Mám klienta v Košiciach. Super ľudia. Vybrala som sa na pracovnú trojdňovku. Je zima, cesty sú neupravené, tak teda vlakom. Veď, keď už platíme milióny na reklamnú kampaň s názvom IDEME VLAKOM, nech sa to teda tým železniciam rentuje.
Tento blog som spracovala ako mix postov na sociálnu sieť. Pretože takto to bolo. Nevedela som sa udržať a postupne som prinášala správy z diania na ceste. Teda hlavne z diania na peróne. Ak ste ešte nečítali na mojej facebookovej stene, tak tu je to celé. Aj s bodkou na záver. Tú som zatiaľ nezverejnila. A mnohí na ňu čakajú.
22.1.2019, 9:00
Idem do Košíc. Mohla som dnes skoro zmeškať vlak. Stojac na nástupišti číslo 1 v Trnave. „ICčko prichádza na nástupište číslo 2“ – hlási pani v staničnom rozhlase. Tí, čo cestujete vlakom viete, že ICčko zastaví len na minútu. No nech na dve. Závisí to aj od počtu cestujúcich. Akože v tom veľkom kabáte od módnej návrhárky Renaty Di Pavelek, ktorý som mala v ten deň oblečený (atypicky strihnutý a zozadu vyzerá skôr ako plesové šaty ), s kufrom v ruke, som mala prebehnúť celé nástupište číslo 1 (lebo veď od nudy sa panička zašla poprechádzať až na jeho koniec). Rozbehla som sa. Rútila som sa perónom, potom dole schodmi nástupišta číslo 1, nasledoval podchod a potom hore schodmi nástupišťa číslo dva. Doslova som vyskočila na perón. Výpravca dvíha píšťalku…a vtom. Vtom ma zbadá. Úsmev. Ruku podá. Kufor vyloží. „Som bola na zlom nástupišti“…hlásim. Ďalší letmý úsmev. Píšťalka a môžeme ísť. No. Díky za každý jeden pohyb ku ktorému sa donútim. Slabšie trénovaný človek by to sotva zvládol. Aj keď možno by nemal tak komplikovaný a na beh totaaaalne nevhodný kabát. No a toto sú Tatry.;)
24.1.2019, 20:30
Idem z tých Košíc práve. Keď ste čítali môj post v utorok, viete, o čo sa jednalo. Skrátka skoro som neodišla z Trnavy. Toto je ten kabát, ktorý som spomínala a je od Renata Di Pavelek.
Napriek tomu, že má hádam 8 rokov, je dokonalý. Je skrátka nádherný, len tu to asi nevidno. Viete ako ťažko sa fotí čierny kabát, aby bolo vidno strih a detaily? No veľmi ťažko. Ale usmievam sa tu. Tak to si je treba všímať.
Usmievať sa totiž možno dlho nebudeme, keď pán Fiko bude šéfko ústavného súdu. Ale to som odbočila…
Túto uličku v Košicoch mám rada. Je taká nenápadná a pekná. Možno ju poznáte. Na konci je zvon.
A teraz pointa. O chvíľu vystúpim v Trnave. Pôjdem sa pozrieť ako sú tie nástupištia číslované. Lebo stále mám pocit, že dajako nelogicky.Bez urážky – po TRNAFSKY. Lebo nie je možné, že som išla na nástupište číslo 2 a len tak som skončila na nástupišti číslo jedna…veď nie som slepá.
Ja dobre vidím. Takže. Ešte hodina a uvidíme kto z koho:)
24.1.2019, 21:36
Trnava. Hlási hlas vo vlaku. Vystupujem. Neviem sa dočkať, kedy sa dostanem dolu schodmi. Chcem to vidieť na vlastné oči. Manžel, ktorý si čítal moje statusy ma predbehne. Dobehne na nástupište, vezme kufor a hlási: „Je to zle očíslované Tinuš. Tak po TRNAFSKY.“ Tak to chce fotku priatelia. Schádzame dolu schodmi. Stojíme v podchode. Prejdeme na jeho začiatok. A tu to je. Nástupište 4,3 má spoločný východ na schodište. Potom nasleduje nástupište č.1. A za ním je nástupište číslo 2. Takže záhada vyriešená. Ak idete na vlak a vidíte pred sebou nástupištia 4 a 3, tak sa vám normálne môže stať, že logicky v hlave uvažujete, respektíve ani neuvažujete, že ďalšia je dvojka. Nedvihnete hlavu, lebo dvíhate kufor a vlečiete ho po schodoch. Ani vo sne vám nenapadne, že za trojkou ide jednotka a až potom ide dvojka.
Prosím zdieľajte – možno sa to dostane ku kompetentným. Alebo takto. Napíšte, či okrem Trnavy existuje ešte také miesto na zemeguli, kde majú postupnosť čísiel. 4, 3, 1 a 2.
Dominik, čo vás viedlo k vášmu koníčku, ktorý vás teraz živí?
Pred viac ako 15 rokmi som pracovala v hoteli Devín v Bratislava ako prevádzková riaditeľka. Práve hotel Devín bol sídlom novozaloženej Asociácie somelierov Slovenskej republiky. Vtedajší prezident asociácie Štefan Valovič ma oslovil, či by som pre nich chcela pracovať. Bol to práve on, ktorý ma k vínu priviedol.
„Už niekoľko rokov sprevádzam ľudí na ceste ich osobnej transformácie, ktorá im zabezpečí viditeľné výsledky a dlhodobo fungujúcu zmenu životného štýlu. Do dnešného dňa som pracovala s desiatkami mužov a žien z rôznych oblastí ( od manažérov, vojakov, cez účtovníčky, administratívnych pracovníkov…). Pomohla som im, aby sa postupnou zmenou návykov prepracovali k telu, s ktorým sú spokojní. Ich telo je nielen pohľadnejšie, ale hlavne funkčné. Vďaka zdravým návykom (strava a šport) zvýšili produktivitu a prestíž vo svojej profesii, ale aj harmóniu v osobnom živote.
Katka je certifikovanou inštruktorkou nordic walkingu. „Áno, Nordic Walking je šport, pre každého! Bez ohľadu na vek, pohlavie alebo telesnú zdatnosť. Tento šport neovplyvňuje ani počasie. Možno sa mu venovať po celý rok. Nezáleží ani na teréne. Je potrebné si zobrať paličky a ísť. Či už v lese, okolo jazera, na lúke, na pláži… 
„Venujem sa individuálnemu koučingu, inšpirujem a sprevádzam svojich klientov na ceste ich osobného a profesionálneho rastu. Svoje zručnosti rozvíjam v spolupráci s Inštitútom Virginie Satirovej (IVS), kde som úspešne absolvovala dvojročný výcvik podľa modelu Virginie Satirovej pre pomáhajúce profesie. 
28. pôjdem do exotickej reštaurácie – ja moc experimentovať nemusím… ani nie som nejaký fajnšmeker a nemám moc potreby ochutnávať nové veci, sushi a dáka tá čína je max čo zvládnem… tak som sa vybrala na nejakú exotiku, výber padol na kórejskú reštiku… a že fajné to bolo! možno ešte zopakujem
Prvých 35 rokov môjho života som si novoročné predsavzatia nedával. Prišlo mi to zbytočné…vlastne smiešne. Všetci v mojom okolí, a myslím, že nielen v mojom, si z novoročných predsavzatí robili srandu a uťahovali sme si jeden z druhého. Že prestaneme fajčiť, či schudneme ..atď. Dnes sú to už 3 roky čo si predsavzatia dávam. Vlastne sú to skôr ciele. A musím povedať, že v tom budem pokračovať, pretože mi to naozaj zmenilo život želaným smerom. Len treba vedieť ako na to. Mne pomohla jedna mustra od svetového kouča : predstaviť si čo chcem dosiahnuť, napísať si, ako to bude vyzerať, keď to dosiahnem, aké všetky benefity nastanú v mojom živote, a vďaka čomu si myslím, že to dosiahnem. Plus 5 krokov, ktoré môžem spraviť už dnes smerom k cieľu. Pri tomto nastavení cieľov vôbec nie je dôležité, že človek nevie presne “ako” cieľ dosiahne. Skôr je dôležité mat jasno v tom, “prečo” to chcem. Ak je dostatočne silné “prečo”, človek už príde na to, “ako”.
Len nedávno som na základe motivácie od môjho okolia založil občianske združenie 
