má pre nás, dáke prekvapenie.
„Ocko je dnes unavený, nechajte ho spať.
Sadnite si ku mne, na zem. Budem vám čítať.“

„Usaďte sa pohodlne, zatvorte si očká,
za viečkami môže začať, nová rozprávočka.“

Blanka Hegedűšová

Poznámka redakcie:

Teší nás, že náš magazín je inšpiratívnym miestom. Miestom kde sa jednotliví tvorcovia inšpirujú navzájom a vďaka tomu vznikajú ďalšie texty, ktoré niekedy pohladia na duši, inokedy popchnú vpred. Krásny celý rok 2020. A dovoľme si snívať po celý život.

Tvoja hlava nie je smetný kôš

0

Zdenka Bučeková  nám prispieva do magazínu emotívnymi textami. Ten najnovší je o tom, že  niekedy treba z hlavy a mysle povyhadzovať niektoré veci. Psychológovia tomu hovoria duševná psychohygiena. Zdenka to nazýva upratovaním.

Tvoja hlava nie je smetný kôš

Chcem upratovať, otvorím dvere a všetko sa na mňa zosype …

Kričím – Bože prečo, za čo –  a odpoveď znie  – lebo tvoja hlava nie je smetný kôš, veď aj ten treba niekedy vyniesť, vysypať,  aby sa mohol znova naplniť.

Dávno si to neurobila, len všetko skladuješ, ukladáš niekam do najtmavšieho kúta. Čo myslíš, zmizne to odtiaľ samé ? Nie, mýliš sa,  hlava si pamätá všetko , dokonca aj tvoje narodenie, aj keď tomu nechceš uveriť, aj úplne prvý pohľad do očí tvojej matky, tvoje rozbité kolená, prvú lásku, tvoj prvý výlet s rodičmi, prvé blicovanie zo školy,  tvoju zlosť, svadbu, pôrody ….

Tvoje všetko, všetky tvoje prvé zážitky…

Zrazu sa ti zatočí hlava a sadáš si ticho na stoličku. Upratujes si v hlave, no myšlienky sú rýchle, skáčeš v nich v čase …

Nič nedáva zmysel.

Kričíš od zlosti, že už dosť, chceš dýchať, chceš žiť prítomným okamihom , nechceš sa vracať do minulosti , tá je dávno preč a ty ju nezmeníš .

Všetko si začneš uvedomovať, ale trápi ťa myšlienka , prečo si nekonala inak , prečo si dopustila veci , ktoré sa nemali stať , prečo si reagovala tak ako si reagovala …

Prečo prečo prečo …

Odpoveď neexistuje, nikto ti neodpovie, len ty sama musíš vedieť prečo.

Možno ťa nemrzí nič z toho, čo si urobila, mrzí ťa len rozhodnutie , ktoré si urobila pre nesprávnych ľudí, ktorí to brali ako samozrejmosť …a ty si prišla o všetko, musíš klamať, aby si nezranila druhých, lebo ich miluješ viac ako seba.

Nechceš počúvať otázky  človeka, ktorému nemôžeš povedať pravdu, pritom je to človek, ktorý od tvojho narodenia stál pri tvojom boku a vždy ti hovoril  –  mne môžeš povedať čokoľvek, som tvoja matka a nech urobíš hocičo, vždy budem stáť po tvojom boku .

Máš slzy v očiach a pred sebou človeka, ktorý ťa priviedol na tento svet, miluješ ho, ale nevládzeš odpovedať, lebo vieš, že prídu výčitky, vieš to, a preto mlčíš .

Otázky, otázky, samé otázky … a aj tie uložíš do špajze …

Kto ti pomôže?

Ach to svedomie ….

Keby som ho radšej nemala, ale to by som nebola človek s mäkkým srdcom.

Zrazu počujem jej hlas v hlave – ty raz na tu dobrotu doplatíš.

Ach mama, kde si? Je to tvoj hlas.  Áno, mala si pravdu vo všetkom …

Prečo som viac nepočúvala tvoje rady?

Už je neskoro …

Pohár pretiekol …

Koniec…

Zatváraš špajzu  s vedomím , že zajtra ju upraceš.

Zajtra, zajtra, zajtra.

Moja rada pre vás :

Nerobte to takto! Tú svoju špajzu myšlienok upracte hneď, ako ju otvoríte.

Ak to nedokážete, budete ju otvárať dovtedy , kým sa nezbláznite a to predsa nechcete …

Už viem, že život nás skúša, preto hovorte pravdu, nech je akokoľvek krutá .

Pravda či milosrdná lož?

Vyberte si ….čo je lepšie ….

Želám vám z celého srdca veľa šťastia pri rozhodovaní.

Zdenka Bučeková

Ako získať konštruktívnu spätnú väzbu z pohovoru, keď ste neuspeli?

Jedna moja klientka (42r.) ma privítala na stretnutí s roztrpčeným nepochopením z odpovede svojho potenciálneho zamestnávateľa. Zúčastnila sa pohovoru, kde si podľa všetkého viedla veľmi dobre.

Nasvedčovali o tom výsledky testov, vzájomné medziľudské sympatie, nakoniec aj samotný fakt, že postúpila cez dve výberová kolá spomedzi 7 iných účastníkov.Po týždni sa jej dostalo len strohej odpovede :

„Ďakujeme za účasť, vybrali sme si iného kandidáta“

Samozrejme, že jej takáto odpoveď nestačila a veľmi chcela vedieť „reálny dôvod“ prečo si ju nevybrali. O to viac, keďže z pohovorov mala veľmi dobrý pocit a už si aj predstavovala, ako bude s radosťou pracovať pre danú spoločnosť

Zažila už viacero neúspešných výberových konaní, no tento jej, zdá sa, obzvlášť ležal v žalúdku. Bola rozhodnutá volať do firmy a spýtať sa ich : „Prečo ste ma nevybrali?“

Porozprávali sme sa na tému ako získať konštruktívnu spätnú väzbu z pohovoru, keď ste neuspeli…

Ja: „O čo ti ide?“.

Ona : „Chcem to vedieť.“
Ja : „Čo chceš vedieť?“
Ona : „Dôvod prečo ma nezobrali.“
Ja: „Môžeš sa to dozvedieť, ale miera úprimnosti toho čo ti povedia, záleží od toho ako sa na to spýtaš. Keď sa ťa niekto spýta napr. – Prečo si niečo nespravila? – ako sa pritom cítiš?
Ona : „No…nie moc dobre, znie mi to ako by mi to vyčítal.“

Ja : „Presne tak, otázka začínajúca na „prečo“ je v našom kontexte používania chápaná často ako výčitka alebo v lepšom prípade pozvánka na intelektuálne debaty – prečo je svet nespravodlivý… atď“
Ona : „Ako sa mám teda spýtať?“
Ja : „Skús sa namiesto zisťovania dôvodu, prečo ťa nevybrali, zamerať na to, čo by si mala do budúcna spraviť, aby si bola pre nich ideálny kandidát. Vtedy sa tvoj budúci zamestnávateľ dostane do pozície, kde nebude obviňovaný, naopak bude požiadaný o radu a pomoc. A v tejto pozícií je ľuďom oveľa príjemnejšie a sú aj viac otvorení pri dávaní spätnej väzby.“

Ona : „Aha….to mi dáva zmysel.“
Ja : „Ideálne je zamerať sa na to, o čo ti vlastne aj reálne ide, teda o rozvoj a rast samej seba.“
Napríklad : Ďakujem za informáciu, keďže som však človek, ktorý sa chce stále zlepšovať, rada by som vedela, čo by som sa mala do budúcna naučiť a zlepšiť, aby som bola pre Vás ideálny kandidát?

Doplňujúce otázky, ktoré môžu pomôcť k získaniu detailov

Potom ešte môžeš rozvinúť odpovede ďalšími otázkami : Ako by to malo vyzerať? Čo konkrétne máte na mysli? Čo by ste mi teda odporúčali?

Je však možné, že sa ani po takto vypýtanej spätnej väzbe nedozvieš odpoveď, ktorá by ťa uspokojila. Rozhodne však zvýšiš svoju šancu dozvedieť sa niečo konštruktívne, čo ti pomôže do budúcna. 

Navyše vyšleš signál, že si človek, ktorý chce na sebe pracovať a to je veľmi cenná vlastnosť pre každého zamestnávateľa. 

Prinajhoršom budeš počuť z druhej strany len „zaskočené koktanie“ a to je pre teba tiež signál o kvalite tvojho budúceho zamestnávateľa.

Mgr. Branislav Hromadacertifikovaný kouč, tréner soft skills zručností (filozof, a vládca vesmíru…)

Úžasná držková polievka na Nový rok

Máte radi držkovú?

„Ja som držkovú odjakživa nemal rád. Vyslovene som ju neznášal. Keď ju varil otec so susedom, bol odporný smrad v celom dome!“ oduševnene sa rozrozprával Sven.

Boli sme na vianočnom večierku v baťovskom domčeku v Baťovanoch (rozumej: v Partizánskom) a v našej časti stola sme sa vyhli politikárčeniu aj vtipom, rozprávali sme sa o umení, talente, disciplíne, ako ceste k cieľu, Baťovi a Zlíne. A nakoniec sme sa, ani neviem ako, dostali k držkovej.

„Ja som ju ani nikdy nejedol. Len som si pomyslel na držkovú a cítil som ten smrad,“ zvraštil celú tvár Sven, akoby ho aj teraz prenasledoval ten pach.

Ja som držkovú nikdy nejedla.

A ani som sa nechystala. Jednak sme nemali držkovú rodinnú tradíciu (nikdy som nepočula o nikom z rodiny, že by ju jedol alebo mal rád) a jednak ma to nijako nelákalo: už pri pohľade na plávajúce kúsky vnútorností ma hneď prešla chuť aj hlad.

„Keď sme začali robiť polievky a moji spoločníci navrhli, aby sme robili držkovú, ostro som to odmietol. Držkovú?! To nikto nebude jesť! Prídeme o zákazníkov! Kto by vydržal ten smrad?!“ vysvetľoval ďalej Sven a ja chápem jeho rozhorčenie. Polievky, ktoré predávajú v ich osúchovom kráľovstve sú úžasné. No na držkovú by som tam nešla.

„Ale oni to nevzdali, navarili držkovú a dali mi ochutnať. A vtedy som zmenil názor. Tá držková je úžasná! Naša kuchárka Monika ju varí od štvrtej ráno a keď prídem na ôsmu do práce, pridáva do nej už len posledné ingrediencie.

Povie mi, aby som nastavil ruky a nasype mi do nich kopec majoránky! Tá konzistencia a vôňa! To je niečo neskutočné! Hneď si ju musím odfotiť a pošlem ju pár kamarátom, ktorí majú radi držkovú. Varíme ju dvakrát do týždňa a vždy ráno prídu držkári na tú našu držkovú. Neprejde pol hodina a máme predaných niekoľko desiatok porcií!“

Sven nám ukázal fotky držkových a aj keď sa stôl na párty prehýbal všelijakými dobrotami a už sme boli plní, mala som pocit, že ak by teraz zázračne Sven vytiahol „z klobúka“ hrniec s držkovou, tých pár desiatok porcií by hneď našlo svojich stravníkov. A ja by som bola medzi nimi.

„Tak dlho som ohŕňal nos nad takou dobrotou! Neuveriteľné!“ s úsmevom krútil hlavou Sven a ja som si v duchu pokrútila hlavou tiež. A rozhodla som sa, že na tú prvú držkovú v novom roku, ktorú budú variť, sa vyberiem. A ochutnám. Nenechám sa odradiť.

A to radím aj vám.

Možno aj vy máte vo svojom živote také „držkové“. Niečo, čoho sa stránite, pretože na to nemáte pekné spomienky, alebo vám to niekto znechutil, či priam zhnusil v detstve. Možno vás zväzuje strach alebo známe „čo povedia ľudia“.

Je Nový rok. Možno máte nutkanie dať si novoročné predsavzatia. Skúste si dať takéto: ochutnáte tie vaše „držkové“. Prekonáte predsudky a strach. Otvoríte sa novým veciam, aj keby to bola len iná trasa, ktorou pôjdete domov z práce.

Otvorte oči, nastražte uši, zdvihnite pohľad. Svet je plný nových zážitkov a chutí, len sa im musíme otvoriť! Aj jedno baťovské heslo znie: „Neboj se novot!“

Želám vám, aby ste sa nebáli a zažili úžasný rok 2020!

Soňa Borušovičová

Autorka je lektorka a vedie Literárny dom

Úžasná držková polievka na Nový rok

Ako sa správne obliecť na ples?

0

Plesová sezóna sa nezadržateľne blíži. Aké šaty zvoliť, keď už nemáte práve dvadsať a chcete sa cítiť príťažlivo, ale zároveň sa nedopustiť faux pas? Ako stylistka chodievam s klientkami na nákupy a práve v tomto období ženy najčastejšie vyhľadávajú konzultácie pri výbere spoločenských šiat. 

Keďže ma oslovujú dámy obyčajne nad 35 rokov, snažím sa hľadať strih vyhovujúci nielen typu ich postavy, ale primeraný danej príležitosti. A keďže sa oblečenie týka aj pánov, pozrieme sa na spoločenské pravidlá z oboch strán.

Ako sa správne obliecť na ples? 

Najčastejšie chyby pri výbere oblečenia

Najväčšie faux pas na plesoch je obyčajne dĺžka šiat. Nezabúdajme, že ide o spoločenskú udalosť, preto by lem na šatách mal siahať minimálne po členky. 

V prípade plesu v opere býva častou chybou vynechanie rukavičiek pri šatách s odhalenými pažami a ramenami, otvorené topánky a bižutéria. Na najvyššiu spoločenskú udalosť patria iba pravé šperky.

Taktiež na plese nemajú čo robiť topánky na platformách, lodičky bez opätku, pančuchy v sandáloch. Ak máte topánky, ktoré sú vpredu vykrojené, môžete zvoliť napríklad pančuchy s otvorenou špičkou. 

Zvážte aj odhalené ruky a ramená – strihy bez rukávov lichotia len máloktorej žene. K spoločenským šatám patrí aj elegantný kabát alebo kožuch a malá spoločenská kabelka.

Ako sa správne obliecť na ples?

Aké šperky zvoliť na ples?

Nie je dobré preháňať to v počte šperkov. Čím sú vaše šaty zaujímavejšie, tým menej šperkov potrebujete. Napríklad – trblietavé asymetrické šaty nepotrebujú už nič iné. Maximálne náušnice. 

Ak sú vaše šaty jednoduché, zvoľte jeden veľký šperk, napríklad statement náhrdelník a k tomu menšie náušnice. Samozrejme, dôležité je, aby spolu ladili. Hodinky nechajte doma.
Nepreháňajte to ani s make-upom.

Jeden extrém je vynechať make-up, druhý je aplikácia farebných očných tieňov, nápadná lícenka a ešte k tomu krikľavý rúž.

Ak experimentujete s očami, a použijete napríklad  trblietavé tiene, ktoré sú stále in, rúž zvoľte radšej matnejší. Ak si na slávnostný make-up netrúfate, zverte sa do rúk odborníčok a zájdite do beauty salónu.

Šperky na ples  si môžete ľahko vybrať aj podľa dekoltu šiat, napríklad ku šatám cez jedno rameno sa hodia odvážne zaujímavé náušnice.

Zabudnite na čiernu

Ak nie ste práve zimný typ s tmavými vlasmi a výrazným kontrastom medzi farbou vlasov a pokožky, čierna býva obyčajne nie príliš vydarenou voľbou. Myslíte si, že čiernou nepokazíte? Opak je pravdou, pri tejto farbe môžete pôsobiť bledšie, staršie a nezdravo. 

Obľubujete tmavšie farby? Skúste namiesto čiernej zvoliť tmavomodrú alebo bordovú.
Taktiež záleží, na akej veľkej ploche túto farbu máte.

Ak sú to šaty s hlbším dekoltom alebo na ramienka, nebude mať čierna na vašu tvár taký dopad, ako prípade šiat s dlhými rukávmi alebo výstrihom tesne ku krku.
Ako sa správne obliecť na ples? Šaty

Na čo by si páni mali dať pozor?

Ak je na pozvánke uvedené BLACK TIE, mali by siahnuť po smokingu – mal by byť v tmavomodrej alebo čiernej farbe. K tomu bielu košeľu s klasickým alebo stojatým golierom a rukávmi na manžety. 

Na krk patrí motýlik a nie kravata! Ak má sako dva gombíky, spodný nezapínajte. Topánky iba lakovky a čierne ponožky.

Čím sa vyznačuje smoking? Klopa saka je zo saténu, na nohaviciach bývajú zase zvislé saténové pásy. K smokingu častokrát patrí aj šerpa, ktorá sa oblieka záhybmi nahor, aby sa dali do nej napríklad ukryť aj nejaké peniaze. 

Motýlik je ideálne zvoliť čierny, prípustné sú aj iné farby, ale biely je určený len na vysoko formálnu príležitosť WHITE TIE. V prípade WHITE TIE budete potom potrebovať frak, pre dámy je to veľká večerná toaleta a uzavreté lodičky.

Ak na pozvánke nie je žiadne označenie, považujte to za dress code FORMAL DRESS. Napríklad, keď pôjdete na bežný ples, môžete siahnuť aj po tmavom elegantnom večernom obleku. Vtedy je prípustná aj kravata. Zvoľte čierne ponožky a čierne šnurovacie topánky.

Nezabudnite na elegantný kabát alebo plášť, športová bunda pokazí celkový dojem!

Alexandra Vrábelová, stylistka

Mohlo by vás zaujímať…

Inšpirácie a motivácia pre ľudí 40plus

0

V posledný deň v roku sa zvykne bilancovať. Bilancovať sa dá v podstate kedykoľvek, ale Silvester je dňom nielen, keď sa veselíme, ale aj rekapitulujeme. Tak aj ja dnes prispejem svojou krátkou bilanciou a poďakovaním.

Je tomu len kúsok vyše roka, keď som si povedala, že na trhu chýba špecializovaný priestor pre ľudí po 40ke. Miesto, kde by si stretli inšpirácie a motivácia pre ľudí 40plus. Bola som behať a tam hore v sadoch mi cinklo, že toto by mohlo byť osožné.

Ešte som netušila, koľko práce to znamená. Dnes už to viem. Rekapitulujem.

Za rok 2019 ste si nás prečítali 264 721 krát. Wau.

Stretla som stovky ľudí a príbehov. Stretla som desiatky našich nových spolupracovníkov.

Výnimočné na tomto projekte je, že ho spoluvytvárame. Že mnohí z vás nie ste iba čitateľmi, ale aj prispievateľmi. Tešíme sa z každého jedného z vás. Navzájom si totiž odovzdávame skúsenosti, inšpiráciu a vedomosti a posúva nás to vzájomne ďalej.

Vek so sebou prináša problémy, ale aj nové obzory. Skúsenosti.

Želám vám/nám všetkým, aby sme/ste si (aj vďaka Magazínu 40plus) našli každý deň dôvod na radosť. Aby ste chceli skúmať život a situácie z tej pozitívnej strany. Zo strany prínosu a nových skúseností.

Ak čítate tieto riadky a máte príbeh, ktorý by mohol osloviť ďalších ľudí neváhajte a napíšte nám. A nemusí ísť len o profesijný reštart. Nielen prácou je totiž človek živý. Tešia nás aj vaše zamyslenia a máme novú rubriku – recepty s príbehom.

Rozmýšľala som, že v tomto súhrne vymenujem všetkých prispievateľov, ale prepadla ma panika, že na niekoho zabudnem. Preto si dovolím spomenúť ľudí, ktorí pomohli na začiatku a počas tohto roku veľmi výrazne.

Katka Mayer, ktorá sa ponúkla v začiatkoch pomôcť s tvorbou obsahu a do života magazínu priniesla Martina Milera, Soňu Borušovičovú a so Soňou prišli nielen jej skvelé texty a zamyslenia, ale aj autori ako Martin Vacho, Zora Vypušťáková a ďalší.

Skvelý Španielsky zápisník od  Danky Ljubimovovej je skvostom, ku ktorému sa dá pravidelne vracať.

Poďakovanie patrí aj:

Martinovi Kasardovi, ktorý sa verím raz vráti so svojou rubrikou S knihou v posteli.

Veľmi nás teší aj spolupráca s Lindou Chopin, Erichom Kadnárom a čoraz častejšie s Blankou Hegedušovou.

Dagmar Polievková, s ktorou spolupracujeme aj na workshopoch a píše svoje postrehy očami odborníka. Janko Dubnička, ktorý pravidelne prispieva v rubrike Odborník radí. Karolína Ivanová, ktorej texty udierajú na strunu najmä ženám. Elenka Moravčíková, ktorá motivuje ľudí po 40ke aby sa nevzdávali.

Od mája na pravidelnej báze spolupracuje ako stála redaktorka aj Monika Macháčková, s ktorou prišli do magazínu rozhovory so skvelými ľuďmi aj z oblasti folkloristiky. Veselá a odborne podkutá Zora Puškáčová, Zuzka Tajek a Martin Habánek.

Nela Sullens, ktorá nás motivuje k zmene svojich návykov a radí v oblasti stravovania a cvičenia. Petra Ázacis, ktorá píše o svojich postrehoch z reálneho života.

Na našich Víkendových reštartoch som stretla super dámy a som za to vďačná. Aj za spoluprácu s Elenou Bernátovou a tiež za nových prispievateľov, akou je napríklad Hanka Fúsková a jej príspevky s podtitulom Žena v elegantnom veku a Evka Staroňová, ktorá začala pravidelne písať a spracovala aj rozhovor, ktorý sme priniesli pred pár dňami.

Na začiatku sme stáli dve. Andrea Trávničková a ja. Pridala sa Dagmar Turnerová. A postupne s prispením vás všetkých sa rozvíja projekt, ktorý, verím, bude mať zmysel aj v roku 2020. Že inšpirácie a motivácia pre ľudí 40plus budú v našom magazíne prínosom aj pre ďalších čerstvých štyridsiatnikov.

Lebo ako hovorí Soňa Borušovičová: Život po 40ke práve začína!

Veselého Silvestra a šťastné vykročenie do roku 2020 prajem!

Martina Valachová

 

 

Ako v sebe aktivovať pozitívne emócie?

Sú sviatky. Hľadáme spôsoby ako v sebe aktivovať všetky možné pozitívne emócie. V záplave negativity okolo nás je akoby čoraz ťažšie tešiť sa zo života. Na „pomoc“ prichádzajú rôzne spôsoby ako si pomôcť.

Najdostupnejšia je asi tekutá pomoc, čo v najrôznejších farbách, vôňach a chutiach dráždi naše zmysly. Nakoniec si k nej ešte nájdeme aj nejaké tie „obhajoby“ ako pomáha na tlak, trávenie, pomáha zvládnuť smútok, znásobuje radosť.

Veď sa chceme len cítiť lepšie a nakoniec je to už zvyk.

Alkoholových spomienok je nespočetne veľa.

Z mladosti, z osláv jubileí, z chát, dovoleniek. Dostal som sa do podobnej debaty. Ako abstinujúci alkoholik som aj prispel svojou troškou. Práve od alkoholika sa asi očakáva, že bude studnicou príbehov a zabaví tak osadenstvo. Porozprával som. Prečo aj nie. Nakoniec som dodal niečo čo asi obecenstvo trochu zaskočilo.

Ako som im povedal: „Keby som vedel vtedy, to čo viem dnes, nepil by som. Tak ako nepijem už takmer tri roky.“

Vysvetlenie je prosté. Ja si aktivujem hormóny šťastia bez alkoholu – inak. Hlavne dopamín – hormón odmeny. Veď akou odmenou je prevrátený žalúdok, hlava čo ide prasknúť, bolesti pankreasu a pečene?

Tak mi napadá – zlomili by ste si sami a úmyselne nohu? Alebo rozbili hlavu? Veď je jasné, že to bude bolieť a bude sa treba vyliečiť…

Hej. Ako som povedal, mám svoje alkoholové spomienky, no stále viac pribúda tých nových. Kariéra pitia trvala dlhšie ako moja doterajšia abstinencia. Nové zážitky však pribúdajú rýchlo. Každý deň k nim čosi pridá. Možno sa mi ráno nechce vstávať, ale napriek tomu sú moje rána v pohode.

Smejem sa, hnevám a áno, aj plačem. Za svoje čisté emócie som vďačný mojej „čistote“. A hoci to nebýva ľahké, už viem čo musím „len“ prijať“, a čo môžem ovplyvniť. Ako to nakoniec dopadne je len v mojich rukách.

No a dopamín, serotonín, endrofín či oxytocín fungujú ako majú. Hormóny sa „zapínajú“ ako majú, a ja sa cítim ako si zaslúžim. Mám sa fajn. Veľmi dobre. Spokojne a vďačne. Lebo som tu.

Či už to vezmete ako klišé alebo mi budete veriť, ako abstinent si užívam Vianoce a sviatok každý deň.

Prajem aj Vám, aby ste si žiadne úmyselné zlomeniny na tele či duchu nespôsobovali. Hoja sa dlho a nie bezbolestne. A niekedy zostávajú po nich aj následky. Radšej sa potešte darčekom a spravte si sviatky v zdraví a s úsmevom.

Erich Kadnár

 

 

 

 

 

 

 

Výzva na pomoc – Mamička potrebujeme ťa

Kamarátka mi dnes ráno poslala cez správu výzvu o pomoc. Rozhodla som sa, že okrem toho, že pomôžeme z nášho občianskeho  združenia, poprosím o pomoc aj vás – našich čitateľov. Mama troch detí potrebuje liečbu a jej deti potrebujú zdravú mamu. Pomôžete? Každých 5 € priblíži túto mamu k zdraviu. Samozrejme, že aj zdieľanie medzi vašimi priateľmi a rodinou pomôže.

Ďakujem,

Martina Valachová

Ľudia ľuďom Výzva na pomoc – Mamička, potrebujeme ťa

Súrodenci Samko a Lenka majú odlišné vianočné želanie ako iné deti – aby ich mamička bola zdravá. Ale lieky sú príliš drahé…

Pani Antónia Jakubčáková z Nových Zámkov má 43 rokov a s manželom vychováva tri deti. Samko a Lenka majú len sedem rokov, ale už vedia, že ich mamička má vážnu chorobu. Diagnóza Grawitzow nádor jej kradne zdravie, no statočne s ňou bojuje už niekoľko rokov. Zvládla ožarovanie, operácie, dlhé dni bez rodiny v nemocnici…

Akoby toho nebolo málo, pred rokom obe deti s babičkou zrazil priamo na prechode pre chodcov nepozorný vodič. Z ťažkých zranení sa Tonkini najbližší spamätávajú dodnes, synčeka Samka čaká v januári ďalšia náročná operácia v Brne. Tonka trávila dni pri deťoch v nemocnici a podvečer chodila na ožarovanie. Zvládli to, je to silná rodina a silná mama.

No Tonkina choroba neustupuje a onkológ odporúčal inovatívnu liečbu. Imunoterapiu však zdravotná poisťovňa Tonke neschválila. Trojmesačná liečba stojí 15 000 eur. Rodina,ktorá pravidelne prispieva organizáciám Plamienok aj Dobrý anjel, aby mohli pomáhať chorým ľuďom, zrazu sama potrebuje pomoc. S hypotékou na krku nedokážu liečbu zaplatiť.

Keď sa im narodil vytúžený synček Samko a o pár mesiacov neskôr prijali za svoje aj dvojmesačné dievčatko Lenočku, netušili, aké životné skúšky ich ešte čakajú. Tonka sa chce vyliečiť,veď deti ju potrebujú. Chce ich vidieť vyrastať, chystať desiatu do školy, tešiť sa z ich dobrých známok a prežívať to, čo iné mamy…

Celú výzvu aj možnosť prispieť nájdete tu:

CHCEM POMÔCŤ

Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia?

„Takmer 70% ľudí si dáva novoročné predsavzatia, no len málokto ich dokáže dodržať dlhšie ako mesiac.“ Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia?

U mnohých ľudí sa každý rok opakuje tá istá situácia. Blíži sa koniec „starého“ roka a prichádza ten „nový“. Pre mnohých konečne ten „správny“ a ten „lepší“. Veríme, že Nový rok nám prinesie pozitívne zmeny, šťastie a úspech.

Veríme, že sa začína nová etapa v našom živote. A tentokrát už konečne dodržíme aj naše novoročné predsavzatia, ktoré si úderom polnoci, opantaní pohárom šampanského, už opäť dáme.

Prejde prvý týždeň nového roka, potom druhý, tretí, prvý mesiac, vynakladáme najskôr veľa a potom už čoraz menej úsilia, a v marci už ani nevieme, že sme si nejaké novoročné predsavzatia dali. Upadli do zabudnutia. Takže čo s tým?

Viete aké novoročné predsavzatia si dávame najčastejšie?

Z mojej skúsenosti a z rôznych výskumov, sú to tieto:

  • Začnem chudnúť.
  • Konečne prestanem fajčiť. / Budem menej piť.
  • Budem pravidelne cvičiť. / Začnem behať.
  • Začnem jesť zdravo.
  • Nájdem si lepšiu prácu.
  • Prestanem míňať toľko peňazí. / Začnem šetriť.
  • Zdokonalím sa v cudzom jazyku. / Naučím sa nový cudzí jazyk.
  • Nájdem si viac času na priateľov a rodinu.
  • Už nebudem tráviť toľko času na sociálnych sieťach.

Tak čo, sú vám povedomé?

S novoročnými predsavzatiami uspeje iba 12 % ľudí.

V roku 2007 urobil Richard Wiseman z University of Bristol výskum, ktorého sa zúčastnilo 3,000 ľudí. Ukázalo sa, že 88 % ľudí, ktorí si stanovia novoročné predsavzatia neuspejú.

A to napriek tomu, že 52 % ľudí, ktorí sa tohto výskumu zúčastnili, boli na začiatku o svojom úspechu presvedčení. Z toho ale vyplýva jedna veľmi dôležitá informácia. Až 48% ľudí si ani nemyslelo, že by mohlo uspieť.  Prečo si teda vôbec nejaké predsavzatia dávali?

 Výskum ďalej prezrádza, že muži dosiahli svoje ciele o 22 % úspešnejšie, keď používali rôzne techniky stanovovania cieľov, napríklad si stanovili, že “dajú dole 1 kilogram za týždeň” namiesto toho aby chceli “schudnúť”. Ženy boli o 10 % úspešnejšie, keď svoje ciele zverejnili a získali tak podporu svojho okolia.

Prečo nám predsavzatia nevydržia dlho?

Podľa rôznych výskumov, väčšina predsavzatí skončí zhruba v polovici februára. Prečo je to tak? Psychológovia sa domnievajú, že problémom s našimi predsavzatiami nie je to, že si nastavujeme priveľmi vysoké ciele, ale to, že nedokážeme ihneď vidieť výsledky svojej práce.

Ak sa snažíte schudnúť (čo je asi najčastejšie predsavzatie najmä u žien), nádhernú vyšportovanú postavu neuvidíte za pár dní. Musíte na nej pracovať dlhé mesiace. A práve to, že výsledky nie sú viditeľné tak rýchlo, ako si to prajeme, nás odrádza, aby sme vo svojom predsavzatí pokračovali.

Čo na vytváranie nových návykov hovorí neuroveda?

Novoročné predsavzatia sú vlastne o vytváraní nových návykov. Veď začať cvičiť či behať, alebo prestať fajčiť či menej piť, to sú vlastne nové návyky. Vyžaduje si to nový/iný spôsob myslenia a správania. David Rock v knihe Quiet Leadership odhaľuje zopár poznatkov o fungovaní mozgu a tie hovoria, že náš mozog je strojom na spájanie a prepájanie.

Čiže jeho hlavnou funkciou je nachádzať asociácie, spojenia a väzby medzi zlomkami informácií. Naše myšlienky, spomienky, zručnosti a vlastnosti sú rozsiahlymi súbormi spojení, ktoré nazýva „mapami“.

Akonáhle spracúvame nejakú novú myšlienku (čo práca na tvorbe nového návyku rozhodne je), vytvárame v našej mysli mapu tej myšlienky a potom ju podvedome, v zlomku sekundy, porovnávame so svojimi existujúcimi mapami. Ak objavíme dosť pevné spojenie medzi novou myšlienkou a svojimi existujúcimi mapami, môžeme vytvoriť novú mapu.

A čím hlbšie máme vryté mapy pre opakujúce sa úlohy, tým viac uvoľňujeme svoju pracovnú pamäť pre riešenie dôležitejších úloh a pociťujeme motiváciu k nejakému činu.

Neurovedci hovoria, že je prakticky nemožné odstrániť naše myšlienkové mapy, pretože sú pevne zakorenené v našom podvedomí. Čiže je takmer nemožné zmeniť akékoľvek spojenie, ktoré je v našom mozgu pevne vryté. Ten spôsob, akým sa obyčajne pokúšame zmeniť svoje návyky, je vlastne neužitočný.

Snažíme sa likvidovať existujúce spojenia v mozgu, alebo ich odstrániť. Je to podobné, ako chcieť sa zbaviť Grand Canyonu. Oveľa jednoduchšie sa javí nechať všetko, kde to je, vyryť malú novú cestu v bočnej stene a dovoliť vode, aby časom vykonala svoju prácu.

Môžeme zmeniť spôsob, akým myslíme. Zmeniť návyk je ťažké, ale nechať ho tam, kde je a vytvoriť úplne nový sa ukazuje ako oveľa dosiahnuteľnejšie.

Čo je to zvyková slučka a ako funguje?

Veľa vecí v našom každodennom živote robíme automaticky. Máme zapnutého autopilota. Návyky sú výsledkom neustáleho opakovania. A formujú sa vďaka našej vytrvalosti a vedomej praxe. Aristoteles raz povedal – Sme to, čo opakovane robíme, preto dokonalosť nie je čin, ale zvyk. A ako tomu zvyčajne býva, cesta k dokonalosti nie je priamka ale krivka.

Zvyky alebo návyky (a v horšom prípade zlozvyky) sú ustálené vzorce správania. Je to vlastne automatická reakcia na nejaký podnet. Charles Duhigg vo svojej knihe Sila zvyku uvádza slučku, v ktorej prebiehajú všetky zvyky. Na začiatku je podnet. Inými slovami niečo, čo na nás pôsobí ako spúšťač, ktorý nás donúti odštartovať tú či onú činnosť.

Druhým krokom je rutina. Spúšťač vás vedie k tomu, že nejakým spôsobom reagujeme. A treťou zložkou je odmena. Po splnení tej činnosti prichádza vytúžená odmena. Väčšina nášho dňa sa skladá zo zvykov, nie z rozhodovania.

Návyky sa ale dajú zmeniť a je teda jasné, že ak viete meniť svoje návyky a nahradiť zlozvyky správnymi návykmi, máte pod kontrolou veľkú časť svojho života. Duhigg tvrdí, že kľúčom k zmene je porozumenie jednotlivým návykom a rozboru toho, na aké podnety reagujete a hlavne toho, aká je vaša odmena.

Ak vychádzate z danej odmeny a dokážete ju vyvolať inou činnosťou, ste na dobrej ceste. Ako však na to? Pri vytváraní nových zvykov je vaším cieľom si jednotlivé činnosti automatizovať. Potom sa už o ne nemusíte starať a budete ich zvládať bez problémov.

Ako dlho trvá vytvorenie nového návyku?

Medzi ľuďmi kolujú mýty o tom, že na vytvorenie nového návyku potrebujeme približne tri týždne, čiže 21 dní a to, čo robíme, už bude naším návykom. Premýšľajte, to by bolo skutočne veľmi jednoduché. A napriek tomu mnoho motivačných rečníkov a koučov používa práve túto „zaručenú“ pravdu.

Kde sa mohlo vziať týchto 21 dní? Plastický chirurg, doktor Maxwell Maltz, vydal v roku 1960 svoju knihu Psychokybernetika. V nej, okrem iného poznamenal, že pacientom s amputovanou končatinou trvá v priemere 21 dní, aby si zvykli na absenciu končatiny. A vyslovil záver, že človeku trvá minimálne  21 dní zvyknúť si na akúkoľvek veľkú životnú zmenu.

Pretože sa z knižky stal svetový bestseller a začali ho citovať odborníci a osobnosti koučingu, vznikol tento mýtus 21 dní. Je to celkom sympatické číslo, znie realisticky a zároveň to nie je pre ľudí demotivujúce. Tri týždne, to zvládnem. Lenže Maltz nikdy nevykonával štúdie, len pozoroval svoje okolie. A zároveň spomínal to minimum, ktoré sa v priebehu času z citácií vytratilo.

Čo hovoria iné štúdie?

V roku 2009 vykonala Phillippa Lally so svojim tímom štúdiu, z ktorej vyplynulo, že k automatizácii návykov potrebovali ľudia niekde medzi 18 až 254 dňami.

Z ďalšej štúdie z roku 2012 (sústreďovala sa hlavne na zdravý životný štýl) vzišli odporúčania pre lekárov, aby svojim pacientom, ako časový údaj potrebný na zmenu, uvádzali 10 týždňov (vychádzajúc z poznatkov z neurovedy aj ja svojím klientom odporúčam minimálne 10 koučovacích sedení).

Nie je mojim cieľom vás odhovárať od budovania nových návykov, len chcem aby ste vedeli, že ak sa budete držať  oných mýtických 21 dní, môže sa stať, že ak sa po tej dobe nedostavia vytúžené výsledky, stratíte motiváciu. Skrátka si len buďte vedomí, že nové návyky sa budujú pomaly a postupne.

Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia? A čo je potrebné na vytvorenie nového návyku?

Po prvé opakovanie jeho opakovania. Každý návyk sa začína prvým krokom a prvý krok je potrebné opakovane opakovať. Niečo robíme každý deň, niekedy sa to len snažíme robiť, ale skôr či neskôr sa to stane našim návykom a bude to od nás vyžadovať stále menej úsilia.

Po druhé, pozitívne emócie. Aby sa vytvoril návyk, musí byť „podporovaný“ pozitívnymi emóciami. Nepodarí sa vám vybudovať nový návyk v podmienkach stresu, teda ak budete so sebou bojovať a celé to budú sprevádzať zákazy a obmedzenia. Pri strese je prirodzené, že človek sa podvedome vracia k obvyklému správaniu.

Čím náročnejší návyk budujeme, tým menej pôžitku prináša a tým dlhšie sa ukotvuje a stáva automatickým. Na druhej strane návyk je jednoduchší, efektívnejší a príjemnejší, čím rýchlejšie sa stáva automatickým. Preto je náš emocionálny postoj pri budovaní nového návyku tak dôležitý. Môžete vopred premýšľať o systéme odmien: urobte zoznam vecí, ktoré vás dokážu potešiť a môžu slúžiť ako odmeny.

O pár hodín je tu nový rok. Ak si plánujete dať predsavzatia, skúste sa pripraviť. Stanovte si aj systém odmien. O týždeň prinesieme pokračovanie článku: Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia? Aj o tom, kde brať motiváciu a tiež o vedomých voľbách a zmenách, myšlienkovej mape k cieľu.

Krásnu oslavu Silvestra a správne vykročenie do nového roku 2020 želá Ján Dubnička.

Autor je kouč a lektor – Satisfactory

Má zmysel dávať si novoročné predsavzatia? Ján Dubnička

Použitá literatúra:

BURNETT, Dean: Mozek sabotér. Praha: Nakladatelství Pavel Dobrovodský – BETA, 2016

DUHIGG, Charles: Sila zvyku. Bratislava: Tatran, 2013

EAGLEMAN, David: Mozog. Váš príbeh. Bratislava: BizBooks, 2017

ROCK, David: Leadership s klidnou myslí. Praha: Pragma, 2009

https://jamesclear.com/new-habit

https://blue-sky.co.uk/new-years-resolutions-the-personal-change-cycle/

Počúvajme príbehy, ako keď sme boli malí

Každý z nás si pamätá ako nám v detstve rodičia, starí rodičia, súrodenci, či učitelia čítali knihy. Počúvanie vlastne bolo našim prvým stretnutím s príbehmi. Podobné spomienky priviedli Barboru Kardošovú, aby sa po rokoch písania kníh, rozhodla vstúpiť do sveta audiokníh. Dnes pod hlavičkou Wisteria books môžeme nájsť viacero kvalitných slovenských titulov pre deti aj dospelých.

Máš vyštudovanú scenáristiku, si spisovateľka a režisérka. Si kreatívna duša, čo ťa priviedlo k podnikaniu? Bol na začiatku podnikateľský plán založenia vydavateľstva audio kníh alebo za tým bolo niečo iné?

Celkom úprimne som hľadala akýsi únik z komerčného televízneho sveta, pre ktorý pracujem. Túžila som nájsť činnosť, ktorá ma bude napĺňať a ktorú budem robiť s láskou. Už dávno som sa namotala na audioknihy. Čítam pomaly a chcem toho veľa prečítať, času je stále menej a stále viac človek prestojí v zápchach v aute.

Mne tieto kolízie nevadia. Počúvam pri nich knihy a je mi dobre. Nestresujem, netrúbim, nepredbieham sa, pomaly sa posúvam a vnikám do príbehu. Relaxujem, kde sa dá.

Musím sa opýtať, má Wisteria books niečo spoločné so známym seriálom Zúfalé manželky? 

Dobre sa pýtaš. Wisteria Lane je známa ulica, na ktorej žijú svoj seriálový život zúfalé manželky. Každá je zúfalá svojim vlastným spôsobom, občas romanticky, občas tragicky, smiešne, kriminálne, láskyplne, úplne kadejako. Sú to priateľky a ja jednu takú ústrednú na tej mojej ulici mám, prisťahovala sa tam zrazu úplne náhodne, neplánovali sme to a je to perfektné.

S marhuľovicou cez plot, zásobami jedla v prípade potreby, kŕmením našich divých zvierat aj požičaním teplomera a iných dôležitých vecí, ktoré muži obyčajne neriešia.  A práve na tejto ulici vzniklo aj moje vydavateľstvo, keď som sa rozhodla ponúknuť alternatívu pre všetkých zúfalo zaneprázdnených milovníkov kníh. Už si na Wisterii? Táto otázka bola kdesi na začiatku a už to tej našej ulici prischlo.

Ja som audioknihy objavila, keď som sa stala matkou. Paradoxne, nie pre moje deti, ale pre seba, pri dlhých prechádzkach s kočíkom. Kde všade počúvaš audio knihy ty?

Aha, no vidíš to, kočíkovala som ešte bez audiokníh, ale bude to tým, že moje dcéry sú už dospelé (18 a 26) a audioknižný trh je ešte veľmi mladý. Odporúčam počúvanie, napríklad, pri vykladaní práčky, sušičky, umývačky, skladaní ponožiek, upratovaní, varení, žehlení a iných zábavných neplatených činnostiach, ktoré robíme popri našich pracovných povinnostiach. 

V Anglicku sa dajú audioknihy požičať aj v knižnici. Ja mám pocit, že u nás je (bola?) táto forma „čítania“ skôr na okraji. Ako to vnímaš ty?

Pokiaľ ide o knižnice, u nás si môžeš požičať audioknihy vo vybraných knižniciach len s preukazom, že máš isté zdravotné postihnutie. Nielen zrakové, ale aj iné, ktoré ti bráni povedzme držať knihu. To je samozrejme super, trochu horšie je to s kvalitou týchto audiokníh, ktoré vznikajú najmä pre zrakovo znevýhodnených.

Často sú načítané amatérskym spôsobom, akoby si tá kniha a ľudia, ktorí si ju vybrali, nezaslúžili trochu kvality. Viacero nevidomých mi dalo vedieť, že konečne vďaka Wisterii počuli nejakú slovenskú audioknihu kvalitne a super spracovanú tak, ako je to povedzme v Čechách.

Všimla som si, že knihy vydávate ešte vždy aj na CD. Trochu ma to prekvapilo z ekonomického, a aj environmentálneho hľadiska. Je to naozaj ešte potrebné?

No veď aj mňa to prekvapilo. Hlásenia o predaji však stále ukazujú, že u nás si to ľudia žiadajú. Asi sme takí haptickí národ, alebo skôr ešte stále nakupuje jedna generácia, ktorá si pamätá platne aj kazety. Tým sa mi moje investície iba zbytočne navyšujú, ale som si istá, že raz prejdeme aj my už len na sťahovanie – tak ako to funguje vo svete.

Ktoré knihy práve vznikajú v tvojom štúdiu? Na čo sa môžeme tešiť?

Momentálne dokončujem sériu slovenských detských kníh, začalo to mojou vlastnou knihou Traja kamoši a fakticky fantastický výlet, v týchto dňoch vyšiel Zverinec na siedmom poschodí, do tlače ide Rok Sivka ohniváka a postupne ešte Klára a mátohy a Johanka v Zapadáčiku.

Ďalších pár kníh mám nahratých a pár rozrobených, teším sa na poslednú zo série Pippi – nastupuje na loď, na Konráda z konzervy aj na Anču z pomaranča, Nototo napríklad. Chystám aj tituly pre dospelých, tam sa ešte brodím v licenciách a dedičských právach, o tom budem hovoriť, ak to vyjde. Veľmi si to želám. Plánov je veľa.

A čo tvoje ďalšie projekty? Máš niečo rozpísané? 

Momentálne venujem všetku svoju energiu Wisterii, ale určite sa časom vo mne opäť prebudí chuť niečo napísať.  Teraz som písala pre vianočné Nota Bene poviedku o mojich Kamošoch, a tam som pochopila, že som s nimi, zdá sa, ešte neskončila. Uvidíme.

Pripravila: Katarína Mayer

Canisterapia: liečenie, ktoré rozdáva úsmev

Keď Hanka Fúsková hovorí o svojom štvornohom priateľovi, Edkovi, je hneď jasné, že nejde len o člena domácnosti, ale o rodinu, o blízku dušu. Vďaka dôvere a vzájomnému rešpektu je medzi nimi energia, ktorá pomáha rozdávať radosť aj iným. Ako hovorí Hanka, k dokonalosti Edkovi chýba len aby rozprával.

Aj bez slov však vedia spolu rozosmiať a otvárať srdcia detí aj seniorov. Veľký čierny pudel kráľovský, Edko, a žena v elegantnom veku, Hanka, sa totiž spoločne venujú canisterapii – doplnkovej liečbe, ktorá využíva pozitívne pôsobenia psa domáceho na psychickú, fyzickú, sociálnu pohodu na človeka.

Hanka, mala si doma dve fenky, prečo si sa rozhodla pre ďalšieho psíka?

Presťahovali sme sa do domčeka a pocítili sme potrebu mať väčšieho psa, ktorý by vedel ochrániť našu svorku a bol by vhodný do domu, čiže pes domáci, interiérový (posteľový). 

Po rodinnej porade, ktorá bola veľmi krátka a viac menej jednohlasná, sme sa rozhodli, že si kúpime pudla veľkého kráľovského

Tak do našej svorky pribudol Edko (Edmonton Queen of Diamonds). Už po niekoľkých minútach, sme zistili, že Edko je veľmi kontaktný a prítulný, čiže prípadným votrelcom by pravdepodobne skôr uvaril kávičku a upiekol bábovku, ako by mal riešiť ich nekalé úmysly.

Bola práve jeho povaha tým hlavným dôvodom prečo ste skúsili canisterapiu?

Vyštudovala som zdravotnícku školu a o canisterapiu som sa zaujímala už dlhšiu dobu a samozrejme, že som vedela, že to nefunguje spôsobom „wau, mám psa, idem robiť canisterapiu“. Edko je už náš štvrtý psík. 

Múdri ľudia hovoria: „Nedostaneš takého psa, akého chceš, ale akého potrebuješ:-).“ Aby sme si rozumeli, chceli sme fenku, vždy sme mali fenky, ale dostali sme odporúčanie na chovnú stanicu, kde boli voľní už len dvaja psíkovia. 

Náhody neexistujú a takto to malo byť. 

Po absolvovaní výcviku vo výcvikovej škole, sme sa dozvedeli, že sa bude konať výber canisterapeutických psíkov. Tak sme sa prihlásili a prešli sme úspešne výberom.

Z čoho pozostával jeho, alebo asi váš spoločný, výcvik?

Určite si veľa ľudí myslí, že čo je na tom, pohladkať psa, dať mu odmenu. Žiadna veda. 

Počas výcviku sa psy učili spoznávať pachy dezinfekčných prostriedkov, manipuláciu cudzími ľuďmi, chôdzu pri invalidnom vozíku, akceptáciu ľudí s barlami, toleranciu hluku, neznámych zvukov, neočakávaných dotykov atď. 

Priznám sa, nebolo to vždy ľahké a veľa vecí sme ešte docvičovali doma. Na záver nás čakala skúška, ktorú musel Edko absolvovať a aj na mňa čakal písomný test. 

Zvládli sme to a stal sa z nás canisterapeutický team. Bolo to v roku 2016. Odvtedy sa canisterapii venujeme intenzívne.

Pravidelne navštevujete seniorov v súkromnom zariadení v Galante. Ako im Edko pomáha?

Užívajú si našu prítomnosť, túlia sa s Edkom, poniektorí zvládajú s Edkom aj základnú poslušnosť, pomáhame im pri chôdzi, hráme rôzne hry. Staroba je ťažká a prináša so sebou veľa smútku, bolesti, samoty. 

Spolu s Edkom sa snažíme zahnať z ich tvárí žiaľ a vrátiť im úsmev a radosť. Veľa sa s klientami rozprávame a sociálne sestry si pochvaľujú, ako sa starenky a starčekovia sami rozrozprávajú a často si spomínajú na svojich psíkov. 

Rozprávame si rôzne príhody a zážitky. Zaujímavé je, že Edko celú cestu autom spí na zadnom sedadle, ale akonáhle sme na kruhovom objazde neďaleko zariadenia, vyskočí na rovné nohy a kňučaním dáva najavo, že sa už nevie dočkať.

S Edkom navštevujete aj detské domovy. Vedela by si nám priblížiť nejaké konkrétne úspechy, ktoré ste v takomto prostredí dosiahli?

Máme úžasnú skúsenosť z detského domova, kde sme navštevovali detičky s viacnásobným telesným aj mentálnym postihnutím. Dievčatko bolo kŕmené mixovanou stravou, pretože odmietalo pevnú stravu. 

Edkovi som nosila ako odmeny piškótky. Malinká sa s nimi hrala, a keď o ne stratila záujem, Edko ich spapal. Po niekoľkých stretnutiach som si všimla, že si dievčatko piškótky vkladá do úst a pekne ich spapá. 

Paráda. Možno maličkosť, ale pre nás veľký úspech. Edko ju motivoval.

Canisterapia: liečenie, ktoré rozdáva úsmev

Minulý rok ste rozbehli aj edukačný projekt v materských školách a na prvom stupni základných škôl. Čo je jeho cieľom?

Stretávame sa s deťmi, zoznamujeme ich so psíkom, spolu sa učíme ako sa majú správať k cudzím psíkom. Edko predvádza svoje „psie kúsky“, čiže triky. Deti si vyskúšajú základnú poslušnosť a veľa sa hráme a zabávame. 

Cez zážitok sa deti veľa naučia a ľahšie si veľa zapamätajú a to je dôležité. Samozrejme, že sa medzi deťmi nájdu aj také, ktoré sa psíkov boja, ale keď sa Edko predvedie a deti sa uvoľnia, zabudnú na strach a na konci stretnutia sedia vedľa Edka a hladkajú ho.

Canisterapia sa využíva aj pri deťoch s autizmom. Chodíte s Edkom aj medzi ne?

Navštevujeme aj špeciálne zariadenie, kde sú prevažne autistické deti. Máme za sebou už niekoľko spoločných intervencií a je úžasné, aký pokrok deti robia. 

Na prvom stretnutí, až na zopár výnimiek, si deti držali od Edka odstup. Postupne nás vpustili do svojich „mini-svetov“ a stávajú sa z nás úžasní priatelia. Deti Edka češú, hladkajú, vodia na vôdzke, hráme sa spolu. Neraz som od dojatia musela zadržať slzu v kútiku oka.

To, čo spolu robíte, má zmysel. Je to skvelá práca, ktorá určite prináša aj tebe veľké zadosťučinenie. Čo si viac môže človek želať?

Mám veľké prianie. Na Slovensku je všeobecný zákaz vodenia zvierat do zdravotníckych zariadení. Vo svete je úplne samozrejmé, že psy, mačky, dokonca kone, navštevujú pacientov v nemocniciach a pomáhajú im ľahšie zvládať pobyt na lôžku. 

Stačí zájsť k susedom do Čiech. V najväčšej nemocnici v Prahe Motol pracuje canisterapeutický tím, ktorý je súčasťou zariadenia. V Podhorskej nemocnici v Rýmařově je pes zamestnaný na plný úväzok a je k dispozícii pacientom osem hodín denne. 

Bola by som nesmierne šťastná, keby sme mohli pomáhať klientom aj v zdravotníckych zariadeniach. Najmä deťom a starým ľuďom, pre ktorých je pobyt v nemocnici a odlúčenie od rodiny obzvlášť stresujúci pocit.

Pripravila: Katarína Mayer

 

Mohlo by vás zaujať…

Počasie Slovensko

Slovakia
overcast clouds
13.4 ° C
14.5 °
13.4 °
72 %
2.2kmh
100 %
St
20 °
Št
23 °
Pi
22 °
So
20 °
Ne
21 °