Vítam vás pri mojom druhom príspevku. V tom prvom som vám predstavil základnú atribučnú chybu a skreslenie slúžiace seba. Na pripomenutie len stručne. Základná atribučná chyba je to, keď správanie niekoho iného, pripisujeme jeho povahovým vlastnostiam, pretože nemáme dostatok informácií o situačných faktoroch. Na druhej strane máme však tendenciu svoje vlastné správanie pripisovať externým faktorom, aby sme chránili svoju sebaúctu, a to je skreslenie slúžiace sebe.
Sľúbil som, že vám predstavím nástroj S.T.O.P. Ale poďme pekne po poriadku. Ako zastaviť prúd emócií a začať jednať vedome?
V posledných rokoch som prednášal tisíckam ľudí. Počas mojich seminárov sa často ľudí pýtam: „Je tu prosím niekto, kto môže o sebe úprimne povedať, že má v súčasnosti potrebný dostatok sebadôvery vo všetkých oblastiach svojho života?”. K dnešnému dňu sa z toho veľkého počtu účastníkov prihlásili iba traja ľudia.
Svoje obavy by ste mali začať ovládať, aby ony neovládli vás. Ľudia, ktorí sa stále niečoho obávajú, majú úžasnú schopnosť predstavovať si aj nepredstaviteľné. Stačí keď zavolám mojej mame, že odlietam do zahraničia, a to by ste mali vidieť tú znôšku obáv a strachov. Mám nápad. Keď už dokážete využívať svoju predstavivosť k vymýšľaniu obáv, čo tak využiť ju aj k vylúčeniu obáv zo života?
Spomeňte si na nejakú situáciu z minulosti, v ktorej ste si spočiatku robili obavy, ktoré sa neskôr ukázali ako neopodstatnené, pretože všetko nakoniec dopadlo veľmi dobre a vy ste sa cítili sebavedomo. Predstavte si, že ste opäť v rovnakej situácii a zvierajú vás obavy. Pokúste sa čo najintenzívnejšie si spomenúť na ten pocit, ale nedržte ho pridlho. Teraz svoju pozornosť zamerajte naopak na moment, v ktorom ste pociťovali veľké sebavedomie. Opäť sa pokúste vybaviť si ten pocit čo najživšie.
Teraz porovnajte rozdiely medzi stavom obáv a stavom sebavedomia. Zamerajte sa pritom na dýchanie, sústredenie, reč, farebnosť a rozmery predstavy, reakciu ľudí naokolo. Nasledujúci krok bude pravdepodobne jednoduchší, ak zavriete oči. Zamerajte sa opäť na pocity sebavedomia, ktoré ste si pred chvíľou vybavili, a predstavte si, ako sa zväčšujú a naberajú na intenzite. Vo svojich predstavách ich stále zväčšujte, pokým nebudete mať pocit, že z vás vyviera sebavedomie. A to je všetko.
Práve ste dostali recept na sebadôveru. Pomenujte si ten sebavedomý pocit, napríklad Super Ja, Pán Sebavedomý, Slečna Úžasná, atď. Spočiatku vám to bude pripadať neprirodzené a divné. To je v poriadku, rovnako ste sa cítili aj keď ste prvý raz sedeli na bicykli, alebo keď ste si prvý raz zaväzovali šnúrky na topánkach, ale dnes už obe činnosti zvládate automaticky bez premýšľania. A rovnako je to aj so sebadôverou: čím viac ju budete trénovať podľa receptu, tým bude silnejšia, a časom sa stane vašou úplne prirodzenou súčasťou.
Čo má teda človek robiť, keď sa dostane do nejakej kritickej situácie? Začnime tým, že máme schopnosť racionálne myslieť. Máme schopnosť uvedomovať si veci. A uvedomenie vytvára voľby. A voľby prinášajú plánovanie a konanie. Ak sa dostaneme do pazúrov obáv a strachu, nie sme schopní rozumne premýšľať a jednáme inštinktívne. Je teda dôležité najskôr prúd emócií zastaviť.
Na to nám výborne môže poslúžiť nástroj STOP, ktorý som získal od Tima Gallweya, s ktorým som mal tú česť pol roka pracovať. Nájdete ho aj v jeho knihe „Zvládnite stres metódou Inner Game“. Je nevyhnutné, aby ste sa zastavili, a to doslova. Zastavte nevedomé pôsobenie hybného momentu, ktorý na vás pôsobí, a začnite jednať vedome.
Tento nástroj umožňuje uchovať si rovnováhu a získať nadhľad nad problémom, prekážkou či výzvou. STOP môže vyžadovať len niekoľko sekúnd a pomôže vám prestať panikáriť a získať pocit, že máte veci pod kontrolou. Zmyslom a cieľom nástroja STOP je dokázať začať znova, s jasnou mysľou a väčším pocitom cieľa a kontroly.
STOP pozostáva zo štyroch častí:
- S – Step back – Pozrite sa na všetko s odstupom.
Oddeľte sa od situácie, v ktorej sa nachádzate. Predstavte si, že sa „vyštveráte“ na vysoký kopec a odtiaľ sledujete svoj aktuálny problém. Keď sa na veci pozriete s odstupom, zastavíte (prerušíte) pôsobenie hybného momentu. Vystúpite z toho, čo práve robíte. Keď sa na veci pozriete s odstupom, dokážete vidieť aj veci, ktoré uprostred boja nepostrehnete.
- T – Think – Premýšľajte.
Aká je táto situácia v skutočnosti? Čo je na tom, čo sa odohráva, pravdivé a skutočné? Čo vyvoláva stres? Aké sú vaše priority? Aké sú vaše možnosti? Akým prekážkam a bariéram čelíte? Pokiaľ získate od situácie odstup, môžete o nej premýšľať. Položte si otázky: „Čo na tejto situácii vedie k tomu, že pociťujem strach či obavy, čo vo mne vyvoláva bolesť? Prečo to robím? Čo sa snažím dosiahnuť? Čo chcem dokončiť? Čo mi v tom bráni? Akými vnútornými a vonkajšími zdrojmi (prostriedkami) disponujem? Aké sú moje možnosti?“
- O – Organize your thoughts – Usporiadajte si myšlienky.
Aký máte plán? Aké budú vaše ďalšie kroky? Čo urobíte? Myšlienky väčšinou nasledujú v logickom, postupnom toku. Musíme si ich preto pred tým, ako podnikneme zmysluplné kroky, usporiadať.
- P – Proceed – pokračujte, jednajte.
Nezostávajte stáť na mieste, postupujte vpred, choďte ďalej, podniknite ďalšie kroky, tentoraz ale s jasnejším pochopením celej situácie. Teraz ste už pripravení jednať (alebo nejednať) na základe vedomej voľby, vášho vedomého rozhodnutia. Akonáhle dokážete myslieť jasne a nereagujete pod vplyvom stresu a emócií, konajte. Pokiaľ nebudete konať, pokiaľ neučiníte nejaké kroky, keď po premýšľaní nebude nasledovať čin, nič nedosiahnete, a v skutočnosti sa nikam neposuniete.
A to je všetko.
Dni naplnené spokojnosťou a pohodou vám prajem.
Ján Dubnička
Vzťah za vzťahom si v spomienkach listujem. V tom som si spomenula na toho, ktorého som chcela iba za kamaráta. Sex s ním nebol taký živočíšny. Možno to bolo milovanie lebo nik iný sa tak ku mne v intímnych chvíľach nesprával. Nikdy sme neprežúrovali celú noc, neopili sa spolu. Bol to vlastne suchar. 
, len nie „starou“ tetou, ktorej už deti hovoria dobrý deň, som si uvedomila, že život prešiel, ba až prefrčal strašne rýchlo a chcela by som mať znova len 35.
Áno svet bol iný. Ľudia v päťdesiatke už mali bežne zubné protézy. Nebol internet. Noviny písali väčšinou iba o výdobytkoch socializmu. O päťročniciach. Niektorí už na to zabudli a tvrdia, že dobre už vraj bolo.
